Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-462-2013.pdf
PDF · 97.34 KB
Case nature
Subarea
1Co/462/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5 , proti žalovanej L. T., Q. F. P. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16 o zaplatenie 1.549,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3.6.2013 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovi ukladá povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 93,62 eura a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 392,85 eura s 9 % úrokom z omeškania od 25.3.2011 do zaplatenia, konanie do výšky 1.156,54 eura s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 856,84 eura od 25.3.2011 do zaplatenia zastavil, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 23,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 276,80 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, žalovanej povolil splátky mesačne po 30 euro, splatných do konca každého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok a napokon nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol o finančnom nároku žalobcu v sume 1.549,39 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok za poskytnuté finančné prostriedky na základe záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu so žalovanou.
Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že pôvodný veriteľ Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX, majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorou sa žalovaná zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky pravidelnými mesačnými splátkami, svoje zmluvné povinnosti neplnila, čím sa dostala s úhradou dlžnej sumy do omeškania. Pohľadávka pôvodného veriteľa proti žalovanej bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011, a ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.549,39 eura, pozostávajúca z istiny v sume 1.249,69 eura a úrokov z omeškania v sume 111,12 eura a 188,58 eura. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej písomným oznámením zo dňa 11.9.2012, v ktorom zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Pred začatím pojednávania vo veci žalobca zobral podanú žalobu čiastočne späť v časti zaplatenia istiny vo výške 1.156,54 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 856,84 eura od 25.3.2011 do zaplatenia a žiadal, aby v tomto rozsahu bolo konanie
zastavené. Súd prvého stupňa preto konanie v tejto časti na základe späťvzatia zastavil a o nároku v prevyšujúcej časti na zaplatenie sumy 392,85 eura s úrokom z omeškania (po tom, čo žalovaná v tejto časti uplatnený nárok na pojednávaní dňa 3.6.2013 uznala) rozhodol rozsudkom na základe uznania.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval, že žalobca žiadal priznať náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 92,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 759,48 eura (v zmysle ním predloženého písomného vyčíslenia zo dňa 3.6.2013). Prvostupňový súd mal za to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť z dôvodu, že uplatnený nárok bol sčasti premlčaný, a teda zavinil čiastočne zastavenie konania, preto v tejto časti mu náhradu trov konania nepriznal. Žalobca mal úspech vo výške uplatneného nároku 392,85 eura s príslušenstvom, preto v tejto časti priznal náhradu trov konania podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. a o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb za šesť úkonov právnej služby, režijný paušál a 20 % DPH, v celkovej sume 276,80 eura. Nepriznal odmenu za úkon právnej služby pokus o zmier, pretože tento hodnotil ako súčasť úkonu prevzatie a príprava zastúpenia a z dôvodu, že nešlo o meritórne pojednávania krátil sadzbu za úkon účasť na pojednávaní dňa 16.4.2013. Žalobcovi priznal aj náhradu za zaplatený súdny poplatok, určený z rozsudkom priznanej sumy. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal, tieto považoval za neúčelné, keď konštatoval, že cieľom združenia na ochranu občana spotrebiteľa je kolektívna ochrana práv spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní, pričom samotné združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne výrok o trovách konania zmeniť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca späťvzatím časti uplatneného nároku (o zaplatenie istiny 1.156,54 eura s príslušenstvom) bol v tejto časti procesne neúspešný, a úspešný bol iba v časti zaplatenia istiny v sume 392,85 eura. Ako nesprávne preto hodnotil rozhodnutie, ak súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania, pretože žalobca bol v prevažnej časti pôvodne uplatneného nároku neúspešný. Namietal, že o trovách konania medzi hlavnými účastníkmi mal súd rozhodnúť podľa zásady pomerného úspechu účastníkov konania, podľa ktorej nárok na náhradu trov konania vznikol úspešnejšej žalovanej, a teda aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na jej podporu. Ak si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd prvého stupňa mal vysloviť, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Zdôraznil, že trovy konania, ktoré si v konaní uplatnil sú účelne vynaloženými trovami, pretože v dôsledku ním uplatnenej právnej argumentácie zobral žalobca podstatnú časť uplatňovaného nároku späť. Patrí mu preto náhrada trov konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ak náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal s poukazom na ciele združenia. Mal za to, že nemožno ani odborne spôsobilému subjektu brániť, aby sa v konaní dal zastupovať advokátom, pretože by tak bola narušená jedna zo základných zásad súkromného procesu a to rovnosť účastníkov konania. Poukázal na to, že ak mohol byť právne zastúpený žalobca, ktorý je bohatou nadnárodnou vymáhačskou skupinou a súd mu priznal náhradu trov konania, potom náhrada trov konania by mala patriť aj neziskovému a bezmajetnému spotrebiteľskému združeniu , ktoré vykonáva ochranu spotrebiteľa vo verejnom záujme.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal, aby súd prvého stupňa odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vyslovil názor, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania, pretože vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávnych predpisov výslovne vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Medzi žalovanou a vedľajším účastníkom však zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, preto odvolanie podané vedľajším účastníkom možno považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Ďalej tvrdil, že ochrana práv žalovanej ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, preto konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Postup vedľajšieho účastníka naviac navodzuje dojem, že účelom jeho vstupu
do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd pred tým, než súd pristúpil k preskúmaniu odvolania vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, vzhľadom na námietku žalobcu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, zaoberal sa účinnosťou odvolania, ktoré bolo podané vedľajším účastníkom samostatne, bez toho, aby s odvolaním vyslovil súhlas aj účastník, na strane ktorého vystupuje.
Vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vstúpil do konania na vlastný podnet ( § 93 ods. 2 O.s.p.) písomným podaním zo dňa 10.9.2012 a žalobca proti jeho vstupu do konania nenamietal.
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Jedným z procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi je jeho procesné právo na náhradu trov konania za podmienky, že takéto právo v súvislosti s rozhodnutím, ktorým sa končí konanie vznikne aj účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Z povahy tohto procesného práva vyplýva, že ide o samostatné právo vedľajšieho účastníka, na uplatnenie ktorého (a to aj v rámci odvolacieho konania) nie je potrebný súhlas hlavného účastníka. Z uvedeného vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi patrí právo podať odvolanie proti výroku o trovách jeho konania aj bez výslovného súhlasu účastníka, na strane ktorého vystupuje.
Odvolací súd naviac dodáva, že v priebehu odvolacieho konania výzvou zo dňa 2.4.2014 vyzval žalovanú, aby odvolaciemu súdu v lehote 7 dní od doručenia výzvy oznámila, či súhlasí odvolaním vedľajšieho účastníka, a pripojil doložku podľa § 101 ods. 3 O.s.p., že ak v stanovenej lehote sa k podanému odvolaniu nevyjadrí, súd bude predpokladať, že s podaným odvolaním súhlasí a nemá proti nemu žiadne námietky. Napriek tomu, že výzva bola žalovanej doručená dňa 7.4.2014, žalovaná svoje procesné stanovisko odvolaciemu súdu nezaslala, preto odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaná proti odvolaniu vedľajšieho účastníka nemá námietky.
Vzhľadom na takýto záver o prípustnosti odvolania vedľajšieho účastníka v tejto veci odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka, ktorým namietal nepriznanie náhrady trov konania je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa založil svoje závery o nedôvodnosti nároku žalovanej a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania na nesprávnom právnom názore, ak pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil, že žalobca zobral čiastočne uplatnený nárok späť a v tejto časti procesne zavinil jeho zastavenie, ktorá skutočnosť má svoj dosah aj na rozhodovanie o trovách konania účastníkov. Zároveň ako nesprávny hodnotí odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa, ak neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odôvodnil skutočnosťou, že vzhľadom na ciele, pre ktoré bolo občianske združenie založené, ním vynaložené finančné prostriedky na právne zastúpenie v súdnom konaní nemožno považovať za účelné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil pôvodne nárok proti žalovanej v sume 1.549,39 eura s príslušenstvom a po tom, čo vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 11.1.2013 vzniesol námietku
premlčania uplatnenej pohľadávky (vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 28.1.2013) žalobca písomným podaním zo dňa 30.4.2013 (súdu došlo dňa 30.5.2013) zobral žalobu čiastočne, o zaplatenie sumy 1.156,54 eura s príslušenstvom späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 392,85 eura s príslušenstvom, ktorý nárok žalovaná na pojednávaní dňa 3.6.2013 čo do základu ako aj uplatnenej výšky uznala.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené, môže napríklad spočívať v tom, že účastník (žalobca) vzal návrh na začatie konania späť. Zavinenie je tu treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku).
Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2). Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu žalobcu; naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol tým je väčšia miera úspechu žalovaného. Vo všeobecnosti však platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí pomerne.
Vo vzťahu k celkovému výsledku konania je tak zrejmé, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti uplatneného nároku do výšky 1.156,54 eura s príslušenstvom, pretože v tejto časti zobral bez odôvodnenia žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Úspešným bol v časti uplatneného nároku čo do sumy 392,85 eura. Jeho úspech tak predstavuje 25,36 % z uplatneného nároku a procesne zodpovedá za zastavenie konania v 74,66 %. Možno uzavrieť, že žalovaná mala tzv. čistý úspech v 49,30 % ( 74,66 - 25,36), t.j. v takomto rozsahu jej aj v konaní vznikol nárok na náhradu trov konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnila, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a vo vzťahu žalobca a žalovaná účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odvolací súd vychádzal z ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, podľa ktorého trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupca advokát.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 01.01.2012 bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu.
Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Postavenie takejto právnickej osoby predpokladá jej aktívnu legitimáciu na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov aj vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Pre posúdenie účelnosti vynaložených trov konania v takom prípade je potrebné predovšetkým prihliadať na skutočnosť, či úkony vykonané vedľajším účastníkom s takýmto osobitným postavením boli v záujme ochrany účastníka konania - spotrebiteľa, a teda, či tieto trovy boli účelné.
Vzhľadom na zásadu, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník ( § 93 ods. 3 O.s.p.), jeho postavenie v konaní mu zásadne dáva právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov takto vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Takto vynaložené náklady je preto potrebné považovať za účelné. Aj vedľajší účastník má teda právo na právnu pomoc pred súdom, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.
Vedľajšiemu účastníkovi takto vzniká zásadne aj právo na náhradu trov konania, medzi ktoré patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia.
V každom prípade je však povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré predpokladá náhradu trov konania iba v prípade ich účelného vynaloženia. Túto účelnosť je potrebné posudzovať individuálne, v každej veci podľa okolností, za ktorých vedľajší účastník do konania vstúpil a v konaní vykonal konkrétne úkony.
S poukazom na tieto skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní účelne vynaložené náklady za úkony právnej služby vykonané ním splnomocneným advokátom. Keďže žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť bez odôvodnenia a úspešným bol iba v časti uplatneného nároku, je treba mať za to, že vedľajšiemu účastníkov (tak ako žalovanej, na strane ktorej v konaní vystupoval) vznikol nárok na náhradu trov konania podľa tzv. čistého úspech v rozsahu 49,30 % účelne vynaložených trov konania. Po preverení oprávnenosti a primeranosti vyúčtovaných trov právneho zastúpenia (podanie vedľajšieho účastníka zo dňa 11.1.2013, č.l. 42) odvolací súd mal za to, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada za tieto úkony právnej služby : - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo dňa 11.1.2013 á 71,73 eura ( z tarifnej hodnoty 1.549,39 eura) ako aj režijný paušál 1 x 7,63 eura a 1 x 7,81 eura a daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % (podľa ust. § 10 ods. 1,2, § 14 ods. 1 písm. a/ , b/ § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) spolu v sume 189,82 eura, z čoho 49,30 % predstavuje sumu 93,62 eura.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu účelne
vynaložených trov konania v uvedenej výške, zaplatením ktorých zaviazal neúspešného žalobcu platbou zástupcovi vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože úspešný vedľajší účastník a ani žalovaná náhradu trov odvolacieho konania nežiadali a žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.