Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-181-2013.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/181/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, N., o zaplatenie 640,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 8C/262/2011 - 25 zo dňa 27. septembra 2012, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa s a v zamietnutej časti a vo výroku o náhrade trov konania r u š í a v tejto časti s a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu žalobcu v časti vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 538,55 eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne od 27.04.2010 do zaplatenia, s tým, že žalovanému povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 50 eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s platením splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 25,84 eur. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 257/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 544 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh bol v časti podaný dôvodne. Na základe platnej písomnej zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2006 žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eura a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú sumu 1.591,32 eura v 60 mesačných splátkach po 26,52 eura. Ročná percentuálna miera nákladov tohto úveru bola 22,20 %. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru prvých 35 splátok po 26,52 eur, i keď nie vždy včas, 36. splátku uhradil len z časti 22,28 eur a ďalšie splátky v poradí 37. až 40. v období od 12.01.2010 do 12.04.2010 už nesplácal, čím žalovanému vznikol záväzok uhradiť žalobcovi zvyšnú časť nesplatenej 36. splátky v sume 4,24 eur (splátka 26,52 eur - uhradená časť 22,28 eur) a nesplatené 4 splátky za obdobie od 12.01.2010 do 12.04.2010 v sume 106,08 eur (37. až 40. splátka po 26,52 eur x 4). Žalobca z dôvodu riadneho nesplácania úveru dňa 26.4.2010 zosplatnil zvyšnú časť istiny vo výške 448,74 eur. Takto určená výška pohľadávky predstavuje sumu 559,06 eur (4,24 eur + 106,08 eur + 448,74 eur). Žalovanému boli v zmysle hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok žalobcu účtované zmluvné pokuty (celkovo 8), a to dňa 02.06.2008 vo výške 3,62 eur, dňa 18.06.2008 vo výške 4,22 eur, dňa 10.07.2008 vo výške 2,09 eur, dňa 01.09.2008 vo výške 4,22 eur, dňa 03.12.2009 vo výške 2,12 eur, dňa 05.01.2010 vo výške 2,12 eur a dňa 25.01.2010 vo výške 2,12 eur, ktorých úhradu v celkovej výške 20,51 eur si zaúčtoval žalobca z čiastočných platieb žalovaného, a dňa 26.4.2010 bola žalovanému v zmysle hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok žalobcu účtovaná zmluvná pokuta za predčasnú splatnosť úveru vo výške 81,66 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca tiež domáhal. Dohodnuté zmluvné pokuty (hlava 14 § 3 a § 4, hlava 7 § 6 úverových zmluvných podmienok žalobcu) súd po preskúmaní vyhodnotil ako dojednané nejednoznačne a preto dohodu o zmluvnej pokute považoval za neurčitú a nezrozumiteľnú, uzavretú v rozpore so zákonom (§ 37 OZ). Poukázal na to, že už v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute musí byť nepochybne
vymedzené, akým spôsobom sa má výška zmluvnej pokuty určiť, teda z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v určitom čase zistená, čo v danom prípade splnené nebolo, keď úverové zmluvné podmienky nerozlišujú, v ktorých prípadoch je žalobca oprávnený žiadať zmluvnú pokutu vo výške 8% z nesplatenej čiastky a v ktorých prípadoch 5%. Keďže súd vyhodnotil dojednania o zmluvných pokutách v úverových zmluvných podmienkach žalobcu za absolútne neplatné, neposudzoval už, či tieto dojednania nie sú neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že časť platieb uhradených žalovaným v sume 20,51 eur žalobca započítal na 7 zmluvných pokút uložených žalovanému v zmysle hlavy 14 ods. 3 úverových zmluvných podmienok žalobcu, na ktoré plnenie z dôvodu neplatného dojednania týchto zmluvných pokút žalobca nemal nárok, súd sumu 20,51 eur započítal na plnenie, na ktoré žalobcovi vznikol nárok z dôvodu neuhradených splátok úveru a istiny v celkovej sume 559,06 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému tak predstavuje sumu 538,55 eur (559,06 eur - 20,51 eur), a to z titulu neuhradených zvyšných splátok úveru a zosplatnenej istiny, po odrátaní toho, čo už si žalobca započítal na zmluvné pokuty. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 559,06 eur, pozostávajúcu zo sumy 4,24 eur ako nezaplatenej časti 36. splátky úveru spolu s úrokmi a poplatkami s tým spojenými, zo sumy 106,08 eur ako nesplatenej 37. až 40. splátky úveru, spolu s úrokmi a poplatkami s tým spojenými a zo sumy 448,74 eur ako zosplatnenej časti istiny, po odpočítaní sumy 20,51 eur uhradenej žalovaným a započítanej na 7 zmluvných pokút, teda celkovo sumu 538,55 eur spolu so žalovaným úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne (čo predstavuje 8,76 % úrok ročne, teda nižším ako zákonným úrokom v danom čase, ktorý bol vo výške 9 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 1%), a to od 27.04.2010 do zaplatenia, lebo odporca sa zo žalovanou istinou a splátkami dostal do omeškania dňom 27.04.2010, nakoľko dňa 26.04.2010 bol splatný celý úver. Súd žalovanému s ohľadom na jeho príjmy a vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, povolil peňažné plnenie splácať v splátkach po 50 eur mesačne splatných do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal pomernú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. Súd žalobcovi zo žalovanej istiny 640,72 eur priznal sumu 538,55 eur, čo predstavuje 84 %, teda čistý úspech žalobcu v konaní je 68 % (úspech žalobcu 84 % - neúspech žalobcu 16%). Trovy konania v sume 25,84 eur predstavujú 68 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 38 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie proti výroku týkajúcemu sa zamietnutej časti žaloby podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uznal nárok žalobcu ako opodstatnený len vo výške 538,55 eura. Návrh žalobcu vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu, že zmluvná pokuta v zmysle hlavy 7 § 6 a hlavy 14 § 3 a § 4 je neplatná z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. Žalobca s uvedeným odôvodnením rozsudku súdom prvého stupňa nesúhlasí. Dňa 26.04.2010 bola žalovanému v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami, hlava 7 § 3 písm. a) zaslaná výzva na splatenie celého dlhu s výzvou k úhrade dlžnej čiarky 640,72 eura. Žalovaný po zosplatnení celého dlhu nezaplatil žiadnu čiastku preto dňa 02.11.2011 žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu v celkovej výške 640,72 eura. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že suma 81,66 eura označená ako pokuta (predčasná splatnosť úveru), ktorá bola uvedená v prehľade o čerpaní a splácaní úveru, ktorú žalobca predložil pri podaní návrhu, nie je možné stotožňovať s inštitútom zmluvnej pokuty tak, ako ho pozná Občiansky zákonník, pretože vznikla z toho dôvodu, že žalovaný nesplácal úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročný. Ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Žalobca v tomto prípade postupoval v sklade s dohodnutými úverovými podmienkami spoločnosti žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Postup žalobcu bol v súlade aj s platným právnym poriadkom SR (ktorý bol účinný a platný v čase uzavretia zmluvy), a to konkrétne s § 565 OZ ods. 2, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 2 písm. b) zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného činného v čase zavretia úverovej zmluvy medzi účastníkmi, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a podľa § 2 písm. c) spomínaného zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Ak je úrok
vopred stanovená cena za poskytnutie peňažných prostriedkov na vopred dohodnuté obdobie, potom ustanovenie súdom zamietnuté je irelevantné, pretože podľa uvedeného ustanovenia, ale predovšetkým v zmysle príslušných legislatívnych úprav je žalovaný povinný ako dlžník platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy mu bol úver poskytnutý, až do jeho úplného zaplatenia. V úverových zmluvných podmienkach je stanovené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Podľa príslušných legislatívnych úprav je žalovaný povinný ako dlžník platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy mu bol úver poskytnutý, až do úplného zaplatenia. Žalobca sa domáha úrokov podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou, úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 OZ rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je záväzkom je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. S plnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva povinnosť zaplatiť už splatné úroky t. j. úroky vyúčtované spolu s istinou v deň zosplatnenia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj trovy odvolacieho konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a preto je nevyhnutné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného žalobcom je zrejmé, že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 01.12.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 30.000 Sk (995,82 eura) a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 60. splátkach po 799 Sk, čo predstavuje spolu 47.940 Sk (1.591,32 eura) nebola sporná. Tiež nebolo sporným, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda či žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie 102,17 eura, v ktorej časti súd návrh žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že na zaplatenie zmluvných pokút v uvedenej výške žalobcovi nevznikol nárok, lebo zmluva bola uzavretá v časti dojednania zmluvných pokút neplatne.
Žalobca v odvolaní namietal, že žalobou si neuplatňoval zmluvné pokuty, ale išlo o úrok, ktorý bol započítaný do jednotlivých splátok.
Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 01.12.2006 založenej v spise vyplynulo, že žalobca sa zaviazal zaplatiť poskytnutý úver vo výške 1.591,32 eura v 60 splátkach po 26,52 eura. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd mal preukázané, že žalovaný zaplatil prvých 35 splátok po 26,52 eura (spolu 928,20 eura), 36. splátku zaplatil vo výške 22,28 eura, spolu teda žalobcovi zaplatil 950,48 eura. Žalovaný teda žalobcovi nezaplatil sumu 640,72 eura, po zostávajúcu z 24 splátok vo výške 636,48 eura (24x 26,52 eura) a rozdielu 36. splátky 4,24 eura, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha
v tomto konaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa zaplatenia zmluvnej pokuty nedomáhal a jeho námietka v odvolaní je relevantná (za predpokladu, že zmluvná pokuta nie je súčasťou splátky).
Je pravdou, že žalobca k návrhu na začatie konania pripojil listinný dôkaz, splátkový kalendár zmluvy, kde sú vyčíslené konkrétne sumy a sú pomenované ako zmluvné pokuty, preto sa súd prvého stupňa mohol domnievať, že žalobca sa v časti uplatneného nároku 102,17 eura domáha aj zaplatenia zmluvných pokút a v súvislosti s takto uplatneným nárokom následne hodnotil aj uzavretú zmluvu o úvere v časti dojednaných zmluvných pokút. Súd prvého stupňa inak zmluvu hodnotí ako platne uzavretú, podľa názoru odvolacieho súdu správne, pretože zmluva má všetky podstatné náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navyše žalovaný vypočutý na pojednávaní nárok žalobcu v žiadnom smere nenamietal, je ho preto potrebné považovať za nesporný, vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu len požiadal o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach.
Nesprávne posúdenie nároku žalobcu súdom v časti uplatnenej sumy 102,17 eura bolo dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu, skúmať, z ktorých konkrétnych položiek pozostávali jednotlivé splátky úveru (istina, úrok, poplatky a pod.) V prípade ak súd zistí, že do jednotlivých splátok boli započítané primerané a opodstatnené nároky žalobcu v súlade s právnymi predpismi, žalobe v celom rozsahu vyhovie. V prípade, ak zistí, že jednotlivé splátky obsahujú takú súčasť (napr. zmluvnú pokutu), ktorá by odporovala zákonu, resp. by nebola dojednaná v súlade so zákonom, žalobu zamietne.
Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto konania.
Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.