Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-234-2013.pdf
PDF · 131.84 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/234/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. J., E.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky K. J., E.. X.X.XXXX, I.T. K. D. E. Q. U. Č.. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou KAIFER s.r.o. so sídlom na Fibichovej ulici č. 11 v Košiciach, za účasti otca U. L., E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. D. E. Q. X. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 83/2002 zo dňa 4.3.2003 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú K. J., E.. X.X.XXXX od 1.10.2013 do budúcna zo sumy 1.500 Sk, t.j. 49,79 € na sumu 170 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej K. J. za obdobie od 1.10.2013 do 31.5.2014 vo výške 960 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu cestou svojho právneho zástupcu dňa 30.10.2013 návrh, ktorým žiadal súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú K. od 1.11.2010 do 31.10.2013 na sumu 250 € a od 1.11.2013 do budúcna na 300 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.3.2003 č.k. 23P/83/2002-62, kedy bolo naposledy upravované výživné zo strany otca na dieťa a toto bolo stanovené vo výške 1.500 Sk (49,80 €) mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov, maloletá začala navštevovať prvý ročník základnej školy v roku 2009, čím sa zvýšili jej odôvodnené potreby a od septembra 2013 sa stala študentkou prvého ročníka gymnázia, čím sa opätovne podstatne zmenili jej pomery, v návrhu matka dieťaťa rozpísala náklady na maloletú počas jej návštevy prvého stupňa základnej školy a následne i výdavky na maloletú od jej nástupu na už uvedené strednú školu, uviedla výdavky na školské potreby, knihy, časopisy a pod., vrátane výtvarného a hudobného krúžka 20 € mesačne, na debatný krúžok 1 €, obedy v školskej jedálni 22 €, cestovné náklady 10 €, internet 17,92 €, ZUŠ - hudobný odbor 11 €, ZUŠ - výtvarný odbor 16 €, jazdectvo 56 €, výdavky so športovými a spoločenskými aktivitami (lyžovanie, korčuľovania, plávanie, kino, výlety) 25 €, ako i ďalšie pravidelné mesačné výdavky maloletej, uviedla : náklady na bývanie 60 €, strava doma 3 € denne - spolu 90 € mesačne, ošatenie, obuv 35 €, hygienické potreby 15 €, lieky (homeopatiká + na alergiu) 25 €, poistenie 24 €, mobil 11 €, vreckové 10 € v sumári vyčíslila tieto výdavky mesačne 448,92 €, ďalej uviedla jednorázové výdavky uhrádzané štvrťročne: poplatok za komunálny
odpad 29 €, za rodičovské združenie 30 €, pobyt v škole v prírode s dopravou a vreckovým 120 €, priečna flauta 545 €, dovolenka pri mori 500 €, obuv a odev na jazdectvo 81 €, lyžiarsky výstroj 200 €, kolieskové korčule 45 €, korčule 28 €, bicykel 65 €, mobilný telefón 70 €. Pokiaľ ide o otca dieťaťa mala matka za to, že tento bol naďalej profesionálnym hráčom ľadového hokeja, výšku jeho príjmov nepoznala, poukázala na to, že bol výlučným vlastníkom 3-izbového bytu v D.U., mal vlastniť motorové vozidlo značky WV Passat, medzičasom sa mal oženiť a nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem K., s ktorou sa nestretával od mája 2002, okrem súdom určeného výživného na úhradu jej potrieb ďalšími formami neprispieval.
Matka maloletej medzičasom uzavrela manželstvo, z ktorého sa jej dňa 22.10.2012 narodil maloletý syn A. S., od 29.9.2012 do 23.5.2013 bola s týmto dieťaťom na materskej dovolenke, od 14.5.2013 následne na rodičovskej dovolenke, v čase podania návrhu jej bol vyplácaný rodičovský príspevok 199,60 € a od januára 2013 do mája 2013 jej titulom materského bol vyplácaný čistý mesačný príjem vo výške 743,67 €, od februára 2013 matka mala ďalší príjem v podobe provízií vo výške cca 200 € mesačne, ktorý jej bol vyplýval zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej ako obchodnej zástupkyne, pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako recepčná na Z. Z. D., pokiaľ ide o jej výdavky, udávala bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby 286,50 €, splátku hypotekárneho úveru po 128 € mesačne, čo je polovica celkovej splátky vo výške 256 €, splátku spotrebného úveru po 40,50 €, čo je taktiež polovica z celkovej splátky tohto úveru 81 €, náklady na bývanie vrátane inkasných platieb vo výške na ňu pripadajúcej polovice 118 €. Žiadala o spätnú úpravu výživného, mala za to, že existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného 3 roky pred podaním návrhu, pre ktoré nemohla podať návrh na zvýšenie výživného s prihliadnutím k tomu, že stratila s odporcom - otcom dieťaťa akýkoľvek kontakt a otec nebol v kontakte od mája 2002 s maloletou ani s matkou dieťaťa.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.12.2013 s návrhom matky nesúhlasil, navrhoval predmetný návrh za spätné obdobie od 1.11.2010 do 31.10.2013 zamietnuť a rozhodnúť o primeranom mesačnom výživnom na maloletú od 1.11.2013 do budúcna, namietal matkou navrhovanú výšku výživného poukazujúc na jeho príjmy v roku 2012 - 10.733,55 €, výdavky z činnosti 5.419,86 €, čiastkový základ dane 5.313,69 €, ž čoho vyvodil priemerný mesačný čistý príjem 442,80 €, s predpokladom, že v roku 2013 nebude mať ani takýto príjem vzhľadom na situáciu v slovenských športových kluboch, rovnako mal za to, že matkou navrhovaná výška výživného je neprimeraná k veku dieťaťa, namietal výdavok na internet a mobilný telefón pre 11-ročné dieťa vo výške 28,92 € mesačne, výdavky na voľno-časové aktivity 108 € mesačne, na lieky 25 € mesačne, spochybňoval potrebu kúpy všetkých matkou uvádzaných športových potrieb dieťaťa ako nie nevyhnutné, k ním vlastnenému 3- izbovému bytu uviedol, že tento využíva na bývanie pre seba a svoju rodinu a žiadne ďalšie nehnuteľnosti nevlastní, rovnako motorové vozidlo Volkswagen Passat uviedol, že používa pre potreby seba, svojej rodiny aj na podnikateľské aktivity, vyčíslil svoje mesačné výdavky: na bývanie 150 €, na stravu 300 €, na motorové vozidlo cca 250 €, na mobilný telefón cca 50 €, platby do sociálnej poisťovne ako SZČO 130 €, platby zdravotnej poisťovni 59,22 €, úrazové poistenie 41 €, poukázal na pribudnutie mu vyživovacej povinnosti voči synovi U. L., E.. XX.XX.XXXX, čím uňho došlo k zvýšeniu výdavkov. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že nemala kontakt na neho, poukazoval na to, že spätne po dobu 32 rokov mal stále rovnakú adresu bydliska a poštu v mieste tejto adresy si vždy preberal, na to, že matka ho nikdy nekontaktovala za účelom prípadnej úpravy výšky výživného, napriek takto jej známej jeho adrese.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 2.12.2013, vzhľadom na zistenie výsledkov šetrení, navrhoval upraviť vyživovaciu povinnosť k maloletej zo strany otca primerane k veku, potrebám dieťaťa s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča a uviedol zistenia na základe ním vykonaných šetrení a síce, že matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s maloletým synom A., E.. XX.XX.XXXX, s dieťaťom z terajšieho jej manželstva, ktoré uzavrela dňa 22.6.2013, rodina bývala v 4-izbovom byte v osobnom vlastníctve matky a jej manžela, ktorý kúpili prostredníctvom hypotekárneho spotrebného úveru, matka mala príjem
- rodičovský príspevok 199,60 €, boli jej vyplácané rodinné prídavky na dve deti, od februára 2013 pracovala na zmluvu o obchodnom zastúpení v oblasti finančného poradenstva, dosahovala príjem 200 € mesačne, s manželom hradili spoločne splátky úverov a nákladov na bývanie. Otec maloletej bol osobou samostatne zárobkovo činnou v oblasti stavebníctva, občerstvenia a donáškovej služby s mesačným príjmom približne 400 €, býval v spoločnej domácnosti s priateľkou v 3- izbovom byte, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve, náklady na bývanie v ktorom vrátane splátok odpadu boli vo výške 150 € mesačne, ktoré hradil výlučne otec maloletej.
Maloletá bola žiačkou 8. ročného gymnázia, kde navštevovala prvý ročník, dosahovala veľmi dobré študijné výsledky, stravovala sa v školskej jedálni, v rámci školy navštevovala debatný krúžok, v rámci ZUŠ sa venovala hudobnej výchove a v rámci ľudovej školy umenia výtvarnej výchove, trénovala jazdectvo v jazdeckom krúžku, bola alergičkou a astmatičkou, užívala inhalačné spreje, lieky, lieky na podporu imunity formou homeopatík, za obedy v školskej jedálni jej matka hradila 22 € mesačne, za debatný krúžok 1 € mesačne, za návštevu ZUŠ 11 € mesačne, ĽŠU 8 € mesačne, jazdecký krúžok 56 € mesačne, cestovné 10 € mesačne, mobilný telefón 11 € mesačne, životné a úrazové poistenie 24 € mesačne, výdavky na lieky boli okolo 25 € mesačne. Otec nad rámec naposledy súdom stanovenej výšky výživného na úhradu potrieb maloletej ďalšími formami neprispieval, nezakupoval jej žiadne darčeky k sviatkom.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej K. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P/83/2002 zo dňa 4.3.2003, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletej sumou 1.500 Sk mesačne, pri schvaľovaní ktorej dohody súd vychádzal zo zistení, že maloletá mala jeden rok veku, mala potreby primerané tomuto veku, matka s ňou žila v garsónke, ktorá bola v jej osobnom vlastníctve, bol jej vyplácaný materský príspevok v sume 3.790 Sk a rodinné prídavky na maloletú, v súvislosti s bývaním matka hradila mesačné platby 2.253 Sk, splácala úver po 1.630 Sk, hradila maloletej poistné 650 Sk mesačne a výdavky na maloletú matka v tom čase vyčíslila v sume 3.000 Sk, inú vyživovaciu povinnosť matka nemala. Otec maloletej vykonával športovú činnosť profesionálneho hokejistu, z čoho mal odmenu vo výške 8.000 Sk a ďalšie dohodnuté odmeny, podľa daňového priznania za rok 2002 jeho priemerný mesačný hrubý príjem bol 18.085 Sk a v januári a februári 2013 - 17.500 Sk, v súvislosti s bývaním hradil 1.534 Sk mesačne, splácal úver v splátkach 2.100 Sk mesačne, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka maloletej od 1.5.2013 poberala rodičovský príspevok 199,60 € a od 1.1.2014 je tento jej vyplácaný vo výške po 203,20 €, zároveň od 1.3.2008 sú jej vyplácané rodinné prídavky.
Zo správy B. Y. Z. súd zistil, že matka maloletej bola u nich zamestnaná na základe Dohody o pracovnej činnosti od 12.5.2010 do 31.12.2010, od 26.1.2011 do 31.12.2011 a od 25.1.2012 do 31.12.2012, z ktorých dohôd v roku 2010 nedosiahla žiaden príjem, v roku 2011 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 12,32 €, v roku 2012 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 17,87 € a v roku 2013 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 0,36 €, čo bol doplatok z dohody o pracovnej činnosti v období od 25.1.2012 do 31.12.2012.
Zo správy spoločnosti Z. W..S.. I. vyplýva, že u tohto zamestnávateľa matka dosiahla od 1.11.2010 do 6.12.2012 priemerný mesačný čistý príjem 859,09 € a od 21.6.2012 do 28.9.2012 bola práceneschopnou a poberala nemocenské dávky, od 29.9.2012 bola na materskej dovolenke do 24.5.2013 a jej bolo vyplácané materské sociálnou poisťovňou, od 25.5.2013 je na rodičovskej dovolenke a z toho titulu poberá plnenia z úradu práce.
Matke boli vyplácané materské dávky do júna 2013 v priemernej mesačnej čistej výške 637,60 €.
V rámci výkonu obchodnej zástupkyne matka v období od 1.2.2013 dosahovala priemerný mesačný čistý príjem od spoločnosti Z. L. S..X..F.. D. 275,43 €.
Manžel matky je príslušníkom Ú. E. K. K. Ú. D., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem od uzavretia ich manželstva doposiaľ vo výške 762 €. Matka v bezpodielovom spoluvlastníctve s terajším manželom má 4-izbový byt, v ktorom rodina býva, úhrada za ktorý je mesačne spolu 230 €, matka je zároveň podielovou spoluvlastníčkou záhrady v oblasti D. - Č., ktorú vlastní spolu so svojou matkou, iný majetok nevlastní.
Matka ako dôvod, pre ktorý žiadala o spätnú úpravu výživného vo svojej výpovedi na pojednávaní 5.2.2014 uviedla nárast odôvodnených potrieb maloletej tvrdiac, že s otcom sa pokúšala skontaktovať z tohto dôvodu v roku 2009 ale bezvýsledne, tvrdila, že nemala telefónne číslo na otca, opätovne o takýto kontakt sa pokúšala začiatkom roka 2010, ale neúspešne, v roku 2011 situáciu výživného neriešila,
keďže otehotnela, následne o dieťa prišla, mala zdravotné problémy, v roku 2012 otehotnela opätovne, pričom šlo o rizikové tehotenstvo, dieťa sa narodila so zdravotnými problémami, vyžadovalo si zvýšenú starostlivosť, cvičenie, rôzne vyšetrenia, ktoré absolvovala v roku 2013 a dieťa si vyžaduje veľa času až doposiaľ vzhľadom na svoje zdravotné problémy. Doplnila, že cestou súdu otázku výšky výživného skôr nechcela riešiť, keďže mala za to, že schodnejším by bola vzájomná dohoda rodičov, keďže na začiatku obdobia, od ktorého žiadala o spätnú úpravu výživného, sa maloletá podľa jej tvrdení mala dozvedieť o tom, kto je jej skutočným otcom, prejavila vôľu tohto spoznať a matka nechcela, aby do týchto ich vzájomných vzťahov v tom čase zasahovalo súdne konanie, doplnila, že návrh skôr nepodávala aj preto, že mala problém s otehotnením, prečo mala odporúčané vyvarovať sa stresovým situáciám.
Maloletá K. je toho času žiačkou 2. stupňa základného vzdelávania, matka na začiatku školského roka jej uhradila poplatok ZRPŠ 30 €, za obed v školskej jedálni jej uhrádza okolo 20 €, pričom jeden deň v týždni, t.j. v utorok sa stravuje doma vzhľadom na mimoškolské aktivity, na školské pomôcky jej matka vynakladá v priemere 20 €, v rámci školy navštevuje už spomínaný debatný krúžok, s čím súvisia i výdavky s účasťou na súťažiach, len v školskom roku 2013/2014 sa zúčastnila troch takýchto súťaží, kde poplatok za účasť na jednej súťaži bol 2,50 € a s tým súvisia i náklady na dopravu, matka uhradila maloletej školou vyčíslený príspevok na skrinku v škole 35 €, v súvislosti s potrebou fotiek dieťaťa uhradila poplatok 4 €, hradí jej poplatok v škole na hygienické potreby, mimo školy sa maloletá venuje už spomínanej hudobnej výchove, v rámci ZUŠ hrá na priečnu flautu, kde jej matka hradí mesačný poplatok 11 € a na začiatku školského roka poplatok ZRPŠ 20 €, spätne po dobu dvoch rokov navštevuje aj výtvarný krúžok v rámci ĽŠU, kde jej hradila pôvodný poplatok 16 € mesačne, od novembra 2013 za tento krúžok jej hradí mesačný poplatok 8 €, s návštevou tohto krúžka súvisia výdavky na pomôcky, maloletá sa venovala v minulosti jazdectvu, činnosť ukončila k 1.1.2014, kde jej dovtedy bol hradený mesačný poplatok 50 €, s tým súviseli výdavky na zakúpenie prilby a obuvi 81 € a výdavky na zakupovanie špeciálnych pomôcok, keďže sa venovala drezúre a parkúre, ktoré výdavky si uhradila už zo svojich úspor, v rokoch 2010-2011 navštevovala tanečný krúžok, po ukončení návštevy ktorého začala navštevovať už spomínaný výtvarný krúžok, od narodenia je maloletá alergičkou, v roku 2010 mala diagnostikovanú astmu, čo si vyžaduje zvýšené výdavky na inhalačné spreje a lieky, ktoré užíva denne, kde je doplatok v priemere 2,85 € na balenie za sprej a 10,35 € na dobu dvoch mesiacov za liek Aerius, zároveň užíva homeopatiká na posilnenie imunity, s čím súvisí doplatok 15-18 € mesačne, v návrhu udávaný výdavok na kúpu flauty matka upresnila vo svojej výpovedi, že bol vynaložený v roku 2011, išlo o nákup na splátky, čím došlo k navýšeniu pôvodnej kúpnej ceny na konečnú sumu 545 €, počas prvých piatich rokov štúdia maloletá sa zúčastňovala pobytov v škole v prírode so základným poplatkom 100 € za pobyt, so súvisiacimi výdavkami na dopravu, vreckové a pod., lyžiarska výstroj dieťaťa je doplňovaná priebežne podľa potrieb maloletej, lyžovaniu sa maloletá venuje od malička, naposledy jej táto výstroj bola dopĺňaná v hodnote cca 200 € v roku 2010, kedy jej boli zakúpené naposledy aj kolieskové korčule, bicykel matka uviedla, že jej bol zakupovaný doposiaľ dvakrát, naposledy v roku 2011, mobilný telefón jej bol zakúpený naposledy v decembri 2012 v hodnote 195 €, matka upresnila, že jazdectvu sa maloletá prestala venovať z dôvodu zmenenej finančnej situácie v súvislosti s jej materskou dovolenkou matky a tejto činnosti po ukončení materskej dovolenky matkou sa maloletá chce opätovne venovať, priemerný mesačným výdavkom 20 € na školské pomôcky pre dieťa matka vo svojej výpovedi upresnila s tým, že ide o prepočet paušálnych mesačných výdavkov po zohľadnení zvýšených výdavkov napr. na zakúpenie slovníka 50 €, pracovných zošitov z cudzích jazykov, keďže dieťa navštevuje francúzske gymnázium, kde sa učí anglický a francúzsky jazyk a poplatok za jeden pracovný zošit bol cca 12 €, učebnice francúzskeho jazyka 12 €, nakúpenie výtvarných pomôcok do školy 20 €, kúpa prezúvok, úboru a obuvi na telesnú výchovu, zošity, písacie potreby, rysovacie potreby, obaly a pod. Na poslednom pojednávaní matka udávala, že dieťa sa od júna 2014 má vrátiť opätovne k jazdectvu a zo začiatku s tým súvisiace výdavky matka bude hradiť z preplatku na dani, ktorý jej bol toho času vyplatený vo výške cca 244 €.
K svojim tvrdeniam matka vo fotokópiách doručila lekársku správu vystavenú gynekológom - pôrodníkom z decembra 2011 o potrate, správu o novorodencovi - maloletom A., z ktorých vyplýva, že pri vyšetrení dieťaťa pri jeho narodení bolo zistené čerstvé krvácanie do mozgu, dieťaťu bolo odporúčané následne neurologické sledovanie a rehabilitácie, lekársku správu vypracovanú v alergologickej ambulancii z 10.2.2014, z ktorej vyplýva, že maloletá K. bola na kontrolnom vyšetrení pre astmu bronchiale, boli jej predpísané liečivá Flixotide, Aerius, Berodual pri kašli, odporúčané pretestovanie dieťaťa, ďalej lekársku správu o vyšetrení matky maloletej dňa 1.4.2011 endokrinológom v súvislosti s problémom s otehotnením.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že matka mala živnostenské oprávnenie od 1.3.2006 do 11.1.2010 na rad predmetov činností od kúpy tovaru na účely jeho predaja, reklamnú, propagačnú a inzertnú činnosť, vedenie účtovníctva, aranžérske služby, činnosti poradcov, organizovanie kurzov, školení, seminárov, spoločenských, kultúrnych a športových podujatí, spracovanie údajov, kancelárske, sekretárske služby, poradenské a konzultačné činnosti, po prekladateľské a tlmočnícke služby.
Z daňového priznania podaného matkou za rok 2013 vyplývajú ňou vykázané príjmy 3.305,10 €, výdavky 1.322,04 €, „ktoré nie sú už živnosťou“, z tejto činnosti vykázala základ dane 1.983,06 €, neuhradila žiadnu daň, takže jej priemerný mesačný čistý príjme z tejto činnosti bol 165,25 €.
Z potvrdení i z kópií daňových priznaní otca vyplýva, že otec dieťaťa v roku 2010 vykázal príjmy zo živnosti 28.700 €, výdavky zo živnosti 12.089,47 €, uhradil daň 2.449,22 €, v roku 2011 vykázal zo živnosti príjmy 16.000 €, výdavky 7.776,65 €, uhradil daň 886,16 €, v roku 2012 vykázal zo živnosti príjmy 10.733,50 € výdavky 5.419,86 €, uhradil daň 317,10 €, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 1.110,35 €.
Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec má živnostenské oprávnenie od 19.8.2013, na celý rad predmetov podnikania od stavebných prác cez nákladnú dopravu, sprostredkovanie obchodu, poskytovania služieb rýchleho občerstvenia, donáškovú službu až po projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení, po výrobu jednoduchých drevárskych výrobkov a opracovanie drevnej hmoty.
Zo správy G. D. I. súd zistil, že otec v rámci uvedeného klubu nastúpil ako hráč na tri súťažné stretnutia
- v decembri 2009 jedenkrát a dvakrát v novembri 2010, pričom mu zo strany klubu od 1.11.2009 do podania správy v januári 2014 neboli vyplatené žiadne plnenia.
Zo správy G. D. E., a.s. z februára 2014 súd zistil, že otec mal uzavretú s týmto klubom profesionálnu hráčsku zmluvu od 26.1.2009 do 31.3.2009 a zmluvu o postúpení práv a záväzkov medzi materský klubom G. Z. W. G. E. od 1.12.2011 do 30.4.2012, na základe ktorých mu boli vyplatené finančné prostriedky ako osobe SZČO v roku 2009 vo výške 3.600 €, v roku 2011 vo výške 1.693,55 €, v roku 2012 vo výške 11.306,45 €.
Zo správy HC 05 I. I. a.s. z februára 2014 vyplýva, že na základe profesionálnej hráčskej zmluvy uvedený klub otcovi vyplatil odmeny od decembra 2009 do decembra 2010 v priemernej mesačnej výške 2.512 €.
Zo správy G. Z. z februára 2014 súd zistil, že otec bol hráčom uvedeného klubu od 1.7.2011 do 5.12.2011, kedy ukončil profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom a prestúpil do klubu G. E., v uvedenom období vykonával činnosti pre tento klub ako osoba samostatne zárobkovo činná a mal v zmysle hráčskej zmluvy odmenu 2.500 €, ktorá bez akýchkoľvek zrážok mu bola poukázaná na jeho bankový účet v mesiacoch august 2011, október 2011, november 2011, september 2012 dvakrát (teda spolu 12.500 €).
Zo správy G. Z. XX, s.r.o. z marca 2014 vyplýva, že otcovi uvedený klub za obdobie roka 2012 vyplatil spolu sumu 9.000 € a v roku 2013 spolu sumu 3.600 €.
Zo správy G. D. B. A. z marca 2014 vyplýva, že otec má s týmto klubom uzavretú hráčsku zmluvu od 1.1.2014, s dohodnutou odmenou 1.000 €, ktorá sa delí na pevnú zložku 600 € a pohyblivú zložku 400 € a do podania uvedenej správy mu bola vyplatená odmena za január 2014 vo výške 600 €. Zo správy z apríla 2014 vyplýva, že za február 2014 mu bola v marci vyplatená odmena 600 € a za mesiac marec mu mala byť v období podávania predmetnej správy vyplatená odmena 600 €, k čomu otec upresnil, že z takto vyplatenej odmeny obdobne ako to bolo pri odmenách vyplácaných od predchádzajúcich hokejových klubov je nútený odviesť povinné odvody, čiže odhadoval svoj čistý príjem z tejto činnosti 400 € mesačne.
Zo správy Daňového úradu v Košiciach súd zistil, že otec za rok 2013 zatiaľ daňové priznanie nepodal a požiadal o predĺženie lehoty na jeho podanie do 30.6.2014.
Otec žije naďalej v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, úhrada za bývanie v ktorom je mesačne okolo 145 €, v ktorej domácnosti t.č. žije
spolu so svojou priateľkou A.. A. Y. a ich spoločným synom U., E.. XX.XX.XXXX, s ktorým dieťaťom je jeho priateľka toho času na materskej dovolenke, pred nástupom na ktorú pracovala ako pracovníčka materskej škôlky s príjmom 480 €. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky J. súd zistil, že priateľka otca mala v období od 1.1.2010 do 20.3.2014 vyplatenú dávku v nezamestnanosti a to v januári 2010
- 253,10 €, vo februári 2010 - 228,60 € a v marci 2010 - 179,50 € a od októbra 2013 sú jej vyplácané materské dávky, ktoré jej boli vyplatené v októbri 2013 v sume 320,40 €, v novembri 2013 - 417,90 €, v decembri 2013 - 431,90 €. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. vyplýva, že priateľke otca sú vyplácané rodinné prídavky a od januára 2014 po 23,52 €, rodičovský príspevok jej vyplácaný nie je. Otec sa medzičasom stal vlastníkom auta značky Volkswagen Passat.
Otec vo svojej výpovedi poukazoval na to, že prežíva ťažké obdobie, keďže začal podnikať a mal veľké investície do Z. E. J. X K. D., kde si prenajal pozemok a postavil zariadenie na prevádzkovanie činnosti fast foodu teda rýchleho občerstvenia, za účelom čoho tam postavil prenosnú stavbu, ako investície do tejto činnosti uviedol sumu 15.000 € s tým, že sumu 12.000 € na túto činnosť mu mala poskytnúť matka maloletého syna U., jeho terajšia priateľka a ďalších 3.000 € investoval on zo svojich úspor s tým, že úspory si vytvoril z predchádzajúcich uvádzaných zárobkov, upresnil, že 12.000 € ako príspevok priateľky bol z úveru, ktorý si táto vzala, ktorý úver je splácaný po 190 € a ktorý splácajú spoločne s priateľkou. Pokiaľ udával výdavky na auto 250 €, vo svojej výpovedi upresnil, že tieto náklady si bude zohľadňovať vo výdavkoch v rámci ním podávaného daňového priznania, pričom doplnil, že na súkromné účely auto používa veľmi málo, mal za to, že denne najazdí 150 km, keďže dochádza ním do A. a zabezpečuje ním zásobovanie prevádzky a pod. Otec pribudnutie mu vyživovacej povinnosti voči maloletému U. dokladoval rodným listom dieťaťa, výšku príjmov svojej priateľky za rok 2012 dokladoval potvrdením vystaveným mestom E., z ktorého vyplýva, že v roku 2012 za prvých 7 mesiacov jeho priateľka vykázala základ dane 3.327,38 € a uhradila daň 632,17 €.
Ako vyplynulo z výpovede otca na poslednom pojednávaní, sú jeho priateľke naďalej vyplácané materské dávky. Zároveň otec na poslednom pojednávaní uviedol, že v lete 2013 mal príjem z výkonu stavebných prác, kde zarobil okolo 2.000 € a pokiaľ ide o vykonávanie podnikateľskej činnosti v rámci prevádzky fast foodu v roku 2013 tvrdil, že z tejto činnosti príjem nemal, situácia sa zlepšila v marci 2014.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca voči maloletej zvýšil od 1.10.2013 do budúcna, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol matkou doručený súdu návrh na zvýšenie výživného, keďže dospel k záveru, že došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám predovšetkým na strane maloletej, ktorými odôvodnenými potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i s jeho vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, bolo jednoznačne preukázané, že tieto odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného opakovane niekoľkokrát podstatne zvýšili, keďže maloletá v čase ostatnej úpravy výživného bola vo veku jedného roku veku dieťaťa a následne sa stala žiačkou prvého stupňa základnej školy, toho času je žiačkou druhého stupňa základného vzdelávania, ktoré absolvuje v rámci osemročného gymnázia, došlo k zmene jej zdravotných potrieb, došlo k zmene jej záujmových aktivít, od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako trikrát po tri roky, pričom uplynutie samotnej doby troch rokov v náväznosti na s tým spojený fyzický a
psychický vývin dieťaťa býva podľa ustálenej súdnej praxe dôvodom pre zvýšenie výživného, na takto podstatne zvýšených výdavkov na úhradu potrieb maloletej je povinný primerane sa podieľať aj otec ako rodič dieťaťa, pri stanovení samotnej výšky výživného okrem už uvedených zistených odôvodnených potrieb maloletej súd vychádzal aj z pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky prihliadol k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu, na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu vyplácaným k rukám matky dieťaťa a sú určené na úhradu potrieb maloletej, zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa s maloletou dlhodobo nekontaktuje žiadnym spôsobom, o dieťa neprejavuje žiaden záujem, dieťa neobdarúva k jeho osobným sviatkom a nad rámec v roku 2003 stanoveného výživného 50 € na jej úhradu žiadnymi ďalšími formami nikdy neprispel a neprispieva, zároveň súd zohľadnil i ďalšie zistené zmeny pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky zohľadnil to, že táto sa v júni 2013 vydala a žije s manželom, ktorý je zárobkovo činným, preto sa podieľa na nákladoch ich spoločnej domácnosti, zároveň zohľadnil to, že matke v októbri 2012 pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému A., voči ktorému túto povinnosť má i manžel matky, následne s týmto matka je až doposiaľ na materskej dovolenke, toho času je jej vyplácaný rodičovský príspevok, ktorý je v priemere o 30 € vyšší než bol príjem matky v čase ostatnej úpravy výživného, kedy bola na materskej dovolenke s maloletou K., pričom zároveň na strane matky súd zohľadnil jej zvýšené úsilie o zabezpečenie prostriedkov na úhradu potrieb ako maloletej K., tak i maloletého A. vykonávaním vyššie uvedených činností v rámci obchodného zastúpenia, čím si dopĺňa zdroj svojich príjmov napriek tomu, že je na materskej dovolenke s dieťaťom v útlom veku, zároveň súd zohľadnil na strane matky aj zmenu jej majetkových pomerov, keďže táto sa medzičasom stala spoluvlastníčkou v rámci BSM 3-izbového bytu a stala sa podielovou spoluvlastníčkou záhrady, ako to je uvedené vyššie; na strane otca súd prihliadol k tomu, že tento na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného sa stal výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, na to, že v spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou a že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi U. v novembri 2013, voči ktorému vyživovaciu povinnosť ako otec dieťaťa, má i matka tohto dieťaťa, t.j. priateľka otca, s ktorou a maloletým žije v spoločnej domácnosti a teda táto jeho priateľka, ktorá je poberateľkou už spomínaného rodičovského príspevku vo výške v priemere 420 € mesačne, je povinná sa primerane podieľať nielen na potrebách ich maloletého syna U., ale aj na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čím následne, obdobne ako u matky, výdavky na bývanie a ostatné výdavky na domácnosť sa pomerne znižujú, na strane otca súd zohľadnil i zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že v čase ostatnej úpravy výživného otec bol študentom a jeho príjmami boli príjmy v priemere v hrubom 614 €, teda výška jeho príjmov od 1.10.2013 sa nezmenila, ale zároveň súd bol nútený zohľadniť to, že v minulosti otec dosahoval výrazne vyššie príjmy ako to vyplýva z ním podávaných daňových priznaní hlavne za rok 2010 a 2012 a napriek zvýšeniu týchto jeho príjmov žiadnym spôsobom neprispel na úhradu narastajúcich potrieb maloletej dcéry K., voči ktorej mal vyživovaciu povinnosť v tom čase a teda nič mu nebránilo vytvoriť si dostatočné finančné rezervy na prispievanie zvýšeným výživným na úhradu potrieb tohto dieťaťa, z výpovede samotného otca vyplynulo, že na začatí podnikania koncom roka 2013 mal vlastné úspory vo výške ním udávané 3.000 € a z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že takéto finančné prostriedky bol povinný prednostne použiť na úhradu podstatne zvýšených potrieb maloletej K., ktorej potreby, ako už bolo opakovane uvedené, neustále narastajú, pričom súd zároveň poukazuje na citované ustanovenie § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov a vzhľadom na to, že súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ani nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a po zohľadnení aj uvedených úspor, ktoré otec jednoznačne na začiatku sporného obdobia mal, súd ustanovil výživné tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.10.2013 do 31.5.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 960 € (to je rozdiel medzi toho času stanoveným výživným 170 € mesačne a otcom plateným výživným 50 € mesačne za 8 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky, pokiaľ ide o ňou navrhovanú výšku výživného 300 € zamietol, súd zároveň zamietol i návrh matky v prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o jej návrh na spätnú úpravu výživného za obdobie 3 rokov spätne pred ňou podaným návrhom na zvýšenie výživného, keďže vykonaným dokazovaním ani samotnou výpoveďou matky, či prednesom jej právnej zástupkyne neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného ako to vyžaduje citované ustanovenie § 77 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).