Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5CoP-21-2014.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Subarea
5CoP/21/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. O., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého S. O., nar. XX.XX.XXXX, obidve maloleté deti bytom u otca, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov: matky Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. E. č. XX, zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, a otca C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na odvolanie matky maloletých proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/91/2013 - 75 zo dňa 07. marca 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého Z. O., nar. XX.XX.XXXX a maloletého S. O., nar. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2P/13/2013 do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň zaviazal matku s účinnosťou od 23.09.2013 platiť maloletému Z. výživné v sume 27,13 Eur mesačne a maloletému S. výživné v sume 27,13 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet otca. Zameškané výživné za obdobie od 23.09.2013 do 07.03.2014 voči maloletému Z. v sume 108,52 Eur a voči maloletému S. v sume 108,52 Eur povolil matke počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku splácať v splátkach v sume 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich, na účet otca. Ďalej rozhodol o oprávnení matky stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci od soboty od 10:00 hod. do nedele do 15:00 hod., kedy je oprávnená v uvedenom čase maloleté deti prevziať a odovzdať pred bydliskom otca a otec je povinný v uvedenom čase maloleté deti matke odovzdať a na stretnutie s matkou ich riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) a ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca maloletých detí na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom a úpravu styku matky s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2P/13/2013 bol podaný dôvodne. Na základe uvedeného zveril maloleté deti na čas do právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2P/13/2013 do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Takúto úpravu považoval za súladnú s vôľou maloletých detí, návrhom otca, stanoviskom kolízneho opatrovníka, vyjadrením klinického psychológa
PhDr. Ľubice Pastorekovej, ale predovšetkým so záujmami maloletých detí. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca prihliadol to, že obidve maloleté deti majú záujem bývať u otca, pričom ich vzťah k matke je zachovaný a okrem iného aj upravený v rozhodnutí súdu o úprave styku matky s maloletými deťmi. Model striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti neoznačil za vhodný a hoci uviedol, že maloleté deti majú radi oboch rodičov, dominuje u nich postava otca. S poukazom na zodpovednejší prístup otca vo veci plnenia školskej dochádzky a trávenia času s deťmi, je podľa jeho názoru v záujme maloletých detí, aby boli na čas do právoplatnosti rozsudku v rozvodovom konaní zverené otcovi. V danej súvislosti poukázal na to, že o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca rozhodol na čas do právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2P/13/2013, v ktorom konaní je vykonávané znalecké dokazovanie na zistenie, komu z rodičov je vhodné zveriť deti do osobnej starostlivosti s tým, že v tomto konaní súd definitívne upraví práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva účastníkov konania. S účinnosťou od 23.09.2013, t.j. od podania návrhu súčasne zaviazal matku maloletých detí platiť obidvom maloletým deťom výživné v sume 27,13 Eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet otca. O uvedenom rozhodol podľa návrhu otca a stanoviska kolízneho opatrovníka, nakoľko táto úprava vyživovacej povinnosti je podľa jeho názoru v najlepšom záujme maloletých detí. Keďže v období od 23.09.2013 (od podania návrhu) do 07.03.2014 (do dňa vyhlásenia rozsudku) vzniklo zameškané výživné, ktoré po započítaní úhrad výživného zo strany matky za mesiace november 2013 a december 2013 na každé dieťa ustálil na sumu zameškaného výživného 108,52 Eur na každé dieťa, povolil matke zameškané výživné splácať v splátkach v sume 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich na účet otca. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom vzal do úvahy viaceré podstatné skutočnosti pre rozhodnutie. Otec maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal v prípade zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania zaviazať matku maloletých detí platením výživného najskôr v podanom návrhu zo dňa 23.09.2013 sumou 30,- Eur mesačne na každé dieťa počnúc od podania návrhu. Podaním zo dňa 03.02.2014 však otec maloletých detí navrhol, aby matka bola zaviazaná k vyživovacej povinnosti vo výške 27,13 € mesačne na každé dieťa počnúc podaním návrhu, s povolením splátok matke maloletých detí po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným v prípade zameškaného výživného. Matka maloletých detí nesúhlasila ani s výškou výživného v sume 27,13 Eur, v prípade zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Poukázal na to, že otec maloletých detí pracuje v Detektívnej informačnej službe, spol. s r.o. na základe Dohody o vykonaní práce a Dohody o pracovnej činnosti, pričom jeho dojednaná odmena je 2,33 Eur/ hod. Matka maloletých detí poberá príspevok za opatrovanie v sume 200,11 Eur mesačne. Súd prvého stupňa teda určil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom v minimálnej zákonnej výške, nakoľko zohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ale najmä odôvodnené potreby maloletých detí. Súčasne pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Napadnutým rozsudkom napokon rozhodol o úprave styku matky s maloletými deťmi, a to tak že matka je oprávnená stýkať sa s obidvomi maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci od soboty od 10:00 hod. do nedele do 15:00 hod., keď je oprávnená v uvedenom čase maloleté deti prevziať a odovzdať pred bydliskom otca a otec je povinný v uvedenom čase maloleté deti matke odovzdať a na stretnutie s matkou ich riadne pripraviť. Pri rozhodovaní o úprave styku matky s maloletými deťmi prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol upraviť styk podľa návrhu otca, pričom sa k navrhovanému styku zo strany otca v celom rozsahu priklonil a uviedol, že striedavá osobná starostlivosť aj podľa vyjadrenia matky nefunguje. Pokiaľ ide o návrh právneho zástupcu matky na pojednávaní dňa 07.03.2014, ktorý navrhol vypočuť obidve učiteľky, o ktoré sa opiera stanovisko kolízneho opatrovníka, súd prvého stupňa uznesením tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol s tým, že tento dôkaz vykonávať nebude, a to v súlade s ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia iba súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom súd poukazuje na to, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonávané (listiny zaobstarané a prečítané; svedkovia predvolaní a vypočutí a pod.) patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania. Navrhovaný dôkaz, a to výsluch učiteliek , odmietol vykonať z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko skutočnosti potrebné pre toto konanie boli zisťované prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý svoje zistenia vyjadril v podaných správach, obsahujúcich okrem iného aj vyjadrenia učiteliek. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. písm. a) O.s.p. a keďže konanie sa mohlo začať i bez návrhu, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že maloleté deti sa zverujú do striedavej starostlivosti oboch rodičov, obaja rodičia majú povinnosť spravovať majetok oboch maloletých detí spoločne, pričom striedavá starostlivosť o obe maloleté deti sa stanovuje tak, že vyživovacia povinnosť k maloletých deťom sa neurčuje. Podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnila skutočnosťou, že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav a súd rozhodol predčasne. Poukázala na skutočnosť, že počas pojednávania boli predložené návrhy na vykonanie dokazovania, čo zo strany súdu prvého stupňa bolo odmietnuté, pričom návrh na doplnenie dokazovania smeroval k odstráneniu nepresností vyjadrenia jednak navrhovateľa, ale aj prítomného kolízneho opatrovníka, ktorého tvrdenia označila za neobjektívne, zavádzajúce a nepresné, ktoré ju ako matku maloletých detí poškodzujú. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nevzal do úvahy realizáciu úkonov brániacich styku matky s maloletými deťmi zo strany otca, konanie viedol zmätočne, o čom má svedčiť aj obsah pripojenej zápisnice. Vyjadrila nesúhlas s tým, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal vhodnosť striedavej starostlivosti pre obe deti, ale uspokojil sa s tvrdením kolízneho opatrovníka, vykazujúcimi znaky nepravdivosti. Preto opakovane navrhla výsluch navrhnutých osôb. Na záver zdôraznila, že súd prvého stupňa pred vyhlásením rozsudku neumožniť predniesť jej právnemu zástupcovi záverečné slovo a nevysporiadal sa so zrušovacím uznesením odvolacieho súdu, ktoré pripojila k odvolaniu.
K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a stotožnil sa s ním.
K odvolaniu matky maloletých detí sa zároveň vyjadril otec maloletých prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako skutkovo, vecne a právne správny potvrdiť. S argumentáciou matky obsiahnutou v odvolaní sa nestotožnil, nakoľko podľa jeho názoru súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to predovšetkým výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý dôkladne zhodnotil, na základe čoho vec aj správne posúdil. V konaní považoval za nepochybne preukázané, že v najlepšom záujme maloletých detí bude ich zverenie na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o ne riadne stará, zabezpečuje všetky ich potreby, vrátane zabezpečenia zdravého a harmonického rodinného prostredia. Poukázal na to, že matka nevie zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletých, jej správanie je nezodpovedné a povaha veľmi konfliktná a výbušná, a to nielen vo vzťahu k otcovi maloletých, pričom o maloleté deti sa prakticky nezaujíma. Vzhľadom k uvedenému konštatoval, že zverenie maloletých na čas do rozvodu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by bolo v hrubom rozpore s ich záujmami. V danej súvislosti zdôraznil, že maloletí potrebujú v tomto zložitom období pevné a stabilné výchovné prostredie, v ktorom budú čo najmenej vystavovaní negatívnym vplyvom prebiehajúceho rozvodového konania ich rodičov a práve takéto prostredie im môže v súčasnosti poskytnúť len ich otec. Vychádzajúc z predmetu prebiehajúceho konania ako úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom len na čas do rozvodu konštatoval, že nie je v záujme maloletých detí vykonávať rozsiahle dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ktoré by rozhodnutie vo veci samej len oddialilo. Podľa jeho názoru je totiž zmyslom tohto konania poskytnutie bezprostrednej a urýchlenej ochrany práv maloletých detí, v porovnaní s úpravou rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, a preto sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré v žiadnom prípade nepovažoval za predčasné.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia uvádza nasledovné:
Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov by malo byť v ideálnom prípade výsledkom dohovoru oboch rodičov. Ak takýto dohovor medzi rodičmi nie je možný, je potrebné pristúpiť k rozhodnutiu na základe viacerých kritérií. Medzi tieto kritériá možno zaradiť najmä emocionálnu väzbu dieťaťa na rodiča
a pocit bezpečia dieťaťa, teda s ktorým rodičom sa dieťa cíti bezpečnejšie, ku ktorému sa vzťahuje intenzívnejšie a ktorý rodič je z hľadiska zabezpečovania výchovy väčším ohrozením pre dieťa (napr. v prípade výskytu sociálno-patologických javov v rodine), ale aj osobu žiadateľa o zverenie dieťaťa a motiváciu rodičov pre striedavú osobnú starostlivosť vrátane posúdenia ich schopnosti komunikovať a dohodnúť sa. Hlavným motívom rodičov pre striedavú osobnú starostlivosť by mali byť vždy potreby dieťaťa. Motívom na zverenie dieťaťa do starostlivosti však býva neraz frustrácia z rozpadu vzťahu a pomsta partnerovi. V takom prípade sa vytvára priestor na vznik koalície s dieťaťom proti druhému rodičovi a vytváraním nepriateľského prostredia voči nemu.
Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v konaní, ktorého predmetom je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom len na čas do rozvodu, riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p., ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p.. Matka maloletých síce v odvolaní zopakovala svoju požiadavku na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, na túto však odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa z dôvodu nadbytočnosti predmetného dôkazného prostriedku neprihliadal, keď množinu ostatných dôkazov považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Preto sa odvolací súd nestotožnil s jej konštatovaním, že v konaní nebol riadne zistený skutkový stav a rozhodlo sa predčasne.
Model striedavej osobnej starostlivosti, ktorý v odvolaní navrhuje matka maloletých, síce bezpochyby má svoj zmysel, na základe čoho boli aj v zahraničí zaznamenané pozitívne skúsenosti s jeho aplikáciou, do úvahy však prichádza len pri zohľadnení konkrétnych individualít prípadu a je zrejmé, že nebude vhodný pri každej potrebe upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Za jeden zo základných predpokladov optimálne fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti totiž treba každopádne označiť už spomínanú schopnosť rodičov komunikovať a dohodnúť sa, čo vo vzájomnom vzťahu rodičov maloletých zjavne absentuje. Na tento aspekt nakoniec poukázal aj klinický psychológ PhDr. Ľubica Pastoreková v rámci posúdenia tohto modelu osobnej starostlivosti, ktorý bol v trvaní jedného mesiaca na skúšku zrealizovaný na základe dohody rodičov v čase od 25.09.2013, keď následne skonštatoval, že striedavá starostlivosť sa t.č. javí ako nevhodná pre zdravý psychický vývin detí a z toho dôvodu odporučil súdno-znalecké posúdenie psychického stavu a osobnosti rodičov detí, do času vykonania znaleckého dokazovania navrhol maloleté deti zveriť predbežným opatrením do starostlivosti otca, ktorý má t.č. zodpovednejší prístup k výchove maloletých detí. Aj s prihliadnutím na toto stanovisko dospel odvolací súd k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí, u ktorých momentálne prevažuje záujem na pevnom a stabilnom výchovnom prostredí, v ktorom budú čo najmenej vystavované negatívnym vplyvom prebiehajúceho rozvodového konania ich rodičov.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že predpoklady pre všestranný rozvoj maloletých detí považuje za lepšie naplnené u ich otca, ktorý doteraz k výkonu rodičovských práv a povinností pristupoval zodpovedne. V danej súvislosti zároveň poukazuje na skutočnosť, že jediný príjem matky maloletých okrem rodinných prídavkov predstavuje opatrovateľský príspevok vo výške okolo 200,- Eur mesačne, tento však v prvom rade slúži na zabezpečenie pomoci opatrovanej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Len ťažko si tak možno predstaviť, že by matka z uvedeného príspevku okrem definovaného účelu mohla pokryť aj náklady na bývanie (ktoré špecifikuje spolu na sumu 200,- Eur mesačne), stravu a ošatenie, a zároveň sa primeraným spôsobom podieľala na úhrade nákladov súvisiacich s osobnou starostlivosťou o jej maloleté deti. Na rozdiel od matky je otec maloletých zamestnaný, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške od 350,- do 400,- Eur a podľa vlastného vyjadrenia na výdavky súvisiace s bývaním svojej matke, v rodinnom dome ktorej býva, neprispieva. Aj preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že ich zverenie do osobnej starostlivosti otca je v danom prípade bezpochyby v ich záujme, pričom súčasne konštatuje, že súd prvého stupňa upravil právo matky stýkať sa s maloletými deťmi v rozsahu štandardnom pre aplikačnú prax (každý druhý víkend).
Pokiaľ ide o stanovenie vyživovacej povinnosti matke maloletým, súd prvého stupňa v prípade oboch detí určil jej rozsah na minimálnej zákonnej úrovni, t.j. vo výške 27,13 Eur mesačne, v súlade s návrhom otca, pričom vychádzajúc z už naznačených majetkových a sociálnych pomerov matky maloletých sa
odvolací súd rovnako nedomnieva, že by pri zachovaní súčasného stavu dokázala platiť výživné vo väčšom ako stanovenom rozsahu. Preto bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti potvrdený. Na druhej strane sa však žiada pripomenúť, že na platenie výživného v minimálnom rozsahu sú ex lege zaviazané všetky povinné osoby s podstatne horšími schopnosťami a možnosťami, než ktorými disponuje matka maloletých, pričom suma minimálneho výživného môže v praxi skutočne pokryť len minimálnu časť výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti.
Ani ďalšie odvolacie námietky matky maloletých, týkajúce sa bližšie nekonkretizovanej zmätočnosti vedenia konania a neumožnenia predniesť záverečné slovo právnemu zástupcovi matky maloletých detí, odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné. Je síce pravdou, v zápisnici z pojednávania zo dňa 07.03.2014 sa nelogicky vyskytuje pasáž o odročení pojednávania, ktorá sa tam dostala pravdepodobne omylom pri formátovaní dokumentu, táto však nemá vplyv na správnosť vedenia konania, resp. naň nadväzujúceho rozhodnutia, nakoľko predstavuje výlučne chybu v písaní ako zrejmú nesprávnosť. Pokiaľ matka maloletých ďalej namieta, že súd pred vyhlásením rozsudku neumožniť predniesť "záverečné slovo" jej právnemu zástupcovi, s týmto odvolací súd nemôže súhlasiť, nakoľko zo zápisnice z daného pojednávania, ktoré sa neodročovalo, jasne vyplýva, že pred vyhlásením rozsudku bolo účastníkom konania dané poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 a súd prvého stupňa právnemu zástupcovi matke rovnako ako právnemu zástupcovi otca a kolíznemu opatrovníkovi poskytol možnosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, pričom právny zástupca matky túto možnosť aj využil.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., keď za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok matky na zameškanom výživnom za obdobie od 23.09.2013 do 07.03.2014, ktorý jej súd prvého stupňa povolil splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku, ako i výrok o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .