Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/10/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkýň: 1/ V. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X/XX, XXX XX K., 2/ V. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, M. XXX XX nad C., doručovacia adresa S. 8, XXX XX K., obe právne zastúpené Advokátska kancelária Babin, Petko & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov proti žalovanému W. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, XXX XX B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -29 zo dňa 02. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobkyni 1/ a 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania nehnuteľností, najmä predaja, nájmu, zriadenia záložného práva k podielu 1 k celku zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. K., obec K., okres: M. nad C., p.č. C KN XXXX/ X - záhrada vo výmere 3613 m2, C KN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 112 m2, p.č. C KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 703 m2, C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 105 m2, rod. domu č. s. X stojaceho na p. č. C KN XXXX/X a p. č. C KN XXXX/ XX do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

II. Ukladá žalobkyni v 1. rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalobkyni v 2. rade a žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v ods. I.

III. Žalobkyni v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že návrhom doručeným dňa 21.10.2022 sa žalobkyne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa nakladania so špecifikovanými nehnuteľnosťami, z dôvodu, že notár poverený prejednaním dedičstva po nebohom manželovi žalobkyne 1/ rozhodol v rozpore so zákonom, keďže predmetom dedičstva mal byť len podiel 1 nehnuteľností špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím sa ocitla v situácii,

že polovica jej vlastného domu bude predaná tretej osobe, keďže žalovaný listom zo dňa 20.09.2022 oznámil, že je podielový spoluvlastník špecifikovaných nehnuteľností a zároveň vyzval na sumu, ktorú žiada vyplatiť za svoj podiel, inak tento predá tretej osobe. Zároveň v návrhu poukázali na to, že žalobkyňa 2/ ako podielová spoluvlastnícka špecifikovaných nehnuteľností od roku 2008 do roku 2020 investovala do rodinného domu sumu 31.580,- Eur, a to prostredníctvom úspor a úveru. Poukázali tiež na to, že žalobkyňa 1/ mieni podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s obsahom návrhu a ostatným obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že žalobkyne sa dôvodne domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Z predložených výpisov listov vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je zrejmé, že ako vlastníci nehnuteľností, ktoré žalobkyňa 1/ nadobudla počas trvania manželstva, sú zapísaní iba žalobkyňa 2/ a žalovaný, avšak z tvrdení žalobkyne 1/ vyplýva, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas jej manželstva a poručiteľa, po ktorom dedili žalobkyňa 2/ a právny predchodca žalovaného, a teda po poručiteľovi mali žalobkyňa 2/ a právny predchodca žalovaného dediť iba z jeho podielu vyporiadaného BSM a nie aj z podielu žalobkyne 1/, t.j. je tu osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z predložených listín má súd osvedčené, že žalovaný ponúkol žalobkyni 2/ svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach (vo výške 1 k celku za sumu 22.000,- Eur) s tým, že ak ponuku nevyužije, tak bude nútený dať ponuku tretej osobe. Žalobkyne zatiaľ osvedčili, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že tieto nehnuteľnosti patria žalobkyni 2/ a žalovanému v menšom podiele ako sú zapísané v Katastri nehnuteľností, pričom podielovou spoluvlastníčkou by sa mohla stať aj žalobkyňa 1/. Neodkladná úprava pomerov strán je preto dôvodná, nakoľko žalobkyne osvedčili, že bez neodkladnej úpravy pomerov strán by bolo ich právo k predmetným nehnuteľnostiam ohrozené a to tým, keď žalobkyňa 2/ odmietne ponuku žalovaného, ktorý po uplynutí lehoty ponúkne svoj podiel na predaj 3. osobe. V prípade úspechu žalobkyne 1/ v konaní vo veci samej sa situácia zmení v tom, že podiel žalovaného by bol oproti súčasnej situácii nižší. Navyše sledovaný účel nemožno v danom prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa súdu nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný právny stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv žalovaného. Mal za to, že do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné vyriešiť danú situáciu vo vzťahu k žalobkyniam tak, že súd obmedzí žalovaného v nakladaní s nehnuteľnosťami, preto návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyniam patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, keďže boli úspešné v celom rozsahu.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil , (ďalej len „“). V prvom rade kategoricky odmietol všetky skutkové tvrdenia žalobkýň, keďže nie sú založené na pravde a nie sú nijako podložené dôkazmi. Uviedol, že jeho nebohý otec žil po rozvode s jeho matkou od roku 1996 v rodičovskom dome a po celý svoj život, s výnimkou posledných 2 rokov, kedy bol vážne chorý, pracoval a podieľal sa na spoločnej domácnosti s rodičmi a taktiež zveľaďoval rodičovský dom. Žalobkyňa 2/ od roku 2008 chodila len sporadicky do rodičovského domu, a to skôr len na návštevy, keďže sa starala o svoje maloleté deti. K dedičskému konaniu po jeho starom otcovi sa vie vyjadriť skôr z počutia, keďže vtedy mal 8 rokov, ale nemá dôvod ho spochybňovať. Opísal tiež negatívne vzťahy medzi jeho otcom a žalobkyňou 2/ a vo vzťahu k investovaniu do rodičovského domu uviedol, že jeho otec nepretržite pracoval do doby kým bol chorý, staral sa o rodičov a podieľal sa na bežnom živote domácnosti, teda nebol príživníkom tak, ak ho vykreslila žalobkyňa 2/. Z uvedeného dôvodu navrhol vyžiadať od Sociálnej poisťovne dokumenty preukazujúce, že jeho otec pracoval a mal finančné prostriedky na spolufinancovanie rekonštrukcie, ako aj vyžiadať dokumenty od Okresného úradu, sociálnych vecí, že kúpeľňa bola rekonštruovaná na základe príspevku a nie na základe finančných prostriedkov žalobkyne 2/. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa 2/ neuviedla, že ho viac krát kontaktovala, aby jej odpredal spoluvlastnícky podiel, ktorý chce darovať synovi. Uviedol, že žalobkyňa 2/ na neho systematicky tlačí, aby jej previedol všetko, čo sa týka domu, avšak nevidí dôvod, keďže jeho otec participoval polovicou na rekonštrukcii domu, staral sa oň a zveľaďoval ho, kým bola žalobkyňa 2/ v zahraničí, pričom je to práve ona, ktorá sa správa nemorálne. Taktiež je toho názoru, že rodinný dom má hodnotu niekde okolo

70.000 - 75.000,- Eur, preto suma, ktorú ponúkol je viac ako spravodlivá. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil ju na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobkyne sa k podanému odvolaniu vyjadrili tak, že množstvo tvrdení žalovaného presahuje rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Uviedli, že žalobkyňa 1/ podala už vo veci samej žalobu, ktorá je vedená na okresnom súde pod sp. zn. , predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti uznesenia, ktorým bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre toto konanie je podstatné, že žalovaný mieni realizovať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo je sporné. Navrhli pripojiť spis Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. . Uviedli, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu, tento žiadajú potvrdiť a priznať im aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa vyjadril tak, že naďalej trvá na svojich písomných vyjadreniach a žalobu považuje za bezdôvodnú. Uviedol, že svoj podiel je ochotný odpredať žalobkyni 2/, ktorá na neho vytvárala nátlak, aby jej ho daroval, čo môže potvrdiť aj jeho matka. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.

13. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle nesprávneho procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by odvolateľ videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v procesnom postupe súdu, tak by musel v podanom odvolaní zároveň argumentovať aj odvolacím dôvodom upraveným pod písm. e) a/alebo aj pod písm. f). Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred

súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

19. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

22. V predmetnom prípade sa žalobkyne domáhali nariadenia neodkladného opatrenia na tom základe, že žalobkyňa 1/ ako pôvodná bezpodielová spoluvlastníčka dotknutých špecifikovaných nehnuteľností bola chybou notára v rámci dedičského konania po jej nebohom manželovi pripravená o vlastníctvo k podielu 1 na spomínaných nehnuteľnostiach. Podielovými spoluvlastníkmi na základe uznesenia, ktorým bola schválená dedičská dohoda sa stali jej dve deti - žalobkyňa 2/ a C. S., každý v podiele 1. Syn C. S. však zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho spoluvlastnícky podiel 1 k špecifikovanej nehnuteľnosti nadobudol v celosti jeho syn, t.j. žalovaný. Súd prvej inštancie mal správne osvedčené uvedené skutočnosti a správne dospel aj k záveru, že existuje možnosť, že žalobkyňa 1/ by sa mohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že aj zo samotného Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. , Dnot 31/01-Š zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré predložili žalobkyne vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. sa ku dňu smrti poručiteľa (manžela žalobkyne 1/) nachádzali v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom následne však v rámci uzatvorenej dedičskej dohody bol prejednaný a rozdelený nielen spoluvlastnícky podiel nebohého manžela žalobkyne 1/ na uvedených nehnuteľnostiach, ale aj spoluvlastnícky podiel samotnej žalobkyne 1/, ktorý nadobudli dve z jej detí a následne aj žalovaný. Vo vzťahu k uvedenému je skutočne osvedčené aj to, že žalovaný už podnikol, resp. podniká kroky na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný síce najprv ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel v súlade so zákonom na predaj žalobkyni 2/ ako podielovej spoluvlastníčke, avšak uvedené nemožno vyhodnotiť ako nedôvodnú obavu, že jeho spoluvlastnícky podiel nenadobudne tretia osoba a v prípadne väčšom rozsahu než aký sa nateraz javí. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v dotknutej nehnuteľnosti má žalobkyňa 2/ svoje obydlie.

23. Odvolací súd v tomto štádiu konania nepovažoval za potrebné oboznamovať sa so žalovaným navrhovanými dôkazmi, a to dokumentmi Sociálnej poisťovne a Okresného úradu, sociálnych vecí, pretože pre rozhodovanie o nariadenom neodkladnom opatrení nie sú relevantné, keďže predmetom tohto konania bolo posúdenie, či existuje dôvodná obava na ohrozenie práv žalobkýň, najmä žalobkyne 1/ v súvislosti s možným realizovaním prevodu spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam.

24. Vo vzťahu k výroku II. o povinnosti žalobkyne 1/ podať žalobu vo veci samej, odvolací súd uvádza, že aj v tomto smere bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keďže nariadeným neodkladným opatrením nemožno trvalo upraviť spornosť vlastníckeho práva medzi žalobkyňou 1/ vo vzťahu k žalobkyni 2/ a žalovanému, preto uvedenú spornosť bude potrebné vyriešiť v konaní vo veci samej. Napokon, ako vyplýva z odvolacej repliky žalobkýň a ako aj zistil odvolací súd, v súčasnosti už prebieha konanie vo veci samej, pričom ešte nebol vytýčený termín pojednávania.

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok III. o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovanému nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, preto podľa a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že úspešnej žalobkyni 1/ a / v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).