Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-160-2013.pdf
PDF · 102.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-17P/160/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. U., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: W. U., trvale bytom N., Z. 4, zastúpená V. kanceláriou ALFA LEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatská 6 a otca: V. U., trvale bytom N., Z. 4, zastúpený Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, na návrhy rodičov o úpravu styku, takto
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou S. U., nar. X.X.XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10.00 do 17.00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v nedeľu od 10.00 do 17.00 hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.5.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 31.5.2013, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. U., nar. X.X.XXXX a zároveň aj o úpravu styku otca s maloletou.
Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej bol upravený samostatným rozsudkom zo dňa 11.12.2013, č.k. 17P/160/2013.
Matka úpravu styku otca s maloletou navrhla každú nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 20.00 hod. v mieste prechodného bydliska matky za jej prítomnosti a jeden deň v každom týždni v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod. v mieste prechodného bydliska matky za jej prítomnosti, pričom otec je povinný matke vopred 48 hodín oznámiť tento termín styku s maloletou. Návrh zdôvodnila tým, že od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti bol otec s maloletou sám iba dva razy s tým, že prespala s ním raz u jeho matky. Ona chce, aby maloletá trávila so svojim otcom čo najviac času, avšak nemôže pripustiť, aby u otca aj prespávala, resp. bola viac so starými rodičmi, nemá problém, aby bol styk realizovaný v jej rodinnom dome v F., kde s maloletou býva. Maloletá má ku svojmu otcovi vybudovaný veľmi slabý vzťah z dôvodu, že ju navštevuje raz do týždňa na cca dve hodiny, čo je podľa jej mienky veľmi málo. Na pojednávaní dňa 12.8.2013 matka navrhla úpravu styku otca s maloletou len každú nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 20.00 hod. v mieste prechodného bydliska matky za jej prítomnosti, inú úpravu styku nenavrhla. Uviedla, že otec trval na tom, aby mal možnosť styku mimo jej bydliska, s tým ale ona nesúhlasí. Na pojednávaní dňa 23.10.2013 matka súdu oznámila, že svoj návrh na úpravu styku berie späť a konanie v tejto časti
žiada zastaviť. Na pojednávaní dňa 3.3.2014 matka zotrvala na návrhu o úpravu styku a tento žiadala upraviť každú druhú nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za svojej prítomnosti, ktorú zdôvodnila vekom dieťaťa jeden rok, čo je obdobie separačnej úzkosti prejavujúcej sa tým, že v prítomnosti cudzích osôb vyhľadáva prítomnosť matky. Ako ďalší dôvod svojej požiadavky uviedla zdravotný stav maloletej, ktorá trpí zvýšenou chorobnosťou a alergiou na kravské mlieko. Stalo sa, že po stretnutí s otcom bola jej maloletá vrátená s bolesťami brucha v dôsledku nevhodnej stravy poskytnutej otcom. Za dôvod svojej prítomnosti na styku otca s maloletou uviedla svoju nedôveru k otcovi maloletej, ktorý jej mal povedať, že časť styku bude s maloletou tráviť u svojej matky, zatajili jej však, že dieťa zobrali aj na návštevy a povedali jej, že bolo len u nich. Ide o budovanie vzťahu otca s dieťaťom a nie medzi dieťaťom a tretími osobami. Matka má tiež obavu, že otec sa nevie o maloletú samostatne postarať. Na pojednávaní dňa 14.5.2014 matka zotrvala na svojom návrhu, resp. súhlasila s úpravou styku podľa odporučenia kolízneho opatrovníka.
Otec sa na pojednávaní dňa 12.8.2013 k návrhu vyjadril tak, že vzhľadom na rozvrátené vzťahy medzi ním a matkou maloletej je proti tomu, aby sa s dieťaťom stýkal v jej prítomnosti. Má záujem o styk s maloletou, ale nie takou formou, ako to chce matka. Bol za to, aby bol styk ponechaný na dohodu rodičov. Na pojednávaní dňa 11.12.2013 otec napriek vôli matky maloletej zobrať svoj návrh na úpravu styku späť a svojmu predošlému vyjadreniu, že chce svoj styk s maloletou ponechať na mimosúdnu dohodu, navrhol styk upraviť každú druhú nedeľu ale od 10.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Na pojednávaní dňa 3.3.2014 otec naďalej žiadal úpravu styku bez matkinej prítomnosti. On sa o dieťa vie plnohodnotne postarať, v jeho spoločnosti je spokojné, styk navrhol upraviť v každom párnom kalendárnom týždni v pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a zároveň aj od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., pričom styk by sa realizoval vo S., kde v súčasnosti býva a pracuje. Na pojednávaní dňa 14.5.2014 otec žiadal styk upraviť v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník spočiatku navrhol styk otca s maloletou neupraviť. Neskôr odporučil prvý rok styk realizovať za prítomnosti matky v N. každú druhú nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a po roku už bez jej prítomnosti, kedy by si ju otec mohol zobrať do svojho bydliska. Požiadavku otca realizovať styk vo S. nepovažoval za vhodnú.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa sú zatiaľ manželmi, v súčasnosti na tunajšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu ich manželstva pod sp. zn. 17P/39313/2013, pojednávanie vo veci sa zatiaľ neuskutočnilo.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2013, č.k. 17P/160/2013, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že ju súd zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 160,-€ mesačne.
Matka čerpá rodičovskú dovolenku, spolu s maloletou býva v súčasnej dobe v F., v rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou, kde aj naposledy viedli s otcom maloletej spoločnú domácnosť, z ktorej sa otec odsťahoval dňa 19.3.2013, k trvalému pobytu je prihlásená v byte svojej matky. Otec pracuje vo S., kde má prenajatý X-izbový zariadený byt. Aktuálne má otec pracovnú dobu od pondelka do piatku od 6.00 hod. do 15.30 hod., voľné má všetky víkendy a dni rakúskych sviatkov.
Maloletá S. je vo veku jeden a štvrť roka. Podľa lekárskej správy zo dňa XX.X.XXXX si vyžaduje úpravu stravy, mliečne výrobky namiesto kravského mlieka, má byť chránená pred infekciami.
Šetrením vykonaným dňa 7.2.2014 kolíznym opatrovníkom v mieste bydliska otca v N. na J. XX v domácnosti jeho rodičov bolo zistené, že ide o byt vo vlastníctve otcových rodičov, ktorí súhlasia s tým, aby tam otec aj s maloletou chodil. Domácnosť je kompletne zariadená, hygiena v nej bola na požadovanej úrovni. V domácnosti boli hračky pre maloletú, detskú postieľku majú zatiaľ v pivnici s tým, že maloletá doposiaľ do domácnosti nechodila. Šetrenie sa uskutočnilo za prítomnosti maloletej a oboch
jej rodičov. Maloletá spočiatku opatrne, ale po chvíli bez problémov reagovala na otca a starú matku. Z pozorovania bolo vidieť snahu otca aj starej matky zaujať maloletú, ktorá na podnety reagovala pozitívne. Stará matka ponúkla dieťaťu jesť, matka ju upozornila, že brokolicovú polievku so smotanou dieťaťu nemôže dať kvôli alergii na kravské mlieko, slepačí vývar, ktorý stará matka varila, matka nenamietala. V domácnosti sú vytvorené podmienky pre stretávanie sa otca s dieťaťom.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, predovšetkým mimosúdnu dohodu rodičov. Pokiaľ sa ale rodičia nedokážu ohľadne styku dohodnúť, vykoná autoritatívnu úpravu styku súd. Pri rozhodovaní o úprave styku musí súd vychádzať predovšetkým z pomerov zistených u maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, denného režimu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, ako aj z pomerov na strane zo styku oprávneného rodiča, najmä z jeho pracovnej doby, bytových pomerov, ale tiež z jeho osobnostných predpokladov a schopnosti zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o úpravu styku dieťaťa v útlom veku, je nevyhnutné zohľadňovať aj jeho určitú závislosť na matke a spôsobilosť otca riadne mu poskytnúť základnú starostlivosť v dobe určenej na styk, predovšetkým čo sa týka stravy, hygieny, spánku a pod.
V danom prípade sa rodičia vo veci úpravy styku otca s maloletou mimosúdne nedohodli, nakoľko ich predstavy a požiadavky sú v tomto smere odlišné, preto je daná dôvodnosť súdnej úpravy styku.
Maloletá vzhľadom na svoj nízky vek a isté zdravotné problémy potrebuje zvýšenú starostlivosť a pozornosť venovanú jej stravovaniu, resp. má špecifické nároky na úpravu stravy. Ako vyplýva z vyššie zmienenej lekárskej správy týkajúcej sa maloletej, v jej stravovaní má byť kravské mlieko nahradené mliečnymi výrobkami. V konaní nebolo preukázané, že príprava stravy maloletej si vyžaduje špeciálne procedúry, ktoré by otec nedokázal zvládnuť. Isté však je, že je potrebná zvýšená opatrnosť čo sa týka výberu potravín pre maloletú v záujme predídeniu zdravotných potiaží. Dňa 11.3.2014 otec absolvoval stretnutie s detskou lekárkou, v starostlivosti ktorej sa maloletá nachádza, ktorá ho oboznámila s jej zdravotným stavom.
K ukončeniu spolužitia rodičov maloletej došlo v dobe, kedy bola maloletá vo veku štyroch mesiacov. Matka uviedla, že medzi otcom a dieťaťom nebol vybudovaný psychický vzťah, ona sa snažila o to, aby sa otec s dieťaťom stýkal u nej, otec však chodil na čoraz kratšie návštevy. Skúsila mu dať maloletú mimo bydliska, otcovi nachystala pre ňu jedlo, otec jej ale dal to, čo sám zabezpečil. Dieťa k nej prichádzalo s bolesťami bruška, otec jej nepovedal kedy jedlo, kedy spalo, nedodržiaval spánkový režim maloletej. To, že maloletá u otca nespala, otec zdôvodňoval tým, že sa jej chceli venovať aj ostatní príbuzní. Ona mala potom problémy s utíšením a uspaním maloletej. Pri svojom odchode zo spoločnej domácnosti otec tvrdil, že chce byť s dieťaťom čo najčastejšie, po mesiaci prichádzal na jednu až dve hodiny, maloletú uspal alebo zobral von, a keď zaspala, išiel si napr. vysávať auto. Boli dohodnutí, že otec bude za maloletou chodiť každú nedeľu a cez týždeň nie, keď mu napísala, aby prišiel po robote dcéru okúpať, aby si budovali vzťah, odmietol to, že je v práci a má svoj program, cez týždeň tvrdil, že nemá čas.
Otec uviedol, že keď sa chcel po svojom odchode zo spoločnej domácnosti s maloletou stretávať, jej matka mu povedala, že môže prísť aj so svojimi rodičmi k nej do F., chodili tam mesiac, ale necítili sa tam dobre, bola tam nervozita a napätie, preto jej napísal, že si dcéru chce brávať so sebou, na čo mu odpísala, aby sa vzdal otcovstva, že si nájde partnera, ktorý si dieťa osvojí.
V priebehu konania sa začal styk realizovať na základe dohôd medzi rodičmi. Matka otcovi vyčítala, že na styk chodieva vždy ešte s niekým, vstupujú jej do súkromia, vyriešili to preto tak, že začali chodiť spolu na prechádzky. Keď vyskúšala zrealizovať styk iba s otcom dopadlo to zle, lebo dcéru jej otec doniesol
spoločne so svojou matkou spiacu, nevedeli jej povedať, kedy a kde zaspala, každý z nich hovoril niečo iné. Prostredníctvom sociálnej siete zistila, že maloletá bola v spoločnosti ďalších šiestich ľudí, že bola v spoločnosti iných detí, pričom detská lekárka jej vyslovene povedala, že dieťa nemá púšťať medzi deti, ktoré nepozná. Keď bol otec spoločne so svojou matkou v jej domácnosti za účelom realizovania styku, vždy ju 40 minút fotili, nenechali ju robiť, čo ona sama chcela, dieťa musí mať aj voľnosť. Otec chcel, aby mu napísala, čo dcéra môže jesť, ona sama má však problém aby zistila, čo môže a čo nie, aj jej sa stane, že maloletá sa po požití nejakého jedla povracia alebo má bolesti. Otec vyjadril svoj pocit, že matka chce všetko sabotovať a vytrestať celú jeho rodinu. Dcéra matku nevyhľadáva, neťahá sa na ruky, je zvyknutá na ľudí. On do F. nechce chodiť bez inej osoby, matka má tiež vždy niekoho vo svojej domácnosti. Túto skutočnosť matka otcovi vytkla, a to že chodil buď so svojim otcom, matkou, bratom a asi aj s priateľkou, ona sprvu na stretnutie chodila sama, ale keďže sa otec snažil slovne ju provokovať, v dôsledku obáv začala na stretnutia chodiť so svojim priateľom. Otec so spôsobom doterajšej realizácie styku nebol spokojný s tým, že jedinou možnosťou je vychádzka s maloletou v spoločnosti jej matky a v prípade nepriaznivého počasia pobyt v nákupnom centre, čo zo zdravotného hľadiska nie je pre dieťa vhodné. Problém vidí otec na strane matky, ktorá má snahu od dieťaťa ho izolovať a takto sa mu pomstiť za skrachovaný vzťah.
Doterajší priebeh styku otca s maloletou len potvrdil, že takýto spôsob jeho stretávania sa s dcérou je vo vzťahu k záujmom dieťaťa nevhodný. Z časového hľadiska, kedy sa styk obmedzuje iba na dobu spoločnej prechádzky, resp. na pobyt v nákupnom centre a ani z hľadiska spôsobu styku nie je možné, aby sa takto dostatočným spôsobom rozvíjal vzájomný vzťah medzi dieťaťom a otcom. Otec nemôže s dieťaťom podnikať spoločné aktivity podľa vlastného uváženia, je neustále sledovaný matkou maloletej, musí sa prispôsobovať jej požiadavkám. Navyše, medzi rodičmi maloletej v dôsledku doposiaľ nevysporiadaného partnerského vzťahu (prebieha rozvodové konanie) panuje v súčasnosti vzájomné napätie a animozita. Už z toho dôvodu by styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky bol z hľadiska záujmov a potrieb maloletého dieťaťa neprijateľný.
Súd nevyhovel požiadavke matky, aby sa styk uskutočňoval výhradne iba v jej prítomnosti, keď túto považoval za neopodstatnenú, nakoľko nemal za preukázané, že by sa u otca prejavovali také povahové vlastnosti, ako napr. agresivita, nepredvídateľné a neprimerané reakcie a pod., resp. že by trpel nejakým duševným ochorením, v dôsledku čoho by bolo dôvodné sa domnievať, že maloletá by mohla byť bez prítomnosti matky v jeho spoločnosti nejakým spôsobom ohrozená. Otec deklaroval svoj kladný vzťah k dcére a niet dôvodu pochybovať o ňom.
Vo všeobecnosti pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či ich partnerský vzťah pretrváva alebo nie. Absencia spoločného bydliska nedáva tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti,
nárok na to, aby si vyhradzoval dominantné postavenie vo výchovnom procese a v samotnom citovom živote dieťaťa. V prípade, že druhý rodič nebude môcť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na vzájomné stretávanie sa, nebudú sa medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby a pocit spolupatričnosti. Nie je len právom rodičia stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, ale je tiež právom dieťaťa, mať umožnené s týmto rodičom pravidelne sa kontaktovať a prežívať s ním určitý časový úsek nerušene, podľa jeho vlastných rodičovských predstáv, bez manipulácie inou osobou, hoci aj matkou dieťaťa. Stretnutia však musia prebiehať tak, aby malo dieťa zabezpečené riadne všetky svoje potreby zodpovedajúce jeho veku a zdravotnému stavu, primerané pohodlie a bezpečnosť po každej stránke.
Realizácia styku otca s maloletou za prítomnosti matky v priebehu súdneho konania preukázala, že v súčasnosti nie je možné počas takto koncipovaného styku vyvarovať sa konfliktným situáciám medzi rodičmi, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloletú aj keď je ešte v útlom veku. Matkina prítomnosť pri styku otca s maloletou by pôsobila kontraproduktívne a marila by samotný účel styku. Akékoľvek konfliktné situácie medzi rodičmi v prítomnosti dieťaťa sú z hľadiska jeho zdravého osobnostného vývoja absolútne nežiadúce. Je v plnej kompetencii otca pripraviť si s dcérou taký program, ktorý jej bude vyhovovať predovšetkým z hľadiska veku a potrieb k nemu primeraných, vrátane návštev u najbližších príbuzných. Aj keď ostatné príbuzné osoby nemajú právny nárok na styk s maloletým dieťaťom, pokiaľ im tento nie
je upravený súdnou cestou, je nesporne pre každé dieťa obohacujúce a nanajvýš vhodné, aby malo možnosť kontaktov aj s príbuznými druhého rodiča, keď títo k nemu pristupujú s citom a láskou.
Súd sa nestotožnil s požiadavkou otca realizovať styk s maloletou v mieste jeho súčasného prechodného bydliska v F.. Ide len o dočasné bývanie otca, pomerne vzdialené od bydliska maloletej, ktorej nízky vek si môže vyžiadať okamžitú súčinnosť zo strany matky, tiež v prípade nepredvídateľnej situácie na strane otca, ktorý vo S. žije sám, napr. v dôsledku jeho úrazu, by dieťa zostalo v cudzom štáte bez možnosti okamžitej pomoci zo strany iného príbuzenstva. Aj keď súd nemôže otcovi nariaďovať kde sa má s dieťaťom počas styku zdržiavať, v každom prípade musí ísť o prostredie vhodné z hľadiska veku a potrieb dieťaťa, kde bude mať patričné zázemie a pohodlie. Za vhodné sa javí prostredie u rodičov otca, kde sa inak otec aj zdržiava počas svojho pobytu v N., a kde sú podľa kolízneho opatrovníka, ktorý tam vykonal šetrenie, pre dieťa vytvorené podmienky. Tu bude mať maloletá priestor na oddych, resp. spánok v rámci denného režimu a otec, ktorý doposiaľ mal iba veľmi obmedzené možnosti dostatočne sa oboznámiť s bežnými potrebami dieťaťa kvôli absencii primeraných kontaktov, využiť aj pomoc svojej matky pri opatere maloletej.
V dôsledku veku dieťaťa, doterajšej nedostatočnej realizácii styku otca s ním a určitej jeho naviazanosti na matku, súd nepovažuje v súčasnosti za vhodné prenocovanie maloletej u otca, čo bude možné až po tom, ako sa preukáže, že dieťa je už dostatočne pripravené na dlhšie odlúčenie od matky. Za dôležité pokladá realizovanie styku aspoň jedenkrát v týždni počas víkendového dňa, kedy pre výkon práce otca vo S. nie je z časového hľadiska možné, aby sa s dcérou stretával aj v priebehu pracovného týždňa v poobedňajších hodinách. Preto je styk upravený v jednom týždni v sobotu a v druhom v nedeľu zatiaľ v rozpätí od 10-tej do 17-tej hodiny, pričom s pribúdajúcim vekom maloletej a najmä vytvorením dostatočnej citovej väzby medzi ňou a otcom, ako aj preukázaním schopnosti otca o dieťa sa samostatne postarať, bude možné na návrh niektorého z rodičov, pokiaľ sa nedohodnú mimosúdne, nanovo styk upraviť.
Otec si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť, čo zahŕňa predovšetkým jej vybavenie nevyhnutnými osobnými potrebami a sezónnym šatstvom, resp. ďalšími pre dieťa dôležitými vecami, ako aj primeranú motiváciu dieťaťa odísť s otcom na styk bez prípadného odmietania a neskoršie, s pribúdajúcim vekom dieťaťa, aj jeho oboznámenie s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca.
Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa.
Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho jediného dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne
skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia.