Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-37-2014.pdf
PDF · 67.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky H. proti odporcovi v 1.rade JI., a odporkyni v 2.rade S., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca v 1.rade je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20,00 EUR mesačne, vždy k 20.dňu v mesiaci, začínajúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporkyňa v 2.rade je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 20,00 EUR mesačne, vždy k 20.dňu v mesiaci, začínajúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 28.2.2014 žiadala, aby súd uložil odporcom povinnosť platiť na jej výživu po 20,00 EUR mesačne.
Dňa 14.5.2014 súd vyhlásil vo veci rozsudok, a to za prítomnosti účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku a po poučení o lehote na podanie odvolania proti rozsudku, výslovne vzdali odvolania.
Podľa ustanovenia § 157 ods.3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania je určenie výživného pre dospelé dieťa.
Súd rozhodol v predmetnej veci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a pri rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona( zákon o životnom minime). Podľa § 62 odsek 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať- násobok sumy životného minima. Podľa § 63 odsek 2, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie ej nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1, Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku nie je prípustné, pretože účastníci sa práva na jeho podanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku.