Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcov: 1/ I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q. F. R. a 2/ S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX J., obaja práv. zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody 3, proti žalovanému E. U., nar. X.X.XXXX, bytom v P., D. tr. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Tichá 18, v konaní o zaplatenie 3.651,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. a 2. rade návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.8.2012 žiadali, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť im sumu 3.651,- eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania od 13.10.2010 do zaplatenia, sumu 166,49 eura ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky a náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedli, že na základe kúpnej zmluvy zaplatili zálohu - časť kúpnej ceny 3.651,- eur na predmetný byt. Keďže ku kúpe nedošlo, žiadali o vrátenie zálohy na kúpu bytu. Uviedli, že viackrát vyzvali žalovaného na vrátenie zálohy a to žiadosťou zo dňa 17.10.2010, kde ho vyzvali vrátiť zálohu do 30.6.2010 a následne pokusom o zmier zo dňa 4.10.2010, kde žiadali zálohu vrátiť do 12.10.2012, avšak bezúspešne. Uviedli, že žalovaný do dňa spísania návrhu nevrátil ani časť zálohy napriek tomu, že vrátenie zálohy viackrát sľúbil. Okrem istiny v celkovej výške 3.651,- eur si uplatnili aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zák..

Vo veci vydal tunajší súd dňa 29.1.2013 platobný rozkaz, č.k. -26, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a preto sa platobný rozkaz zrušil a vo veci súd nariadil pojednávanie. V odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku uplatňovaného žalobcami. Dal do pozornosti, že žalobcovia nezdokladovali hodnoverným spôsobom, na akom právnom základe od neho žiadajú zaplatiť žalovanú sumu. Mal za to, že v danom prípade je potrebné predovšetkým skúmať základ právneho vzťahu, resp. porušenia práva. V naznačovanej súvislosti namietol skutočnosť, že by mu žalobcovia niekedy niečo zaplatili, takže mu nebolo ani zrejmé, na základe čoho sa domáhajú vrátenia žalovanej sumy. Mal za to, že ak by bol za danej situácie súdom zaviazaný zaplatiť žalobcom žalovanú sumu, vzniklo by im bezdôvodné obohatenie a to plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák.. Uviedol, že v podanej žalobe žalobcovia neprodukovali žiaden dôkaz nasvedčujúci tomu, že by jemu reálne a bezsporovo fyzicky žalovanú sumu odovzdali (uviedol, že má na mysli ním podpísaný príjmový doklad o prevzatí peňazí, príp. výpis z účtu a pod.). Uviedol, že žaloba postráda dôkaz zásadného významu a síce kúpnu zmluvu, na ktorú sa žalobcovia v nimi podanej žalobe dovolávajú. Navrhol riadne doplniť dokazovanie v tomto smere s tým, že dôkazné bremeno ťaží žalobcov.

V písomnom podaní zo dňa 20.4.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.4.2013, žalobca na základe uznesením uloženej povinnosti, sa opätovne vyjadril k žalobnému návrhu. Uviedol, že uplatňovaný nárok v žiadnom prípade neuznáva. Opätovne zdôraznil, že žalobcovia síce s ním uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa 14.10.2009, kde v čl. V. sa zaviazali poskytnúť mu plnenie titulom kúpnej zmluvy za predávaný byt v zmluve špecifikovaný, ale opätovne tvrdil a zvýraznil, že jemu - žalobcovia titulom odplaty za kúpnu cenu dodnes nezaplatili vôbec nič. Uviedol, že toto považuje za zásadný problém celého prípadu. Mal za to, že to boli práve žalobcovia, ktorí porušili kúpnu zmluvu v čl. V.. Tvrdil, že keď od žalobcov nič neobdržal, nie je povinný im ani nič vrátiť. Mal za to, že žalobe chýba právny základ. Namietol, že nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko jemu žalobcovia nič neplnili. Mal za to, že kúpna zmluva je reálny kontrakt, kde bolo prvoradou povinnosťou žalobcov preukázať, že on - žalovaný nimi tvrdené plnenie obdržal (napr. výpisom z bankového konta). Uviedol, že v žalobe takýto dôkaz absentuje. Vyslovil názor, že žalobcovia mali žalovať toho, komu plnenie poskytli a nie jeho. Z opatrnosti namietol aj premlčanie uplatňovaného nároku. Navrhol podrobným výsluchom účastníkov konania ustáliť skutkový stav veci najmä s dôrazom na skutočnosť, komu žalobcovia plnili kúpnu cenu, kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka E. U. a predloženými listinnými dôkazmi a pripojeným spisom Okresného riaditeľstva PZ SR vo Vranove nad Topľou, ČVS: ORP-337/JP-VT-2010, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade ako účastníčka konania vypovedala, že spolu so žalobcom v 2. rade sa v júni 2009 dozvedeli, že sa predávajú byty v Sačurove a kontaktovali preto E. U. a žalovaného, majúc vedomosti, že tieto osoby byty predávajú a že sa jedná o vlastníkov bytov. V júni 2009, uviedla, že sa so žalovaným a s jeho otcom E. U. stretli priamo na mieste v Sačurove pred budovou, v ktorej sa predmetné byty nachádzali. Vybrali si byt a dohodli sa na platobných podmienkach a to tak, že časť kúpnej ceny vo výške 3.651 eur bude vyplatená v hotovosti a zostatok bude zaplatený z hypotekárneho úveru. Jednalo sa o ústnu dohodu. Vypovedala, že záloha bola vyplatená dňa 3.9.2009 a to v hotovosti na Obecnom úrade v Sačurove, kde finančné prostriedky odovzdala ona žalobkyňa v 1. rade osobne E. U., otcovi žalovaného. Vypovedala, že následne aj žalovaného telefonicky informovala o tom, že finančné prostriedky prevzal jeho otec. Na otázku, prečo finančné prostriedky zaplatila E. U., keď uviedla, že vlastníkom bytu bol žalovaný, žalobkyňa sa vyjadrila tak, že to bolo z dôvodu, že sa žalovaný zdržiaval väčšinou v Košiciach a na stavbe v Sačurove sa zdržiaval jeho otec E. U., ktorý hoci žiadnu plnú moc na prevzatie peňazí nepreukázal, tvrdila, že mu ich odovzdala na základe ústnej dohody s tým, že žalovaný to odsúhlasil a to telefonicky. Poukázala na to, že žalovaný následne v návrhu zmluvy, ktorý im po tom predložil, prevzatie finančných prostriedkov potvrdil. Návrh zmluvy o kúpe nehnuteľností, ktorý už bol podpísaný žalovaným a jeho podpis na návrhu zmluvy bol úradne overený, im odovzdal E. U. pred budovou, v ktorej sa byty nachádzali, v októbri 2009. Dohodli sa na tom, že v predmetnom byte budú ďalej prebiehať rekonštrukčné práce a žalobcovia odkúpia zrekonštruovaný byt. Prvý termín ukončenia rekonštrukcie bol dohodnutý na koniec r. 2009, ktorý termín sa následne stále o mesiac až dva posúval. Tvrdila, že potom už boli oni žalobcovia len v telefonickom kontakte a to ako so žalovaným, tak aj s jeho otcom. Predložený návrh zmluvy o kúpe nehnuteľností žalobcovia nepodpísali, pretože na rekonštrukcii sa takmer nič nedialo. Keďže sa ukončenie rekonštrukcie stále posúvalo, uviedla, že v júni 2010 zaslali žalovanému a jeho otcovi pokus o zmier, čím chceli donútiť žalovaného, príp. jeho otca, aby sa rekonštrukcia dokončila. Koncom októbra 2010 opätovne zaslali ďalšiu výzvu a to na vrátenie finančných prostriedkov. Uviedla, že ich zámerom bolo donútiť žalovaného, aby rekonštrukciu bytov dokončil. Nakoľko zo strany žalovaného ani zo strany jeho otca nedošlo k žiadnej reakcii, rozhodli sa žalobcovia odstúpiť od kúpy nehnuteľnosti. Zaslali preto výzvu žalovanému na vrátenie finančných prostriedkov. Keďže na tieto výzvy nereagoval, uviedla, že podali potom aj trestné oznámenie. Trestné konanie bolo zastavené. V ďalšom období, tvrdila že telefonicky kontaktovali žalovaného a žiadali ho o vrátenie finančných prostriedkov, žalovaný sa stále vyjadroval, že finančné prostriedky zháňa a tvrdila žalobkyňa, že jej o tom poslal aj SMS správy. Keďže finančné prostriedky napokon vrátené neboli, uviedla, že sa rozhodli podať so žalobcom v 2. rade súdnu žalobu. Žalobkyňa na otázku odpovedala, že byt mali kúpiť a zaplatiť zvyšok ceny po ukončení jeho rekonštrukcie a po kolaudácii. Prvý termín bol dohodnutý na koniec r. 2009, následne boli stále stanovené ďalšie termíny, ktoré dodržané neboli. Na otázku žalovaného položenú prostredníctvom jeho právneho zástupcu, čo žalobkyňa ako kupujúca na základe návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľností plnila žalovanému ako predávajúcemu žalobkyňa odpovedala, že mu zaplatila zálohu vo výške 3.651 eur. Uviedla, že finančné prostriedky boli zaplatené v hotovosti E. U., t.j. otcovi žalovaného. Za potvrdenie tejto skutočnosti mala žalobkyňa návrh zmluvy

o kúpe nehnuteľnosti, v ktorom návrhu skutočnosť o prevzatí peňazí potvrdil sám žalovaný. Uviedla, že sa jednalo o vyplatenie finančných prostriedkov naraz.

Žalobca v 2. rade ako účastník konania uviedol, že žiada, aby im žalovaný vrátil peniaze, ktoré mu dali ako zálohu na byt. Tvrdil, že bol osobne prítomný pri odovzdaní peňazí, keď žalobkyňa v 1. rade, jeho manželka, odovzdala dohodnutú zálohu - sumu 3.651 eur otcovi žalovaného E. U., ktorý peniaze od nej prevzal na Obecnom úrade v Sačurove. Prítomné boli okrem žalobcov, otca žalovaného aj dve zamestnankyne obecného úradu. O odovzdaní peňazí bolo vyhotovené potvrdenie. Peniaze žalobcovia odovzdali otcovi žalovaného, pretože žalovaný málokedy chodil do Sačurova a bolo preto dohodnuté, že zálohu prevezme jeho otec. Žalobca v 2. rade uviedol, že sa jednalo o zálohu na rekonštrukciu bytu. Vypovedal, že po odovzdaní peňazí žalobkyňa v 1. rade telefonicky informovala žalovaného o tom, že finančné prostriedky prevzal jeho otec. On bol pri tomto telefonáte prítomný a počul obsah rozhovoru. Žalobca uviedol, že žiada vrátenie finančných prostriedkov od žalovaného, pretože s ním má spísanú zmluvu a žalovaný je majiteľom bytovky takisto, ako aj jeho otec. Na otázku svojho právneho zástupcu žalobca v 2. rade uviedol, že predmetom dohody v telefonickom rozhovore žalobkyne a žalovaného bolo aj to, že žalovaný zálohu zahrnie do kúpnopredajnej zmluvy. Tvrdil, že návrh, aby dohodnutá suma zálohy 3.651 eur bola odovzdaná E. U. na obecnom úrade, dal žalovaný a to deň vopred pred odovzdaním peňazí pri telefonickom rozhovore so žalobkyňou. Žalobca v 2. rade na otázku uviedol, že v novembri 2010 na základe dohody došlo k stretnutiu záujemcov o kúpu bytov so žalovaným a jeho otcom pred predmetnou bytovkou, kde záujemcovia o kúpu bytu od nich požadovali vrátenie peňazí, na ktorú požiadavku mali žalovaný a jeho otec reagovať tak, že im peniaze vrátia, keď sa predá jeden byt.

Žalovaný ako účastník konania vypovedal, že v r. 2009 kúpil do svojho výlučného vlastníctva od obce Sačurov nehnuteľnosť, pôvodne administratívnu budovu, ktorá neskôr bola prekvalifikovaná na obytný dom so 6 bytovými jednotkami s tým, že predmetné byty chcel zrekonštruovať a neskôr ich predať. Rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti uviedol, že vykonávala firma jeho otca a to na základe ich ústnej dohody. Uviedol, že už niekedy v r. 2009 prišiel otec za ním s tým, že má nejakých záujemcov o kúpu bytov v predmetnej nehnuteľnosti, s ktorými on už aj predbežne dohodol ceny. Žalovaný uviedol, že na základe toho súhlasil s tým aby sa byty predali a navrhol otcovi, aby dal vypracovať zmluvy. Žalovaný uviedol, že o žalobcoch ako o konkrétnych záujemcoch o kúpu bytu sa dozvedel až keď sa dostal k návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľností. Tvrdil, že pred predložením návrhu zmluvy sa s nimi ani nestretol a ani telefonicky s nimi nehovoril. Návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti vypracoval pre neho a jeho otca ich známy M. P. a to najskôr len všeobecné znenie zmluvy, potom dal jeho otec M. P. konkrétne údaje o záujemcoch o kúpu bytu a zmluva sa konkretizovala. Uviedol, že takisto poskytol M. P. údaje o bytoch, cene bytov a ich technickom stave. Otec mu vypracované návrhy zmlúv priniesol do Košíc, aby ich on podpísal a to s úradne overeným podpisom. Tvrdil, že až po podpísaní návrhov zmlúv si v nich všimol článok obsahujúci jeho prehlásenie o tom, že prevzal finančné zálohy. Telefonoval preto svojmu otcovi a žiadal ho o vysvetlenie. Otec mu povedal, že zálohy budú vyplatené kupujúcimi neskôr a to vtedy, keď kupujúci budú podpisovať zmluvy. Žalovaný uviedol, že otec ním podpísané zmluvy prevzal od neho späť, mal ich odovzdať kupujúcim, aby ich aj oni podpísali a vyplatili zálohy. Žalovaný tvrdil, že nevedel nič o tom, že jeho otec už od kupujúcich finančné prostriedky prevzal. Uviedol, že nemal na to žiaden súhlas od neho ani žiadne splnomocnenie a ani ho o tom neinformoval. Po podpísaní návrhov zmlúv sa k nemu späť žiadna zmluva podpísaná aj druhou stranou nevrátila, resp. nedostala. Vypovedal, že potom stretol p. Z., ktorého osobne poznal a tento sa ho spýtal, čo bude ďalej s bytmi a povedal mu aj to, že vyplatil zálohu jeho otcovi. Na jeho otázku Z., na akom základe vyplatil zálohu jeho otcovi, mu mal tento odpovedať, že záujemcovia verili otcovi žalovaného a to aj z dôvodu, že prevzatie peňazí potvrdil svojim podpisom na úrade. Dotyčný si preto neoveroval, kto je vlastníkom bytov. Žalovaný tvrdil, že obzvlášť dotyčný Z. musel vedieť, kto bol vlastníkom bytov, pretože jeho otec bol v čase predaja nehnuteľnosti starostom a dokonca aj podpisoval zmluvu o predaji predmetnej nehnuteľnosti žalovanému za obec Sačurov. Potvrdil, že v júni 2010 bola mu zaslaná na vedomie žiadosť žalobcov, ktorú adresovali jeho otcovi, v novembri 2010 bol mu doručený, resp. daný na vedomie ďalší pokus o zmier žalobcov. Následne potom v r. 2010 sa stretol so záujemcami o kúpu bytu a to za prítomnosti aj jeho otca. Chcel hlavne zistiť, čo dotyční záujemcovia vlastne chcú, či chcú byty alebo chcú späť peniaze, ktoré od nich prevzal jeho otec. Všetci pri tomto stretnutí požadovali vrátenie peňazí. Jeho otec im vysvetlil, že peniaze im môže vrátiť jedine vtedy, keď sa byty predajú, z peňazí získaných za ich predaj. Žalovaný uviedol, že on vtedy s navrhnutým riešením súhlasil, pretože chcel pomôcť svojmu otcovi, nechcel, aby mal v súvislosti s prevzatím záloh nejaké problémy. Uviedol, že mal záujem vrátiť finančné prostriedky, aj keď sa necítil zodpovedný za prevzatie peňazí jeho otcom. Tvrdil, že z peňazí, ktoré prevzal jeho otec, sa jemu nič

nedostalo a ani nikto z tých, ktorý odovzdali peniaze jeho otcovi, ho o tom neinformoval. Tvrdil, že jeho otec nemal žiadnu plnú moc na to, aby mohol za neho jednať. Na otázku odpovedal, že jemu žalobcovia v 1. a 2. rade zálohu neposkytli a pokiaľ ju odovzdali jeho otcovi, nevedel ako s touto zálohou jeho otec naložil, na čo ju použil. Tvrdil, že aj keď v návrhoch zmlúv potvrdil prevzatie záloh, že tieto zálohy mali byť vyplatené až pri podpise zmlúv zo strany záujemcov o kúpu bytov.

Svedok E. U., otec žalovaného, vypovedal, že on v obci Sačurov ako fyzická osoba rekonštruoval byty. Rekonštruoval tieto byty preto, lebo mal stavebnú firmu. Murárske práce pri rekonštrukčných prácach vykonávala aj firma otca žalobcov v 1. a 2. rade a robil pri týchto rekonštrukčných prácach aj brat žalobcu v 2. rade - D. P.. On prejavil záujem o kúpu jedného z bytov, dal svedkovi zálohu a to vo výške 5.000 eur. Svedok uviedol, že na prevzatie peňazí vystavil mu doklad, ktorý bol overený aj na Obecnom úrade v Sačurove. Následne D. P. predmetný byt nechcel. Dostavila sa potom za ním žalobkyňa v 1. rade s tým, že ona má záujem o kúpu predmetného bytu, ktorý odmietol D. P. ml.. Svedok uviedol, že sa s ňou dohodol tak, že vráti časť finančných prostriedkov predchádzajúcemu záujemcovi a zvyšok doplatí. Potvrdil, že podpis na potvrdení o prevzatí peňazí od žalobkyne v 1. rade je jeho podpisom a potvrdil prevzatie finančných prostriedkov od nej, ktoré mu boli odovzdané. Uviedol, že finančné prostriedky použil pri rekonštrukcii bytovky. Vypovedal, že jeho syn, žalovaný, nemá s finančnými prostriedkami, ktoré on prevzal od ľudí, nič spoločné. Potvrdil prevzatie finančnej zálohy s tým, že záujemcovia prejavili záujem o kúpu bytovej jednotky, avšak mali požiadavku, a to napr. žalobkyňa v 1. rade pôvodne mala záujem o kúpu 2-izbovej bytovej jednotky, neskôr požiadavku zmenila a žiadala, aby sa jednalo o 3- izbový byt a preto svedok uviedol, že musel urobiť v predmetnej nehnuteľnosti dôležité stavebné zásahy a vytvoriť z 2-izbového bytu byt 3-izbový. Na realizáciu tejto požiadavky požiadal o poskytnutie zálohy. Poskytnutú zálohu použil na stavebné práce. Na otázku právneho zástupcu žalobcov nepotvrdil, že by túto zálohu bol prevzal so súhlasom žalovaného - svojho syna E. U.. Aj v súvislosti so znením čl. V. v návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, v ktorej žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie zálohy od žalobcov, svedok vypovedal, že predmetný návrh zmluvy videl, avšak suma nebola vyplatená žalovanému, ale jemu - svedkovi. Svedok uviedol, že konkrétny predmetný byt, o kúpu ktorého mali záujem žalobcovia v 1. a 2. rade, je dokončený na 85 %. Celkové dokončenie je otázkou, uviedol, ďalších finančných prostriedkov. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že aj keď boli finančné prostriedky, ktoré on prevzal od záujemcov o kúpu bytov, určené na rekonštrukciu, mohli byť v skutočnosti použité aj na niečo iné, pretože v tom čase on rekonštruoval aj iné nehnuteľnosti, a to školu a preto uviedol, že je možné, že keď nemal dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukčné práce na škole, použil finančné prostriedky zo zálohy aj na vykonanie týchto rekonštrukčných prác na škole. Tvrdil, že finančné prostriedky neboli určené na nákup bytov, ale na ich rekonštrukciu.

Podľa písomného potvrdenia vyhotoveného v Sačurove dňa 3.9.2009 žalobkyňou v 1. rade, ním potvrdila, že dňa 3.9.2009 E. U. boli poukázané peňažné prostriedky vo výške 3.651,- eur. Tento svojim podpisom potvrdil prevzatie zálohy na nákup bytu. Potvrdenie bolo podpísané žalobkyňou v 1. rade ako odovzdávajúcou a E. U. ako preberajúcim. Podpisy tak odovzdávajúcej žalobkyne v 1. rade, ako aj preberajúceho E. U. boli úradne overené Obecným úradom v Sačurove.

Listom zo dňa 17.6.2010 adresovaným E. U., C. XXX/XX, J., žalobkyňa v 1. rade požiadala o vrátenie zálohy na kúpu bytu a to konkrétne bytu č. X na prízemí bytového domu, č. súp. XXX, na parc. č. XXXX/ X v Sačurove a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a na pozemku, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Sačurov, obec Sačurov, okres Vranov nad Topľou, s tým, že uviedla, že sa jedná o nehnuteľnosti na mene predávajúceho pod B1 v celosti, ktoré predávajúci nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. sp. V556/09-59/09. Uviedla, že záloha bola zložená dňa 3.9.2009 osobne do rúk E. U. vo výške 3.651,- eur. Žiadala zálohu vrátiť osobne do 30.6.2010. List bol zaslaný na vedomie žalovanému. Na preukázanie doručenia listu žalobkyňa doložila fotokópie podacích lístkov o podaní zásielok na pošte v Michalovciach dňa 21.6.2010, doručenie zásielok nespochybnil ani ich adresát, ani žalovaný.

Listom zo dňa 4.10.2010 adresovaným E. U., C. XXX/XX, J., žalobkyňa v 1. rade ho požiadala o vrátenie zálohy zloženej dňa 3.9.2009 v sume 3.651,- eur na kúpu bytu v Sačurove a to z dôvodu, že ku dňu 4.10.2010 neboli dodržané podmienky zmluvy o kúpe nehnuteľností a tým nedošlo ku kúpe bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a na pozemkoch, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Sačurov, obec Sačurov, okres Vranov nad Topľou. Zálohu žiadala vrátiť do 12.10.2010. List bol zaslaný na vedomie žalovanému. Na preukázanie doručenia listu žalobkyňa doložila fotokópie podacích

lístkov o podaní zásielok na pošte v Sečovciach dňa 5.10.2010, doručenie zásielok nespochybnil ani ich adresát, ani žalovaný.

Listom zo dňa 28.8.2012 označeným „Výzva na vrátenie časti kúpnej ceny“ žalobcovia v 1. a 2. rade oznámili žalovanému, že vo veci vrátenia časti kúpnej ceny vo výške 3.651,- eur sa nechali právne zastúpiť. Uviedli, že túto sumu žalovaný doposiaľ napriek dlhšej dobe od jej poskytnutia nevrátil. Vyzvali žalovaného na zaplatenie sumy 3.651,- eur do piatich dní od doručenia výzvy. Uviedli, že vec bola riešená v trestnom konaní, kde bolo uvedené, že aj keď nejde o trestný čin, je potrebné celú záležitosť riešiť v civilnom konaní.

Dňa 20.10.2009 žalovaný podpísal pred obcou Skároš, ktorá jeho podpis overila, návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ktorú mali uzatvoriť on ako predávajúci a žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci. V čl. 1 návrhu zmluvy žalovaný ako predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to bytu č. X na prízemí bytového domu č. súp. XXX na parc. č. XXXX/X v Sačurove v celosti, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Sačurov, obec Sačurov, okres Vranov nad Topľou, ktoré nadobudol na základe Kúpnej zmluvy č. sp. V556/09-59/09. Podľa čl. II. mal žalovaný ako predávajúci nehnuteľnosti uvedené v čl. I. návrhu zmluvy predať za dohodnutú cenu 18.590 eur kupujúcim a kupujúci mali tieto nehnuteľnosti kúpiť. Kúpnu cenu mali žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci uhradiť spôsobom uvedeným v čl. V. zmluvy. V čl. V. návrhu zmluvy žalobcovia ako kupujúci prehlásili, že dohodnutú kúpnu cenu vyplatia žalovanému ako predávajúcemu tak, že časť kúpnej ceny vo výške 3.651 eur bola vyplatená v hotovosti ako záloha na kúpu bytu pred podpisom tejto zmluvy, čo predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje a zostatok kúpnej ceny vo výške 14.939 eur mali vyplatiť kupujúci, t.j. žalobcovia z hypotekárneho úveru na bankový účet žalovaného do troch dní po predložení návrhu na vklad kúpnych zmlúv potvrdeného Katastrálnym úradom Vranov nad Topľou. Podľa čl. VIII. návrhu zmluvy mala zmluva nadobudnúť platnosť dňom podpisu zmluvných strán a účinnosť dňom prevodu vlastníckych práv na kupujúcich.

Dňa 18.10.2010 podala žalobkyňa v 1. rade na Obvodnom oddelení PZ vo Vranove nad Topľou trestné oznámenie na E. U. a E. U., t.j. žalovaného, ktorí sa mali voči nej a žalobcovi v 2. rade dopustiť prečinu podvodu. Uviedla, že dňa 3.9.2009 bola odovzdaná E. U. záloha vo výške 3.651 eur na kúpu bytu a do dňa spísania trestného oznámenia (18.10.2010) nedošlo k naplneniu obsahu zmluvy o kúpe nehnuteľnosti ani vráteniu zálohy aj napriek viacerým písomným výzvam.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR, Odbor kriminálnej polície Vranov nad Topľou, zo dňa 8.12.2011, ČVS: ORP-337/JP-VT-2010, bolo trestné stíhanie pre zločin podvodu, ktoré bolo začaté na tom skutkovom základe, že páchateľ v dobe od 1.4.2009 do 3.9.2009, v úmysle získania finančného zisku za prácu, ktorú neuskutoční, prevodom z účtu a potvrdením na Obecnom úrade v Sačurove alebo osobne v hotovosti preberal zálohy od kupujúcich za predaj bytových jednotiek v obci Sačurov zapísaných na LV č. XXXX, ktoré mali slúžiť na financovanie rekonštrukčných prác predávaných bytov, pričom túto rekonštrukciu doposiaľ nevykonal a na výzvy kupujúcich uhradené zálohy nevrátil, čím tak uviedol okrem iných aj Ing. I. P. (t.j. žalobkyňu v 1. rade) do omylu a spôsobil celkovú škodu vo výške 23.637 eur, bolo zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení uznesenia, vyšetrovateľ PZ po dopočutí E. U. uviedol, že rekonštrukciu budovy bývalého poľnohospodárskeho družstva v r. 2009 po jej odkúpení, na kúpu ktorej dal peniaze jeho syn E. U., začal on svojpomocne prerábať s pôvodným úmyslom, že v tejto budove bude byt pre jeho syna E. a jeho dcéru E. U.. Medzitým sa miestni ľudia dozvedeli, že je vykonávaná rekonštrukcia budovy a tak záujem o kúpu vyslovil E. J., D. P. a D. P., ktorý po čase od odkúpenia bytu odstúpil a na jeho miesto prišla I. P.. E. U. rekonštrukciu budovy vykonával čisto ako fyzická osoba, nie ako živnostník a ani ako konateľ spoločnosti. Stavebný materiál na rekonštrukciu prestavby administratívnej budovy zakupoval z vlastných financií, a tiež aj zo záloh, kde všetky zálohy išli na materiál. Materiál zakupoval podľa toho, aký požadovali na prácu D. P., W. C. a T. R., ktorí na základe vzájomnej dohody s ním vykonávali rekonštrukčné práce na budove. Za tento materiál investoval zhruba 30.000 eur, kde do tohto materiálu uviedol E. U., že nepočítal zakúpenie plastových okien a vonkajšiu fasádu. Za účelom zistenia výšky hodnoty prác, hodnoty stavebného materiálu a hodnoty bytov bol požiadaný odborník na stavebníctvo Ing. T. P., ktorý podľa doloženej fotodokumentácie poškodenými, ako aj podľa previerok výpovede na mieste, podľa projektovej dokumentácie a osobnou obhliadkou budovy vypracoval odborné posúdenie k vyčísleniu ceny materiálu a ceny prác, kde celkovú sumu určil vo výške 46.495 eur s 19 % DPH. Bez

DPH stanovil celkovú cenu práce a materiálu na sumu 39.071,44 eura. Táto celková cena materiálu a práce pozostávala zo zákazky pre budúceho vlastníka E. J., I. P. s manželom, C. Z. a Ing. I. P., čo sa týka interiéru a fasády vonkajšej úpravy. Cena materiálu a prác na vykonaní fasády a vonkajšej úpravy predstavuje sumu 10.976,43 eura bez DPH a s 19 % DPH 13.061,95 eura. Cena materiálu a práce na byte Ing. I. P. predstavuje 5.121,61 eura s DPH. Porovnaním poskytnutých záloh od jednotlivých poškodených, cena materiálu a práce, podľa odborného vyjadrenia ďaleko presahuje sumy odovzdané ako zálohy poškodených a to, či už bez pripočítania ceny materiálu a práce na vonkajšej fasáde alebo aj s touto fasádou. Vyšetrovateľ zistil, že na vykonanie prác E. U. vynaložil viac financií, ako prevzal poskytnuté zálohy.

Z výpisu z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX, pre kat. úz. Sačurov, obec Sačurov, okres Vranov nad Topľou, súd zistil, že v časti A. LV sú zapísané pozemky - parcely reg. „C“ a to parc. č. XXXX/X o výmere 238 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere 1.609 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X - bytový dom. V časti B.LV ako vlastník rozostavaných bytov č. X - X je zapísaný v spoluvlastníckom podiele 1/1 žalovaný E. U. a to titulom nadobudnutia na základe kúpnej zmluvy č. sp. V-556/09-59/09. Výpis z katastra nehnuteľností bol vyhotovený dňa 21.10.2009.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného cez katastrálny portál, LV č. XXXX, zo dňa 16.7.2013, nedošlo na predmetnom liste vlastníctva k žiadnej zmene zapísaných skutočností, t.j. byty č. X - X v bytovom dome súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X sú naďalej zapísané ako byty rozostavané a ich výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 je žalovaný.

Podľa ust. § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Obč. zák., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 490 ods. 1 Obč. zák., vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Obč. zák., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43c ods. 1 Obč. zák., včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Obč. zák., zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 46ods. 1 a 2 Obč. zák., písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ust. § 49a Obč. zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľ ust. § 498 Obč. zák., na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané tvrdenie žalobcov v 1. a 2. rade, že na základe kúpnej zmluvy zaplatili zálohu - časť kúpnej ceny vo výške 3.651,- eur na predmetný byt, ktorým tvrdením v spojení s tým, že ku kúpe nedošlo, odôvodili svoj žalobný návrh na vrátenie poskytnutej zálohy. V konaní žalobcovia nepreukázali uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol by prevod bytu, na ktorý prevod na základe uzavretia zmluvy boli by poskytli zálohu 3.651,- eur. Kúpna zmluva o prevode bytu vyžaduje písomnú formu a prejavy účastníkov smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť na tej istej listine. Náležitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nespĺňa ani potvrdenie zo dňa 3.9.2009, ktorým E. U. potvrdil žalobkyni v 1. rade, že od nej prevzal finančné prostriedky vo výške 3.651,- eur na nákup bytu a ani písomný návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, podpísaný dňa 20.10.2009 žalovaným, keďže tento ním predložený návrh nepodpísali žalobcovia v 1. a 2. rade. K uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v danom prípade nedošlo. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade, resp. konkrétne žalobkyňa v 1. rade, poskytla dňa 3.9.2009 osobne v hotovosti finančné prostriedky vo výške 3.651,- eur E. U., otcovi žalovaného, ktorý prevzatie peňazí potvrdil a to ako prevzatie zálohy na nákup bytu. Túto skutočnosť zhodne potvrdili vo svojich výpovediach žalobcovia v 1. a 2. rade a aj svedok E. U., ktorý peniaze prevzal a vyplynuli tieto skutočnosti aj z písomného potvrdenia zo dňa 13.9.2009. Bolo takisto preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobcovia mali záujem o kúpu bytu v nehnuteľnosti, ktorú rekonštruoval E. U., otec žalovaného, s ktorým začali jednať a ktorému na základe výberu konkrétneho bytu v nehnuteľnosti, poskytla žalobkyňa v 1. rade žalovanú sumu 3.651,- eur ako zálohu na kúpu bytu. Táto platba tak mala, v zmysle ust. § 498 Obč. zák. charakter preddavku na kúpnu cenu poskytnutého žalobcami a to E. U. pred uzavretím zmluvy. Žalobcovia však nepreukázali, že túto zálohu poskytli a zaplatili žalovanému a ani nepreukázali, že by so žalovaným o kúpe predmetného bytu boli jednali. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne ako svedkyne

- poškodenej vo vedenej trestnej veci proti E. U. pre prečin podvodu (č.l. 26 vyšetrovacieho spisu) vyplynulo, že žalobkyňa v 1. rade jednala o kúpe bytu výlučne len s E. U. a až keď sa jej tento začal zatajovať, niekedy v čase po doručení výziev (z dní17.6.2010 a 4.10.2010) na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 3.651,- eur, kontaktovala telefonicky žalovaného. Aj keď žalobcovia pri uplatnení svojho nároku na zaplatenie sumy 3.651,- eur proti žalovanému tvrdili, že odovzdali peniaze E. U., otcovi žalovaného na základe splnomocnenia na prevzatie peňazí, ktoré mu mal dať ústne jeho syn, žalovaný, o ktorom uviedli, že napokon aj sám potvrdil prevzatie finančných prostriedkov od žalobcov a to v návrhu kúpnej zmluvy, ktorý návrh im predložil na akceptáciu otec žalovaného E. U., nemal súd tieto ich tvrdenia preukázané. Žalovaný poprel, že by bol dal plnú moc svojmu otcovi na prevzatie peňazí od žalobcov, príp. že by bol dal ústny súhlas na to, aby žalobcovia zaplatili jeho otcovi zálohu na kúpu bytu, resp. že vôbec došlo k akejkoľvek dohode medzi ním a žalobcami o poskytnutí zálohy na kúpu bytu. Žalobcovia svoje tvrdenia o tom, že platili otcovi žalovaného so súhlasom a vedomím žalovaného nepreukázali. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že jeho otec mu od žalobcov prevzaté finančné prostriedky neodovzdal a keď v predloženom návrhu zmluvy potvrdil, že časť kúpnej ceny bola vyplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy ako záloha na kúpnu cenu, uviedol, že tak urobil z nedôslednosti a v skutočnosti on žiadne finančné prostriedky neprevzal, ale prevzal ich jeho otec, t.j. súd mal za to, že žalobcovia nepreukázali odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 3.651,- eur žalovanému a ak na preukázanie tejto skutočnosti odvolávali sa na jeho prehlásenie v návrhu kúpnej zmluvy, mal súd za preukázané z vyjadrení žalobkyne v 1. rade, že peniaze odovzdala otcovi žalovaného E. U. a z výpovede svedka E. U., že peniaze prevzal, ale ich neodovzdal žalovanému a žalovaný o tom, že ich prevzal od žalobkyne, ani nemal žiadne vedomosti. Otec žalovaného E. U. uviedol, že finančné prostriedky použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť napokon vyplynula aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ vo Vranove nad Topľou a z tam vykonaného dokazovania. Keďže E. U., ktorý finančné prostriedky reálne prevzal, ich použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ani ich nemohol odovzdať žalovanému a ten ich nemohol prevziať. Súd tak nemal preukázanú pasívnu hmotnoprávnu legitimáciu žalovaného na vrátenie poskytnutej zálohy 3.651,- eur žalobcom v 1. a 2. rade, keďže títo jemu zálohu na zamýšľanú kúpu bytu neodovzdali. Pre tento nedostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie žalovaného súd žalobný návrh smerujúci proti nemu zamietol. Keďže súd nemal preukázanú pasívnu hmotnoprávnu legitimáciu

žalovaného, nezaoberal sa ani ním vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcov, keďže súd nemal tento nárok žalobcov smerujúci proti nemu za preukázaný a dôvodný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že v čase písomného vyhotovovania rozsudku, ktorý sa má vyhlásiť tieto trovy neboli známe.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1559 Z.z.).