Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-29-2014.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, A., právne zast. IURISTICO s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Štefánikova 26, Košice, IČO: 36588041, proti žalovanému: U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, B., o určenie vlastníckeho práva a o uloženie povinnosti, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf 1J, zelená metalíza, rok výroby 2002, VIN: Z..
V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu 10.2.2014 určenia, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. F. Y. XJ, identifikovaného vo výroku tohto rozsudku, ako aj uloženia povinnosti žalovanému súhlasiť s vydaním tohto motorového vozidla žalobcovi.
Žalobu odôvodnil skutkovo, pokiaľ ide o prvý nárok, tým, že so žalovaným 30.5.2012 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo označené motorové vozidlo, že toto vozidlo mu bolo odovzdané pri podpise kúpnej zmluvy spolu s dokladmi. Tvrdil, že dňa 12.9.2012 bol informovaný na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach pri správnom úkone príslušného oddelenia evidencie vozidiel, o zaistení osvedčenia o evidencii predmetného motorového vozidla a o skutočnosti, že po motorovom vozidle je vyhlásené medzinárodné
pátranie s tým, že toho istého dňa bolo motorové vozidlo aj zaistené. Z uvedených dôvodov polícia mu neumožnila prihlásiť motorové vozidlo na jeho osobu a v osvedčení o evidencii
vozidla, ako aj v evidencii vozidiel zostal ako vlastník a držiteľ motorového vozidla zapísaný žalovaný. Zároveň mu bolo z OR PZ v Košiciach listom z 5.12.2013 oznámené, že právny stav motorového vozidla nie je jednoznačný, nakoľko ako jeho vlastník je stále zapísaný žalovaný, t.j. vznikli pochybnosti, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená. V predmetnom liste bol zároveň odkázaný na uplatnenie svojho vlastníckeho práva na súde.
Poukázal v žalobe ďalej na to, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu odvodzuje od vlastníckeho práva žalovaného, ktorý nadobudol vozidlo na základe kúpnej zmluvy z 30.11.2007, uzavretej so
spoločnosťou Autocentrum AAA AUTO, a.s. so sídlom v Bratislave, na základe ktorej bol žalovaný následne 16.4.2008 zapísaný ako vlastník do evidencie príslušného dopravného inšpektorátu, tiež do dokladov k motorovému vozidlu, toto motorové vozidlo nerušene a dobromyseľne držal a užíval od jeho kúpy 30.11.2007 až do 30.5.2012, t.j. takmer 5 rokov. V uvedenom prípade mal za to, že právo na podanie tejto žaloby na určenie vlastníckeho práva mu vyplýva priamo zo zákona, a to z § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore, bol na podanie tejto žaloby vyzvaný priamo útvarom policajného zboru, preto je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. priamo zo zákona.
Svoj druhý uplatnený nárok na uloženie povinnosti žalovanému súhlasiť s vydaním predmetného osobného motorového vozidla žalobcovi, žalobca v žalobe žiadnym spôsobom skutkovo, ani právne neodôvodnil.
V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.4.2014 žalovaný potvrdil, že žalobcovi v máji 2012 predal vozidlo Volkswagen Golf, ktoré aj odovzdal žalobcovi a ten mu zaplatil dohodnutú sumu. Rovnako potvrdil, že vozidlo bolo následne žalobcovi zaistené políciou z dôvodu, že bolo po ňom vyhlásené pátranie a preto ani neumožnili vozidlo prihlásiť na meno žalobcu. O tom ho informovali tak žalobca, ako aj polícia, pričom polícia zisťovala, komu vozidlo skutočne patrí. Nakoľko dospeli k záveru, že nemožno jednoznačne zistiť majiteľa vozidla, odporučili riešiť vec súdnou cestou. Vzhľadom na to, že vozidlo žalovaný riadne predal žalobcovi a on mu za to riadne zaplatil, nemal žalovaný voči žalobe námietky a súhlasil s ňou.
Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu 12.5.2012 z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol pojednávať v jeho neprítomnosti a rozhodnúť v zmysle podanej žaloby s poukazom na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 8.4.2014, v ktorom súhlasil so žalobou. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní napriek riadnemu predvolaniu neospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, po zistení tohto skutkového stavu:
Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi Autocentrom AAA AUTO, a.s. so sídlom v Bratislave ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 30.11.2007 súd zistil, že predávajúci v rámci komisionálneho predaja odpredal predmetné osobné motorové vozidlo (OMV) žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu a žalovaný ako kupujúci ho prijal do svojho vlastníctva.
Z predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30.5.2012 v písomnej forme súd zistil, že uvedeného dňa žalobca ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným ako predávajúcim, na základe ktorej nadobudol žalobca do svojho vlastníctva OMV typu Volkswagen Golf 1J, V.: B. XXXFV S. R. kúpnu cenu 4.000.- €, čo je zrejme z článku III. zmluvy, v ktorom predávajúci a kupujúci sa zároveň dohodli, že kupujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Podľa článku V. zmluvy predávajúci a kupujúci sa dohodli, že predmetné OMV odovzdá predávajúci kupujúcemu v deň podpisu tejto zmluvy. Prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel bol oprávnený vykonať aj kupujúci, na čo ho predávajúci týmto výslovne splnomocnil v článku V. zmluvy.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil tak, že 30.5.2012 došlo k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla, vozidlo bolo žalobcovi riadne odovzdané spolu s dokladmi a žalovaný prevzal kúpnu cenu. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení k žalobe, že predmetné vozidlo žalobcovi predal, vozidlo žalobcovi odovzdal a on mu zaplatil dohodnutú kúpnu cenu.
Z predloženého potvrdenia o zaistení veci zo dňa 12.9.2012 súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície zaistil žalobcovi osobné motorové vozidlo Volkswagen Y. V.: B. XXXFV S. metalízy, ktorého držiteľom je evidovaný žalovaný, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu, alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového
stavu veci, alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku, a to v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore.
Listom zo dňa 5.12.2013 OR PZ v Košiciach oznámilo žalobcovi k zaistenému OMV, že toto vozidlo bolo prevzaté do úschovy útvarom Krajského riaditeľstva PZ, sklad B. B., M. E.. D. X F. B.Š.. F. M. A., Ž. F. U. o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, odporučili žalobcovi v zmysle § 21 ods. 9 cit. zákona, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto písomného oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.
Z predloženého potvrdenia neidentického útvaru PZ vyplynulo, že dňa 6.9.2012 o 23.15 hod. pri kontrole vodiča D. P. F. U. Q. G. F. Y. V.: B. XXXFV, ktorého držiteľom je U. B., bolo zadržané osvedčenie o evidencii z dôvodu: technický stav - xenóny, pričom ďalšia jazda s vodičom bola vodičovi povolená.
Súd prejednávanú vec posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákonov:
Podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa písm. c/ citovaného ustanovenia návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust.§ 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Vzhľadom na to, že u prvého uplatneného nároku sa jedná o určovaciu žalobu, súd v prvom rade posudzoval, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je výlučným vlastníkom predmetného OMV a dospel k záveru, že ten je u žalobcu daný.
Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa nadobúda jej prevzatím po tom, čo si záväzok veci odovzdať splní predávajúci, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Dňa 30.5.2012 došlo nesporne k uzavretiu kúpnej zmluvy písomnej forme medzi účastníkmi konania o predaji predmetného motorového vozidla za kúpnu cenu 4.000.- €, vozidlo bolo žalobcovi ako kupujúcemu odovzdané žalovaným ako predávajúcim spolu s dokladmi. Motorové vozidlá podliehajú povinnej evidencii, s ktorou je spojený aj zápis vlastníka vozidla alebo jeho držiteľa do dokladov vozidla. Len ten, kto je evidovaný v dokladoch vozidla ako držiteľ, môže v plnom rozsahu realizovať v medziach zákona svoje vlastnícke práva k motorovému vozidlu. K zmene vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v evidencii motorových vozidiel nedošlo, aj keď žalobca chcel vozidlo prihlásiť na svoje meno, čo mu ale polícia neumožnila, nakoľko sa uvedené vozidlo nachádzalo v pátraní cestou partnerského útvaru SIRENNE v Taliansku. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. OO PZ Košice - Sever zaistilo žalobcovi predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo následne prevzaté do úschovy útvarom KR PZ v Košiciach.
Zo žiadosti o poskytnutie súčinnosti, doručenej od OR PZ v Košiciach súdu 27.5.2014, vyplynula aj tá okolnosť, že prehlásením zo dňa 13.10.2012 súčasnej majiteľky predmetného vozidla U. L. L., nar. 1944, potvrdila, že nemá záujem o jeho prevzatie, kde toto prehlásenie bolo spísané na veliteľstve stanice B. F. K. P..
S poukazom na uvedené skutkové okolnosti je zrejmé, že právne postavenie žalobcu, ktorý preukázateľne nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu Volkswagen Golf V.: B. XXXFV B. S. S. XX.X.XXXX, Q. Q. E. F. U. B. A. OMV zostalo neisté, že toto motorové vozidlo bolo žalobcovi políciou
zaistené a bez určenia vlastníckeho práva rozhodnutím súdu by nemohlo dôjsť k vydaniu zaistenej veci a zaistená vec by sa stala majetkom štátu.
Na základe všetkých uvedených dôvodov súd žalobe v časti prvého uplatneného nároku vyhovel, nakoľko bez tohto určenia by bol znemožnený výkon vlastníckych práv žalobcu, týkajúcich sa predmetného motorového vozidla. Žalobca sa stal vlastníkom motorového vozidla ešte v r. 2012 po jeho kúpe a odovzdaní žalovaným, pretože vlastnícke právo sa prevádza odovzdaním a nie vykonaním zmeny držiteľa na dopravnom inšpektoráte. Súčasťou zmluvy o predaji vozidla bol aj prepis vozidla, ktorý úkon mohol vykonať ktorýkoľvek z účastníkov kúpnej zmluvy. K prepisu motorového vozidla na žalobcu však nedošlo z dôvodu, že vozidlo bolo zaistené pre podozrenie, či zaistená vec patrí osobe, ktorej
bola zaistená, t.j. žalovanému, lebo ten je naďalej ako jeho vlastník stále zapísaný na dopravnom inšpektoráte. Je možné preto súhlasiť so žalobcom, že naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva vyplýva priamo zo zákona o policajnom zbore (§ 21 ods. 9).
Pokiaľ ide o druhý uplatnený nárok žalobcu, aby žalovanému bola uložená súdom povinnosť súhlasiť s vydaním predmetného OMV žalobcovi, ako bolo vyššie uvedené, tento svoj nárok žiadnym spôsobom žalobca nezdôvodnil, a to ani skutkovo, ani právne. Žalovaný sa fakticky k druhému uplatnenému nároku nevyjadril, nakoľko ten bližšie žalobca v žalobe nezdôvodnil, ani nedoložil dôkazmi.
Zo samotného odôvodnenia žaloby nemožno vyvodiť, aby žalovaný nedal súhlas žalobcovi k vydaniu predmetného motorového vozidla a aby vôbec žalobca požiadal žalovaného takýto súhlas udeliť, kedy sa tak prípadne stalo a aby žalovaný bezdôvodne odmietol súhlasiť s vydaním OMV. Žalovaný nepopiera vlastnícke právo žalobcu k tomuto vozidlu, čo je zrejmé z jeho písomného vyjadrenia k žalobe, preto logicky ani nemá dôvod neudeliť žalobcovi súhlas, o ktorý ho preukázateľne žalobca ani nepožiadal a v tom smere súd považuje žalobu v časti druhého uplatneného nároku za predčasne podanú. Žalobca sa nedôvodne domáha od žalovaného splnenia povinnosti, ku ktorej ho sám vôbec ani nevyzval, žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil, aby súd mal právny dôvod mu takúto povinnosť uložiť. Ak žalobca preukáže policajnému orgánu rozhodnutie súdu o určení jeho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, t.j. svoje vlastnícke právo k zaistenej veci, ktorá bola uložená do úschovy, bude tým nepochybne preukázané, že zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená. Žalobca sa teda domáhal uloženia povinnosti žalovanému napriek tomu, že o udelenie takého súhlasu ho ani nepožiadal a v tom smere podkladom pre uloženie povinnosti žalovanému súdom súhlasiť s vydaním OMV žalobcovi nemôže byť len samotný uplatnený nárok bez jeho náležitého zdôvodnenia. Žalovaný nenamietal, ani nespochybňoval vlastnícke právo žalobcu k predmetnému OMV, preto logicky ani nemá dôvod neudeliť súhlas k vydaniu tohto vozidla žalobcovi, keďže je stále evidovaný v evidencii vozidiel ako držiteľ tohto OMV, ak by o to bol požiadaný či už žalobcom, alebo policajným orgánom, ktorý fakticky vozidlo zaistil ( nie žalovaný ho má v držbe) a nie je potrebné ho k tomu zaväzovať súdnym rozhodnutím.
Z uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti, t.j. v časti druhého uplatneného nároku žalobu ako právne nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania účastníkov vyplýva z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže účastníci mali čiastočný úspech v konaní, súd vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.