Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S., t. č. bytom E. č. XX, štátny občan SR, proti odporkyni: V. M., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/XX, S., t.č. M. C. XXXX/XX, 90851 Holíč, štátny občan SR, právne zast.: Mgr. Anna Šeniglová, advokátka, Školská 6, 908 51 Holíč, o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa a odporkyne patrí:

1. koberec z obývacej izby,

2. koberec z detskej izby väčší,

3. posteľ z detskej izby,

4. posteľ z detskej izby,

5. koberec z 2. detskej izby menší,

6. posteľ z 2. detskej izby,

7. koberec z kuchyne,

8. koberec z chodby,

9. okenné žalúzie ,

10. televízor zn. Y.

11. chladnička zn. D.,

12. automatická práčka zn. G.

a X - izbový družstevný byt č. XX, na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici B. v S..

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľa a odporkyne sa vyporiadava takto: Navrhovateľovi sa prikazuje do výlučného vlastníctva televízor zn. Y. (položka 10).

Odporkyni sa prikazujú do výlučného vlastníctva hnuteľné veci pod položkami 1. koberec z obývacej izby, 2. koberec z detskej izby väčší, 3. posteľ z detskej izby, 4. posteľ z detskej izby, 5. koberec z 2.

detskej izby menší, 6. posteľ z 2. detskej izby, 7. koberec z kuchyne, 8. koberec z chodby, 9. okenné žalúzie , 11. chladnička zn. D. a12. automatická práčka zn. G. v celkovej hodnote 1,-euro a hodnota členského práva k X - izbovému družstevnému bytu č. XX, na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici B. v S. v sume 38.100,-eur.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.574,30-eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 66,-eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ a odporkyňa sú p o v i n n í každý zaplatiť súdny poplatok v sume 1143,30-eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 20.1.2012 doručeným na tunajší súd dňa 23.1.2012 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 2.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2009 bolo manželstvo s odporkyňou rozvedené, pričom na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nedohodli. Navrhovateľ v návrhu žiadal, aby súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania patria hnuteľné veci: 1. koberec - obývacia izba, nadobudnutý v r. 2007, cena 100 €, 2. koberec - 1. detská izba väčší nadobudnutý v r. 2007, cena 50 €, 3. posteľ - 1. detská izba nadobudnutý v r. 2003, cena 100 €, 4. posteľ - 1. detská izba nadobudnutý v r. 2003, cena 30 €, 5. koberec - 2. detská izba menší, nadobudnutý v r. 2007, cena 50 €, 6. posteľ - 2. detská izba, nadobudnutý v r. 2003, cena 100 €, 7. koberec - kuchyňa nadobudnutý v r. 2007, cena 50 €, 8. koberec - chodba nadobudnutý v r. 2007, cena 50 €, 9. žalúzie nadobudnuté v r. 2001, cena 100 €, 10. televízor zn. Y. nadobudnutý v r. 1999, cena 400 €, 11. chladnička zn. D. nadobudnutá v r. 2005, cena 350 €, 12. automatická práčka zn. G. nadobudnutá v r. 2008, cena 450 €, 13. PC zostava nadobudnutá v r. 2006, cena 830 €, 14. tlačiareň zn. E. nadobudnutá v r. 2007, cena 170 €, 15. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003, cena 75 €, 16. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003, cena 75 € a nehnuteľná vec: X - izbový družstevný byt č. XX, na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici B. v S. a vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do vlastníctva navrhovateľa prikazuje hnuteľné veci uvedené pod položkami 1-11 a do vlastníctva odporkyne prikazuje hnuteľné veci uvedené pod položkami 12-16 a hodnotu členského práva k X - izbovému družstevnému bytu č. XX, na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici B. v S.. Ďalej žiadal, aby bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na vzájomné finančné vyrovnanie 30 000 € a súčasne žiadal, aby súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania.

Dňa 27.1.2012 doručil navrhovateľ súdu dodatok k návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v ktorom doplnil návrh o spôsob nadobudnutia bytu patriaceho do BSM. Uviedol, že dňa 22.8.1990 mu bol Rozhodnutím predstavenstva OSBD pridelený dvojizbový byt č. XX, sídlisko B. v S. do osobného užívania, teda uvedený byt nadobudol sám ešte pred uzatvorením manželstva. Dňa 6.10.1990 uzatvoril manželstvo s odporkyňou. V uvedenom dvojizbovom byte býval s odporkyňou, s jej dvomi deťmi z prvého manželstva ako aj s vlastnými deťmi z ich manželstva do roku 1993, kedy na základe dohody vymenili dvojizbový byt za štvorizbový byt č. XX na ulici B. XX, S. s E. W. a M. W.. Uvedená dohoda o vzájomnej výmene bytov bola schválená predstavenstvom OSBD v Senici dňa 14.4.1993. Finančné prostriedky na vyrovnanie sa s predchádzajúcimi užívateľmi štvorizbového bytu v sume 1 659,69 € (50 000 Sk) získal darom od svojich rodičov P. M., nar. X.X.XXXX a V. M. nar. XX.X.XXXX.

Navrhovateľ spočiatku na podanom návrhu v celom rozsahu trval. On je schopný preukázať, že X- izbový byt nadobudol iba on svojím osobným pričinením.

Odporkyňa v prvom písomnom vyjadrení po doručení návrhu najprv navrhla, aby súd priznal navrhovateľovi podľa znaleckého posudku 1 zo všeobecnej hodnoty bytu určenej znalcom, t.j. sumu 19 050 €. Takúto dohodou navrhla navrhovateľovi na mimosúdne vyporiadanie, vrátane vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľných veci. Nároky navrhovateľ neustále zvyšoval, navrhol odporkyni, aby mu vyplatila za X-izbový byt 35.000,-eur. Navrhovateľ ju neustále atakoval SMS správami a bola nútená podať oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ v B. vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania proti navrhovateľovi. Okresná prokuratúra B., uznesením zamietla sťažnosť obvineného odporcu v súvislosti so vzneseným obvinením podľa oznámenia odporkyne. Navrhla, aby súd pri vyporiadaní BSM účastníkov vyporiadal aj finančné prostriedky na účte navrhovateľa a to z toho dôvodu, že navrhovateľ si za trvania manželstva odkladal svoju mzdu a po odporkyni požadoval, aby mu mzdu odovzdávala, z príjmu odporkyne, z jej mzdy rodina žila. Vychádza, že navrhovateľ má zrejme v niektorých bankových ústavoch vkladné knižky, alebo účet, kde má peniaze uložené. Odporkyňa nepozná ani názvy peňažných ústavov, ani čísla účtu, bude potrebné ich zabezpečiť zo súdu. Namietala, že veci PC zostava nadobudnutá v r. 2006, tlačiareň zn. E. nadobudnutá v r. 2007, bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003, bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003 nepatria do BSM, išlo o dar deťom od príbuzných. Navrhla, aby súd vyporiadal aj finančné prostriedky na účte navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ si za trvania manželstva odkladal svoju mzdu a po odporkyni požadoval, aby mu mzdu odovzdávala. Za trvania manželstva žila rodina z príjmu odporkyne. Odporkyňa vyčíslila masu, ktorá podľa nej patrí tiež do BSM a je zložená aj zo mzdy navrhovateľa, ktorú si ušetril tým, ako vydeľoval členov domácnosti za trvania manželstva. Má sa za to, že polovica z tejto masy, t.j. suma 8 703,70 € patrí na vyporiadanie BSM odporkyni a preto ju žiadala priznať pri vyporiadaní BSM účastníkov. Suma 8 703,70 € bola vypočítaná ako 1 zo sumy 17 407,40 €, ktorá zahŕňa pracovné pomery navrhovateľa od XI/1990 do 31.12.1992 v sume 1 725,88 €, za dobu od 1.1.1993 do 30.6.1994 v sume 2389,86 €, za dobu od 1.7.1994 do 31.12.1995 v sume 4182,30 €, za dobu od 1.1.1996 do 31.12.2008 v sume 9 109,36 €, od 1.1.2009 výsluhový dôchodok 310 € mesačne). Od uzavretia manželstva medzi účastníkmi pracoval navrhovateľ v rokoch 1990 do 31.12.1992 v V. N. F. S. a poberal mzdu 66,38 € mesačne, od 1.1.1993 do 30.6.1994 pracoval v B. S. za mzdu v sume 132,77 € mesačne, od 1.7.1994 do 31.12.1995 pracoval na KR PZ C. s príjmom 232,35 € mesačne a od 1.1.1996 do 31.12.2008 s príjmom netto 700,72 € mesačne. Od 1.1.2009 je poberateľom výsluhového dôchodku 310 € mesačne. V priebehu konania navrhla pri vyporiadaní BSM účastníkov zohľadniť ustanovenie a prihliadnuť na spôsob ako sa účastníci starali o zabezpečenie rodiny, o zabezpečenie spoločnej domácnosti a tiež na poškodzovanie rodiny zo strany navrhovateľa. Podiel navrhovateľa pri vyporiadaní BSM navrhla redukovať a krátiť ho o 1 a v nadväznosti na to priznať odporkyni náhradu trov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie rozsudkom OS Skalica č.k. -65 zo dňa 2.7.2009, Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, Dohodou o výmene bytov, prehlásením rodičov navrhovateľa, znaleckým posudkom znalca J.. Q. M., fotokópiou obžaloby a Trestného rozkazu, výsluchom svedkov P. M., výsluchom svedkyne matky navrhovateľa V. M., Q. W., V.. C. V. a svedkyne E. W., rozsudkom OS Skalica č.k. -92 z 23.11.2010 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -152, výsluchom navrhovateľa a odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -65 zo dňa 2.7.2009 manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 6.10.1990 zaniklo rozvodom. Konanie bolo začaté na návrh dňa 12.12.2008 v súdenej veci účastníkov odporkyňou, vo veci rozvodu teda navrhovateľkou. Pre čas po rozvode bolo vtedy už iba jedno maloleté dieťa účastníkov zverené do osobnej starostlivosti matky a otec (odporca) bol zaviazaný platiť na dieťa výživné vo výške 66,50-eur. Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, ani s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou v návrhu. Poprel, že je násilníckej agresívnej povahy, domnieva sa, že je tichej povahy. Problémy v manželstve pripisoval navrhovateľkinej výchove jej dvoch dcér z prvého manželstva, ona sa ich snažil riadne vychovávať, navrhovateľka im dosť dovoľovala. Vo všetkých výrokových častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť, vo výroku o rozvode manželstva dňom 21.8.2009.

Z rozvodového spisu a najmä z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že hneď po uzavretí manželstva sa správanie odporcu, ktoré mala možnosť poznať navrhovateľka za ročnej známosti s ním podstatne zmenilo. Odporca zakazoval navrhovateľke stretávať sa s inými, nemohla sa stretávať s priateľkami, za

všetko jej nadával, prípadne ju zbil. Navrhovateľka sa myslí, že odporca nie je duševne v poriadku, v stave amoku mal penu na ústach, správal sa nekontrolovateľne, nevedel čo robí. Toto tajila, hanbila sa niekomu o tom povedať. Bol na navrhovateľku agresívny, vybíjal si na nej zlosť, vykrúcal jej prsty, ruky, hodil ju o zem. Trpela nedostatkom financií, všetky financie mal u seba odporca a vydeľoval ju peniazmi len na stravu. Keď požadovala financie na zakúpenie ošatenia pre deti, povedal, že peniaze nemá a často krát deťom musela prať, aby na druhý deň mali čisté šatstvo. Po skončení materskej dovolenky začala pracovať a všetku výplatu musela odovzdávať odporcovi, po čase si časť odkladala na potreby pre deti. Odporca ju bil, susedia asi 4x volali políciu, pretože odporca kričal a bil ju. Násilne sa odporca prejavoval aj voči dcére, ktorej bránil v priateľstve s chlapcom a nadával jej, ak sa iba o chvíľu oneskorila s príchodom domov. Priateľa dcéry fyzicky napadol, zbil ho na ulici, čoho svedkom bol aj primátor mesta S.. Odporca mával aj často vypité, alkohol požíval doma, pod jeho vplyvom navrhovateľku fyzicky napádal a bol voči nej agresívny. Navrhovateľke bol poskytnutý do nájmu Mestom S. jednoizbový byt, do ktorého sa odsťahovala bývať zo spoločnej domácnosti zo 4-izbového nájomného bytu účastníkov 12.8.2008 aj s deťmi, kvôli fyzickému násiliu odporcu voči nej navštívila lekára, bola ošetrená a ohlásila správanie odporcu aj polícii, proti odporcovi sa vedie trestné stíhanie Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie správami Obvodného oddelenia PZ, s ktorými sa oboznámil súd aj vo veci vyporiadania BSM a bolo zistené, že polícia prijala na osobu odporcu (v konaní o rozvod) oznámenia 19.3.2008 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa ktorého odporca napadol konkrétnu osobu, ako z výpovede navrhovateľky vyplynulo, išlo o priateľa jej dcéry. Pre služobný pomer odporcu k PZ SR vec riešilo Prezídium PZ, Úrad inšpekčnej služby A. ako podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví. Ďalšie oznámenie z 28.4.2008 OO PZ S. preverovala na tom základe, že z bytu účastníkov sa šíril krik, nadávky a urážky medzi mužom a ženou, v rámci objasňovania bola na základe oznámenia navrhovateľky, že si nič nepamätá vec odložená. Navrhovateľka dala dňa 13.8.2008 na OO PZ S. oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal opustiť odporca tým, že ju 12.8.2008 fyzicky napadol. Po zdokumentovaní bola vec 9.10.2008 odovzdaná na OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát v C., kde v tom čase odporca pracoval. Dňa 26.2.2009 bol v trestnej veci H.: B.-XXX/IS-X-V- XXXX podaný na vojenskú obvodnú prokuratúru na odporcu návrh na podanie obžaloby a bolo zistené, že na základe trestného oznámenia zo 16.9.2008 začal vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa ods, 1 písm. a) . Navrhovateľka bola vo veci vypočutá ako svedok - poškodená, uviedla, že útoky proti nej spočívali v sotení o stenu a keď spadla na zem, odporca do nej niekoľkokrát kopol. Väčšinou jej vykrúcal ruky s pocitom, že jej ich doláme, pri útokoch ju fackoval, trhal jej vlasy a pričom sa tváril, že si na nič nepamätá, vulgárne jej nadával. Keďže si odporca nosieval domov zbraň, často sa bála, aby sa niečo nestalo pre jeho agresivitu. Vyhrážal sa jej so zbraňou vtedy, keď na neho podala dňa 14.8.2008 trestné oznámenie, vtedy bola doma sama. Odporca v konaní o rozvod označil všetko čo uviedla navrhovateľka vrátane skutočností, oznamovaných polícii za navrhovateľkou vykonštruované. Popieral, žeby navrhovateľku týral, keďže bola tehotná. Nikdy jej neublížil. Malo ísť o spiknutie štyroch žien, manželky, jej dvoch dcér a jeho vlastnej dcéry. Alkoholické nápoje pije príležitostne, nefajčí a na psychiatrii nebol liečený. Keď boli medzi ním a manželkou nedorozumenia, chytil ju za ruky, aby ho nepoškriabala alebo po ňom niečo nehodila. Podľa odôvodnenia rozsudku č. k. -65 odporca opísal spolužitie tak, že sa snažil starať o všetky 4 deti, dve z prvého manželstva navrhovateľky a dve narodené z manželstva s navrhovateľkou. Manželkiným prvorodeným dcéram vystrojil svadbu, podporoval ich v štúdiu na stredných školách, poskytoval im vreckové, platil cestovné do školy, peniaze 100,-Sk na stužkovú. Dcéram navrhovateľky nebránil chodiť do domácnosti účastníkov na návštevy, mal na mysli, aby chodili k ním vtedy, keď bol doma a nie v práci. Poprel požívanie alkoholických nápojov, pracoval 15-rokov u polície a nemohol ich požívať, poprel vyhrážanie sa navrhovateľke služobnou zbraňou, ktorú mal doma aj to, že u nich bola 4x polícia. O deti sa riadne staral, aj o domácnosť, zakupoval všetky zariadenia - automatickú práčku, deťom počítač, obom dcéram vystrojil svadby. Zo správy všeobecnej lekárky z 13.8.2008 bolo zistené, že navrhovateľka bola ošetrená z 13.8.2008 v dôsledku napadnutia inou osobou. Zistilo sa pohmoždenie hlavy vľavo, pohmoždenie pravého ramena a lakťového zhybu vľavo. Navrhovateľka podľa lekára ako príčinu zranenia uviedla napadnutie a bitie manželom. V rozvodovom konaní boli vypočuté vtedy obe maloleté deti účastníkov, ktoré vypovedali, že si pamätajú, že odporca navrhovateľku dosť často bil, držal ju za ruky a hádali sa, stávalo sa to jeden krát za dva týždne. Deti opísali konanie odporcu voči navrhovateľke zhodne s navrhovateľkou, bránil stretávaniu s dcérami navrhovateľky v domácnosti účastníkov, preto sa stretávali s matkou v domácnostiach dcér. Mal. dcéra účastníkov často spolu s mal. bratom zasahovala pri bitke, hádanie rodičov ju psychicky ničilo, často plakala aj s mamou. V jednoizbovom byte, kde bývali, žiadal odporca navrhovateľku aby sa k nemu vrátila a keď to odmietla kričal. Mal. syn účastníkov potvrdil, že účastníci sa často hádali, odporca chytil navrhovateľku za ruky

a vykrúcal jej ich. Raz bol svedkom, ako odporca navrhovateľku hodil na zem a dusil, vtedy maloletý zakročil Vypočutá svedkyňa, druhá dcéra navrhovateľky vypovedala o spolužití účastníkov, potvrdila, že navrhovateľka nemohla nikam chodiť, z práce musela ísť rovno domov, nemohla sa zdržať, odporca jej nadával, bola svedkom toho, ako odporca zaútočil na navrhovateľku v kuchyni, vykrúcal jej ruky, dal jej facku. Žiadala odporcu aby navrhovateľku pustil, načo odporca odišiel z kuchyne preč. Hádok bolo medzi účastníkmi veľa. Odporkyňa uviedla, že aj keď sú upravené práva a povinnosti rodičov k deťom rozsudkom -22 z 9.10.2008, na mal. syna mal odporca povinnosť platiť výživné 2000,-Sk a vtedy na mal. dcéru 3.000,-Sk, žiada upraviť práva a povinností rodičov k mal. synovi, nakoľko si myslí, že aj keď je odporca na výsluhovom dôchodku, má dostatok peňazí na účte, pretože zarábal dosť peňazí, do bytu neinvestovali, nemali auto, ona nemala prehľad o účtoch, pretože sa do toho nemohla starať, odporca to pred ňou tajil. Odporca popieral hotovosť na účtoch. Argumentoval tým, že hradil všetky výdaje zo svojho príjmu, navrhovateľka mala iba minimálnu mzdu, dávala do spoločného rozpočtu iba 7.500,-Sk a v konaní zistil, že mala oveľa vyšší príjem, ponechávala si 5000,-Sk pre svoje potreby. Vyššie výživné ako stanovené vo veci sp. zn. nemôže platiť, nemá iný príjem. Odporca sa vyjadril, že výpovede detí sú zmanipulované, nepravdivé, ovplyvnené navrhovateľkou. Chcel obnoviť spolužitie s navrhovateľkou, ktorá to odmietala, odporcu sa bála pre jeho agresívne správanie voči nej, poprela, žeby bolo trestné oznámenie na odporcu vykonštruované. V čase rozvodového konania mala navrhovateľa príjem z pracovnej činnosti podľa správy jej zamestnávateľa Slovenská pošta a.s. 463,20-eur, odporca bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 310,-eur. Služobný pomer skončil podľa zistení súdu na vlastnú žiadosť, uvoľnený bol zo služobného pomeru 31.12.2008. Podľa odôvodnenia rozsudku príčinu rozvratu v manželských vzťahoch súd zistil výsluchom navrhovateľky a odporcu a správami o trestných oznámeniach, podaných navrhovateľkou na odporcu. Príčiny mali subjektívny charakter, išlo o násilnú povahu odporcu, porušovanie manželských povinností, strach navrhovateľky o seba a svoje deti a príčinu rozvratu videl v dlhodobom citovom odcudzení navrhovateľky, zapríčineným hrubým, násilným a neprimeraným chovaním odporcu, v rozdielnosti postoja k rodinnému životu, čo viedlo k hádkam, vzájomným nedorozumeniam a fyzickým konfliktom.

V konaní bol súdu predložený trestný rozkaz OS Skalica č. k. -168 z 18.9.2009, vydaný súdom na základe obžaloby podanej prokurátorkou Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava 3, podľa ktorého bol navrhovateľ dňom 10.10.2009 právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3. rokov so skúšobnou dobou X roky a bol mu nariadený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Navrhovateľ bol uznaný za vinného z trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

- svojej manželky a súčasne mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako X metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Navrhovateľ bol uznaný vinným z toho, že od presne nezisteného dňa počas trvania 19 ročného manželstva opakovane psychicky a fyzicky týral svoju manželku v ich spoločnom byte tým spôsobom, že jej vykrúcal ruky a prsty na rukách, sácal a kopal do nej, šticoval ju, zakazoval jej stretávať sa ľuďmi, obmedzoval jej styk s dcérami z prvého manželstva a rodičmi, obmedzoval ju vo finančných prostriedkoch, psychicky ju vydieral tým, že jej nebudú zverené deti do výchovy, neustále jej vulgárne nadával, držal ju v strese a napätí, jeho konanie sa začalo intenzívne stupňovať od roku 2006 a vyvrcholilo 12.8.2008 po útokoch manžela, následkom čoho sa poškodená v obave o svoj život a zdravie odsťahovala aj s deťmi zo spoločného bytu.

Medzi účastníkmi bol spor, ktoré hnuteľné veci patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že okrem hnuteľnej veci č. 3. posteľ - 1. detská izba nadobudnutá v r. 2003, ktorá sa po rozlámaní vyhodila existujú všetky hnuteľné veci uvedené v návrhu. Hnuteľnú vec č. 10. televízor zn. Y. nadobudnutý v r. 1999 si odniesol do užívania navrhovateľ. Z PC zostavy č. 13 nadobudnutej v r. 2006 nie je funkčný monitor. Hnuteľné veci č. 13. PC zostava a č. 14. tlačiareň zn. E. neboli nadobudnuté tak ako je uvedené v návrhu, ale boli nadobudnuté v r. 2004. Odporkyňa nesúhlasila ani s výškou ceny uvedenou navrhovateľom pri jednotlivých hnuteľných veciach. Namietala navrhovateľom nesprávne stanovenú dobu nadobudnutia hnuteľných vecí a za zodpovedajúce skutočnosti označila, že pod položkami: 1. koberec - obývacia izba, nadobudnutý v r. 2005, 2. koberec - 1. detská izba väčší nadobudnutý v r. 2003, 3. posteľ - 1. detská izba nadobudnutý v r. 1993, 4. posteľ - 1. detská izba nadobudnutý v r. 1993, 5. koberec - 2. detská izba menší, nadobudnutý v r. 1997, 6. posteľ - 2. detská izba, nadobudnutý v r. 2003, 7. koberec - kuchyňa nadobudnutý v r. 2003, 8. koberec - chodba nadobudnutý v r. 2003, 9. žalúzie nadobudnuté v r. 1994, 10. televízor zn.

Y. nadobudnutý v r. 1999, 11. chladnička zn. D. nadobudnutá v r. 2005, 12. automatická práčka zn. G. nadobudnutá v r. 2007, 13. PC zostava - dar deťom, 14. tlačiareň zn. E. - dar deťom, 15. bicykel zn. M. Y. - dar deťom, 16. bicykel zn. M. Y. - dar deťom. Sporné tak zostali hnuteľné veci, ktoré mali záujem nadobudnúť vyporiadaním do vlastníctva obe strany: 1. koberec - obývacia izba, nadobudnutý v r. 2007, 3. posteľ - 1. detská izba nadobudnutý v r. 2003, 7. koberec - kuchyňa nadobudnutý v r. 2007, 8. koberec

- chodba nadobudnutý v r. 2007 a ďalej sporné zostali položky hnuteľných vecí 13. - 16.. Odporkyňa žiadala, aby hnuteľné veci č. 13. PC zostava nadobudnutá v r. 2006, 14. tlačiareň zn. E. nadobudnutá v r. 2007, 15. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003, 16. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003 boli vylúčené z deľby spoločného majetku z dôvodu, že boli nadobudnuté darom pre deti, na dôkaz navrhla vypočuť V.. C. V., svoju dcéru z prvého manželstva. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že okrem hnuteľnej veci č. 3. posteľ - 1. detská izba nadobudnutá v r. 2003, ktorá sa po rozlámaní vyhodila existujú všetky hnuteľné veci uvedené v návrhu. Hnuteľnú vec č. 10. televízor zn. Y. nadobudnutý v r. 1999 si odniesol do užívania navrhovateľ. Z PC zostavy č. 13 nadobudnutej v r. 2006 nie je funkčný monitor. Hnuteľné veci č. 13. PC zostava a č. 14. tlačiareň zn. E. neboli nadobudnuté tak ako je uvedené v návrhu, ale boli nadobudnuté v r. 2004. Počítačová zostava a tlačiareň boli darované deťom účastníkov na Vianoce.

Na základe výpovedí účastníkov súd ustálil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci, a to pod položkami označenými navrhovateľom v návrhu: 1. koberec z obývacej izby, 2. koberec z detskej izby väčší, 3. posteľ z detskej izby, 4. posteľ z detskej izby, 5. koberec z 2. detskej izby menší, 6. posteľ z 2. detskej izby, 7. koberec z kuchyne, 8. koberec z chodby, 9. okenné žalúzie , 10. televízor zn. Y. , 11. chladnička zn. D., 12. automatická práčka zn. G., a X - izbový družstevný byt č. XX, na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX na ulici B. v S..

B. na návrh odporkyne, ktorá odporovala tvrdeniu navrhovateľa, že aj hnuteľné veci č. 13. PC zostava nadobudnutá v r. 2006, 14. tlačiareň zn. E. nadobudnutá v r. 2007, 15. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003, 16. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003 patria do BSM účastníkov a navrhla ich vylúčiť z deľby spoločného majetku z dôvodu, že boli nadobudnuté darom pre deti, na dôkaz vypočul odporkyňou označenú svedkyňu V.. C. V., dcéru odporkyne z jej prvého manželstva.

Na základe najprv navrhnutej dohody po vykonaní časti dokazovania obidvaja účastníci prejavili zhodne vôľu, aby z vecí, na ktorých sa zhodli, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pripadli do výlučného vlastníctva navrhovateľa: 2. koberec - 1. detská izba väčší nadobudnutý v r. 2007, 4 posteľ - 1. detská izba nadobudnutý v r. 2003, 5. koberec - 2. detská izba menší, nadobudnutý v r. 2007, 6. posteľ - 2. detská izba, nadobudnutý v r. 2003, 9. žalúzie nadobudnuté v r. 2001, 10. televízor zn. Y. nadobudnutý v r. 1999, 11. chladnička zn. D. nadobudnutá v r. 2005 a do výlučného vlastníctva odporkyne: 12. automatická práčka zn. G. nadobudnutá v r. 2008.

Súd teda v ďalšom konaní, mimo položiek, uvedených vyššie na ktorých sa účastníci dohodli, sa súd zaoberal len tými položkami, ktoré boli medzi účastníkmi sporné.

Navrhovateľ trval na tom, že hnuteľné veci uvedené pod položkami č. 13. - 16., 13. PC zostava nadobudnutá v r. 2006, 14. tlačiareň zn. E. nadobudnutá v r. 2007, 15. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003, 16. bicykel zn. M. Y. nadobudnutý v r. 2003 boli nadobudnuté za trvania manželstva a zakúpené z jeho finančných prostriedkov a preto ich žiadal vyporiadať v rámci BSM.

Zo svedeckej výpovede svedkyne V.. C. V., nar. XX.X.XXXX vyplynulo, že bicykle zn. M. Y. a aj druhý bicykel zn. M. Y. deti nadobudli z peňazí, ktoré konkrétne vo výške 4000,-Sk svedkyňa odovzdala odporkyni v roku 2003 a žiadala po matke niečo zakúpiť mladším súrodencom svedkyne. Odporkyňa vybrala bicykle tieto boli jej darom deťom účastníkov. Súd mal takto preukázané, že bicykle sú nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a o PC zostave tlačiarni zn. E. tiež bolo preukázané, že nimi boli obdarované deti účastníkov a do BSM nepatria.

Navrhovateľ nakoniec nepožadoval po odporkyni žiadnu odplatu za hnuteľné veci podľa jeho návrhu a všetky navrhol prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne bez prislúchajúcej náhrady.

Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2013 sa účastníci zhodli, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria iba hnuteľné veci a v hodnote ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a navrhli hnuteľné veci vyporiadať tak, ako súd uviedol vo výroku rozsudku.

Medzi navrhovateľom a odporkyňou zostala sporná hodnota členského práva k X - izbovému družstevnému bytu a podiel pripadajúci z nej na toho ktorého z nich.

Podľa navrhovateľa s odporkyňou dohoda nie je možná pre jeho presvedčenie, že sa väčšou časťou pričinil o nadobudnutie X-izbového bytu.

Posledným návrhom odporkyne bolo hodnotu členského práva k bytu navrhovateľa k bytu pri vyporiadaní BSM redukovať a krátiť ho o 1 v zmysle .

Zmluvou o poskytnutí stabilizačného príspevku na zloženie členského podielu v družstve bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel so zamestnávateľom V. N. podľa § 12 vyhl. č. 136/85 Sb. dňa 23.7.1990 dohodu, podľa ktorej poskytol navrhovateľovi stabilizačný príspevok vo výške 100% a sume 17.603,-Kčs na zloženie členského stavebného podielu v stavebnom bytovom družstve B. na prioritný byt č. XX v S., sídl. B. v bloku S. a zamestnávateľ ho poukázal na účet družstva. Navrhovateľ sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa a užívať byt po dobu 10.rokov.

Ďalej bolo Rozhodnutím OSBD z 23.8.1990 preukázané, že družstvo rozhodlo o prijatí za člena a z Rozhodnutia OSBD B. o pridelení družstevného bytu zo dňa 23.8.1990 preukázané, že OSBD pridelilo navrhovateľovi byt č. XX v bloku Z. na ulici B. XXXX/XX v S..

Dôkazmi mal súd preukázané tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ nadobudol dvojizbový byt pred uzavretím manželstva s odporkyňou a pred tým, ako uzavretím manželstva vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov.

Z Dohody o výmene bytov súd zistil, že medzi užívateľmi bytu č. XX, B. XX v S. navrhovateľom a odporkyňou na jednej strane a medzi užívateľmi bytu č. XX, B. XX v S. E. W. a M. W. na druhej strane došlo k dohode o výmene bytov po dni 14.4.1993 a rozhodnutím predstavenstvo OSBD B. na svojom zasadnutí uznesením č. XXX dohodu o výmene schválilo. OSBD B. ako vlastník domu č.p. XXXX blok Z. X v S. , na ul. B. odovzdalo bytu č. XX na V. poschodí navrhovateľovi ( členovi) s prehlásením, že družstvo berie na vedomie, že navrhovateľ má uzavreté manželstvo s odporkyňou, s ktorou trvale v manželstve žije a byt budú užívať X osoby. Byt bol zápisnične podľa Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu odovzdaný užívateľom 26.4.1993.

Účastníci konania sa počas súdneho konania dohodli na vypracovaní znaleckého posudku. Na základe ich dohody bol súdu predložený znalecký posudok č. 95/2012, ktorého objednávateľom bol navrhovateľ. Uvedený vypracoval znalec J.. Q. M. , znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností za účelom stanovenia hodnoty užívacieho práva k nehnuteľnosti v S., bytu č. XX na X. poschodí s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. XXX na pozemkoch parcelných čísiel XXX/ X a XXX/XX na ul. B. č. XX pre účel vyporiadania BSM. Obe strany vyjadrili súhlas s použitím tohto pre účely súdneho konania. Navrhovateľka ani odporkyňa hodnotu užívacieho práva, stanovenú znalcom sumou 38.100,-eur nenamietali. Odporkyňa všeobecnú hodnotu bytu stanoveného znalcom akceptovala. Podľa č. XX/XXXX znalec vykonal ohliadku spojenú s miestnym šetrením 11.6.2012 za účasti navrhovateľa, odporkyne a jej advokátky. Užívateľkou bytu je odporkyňa na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom nehnuteľností OSBD B.. Byt sa nachádza v bytovom panelovom dome a pozostáva

zo štyroch obytných miestností a príslušenstva. V byte bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia, boli realizované stierkové omietky v celom byte., keramické obklady v kuchyni u kuchynskej linky, keramické dlažby v miestnostiach príslušenstva, opravená kuchynská linka na báze dreva so zabudovanou el. rúrou s plynovou varnou doskou, digestorom, nerezovým dresom, boli vymenené pôvodné drevené zdvojené okná v celom byte za plastové s dvojsklom aj balkónové dvere. Úpravy boli realizované na náklady odporkyne a nie sú predmetom ocenenia. V kúpeľni je nová plastová vaňa, umývadlo, WC splachovacie, vodovodné batérie sú nerezové pákové. Dvere rámové masív so stolárskymi zárubňami, rozvod káblovej televízie. Dom sa nachádza tesne mimo centra mesta, má osem nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie, v dvoch vchodoch je po 32 bytov. Vlastník bytu ani užívateľ nemá odkúpený spoluvlastnícky podiel pod pozemkami. Z pripojenej nájomnej zmluvy v je zrejmé, že OSBD B. 30.1.2012 uzavrelo s odporkyňou nájomnú zmluvu k bytu. Súčasťou je fotodokumentácia vonkajších priestorov pred vstupom do bytu a aj jeho interiér pred rekonštrukciou, z ktorých je evidentné, že v byte neboli robené žiadne úpravy. Na fotografiách je vidno v jednej izbe staré okenné rámy, pôvodné tapety, pôvodné, neudržiavané zanesené WC, staré umývadlo a stará vaňa, čo prisvedčuje výpovedi odporkyne, že účastníci do bytu neinvestovali a odporca, ktorý vymenil zámok na byte a odporkyňa sa s deťmi sa do bytu nemohla dostať, nasvedčuje tomu, že odporca sa o byt nestaral po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti. Odporkyňa uviedla, že vinou navrhovateľa bol predmetný byt z dôvodu tri a pol ročného neužívania zdevastovaný a preto musela na jeho rekonštrukciu vynaložiť finančné prostriedky v sume 6 204 €.

Navrhovateľ nesúhlasil s výškou 19 050 €, ktorú mu chcela vyplatiť odporkyňa za byt č. XX na ulici B. XX, požadoval po odporkyni na vyrovnanie podielu sumu 30 000 €.

Na dôkaz svojho tvrdenia o výlučnom vlastníctve sumy 50.000,-Sk odovzdaných manželom W. pri výmene dvojizbového bytu za X-izbový, bolo navrhovateľom súdu predložené Prehlásenie rodičov navrhovateľa z 24.1.2012, podľa ktorého rodičia navrhovateľa P. M. a V. M. mali dosvedčovať a podpismi potvrdzovať, že v roku 1993 darovali iba navrhovateľovi sumu 50 000 Kčs na vzájomné finančné vyrovnanie pri výmene bytov v S. v roku XXXX.

Odporkyňa tvrdila, že suma 50.000,-Sk bola spoločnými úsporami účastníkov. Podľa jej výpovede do manželstva priniesla na vkladnej knižke sumu 564,29 € a hotovosť 331,93 €, aj navrhovateľ mal peniaze v hotovosti, dali ich dokopy a z nich hospodárili. Zo spoločných peňazí sa okrem doplatku pri výmene bytu použili peniaze aj na zakúpenie nových kobercov a záclon.

Navrhovateľ výšku peňazí, ktorú odporkyňa k nemu do bytu priniesla, rozporoval, odporkyňa mala podľa jeho výpovede priniesť iba 165,96 €.

K sporným tvrdeniam účastníkov, či patrí čiastka 50 000 Sk (1 659,69 €) do BSM alebo patrila v súvislosti s výmenou bytu iba do výlučného vlastníctva navrhovateľa súd k tvrdeniam účastníkov vykonal svedecké dokazovanie.

Navrhovateľ najprv tvrdil, že si požičal sumu od rodičov, ktorú pre neho nasporili, nakoľko odporkyňa bola vtom čase 6 rokov na materskej a preto nemohli usporiť 50.000,-Sk pri šesťčlennej rodine a jeho nízkom príjme, v čase uzavretia manželstva to malo byť iba 2000, Kčs. Navrhovateľ tvrdil, že pri dohode ohľadom predmetnej sumy, ktorú mu rodičia požičali, boli prítomní jeho rodičia, on a jeho sestra J.. V súvislosti s prehlásením rodičov tvrdil, že mu 50.000,-Sk darovali a tak ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Požiadal ich na začiatku roka buď v januári, alebo februári 1993, aby mu darovali 50.000,-Sk. ktoré mu otec sporil ako prémiové sporenie mladých v čase, keď študoval na strednej škole. Za tie roky sa peniaze naskladali, otcovi z účtu odpisovali na sporenie 500,-Kčs mesačne. V tom čase bola situácia taká, že rodičia nemienili darovať 50.000,-Sk odporkyni, lebo ona sa s ním chcela v tom čase rozviesť a išlo jej len o navrhovateľov majetok. Stabilizačný príspevok 17.800,-Kčs si V. nepýtali, lebo dodržal dohodu v rámci stabilizačného príspevku, že u zamestnávateľa odpracuje 10 rokov.

S dobou, ktorú uvádzal navrhovateľ ohľadom čerpania materskej dovolenky odporkyne odporkyňa nesúhlasila. Podľa jej výpovede nemohla byť v roku 1993 6 rokov na materskej, nastúpila ju čerpať v roku 1991, spoločná dcéra účastníkov mala vtedy 1 rok. Popierala, žeby im rodičia navrhovateľa darovali 1 659,69 € (50 000 Sk), tvrdila, že išlo o spoločné peniaze účastníkov, za ktoré vyporiadali rozdiel vymieňaného bytu. Rodičia navrhovateľa nesúhlasili so sťahovaním sa ich syna do väčšieho bytu, peniaze by mu z tohto dôvodu nedali. Na jej tvrdenia o nadobudnutí 50.000,-Sk patriacich do spoločného majetku navrhla vypočuť pani Q. W., ktorá mala dosvedčiť, že keď pani W. odovzdával navrhovateľ predmetnú sumu hovorilo sa o tom, že ide o spoločné peniaze účastníkov a tiež na preukázanie, že aj navrhovateľ sa pred menovanou vyjadroval v rozhovore medzi ním a odporkyňou, že predmetné finančné prostriedky sú ich posledné spoločné peniaze.

Súd k rozporným tvrdeniam účastníkov vypočul svedka P. M., nar. X.X.XXXX, otca navrhovateľa. Z výpovede svedka vyplynulo, že dal peniaze na byt navrhovateľa. Šetril navrhovateľovi 500 Kčs alebo Kč mesačne na účet navrhovateľa, z ktorého v roku 1993 vybral 1 659,69 € (50 000 Sk) na pobočke SLSP v B. a odovzdal ich navrhovateľovi, ktorý ich použil na vyplatenie vymeneného bytu W.. Svedok navrhovateľovi radil, aby nevymenil svoj dvojizbový byt za štvorizbový ale len trojizbový byt. Podľa neho si odporkyňa priniesla do spoločnej domácnosti účastníkov iba 165,96 €, nábytok a zariadenie bytu, odporkyňa nedala nič na byt. Svedok iné peniaze nedával, nosil účastníkom jedlo. Podľa svedka navrhovateľ kupoval stravu pre 6 ľudí, zaplatil svadbu pre dve dcéry odporkyne, jazdil do roboty na aute R. XXXX, ktoré kúpil svedok a takýmto spôsobom míňal navrhovateľ peniaze, čo mal odložené. Svedok nie je v kontakte s vnukmi. V súčasnosti podporuje s manželkou navrhovateľa finančne, navrhovateľ býva u nich v nájomnom byte v B..

Z výpovedí navrhovateľa a svedkyňa V. M., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že sú v príbuzenskom pomere, svedkyňa je matkou navrhovateľa. Podľa svedeckej výpovede tejto svedkyne v roku 1993, keď chceli účastníci meniť byt, radila im s manželom, aby si radšej vymenili svoj byt za trojizbový byt, nakoľko tak by mali nižší doplatok iba v sume 25 000 Sk. Jej manžel šporil navrhovateľovi zhruba 4 alebo 5 rokov sumu 500 Sk mesačne. Keď mal navrhovateľ 18 rokov, previedli mu sporenie na vkladnú knižku, ktorá bola napísaná na meno svedkyne a jej manžela. Tam sa pripisovali úroky a tam mu poslali aj nejakú sumu. Do domácnosti účastníkov, pokiaľ bývali na dedine v E., posielali s manželom každý k tvrdeniu odporkyne o jej úsporách, vložených do majetku manželov po uzavretí manželstva či na vkladnej knižke alebo v hotovosti a nesúhlasila ani s tým, že navrhovateľ mal pri vstupe do ich manželstva peniaze v hotovosti, pretože nič také im navrhovateľ nevravel, keby sa tak stalo, tak by o tom mali vedomosť, pretože si v rodine všetko povedia. Spolu s manželom sa boli informovať v januári 2013 po súdnom pojednávaní o sporení zo strany jej manžela v sporiteľni a dostali informáciu, že SLSP nemá žiadne doklady a to ani v archíve o uvedenom sporení a o vkladnej knižke, z ktorej v roku 1993 vybrala spolu s manželom sumu 50 000 Sk pre navrhovateľa. SLSP, a.s. z dôvodu, že archivuje doklady iba 10 rokov.

Na žiadosť súdu Slovenská sporiteľňa a.s. o zistenie, či na meno rodičov navrhovateľa, konkrétne P. M. a V. M., bytom E. XX bola založená vkladná knižka a súd žiadal uviesť dátum založenia prípadne jej zrušenia, či bola z vkladnej knižky jej majiteľmi v dobe od 1.3.1993 do 31.12.1993 vybraná suma 50.000,-Sk, ďalej súd požadoval podať správu, či bola v období od roku 1977 do 31.12.1983 ( súd poznamenáva, že išlo o dobu, po ktorú podľa rodičov navrhovateľa otec vkladal na knižku navrhovateľovi sporenie mladých po 500,-Kčs) vkladané na meno V. M. mesačne 500,-Kčs ako prémiové sporenie mladých prostredníctvom P. M. zrážkami z jeho mzdy od zamestnávateľa V. naftové F. a či boli tieto peniaze prevedené na vkladnú knižku na meno P. M. a V. M. došla od banky odpoveď, že banka má povinnosť uchovávať údaje o obchodoch najmenej päť rokov od ukončenia obchodu a k poskytnutiu údajov týkajúcich sa rodičov navrhovateľa vyžadovala ich písomný súhlas, nakoľko v žiadosti súdu neboli uvedení ako účastníci konania.

Súd rodičov navrhovateľa, prítomných na pojednávaní ako verejnosť oslovil v zmysle požiadavky SLSP a.s.. Ani jeden z rodičov nedal súhlas k podaniu správy bankou v zmysle žiadaného súdom údajne pre informácie, ktoré získali v januári 2013, že banka nemá žiadne a to ani v archíve o uvedenom sporení a o vkladnej knižke a nakoľko SLSP, a.s. archivuje doklady iba 10 rokov.

Svedkyňa V.. C. V., nar. XX.X.XXXX pre svoj príbuzenský pomer k odporkyni, ktorá je jej matkou svedeckú výpoveď podať neodmietla. K osobe navrhovateľa uviedla, že ho považuje za nevlastného otca. H. svedeckej výpovede súd uviedol pri zisťovaní, či patria bicykle do BSM. Nevedela uviesť, koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených od účastníkov na jej svadbu, zaplatili jej hostinu. Zhodne ako jej plnoletá sestra v rozvodovom konaní vypovedala, že v domácnosti účastníkov sa varilo vždy na týždeň. Potraviny nakupoval navrhovateľ a ohľadom vedenia domácnosti, šetrnosti navrhovateľa a vydeľovania odporkyne s financiami pre potreby rodiny potvrdila výpoveď odporkyne a aj v tom, že odporkyňa musela odovzdávať všetky peniaze k rukám navrhovateľa. Dve najmladšie deti nemali hračky a preto im ich nosila ona, mala príjem zo svojej zárobkovej činnosti zo zahraničia. Počas štúdia na strednej škole v B. na obedy v škole nechodila, stravovala sa až doma. Účastníci jej hradili len mesačné cestovné 36,-Sk z miesta bydliska z S. do B.. Stravovali sa aj so sestrou počas štúdia suchou stravou, rohlíkami a teplú stravu mali až sa vrátili zo školy, tú, ktorú navarila mama. Varili sa iba jednoduché a finančne lacné jedlá, veľký hrniec. Na raňajky mali pre šesť ľudí v domácnosti rohlíky, 10 deko salámy a maslo. Počas štúdia na strednej škole chodila a aj sestra na brigády, aby si zaplatili oblečenie a topánky, rovnako na tom bola aj jej staršia sestra. Navrhovateľ šetril v domácnosti aj na hygienických potrebách a zvlášť aj na potrebných pre ženy, všetko sa muselo kupovať najlacnejšie. Krátko pred tým, než odišla z domácnosti, odporkyňu aj ostatných vydeľoval navrhovateľ saponátom, olejom, cukrom, soľou, mal na chodbe uzamknutú komoru a veci dával akoby na prídel. Keď sa odporkyni minul po týždni olej, robil navrhovateľ krik a odporkyňa sa musela zodpovedať, kde ho minula, čo varila. Navrhovateľ sa správal aj k vlastným deťom ako k cudzím. Všetko v domácnosti muselo byť podľa neho, ako to mal on naplánované. Ovocie mávali iba na Vianoce. Starí rodičia z navrhovateľovej strany chodili do ich domácnosti na sviatky a keď boli malí, tak im priniesli čokoládu K.. Navrhovateľ priniesol párkrát od nich zemiaky do domácnosti, ale nepamätá si, že by od nich dostali mäso alebo niečo iné. Odporkyňa odišla z bytu bez akýchkoľvek prostriedkov. Nemala žiadne zariadenie bytu, svedkyňa jej požičala 30.000,- Sk, ktoré mesto požadovalo pred uzavretím nájomnej zmluvy ako zábezpeku. Väčšiu časť zariadenia jednoizbového bytu dostala odporkyňa darom od príbuzných alebo od kolegyne svedkyne. Pohovku a postele do 1-izbového bytu si postupne odporkyňa kúpila. Mala okrem hlavného aj ďalšie zamestnanie, roznášala letáky a upratovala.

Navrhovateľ nakoniec o nadobudnutí sumy 50.000,-Sk tvrdil, že ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darom od svojich rodičov. Požiadal ich na začiatku roka buď v januári, alebo februári 1993, aby mu darovali 50.000,-Sk. ktoré mu otec sporil ako prémiové sporenie mladých v čase, keď študoval na strednej škole, za tie roky sa peniaze naskladali, otcovi z účtu odpisovali na sporenie 500,-Kčs mesačne. V tom čase bola situácia taká, že rodičia nemienili darovať 50.000,-Sk odporkyni, lebo ona sa so mnou chcela v tom čase rozviesť a išlo jej len o navrhovateľov majetok.

Stabilizačný príspevok 17.800,-Kčs si Moravské naftové doly nepýtali, lebo som dodržala dohodu v rámci stabilizačného príspevku, že u nich odpracujem 10 rokov.

Odporkyňa namietala, žeby odporca dostal darom na výmenu bytu peniaze od rodičov. Spájala to zo skutočnosťou, že práve rodičia navrhovateľa boli proti tomu, aby sa rodina sťahovali z 2-izbového bytu do 4-izbového bytu pani W.. Pani W. mala nervy z toho, že navrhovateľ vždy, keď sa vrátil od svojich rodičov zazvonil na zvonček aj o pol jedenástej večer pani W., že sa sťahovať nebudeme a niekoľkokrát v dôsledku zmeny stanoviska navrhovateľa, zvyčajne vždy, keď sa vrátil navrhovateľ od svojich rodičov, skladala záclony, balila veci z bytu, a znova ich rozkladala.

Svedkyňa Q. W., nar. X.X.XXXX býva aj bývala počas trvania manželstva účastníkov tak ako účastníci v S.. Spomenula, že bola na svadbe účastníkov, doručila im blahoprajné telegramy k uzavretiu manželstva. Odporkyňu poznala aj zo zamestnania, robili spoločne s ňou na Pošte v S. a aj s navrhovateľom boli rodinní priatelia, vzájomne sa navštevovali. Navrhovateľ jej striedavo vravieval, že sa budú sťahovať, potom zase, že sa nebudú sťahovať, oznamoval to aj pani W., s ktorou neskôr zamenili byt. Súd nemal pochybnosti o situácii pri odovzdávaní čiastky 50.000,-Sk pani E. W., pretože výpovede oboch svedkýň, aj svedkyne W., vypočutej v konaní neskôr v súvislosti navrhovateľom predloženým písomným čestným prehlásením M. W. po prvom výsluchu svedkyne W., boli v opise rovnaké. V skoršej svedeckej výpovedi svedkyňa W. výpoveďou potvrdila, že bola pritom, keď navrhovateľ odovzdal pani W. 50 000 Sk a bola podľa jej výpovede účastníkom rozhovoru navrhovateľa a odporkyne, keď sedeli u nich v kuchyni v dvojizbovom byte, kedy navrhovateľ povedal, že peniaze - sumu 50 000 Sk majú, že ide o ich posledné

spoločné peniaze, ktoré si spolu našetrili. Svedkyňa charakterizovala navrhovateľa ako špekulanta, nerozhodného človeka a držgroša. Ani prstom nepohol pri sťahovaní, sťahovala iba svedkyňa a dcéry odporkyne, odporkyňa očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa, preto aj účastníci potrebovali vymeniť menší dvojizbový byt za väčší. Navrhovateľ zakazoval odporkyni návštevy, zakázal jej stretávať sa so svojimi dvomi dcérami z prvého manželstva. Pred ňou, svedkyňou, sa navrhovateľ vyjadril, že nákupy do domácnosti sú hradené z výplaty odporkyne a že on si svoje peniaze odkladá. Nakupovať chodil iba navrhovateľ, odporkyňa nakupovať nechodila, prípadne veľmi málo, pretože navrhovateľ mal dopredu vypočítané, koľko peňazí dá za nákup. Navrhovateľ sa všade vozil stopom v policajnej uniforme, auto rodičov nevyužíval. Rodina žila skromne, nechodili na dovolenky, nezúčastňovali sa spoločenských podujatí a preto sa domnievala, že si navrhovateľ financie odkladal.

Po výsluchu svedkyne W. na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX navrhovateľ na dôkaz, že svedkyňa nevypovedala pravdu súdu predložil čestné prehlásenie E. W., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom S., M. N. XXXX/XX, podľa ktorého menovaná prehlásila, že v marci 1993 pri výmene bytov spolu so svojím manžel M. Petrovičom od V. M. v hotovosti sumu 50.000,-Sk, vtedy Kčs., ktorá predstavovala doplatok od V. M. za zámenu bytov. Pri výmene bytov podľa čestného prehlásenia bola výlučne ona a V. M.. Prehlásenie bolo vydané na žiadosť V. M. a menovaná má vedomosť, že bude použité ako dôkazná listina v súdnom konaní s predmetom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov V. M. a jeho bývalou manželkou. V prehlásení je miesto S. a dátum 22.11.2013, vlastnoručný podpis nad tlačeným písmom prehlasujúcej. Ďalej je na listine potvrdené, že v osvedčovacej knihe Mesta S. je osvedčené, že podpis na tejto listine urobila E. W. s adresou menovanej a jej údajmi o čísle OP , rodnom čísle a bydlisku.

Obsah listiny bol v rozpore s výpoveďou svedkyne W. a súd ju preto opätovne predvolal podať svedeckú výpoveď a predvolaná bola ako svedkyňa aj E. W..

Pri daní svedeckej výpovede na pojednávaní konanom 16.4.2014 svedkyňa Q. W. po zákonnom poučení doplnila svoju predchádzajúcu svedeckú výpoveď. K osobe neskôr vypočutej svedkyne E. W. uviedla, že ju pozná iba z videnia a z takých situácii, že v dome v ktorom býva, býva aj sestra E. W. a keď sa stretli, pozdravili sa. Pozná jej meno aj výkonom svoje profesie doručovateľky, ktorú vykonávala od roku 1982 do roku 1993 alebo 1994, celkom 17 rokov. Nikdy nerozprávala so E. W. o vyporiadaním majetku medzi navrhovateľom a odporkyňou. Svedkyňa W. sa osobne podľa jej výpovede rozprávala o výmene bytov s pani W. raz a mala z vlastnej skúsenosti poznatok o 50.000,-Sk z dôvodu, že bola s navrhovateľom za pani W. a rozprávala sa ňou pri tejto príležitosti ohľadom výmeny bytu. U E. W. boli spolu s navrhovateľom a v prítomnosti svedkyne prijala 50.000,-Sk. Pred pani W. sa nerozprávalo odkiaľ sú peniaze, tých 50.000,-Sk. Zopakovala svoju predchádzajúcu svedeckú výpoveď, že bola prítomná predtým, než išli s navrhovateľom za pani W. účastná rozhovoru medzi s navrhovateľom a odporkyňou, v ktorom odporkyňa povedala navrhovateľovi: „V. zober tých 50.000,-Sk, sú to naše posledné spoločné peniaze a zanes ich pani W.. „Aj navrhovateľ jej povedal, že áno, peniaze majú, a že sú to posledné spoločné peniaze, ktoré si navrhovateľ a odporkyňa našetrili. Podľa názoru svedkyne navrhovateľ mohol našetriť tých 50.000,-Sk, lebo bol držgroš. Ona bola v obchode účastná situácie, keď si navrhovateľ pýtal 10 dkg salámy a v ruke mal presne odpočítané peniaze, ktoré zaplatí. Keď mu predavačka navážila 12 dkg, kázal ich odobrať.

Navrhovateľ priateľský vzťah so svedkyňou W. poprel. Svedkyňa sa kamarátila iba s odporkyňou tým titulom, že spolu pracovali na pošte.

Navrhovateľ namietal, že 50.000,-Sk na byt nemohli on a odporkyňa mať, jednalo sa o rok 1993, kedy odporkyňa bola na MD a on bol v rodine jedine zárobkovo činný s platom 2.000,-Kčs, z ktorej živil 5- člennú rodinu a opakoval, že sa jednalo o peniaze jeho rodičov.

Z výpovede svedkyne E. W. rod. D., nar. XX.XX.XXXX, súd zistil, že býva v S.. Po oboznámení s predmetom konania a zákonnom poučení v zmysle svedkyňa uviedla, že v príbuzenskom pomere s účastníkmi a so zástupkyňou odporkyne nie je, podanie svedeckej výpovede neodoprela. Pamätala si, že mohlo ísť o letné, alebo jarné obdobie roku XXXX a že bolo vonku teplo sa v tomto

období ona a jej manžel s manželmi M., teraz s navrhovateľom a odporkyňou dohodli, že si vzájomne vymenia byt. V tom období bola ona a jej manžel nájomcami družstevného bytu, bývali s navrhovateľmi v susedných činžiakoch na tej istej ulici v S.. S manželom užívali X-izbový nájomný byt, ktorý patril družstvu a ona ho dostala od podniku. Od podniku brala pôžičku 12.000,-Sk a zostatok pre bytové družstvo jej požičala 35.000,-Sk dcéra. Zaobstaranie bytu od družstva stálo manželov 35.000,-Kčs. Po tom, čo sa s navrhovateľom a odporkyňou dohodli, že idú meniť byt, s tým súhlasil aj manžel svedkyne. Byt bol pre nich dvoch nadrozmerný, keďže sa od nich odsťahovala dcéra, postačujúci bol manželom 2-3-izbový byt navrhovateľa a odporkyne. Jednu sobotu sa manželské páry dohodli, že sa idú sťahovať a ráno o pol siedmej cez telefón - vrátnika telefonoval navrhovateľ, že sa nesťahujeme. Pamätala si, že mala vtedy nohu v sadre a mala už aj pri obmedzení zvesené záclony kvôli sťahovaniu. Po ozname navrhovateľom záclonu oprala a než ju stihla celú povesiť, zdola znova volal navrhovateľ, že sa navzájom sťahujú a takto to trvalo asi týždeň. Bol to navrhovateľ, ktorý stále menil svoje rozhodnutia, s odporkyňou počas toho týždňa v kontakte nebola. Navrhovateľ nijako svoje zmenené rozhodnutia nezdôvodňoval. Ani raz nepovedal, že by to bolo v tej súvislosti, že nemá 50.000,-Sk na ktorých sa dohodli, že ich jej a manželovi zaplatí za výmenu bytu. Naopak, keď sa zmenilo jeho rozhodnutie a nemali sa byty meniť a sťahovať sa, pýtala sa navrhovateľa, či mu nie je ľúto manželky, ktorá čakala štvrté dieťa. Potom prišla za ňou pani W., spolu s navrhovateľom a pani Poláčková svedkyňu požiadala, že aby sa zľutovala nad navrhovateľovou početnou rodinou, keď ešte čakajú 4 dieťa, že dvojizbový byt je malý a aby rodina pristúpila na výmenu bytov. Pani W. povedala navrhovateľovi, aby išiel pre 50.000,-Sk. Pani W. zostala v byte svedkyne a navrhovateľ prišiel aj s peniazmi. S pani W., keď čakali na navrhovateľa u svedkyne v byte sa rozprávali o tom, či navrhovateľovi nie je ľúto manželky s malými deťmi. Pri odovzdávaní 50.000,-Sk bol prítomný navrhovateľ, svedkyňa a pani W.. Keď navrhovateľ svedkyni odovzdal 50.000,-Sk nechcel ani od svedkyne potvrdenie, čo mu ona ani nenavrhovala, pred svedkyňou prepočítal odovzdávanú sumu. Celá tá situácia vrátane toho, že navrhovateľ jej odovzdal 50.000,-Sk trvala asi pol hodiny, určite nie viacej. Donedávna ani nevedela, že navrhovateľ a odporkyňa rozvedení. Dozvedela sa to nedávno pri tej príležitosti, že prišiel za ňou navrhovateľ, že potrebuje potvrdenie o tom, že dali manželom 50.000,-Sk. Prišiel za mnou otec navrhovateľa, prítomný v pojednávacej miestnosti spolu s navrhovateľom a žiadali, aby išla na úrad podpísať papier, že jej dali 50.000,-Sk. Vtedy sa akurát obliekala a na úrad sa dostavila,, ale vôbec nevie čo tam podpísala. Pred podpisom si nemohla prečítať, čo podpisuje, nedali jej listinu prečítať. Keď bola na úrade podpisovať listinu, v aute sa dozvedela, že vedľa nej prítomná žena v pojednávacej miestnosti je matkou navrhovateľa a tá sedela v aute, keď bola podpisovať na úrade. Navrhovateľ ju každý utorok, odkedy sa dozvedel o predvolaní na pojednávanie , chodil ovplyvňovať a pýtal sa jej, či už obdržala predvolanie. Na úrade, keď podpísala listinu, navrhovateľ zhrabol všetky papiere, ktoré podpisovala trikrát a nedal jej ani kópiu, ktorú si nepýtala, pretože predtým než išli na úrad podpisovať jej navrhovateľ povedal o listine iba toľko, že sa jedná o tých XX.XXX,-Kčs, čo jej dali. Po nahliadnutí na č.l. 133 spisu, kde je založené Čestné prehlásenie svedkyne svedkyňa potvrdila, že ide o listinu, ktorú podpísala na Mestskom úrade v Holíči. Úradníčka na úrade ju nevyzvala, aby si listinu prečítala, podpis dala na listinu pred úradníčkou. Svedkyňa sa cítila oklamaná, zdôraznila a trvala na svojej výpovedi, že pri odovzdávaní 50.000,-Sk okrem nej a navrhovateľa bola aj pani W. a nielen ona a navrhovateľ. Navrhovateľ za účasti jeho matky a jeho otca v aute povedali, že sa jedná o potvrdenie, že svedkyni dal navrhovateľ a jeho manželka 50.000,-Kčs. Ona si aj napriek svojmu veku, má 65 rokov, pamätá.. V aute, keď išli na úrad sa navrhovateľa pýtala, o čo sa jedná a ten jej povedal, že potrebuje len potvrdenie, že jej dal 50.000,-Sk a vyjadrila sa, že dúfa, že ju do niečoho nenamočí. Ona sa len nedávno od odporkyne dozvedela, že bude predvolaná na súd, lebo navrhovateľ použil to, čo podpísala. Navrhovateľ, keď podpísala prehlásenie sľúbil, že ho nikde nepoužije. S odporkyňou sa nikdy nerozprávala o spôsobe, akým boli peniaze nadobudnuté. Prvý krát sa dozvedela o obsahu čestného prehlásenia , aj to nie celom sa dozvedela nedávno od odporkyne, keď sa nedávno stretli v meste a ktorá jej povedala, že môže čakať obsielku na súd, lebo navrhovateľ sa s obhajuje tým, že má podpis svedkyne a časť čestného prehlásenia sa dozvedela až na súde, keď súd prehlásenie prečítal, že pri odovzdávaní predmetného doplatku bola prítomná ona a pán V.

Reakciou navrhovateľa po časti výpovede svedkyne W. v pojednávacej miestnosti bol jeho doslova rev počas protokolácie výpovede svedkyne súdom, reval, že „ to nie je pravda“. Za rušenie dôstojnosti súdneho pojednávania súd uložil navrhovateľovi už opakovanú poriadkovú pokutu. Namietal, že predsa nie je možné, aby si svedkyňa v jej veku neprečítala čo ide podpisovať, svedkyňa zavádza. Navrhovateľ tvrdí, že čestné prehlásenie z 22.11.2013 prečítal svedkyni W. aj pred jej manželom. Stalo sa tak

22.11.2013, čo svedkyňa poprela, jej manžel, keď ona odchádzala z bytu bol síce doma, ona bola na chodbe, obliekala sa a navrhovateľ stál z druhej strany dverí aj s otcom, manžel lúštil krížovky.

Súd žiadal po navrhovateľovi opísať, za akých okolností odovzdal 50.000,-Sk ako tvrdil obom manželom W., najmä kde vzal z ktorého miesta 50.000,-Sk, za ako dlho ich dopravil k manželom W. a približne v ktorom čase sa tak stalo. Súd položil otázku v tej súvislosti, že z výpovedí oboch svedkýň sa javí, že situáciu pri odovzdávaní peňazí opisujú rovnako, teda že navrhovateľ z ich spoločnosti od bytu W. odišiel pre 50.000,-Sk a vrátil sa zhruba za pol hodiny aj s peniazmi.

Navrhovateľ opätovne poprel, že by pri odovzdávaní doplatku bola aj svedkyňa W.. Sumu 50.000,-Sk odovzdal obom manželom W. v ich byte okolo 19.00 hod, v ich byte, keď peniaze predtým vyzdvihol u jeho rodičov v E. a vrátil sa s nimi do S., v ten deň po odovzdaní peňazí nekomunikoval s W., iba dole zazvonil, W. mu otvorili a on obom manželom odovzdal peniaze.

Odporkyňa s opisom od navrhovateľa nesúhlasila. Ona bola v domácnosti, keď navrhovateľ prišiel pre 50.000,-Sk, on sám vypovedal, že peniaze boli v skrini, v ich domácnosti, skriňa sa nedala zatvoriť. Pán W. nemohol byť pri odovzdávaní peňazí, pretože k účastníkom prišiel ráno s tým, že navrhovateľ povedal, že sa sťahovať zase nebude. Prišiel do domácnosti pre peniaze na cestu do B., chcel zrušiť výmenu bytov. Nemohol byť teda doma, vo svojom byte.

Navrhovateľ opakoval, že strana odporkyne klame, sudkyňa aj prítomné ženy v pojednávacej miestnosti sú rozumné ženy, a treba aj z ich pohľadu uvážiť, že za dva roky nie je možné ušetriť 50.000,-Sk z platu 2.000,-Sk.

Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. -92 z 23.11.2010 súd zistil, že na návrh navrhovateľky V. M. súd zrušil právo spoločného nájmu bytu č. XX na X, poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX/ XX na ulici B. v S., pozostávajúci zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva a nájomníčku bytu určil navrhovateľku, oprávnenú ďalej byt užívať ako členka bytu. Odporcovi V. M. bolo uložené byt vypratať do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti bez bytovej náhrady. Rozsudok ako bol vyhlásený nadobudol právoplatnosť 12.1.2012 a vykonateľnosť dňom 17.1.2012 po odvolacom konaní, vyvolanom v konaní o zrušenie práva k nájmu odporcom.

Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres B. a obec S., k predmetnému bytu bola zapísané vlastnícke právo odporkyni titulom prevodu vlastníctva Zmluvou o prevode vlastníctva bytu V- XXXX/XX zo dňa 10.10.2010 a prevedený bol aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXX.

Z obžaloby, s ktorou sa súd oboznámil a Trestného rozkazu ako aj výsluchom odporkyne, jej dcéry V.. C. V. a tiež výsluchom Q. W. vyplynulo, že so spoločnými finančnými prostriedkami hospodáril iba navrhovateľ.

Z výsluchov účastníkov súd konštatuje, že ohľadom ich spolužitia, hospodárenia po dobu trvania manželstva a starostlivosti o deti, vedenia domácnosti vypovedali v zhode so svojimi výpoveďami ako v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. synovi. Súd má za to, že je postačujúce preto odkázať na tú časť rozsudku, v ktorej opísal spolužitie účastníkov za trvania manželstva. Súd iba dodáva, že z výpovede odporkyne v konaní o vyporiadanie BSM nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporkyňa do bytu priniesla veci, ktoré vystačili na celé zariadenie bytu a navrhovateľ v dvojizbovom byte nemal žiadne bytové zariadenie. Za trvania manželstva podľa odporkyne žila rodina veľmi skromne, a usúdila, že potreby rodiny boli uspokojované z jej výplaty a svoju si navrhovateľ odkladal. Deti nesmeli chodiť na obedy, nechodili na lyžiarsky kurz, na dovolenky, auto nevlastnili, navrhovateľ všade cestoval stopom, varili len v sobotu a v nedeľu a na príkaz navrhovateľa to jedli celý týždeň. Odporkyni navrhovateľ dával 20 Sk denne, preto usúdila, že si navrhovateľ za trvania

manželstva musel odložiť minimálne 1 000 000 Sk a namietala, že sa jej zdá suma 30 000 € na vzájomné finančné vyrovnanie neprimerane vysoká.

K príjmom účastníkov z ich pracovného pomeru súd výsluchom navrhovateľa a odporkyne zistil nasledovné:

Navrhovateľ mal v čase výmeny bytov (začiatok roka 1993) zamestnaný u súkromnej bezpečnostnej služby S., S. A., adresu si nepamätal, vedel iba toľko, že riaditeľstvo bolo v A.. Mal plat mesačne 4.000,- Kč, prácu vykonával v odpoludňajších zmenách od 14.00 - 22.00 hod. v jednej herni. V V. pracoval do roku 1992, po skončení pracovného pomeru hneď začal pracovať na druhý mesiac u SBS, kde bol zamestnaný do júna 1994 Od 1.7.1994 v služobnom pomere u Polície SR, pracoval na hraničnom prechode, kde mesačne zarábal 7.000,-Sk. Po absolvovaní dôstojníckej policajnej školy bol povýšený do pozície poddôstojníka, výšku platu si nepamätám, k povýšeniu došlo v roku 1996, u polície mal hodnosť nadporučíka na OR PZ C., odkiaľ odišiel k 31.12.2008 do výsluhového dôchodku. čo sa týka platu poukazovaného mu políciou, vyberal si ju v pokladni v C. v mzdovej učtárni. Príjem z jeho služobného pomeru k 31.12.2008 u polície bol 763,46 € a v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok v sume 330 €. Nemá vkladné knižky v bankách, ako tvrdila odporkyňa, účet mu vedie VÚB. V nájomnom 4-izbovom platil všetky poplatky do januára 2012, než sa tam od februára nasťahovala opäť bývať odporkyňa. Podľa výpovede navrhovateľa za trvania manželstva hospodárili s odporkyňou tak, že vychovával jej deti z prvého manželstva, zabezpečil obom jej dcéram svadbu. S odporkyňou nemali žiadny spoločný účet. Peniaze bývali uložené v skrini, kam mali prístup obe strany, skrine sa nedali zamykať. Tvrdil, že preplatky za energie, plyn a nájom vyberala odporkyňa aj z dôvodu, že pracovala na pošte. Tvrdenie odporkyne, že vybavila dvojizbový byt po uzavretí manželstva zariadením, ktoré patrilo výlučne odporkyni nepoprel.

Odporkyňa bola od roku 1990 zamestnaná na pošte v S., aj predtým, keď bývala v H. bola zamestnankyňou pošty. V Holíči mala nástupný plat okolo 2.300,-Kčs, plat sa jej postupne zvyšoval a keď odchádzala z domácnosti od manžela v auguste 2008 mala plat okolo 8.000,-Sk.

Odporkyňa trvala na svojom, že ju navrhovateľ vydeľoval s peniazmi a prístup k peniazom nemala. Navrhovateľovi musela odovzdávať všetky peniaze a on z ich spoločného príjmu uhrádzal všetky poplatky za nájom, za plyn, za elektriku. Nad všetkým panoval, mal aj preukazy na zdravotné poistenie aj jej maturitné vysvedčenie, ktoré ona doteraz nemá.

V rozvodovom konaní bola zistená mzda odporkyne za rok 2008 od zamestnávateľa vo výške 13.891,67- Sk a u odporcu čistá mzda vo výške 21.110,-S. Odporca má vykázané za rok 2008 dobrovoľné zrážky 288.886,-Sk.

Účastníci pasíva ani jeden neuviedli.

Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Rozvodom manželstva, ktoré bolo v konaní preukázané právoplatným rozsudkom č.k. -65 zo dňa 2.7.2009 manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 6.10.1990 právoplatne dňom 21.8.2009 zaniklo a týmto dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Do BSM manželov patria veci, nadobudnuté 1/ jedným z manželov za trvania manželstva a po 2/ vec musí byť nadobudnutá zo spoločných prostriedkov, patriacich do BSM, obe podmienky musia byť splnené, inak vec nepatrí do BSM. Do BSM patria majetkové práva, členský podiel v OSBD, vklady na účtoch, na vkladných knižkách, vklady na stavebnom sporení, odkupná hodnota v prípade predčasného ukončenia poistného krytia, všetky príjmy z práce, príjmy zo sociálneho poistenia, príjmy a iné peňažné plnenia sa stávajú predmetom BSM až okamžikom vyplatenia niektorému z manželov, ďalej výnosy, úžitky a prírastky veci, úroky z vkladových vzťahov, aj keď sú získané z výlučných prostriedkov jedného manželov, ak vznikli za trvania BSM.

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v (viď ). Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Ku dňu zániku BSM patrili účastníkom práva k hnuteľným veciam, uvedeným vo výroku tohto rozsudku. V konaní mal súd výpoveďou svedkyne V. preukázané, že do BSM účastníkov nepatrili bicykle a došlo k dohode medzi účastníkmi, že medzi BSM nepatrí ani počítačová zostava a tlačiareň. Pri oceňovaní hnuteľných veci patriacich do BSM účastníkov súd vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, a to na základe výpovedí účastníkov o ich opotrebovaní, poškodení a zhody účastníkov na cene vecí 1,-euro.

Do masy BSM jednoznačne patrí hodnota členského podielu družstevného bytu účastníkov, pretože v konaní bolo preukázané, že odporca sa stal pred uzavretím manželstva s odporkyňou, teda pred dňom 6.10.1990 a dňom 22.8.1990 členom Okresného stavebného družstva B. a týmto dňom mu bol rozhodnutím OSBD pridelený do užívania byt, ktorého hodnotu súd vyporiadaval. Veci, nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože BSM vzniká súčasne s momentom uzavretia manželstva. - v znení do 31.12.1991, teda právny predpis platný v čase uzavretia manželstva účastníkov v ustanovení právo na pridelenie družstevného bytu viazal na podmienku splatenia členského podielu a v konaní bolo preukázané Zmluvou o poskytnutí stabilizačného príspevku na zloženie členského podielu do stavebného družstva, konkrétne so sídlom v B., že za navrhovateľa členský podiel zaplatil jeho vtedajší zamestnávateľ V. š.p. S.. Z daného je zrejmé, že navrhovateľovi vzniklo právo užívať dvojizbový družstevný byt ešte pred uzavretím manželstva zaplatením členského podielu družstvu, viazané na jeho osobu. Tento zákon rieši aj situáciu keď vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu niektorému z manželov pred uzavretím manželstva a stanovuje, že uzavretím manželstva vznikne právo spoločného užívania bytu obom manželom a aj v prípade, že ide o družstevný byt, čo je prípad účastníkov. Uzavretím manželstva dňom 6.10.1990 im vzniklo právo spoločného užívania bytu ( a ), nakoľko jeden z manželov, navrhovateľ právo nadobudol pred uzavretím manželstva s odporkyňou. Pri výmene bytu, kde obaja manželia boli spoločnými užívateľmi

bytu na základe výmeny bytu patriaceho len jednému z nich pred uzavretím manželstva, stáva sa členský podiel predmetom vyporiadania BSM. V konaní mal súd preukázané Dohodou o výmene bytov uzatvorenej medzi užívateľmi manželmi W. a manželmi M., že vymenili byty tak, ako vyplynulo z výpovede navrhovateľa, odporkyne a svedkyne W., a to po 14.4.1993. O dohode, podliehajúcu schváleniu predstavenstvom OSBD rozhodlo predstavenstvo na zasadnutí konanom 14.4.1993.

Členským podielom sa rozumie účasť člena v družstve a z neho vyplývajúce práva a povinnosti. Členský podiel má povahu majetkového práva, je oceniteľný, prevoditeľný. Medzi účastníkmi nebolo sporu v otázke hodnoty členského podielu stanoveného znaleckým posudkom č. 95/2012 znalcom J. a súd nemal dôvod za nesporného stavu nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie k hodnote členského podielu. Na základe tohto znaleckého posudku a cenou hnuteľných vecí patriacich do BSM súd ustálil, že sa má vyporiadať hodnota zisteného majetku účastníkov do výšky 38.101,-eur, v tom jedno euro za hnuteľné veci.

Z dôvodu, že navrhovateľ investoval do nadobudnutia prvého dvojizbového bytu, ku ktorému nadobudli manželia spoločné právo užívania titulom, že navrhovateľ pred jeho pridelením splatil členský podiel vo výške 17.000,-Kčs, priznal mu súd od odporkyne na zaplatenie celkom sumu 19.574,30-eur, rešpektujúc, že za ďalšiu nájomníčku 4-izbového bytu po rozvode manželstva účastníkov bola rozsudkom OS Skalica č.k. -92 po zrušení spoločného nájmu účastníkov určená odporkyňa, ktorá kúpou nadobudla byt aj do vlastníctva prikázal byt do jej vlastníctva.

Vychádzajúc z hodnoty členského podielu 4-izbového bytu stanovenej znalcom vo výške 38.100,-eur súd vyporiadal hodnotu členského podielu pre navrhovateľa vo výške polovice určenej znalcom teda v sume 19.050-eur, pretože na svoje tvrdenie, že okrem stabilizačného príspevku investoval zo svojho výlučného majetku aj sumu 50.000,-Sk pri nadobudnutí väčšieho bytu nepreukázal. V konaní súdu neposkytol navrhovateľ a súd nezistil spôsobilý dôkaz, ktorý by zakladal vôbec úvahu súdu na pravdivosť tvrdenia navrhovateľa. Sám navrhovateľ nemal ujasnené, na základe akého právneho titulu mu mala suma patriť do jeho výlučného vlastníctva. Raz tvrdil, že išlo o pôžičku od rodičov, čo ale ich svedeckými výpoveďami nebolo potvrdené, keď navyše odmietli napomôcť preukázaniu tvrdenia navrhovateľa či o sporení za dobu jeho štúdia na strednej škole skutočne došlo k úspore čiastky alebo ju mali nasporenú rodičia. Pre súd je nehodnoverná výpoveď navrhovateľa o okolnostiach, za ktorých malo prísť ich raz malo ísť o dar od rodičov, čo sa nepodarilo preukázať . Podľa názoru súdu boli svedecké výpovede rodičov navrhovateľa tendenčné, dané tak, aby boli na prospech iba navrhovateľa. Súd považoval za hodnoverné výpovede svedkýň W. a W., pretože nezávisle o vzájomných poznaniach opísali, za akých okolností došlo k odovzdaniu sumy 50.000,-Sk nadobúdateľom menšieho bytu účastníkov. Súd pri hodnotení výpovedí svedkýň vzal v úvahu aj výpoveď odporkyne, ktorou sa vylučuje, aby jedna osoba, manžel svedkyne W. bol súčasne pri odovzdávaní peňazí na jednom mieste, vo svojom byte a v tom istom momente aj na druhom mieste, v byte účastníkov. Súd mal týmto dôkazmi preukázané, že k odovzdaniu sumy došlo tak ako popísali svedkyne a nie ako uviedol vo svoje výpovedi navrhovateľ. Pri nepreukázaní tvrdenia navrhovateľa o výlučnom vlastníctve peňazí vo výške 50.000,-Sk, pri vyporiadaní BSM účastníkov súd vychádza z toho, že suma patrila do BSM a bola za trvania manželstva oboma účastníkmi spoločne investovaná do ich práva spoločného nájmu. Čo sa týka Čestného prehlásenia svedkyne W., súd zastáva stanovisko, že navrhovateľ konal nečestne pri získavaní dôkazu a tento dôkaz pri výpovediach svedkýň W. a W. o odovzdávaní sumy nebral súd za hodnoverný na preukázanie, že suma patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa.

Pokiaľ sa domáhal navrhovateľ priznania väčšieho podielu na vyrovnaní BSM za byt, žiadne väčšie zásluhy o vytvorenie majetku súd nezistil, práve naopak, dá sa konštatovať pri hospodárení s peňažnými prostriedkami účastníkov za trvania manželstva iba navrhovateľom, tu súd poukazuje na výpoveď svedkyne V. a W., potvrdzujúcich tvrdenia navrhovateľky. Ak mal v čase výmeny bytu navrhovateľ lepšie predpoklady vzhľadom na svoju profesiu, na schopnosti než odporkyňa, ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke, starala sa osobne o deti, o rodinu nemožno jej vytknúť, že pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužívala svoje možnosti a schopnosti.

Odporkyňa sa domáhala pri vyporiadaní BSM krátenia podielu navrhovateľa na majetku účastníkov o 1- inu z masy BSM. Súd neakceptoval návrh odporkyne, pretože treba si uvedomiť, že ak by navrhovateľ nevynaložil investíciu, viazanú na svoju osobu pri získaní dvojizbového bytu, nemohli by účastníci pristúpiť ani k výmene bytu, ktorý nakoniec aj keď z dôvodov na strane navrhovateľa, jeho agresivity voči odporkyni, nakoniec získala právo nájmu bytu, stala sa členkou bytového družstva a navrhovateľovi nepatrila ani bytová náhrada a nakoniec nadobudla do vlastníctva celý byt, s ktorým má možnosť ako vlastníčka disponovať výlučne sama.

Je nepochybne preukázané, že do BSM účastníkov patria aj ich príjmy. Pre až príliš úsporné nakladanie navrhovateľa so spoločnými príjmami účastníkov sa dá predpokladať, že si navrhovateľ odkladal svoje príjmy alebo ich časť iba pre svoju potrebu. Sama odporkyňa usúdila, že nemá dostatok dôkazov na preukázanie, že jej treba prisúdiť pri vyporiadaní BSM účastníkov aj časť príjmov, o ktorých predpokladala že ich zadržiava navrhovateľ a dostala sa do dôkaznej núdze.

Odporkyňa žiadala v rámci vyporiadania BSM vyporiadať aj sumu 6.204-eur ako jej pohľadávku voči navrhovateľovi za zdevastovanie 4-izbového družstevného bytu, za obdobie tri a pol roka, ktoré malo vzniknúť v dôsledku toho, že odporca tento byt neužíval. Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené 21.8.2009 a k zdevastovaniu bytu malo dôjsť zrejme od doby, čo odporkyňa byt opustila. Sama odporkyňa tvrdila, že do bytu za trvania manželstva s odporom neinvestovali a tomuto stavu zodpovedá aj vyobrazenie častí bytu v znaleckom posudku. Z uvedeného vyplýva, že takáto pohľadávka odporkyne voči navrhovateľovi nepatrí do BSM.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Navrhovateľ mal pri uplatnenom nároku na zaplatenie 30.000,-eur neúspech v pomerne nepatrnej časti návrhu. Navrhovateľ v zmysle a návrh na rozhodnutie o trovách nepodal a zo spisu vyplýva, že mu trovy vznikli na súdnom poplatku za návrh vo výške 66,-eur a nakoľko mu iné trovy zo spisu nevyplývajú, priznal súd navrhovateľovi uvedenú čiastku.

U povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok súd poukazuje na ustanovenie s. 1 psím. c) a poplatku za výpis z registra trestov ( v znení neskorších predpisov, poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM. Podľa cit. zákona základom poplatku pri percentnej sadzbe v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú a podľa sadzobníka zákona, položky 6 je stanovená 3 %-tná sadzba za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom. Bolo ustálené, že masa BSM je tvorená sumou 38.101,-eur a 3% tvorí čiastka 1143,03-eur, ktoré patrí účastníkom zaplatiť v zmysle uvedeného.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

V zmysle ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.