Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/2/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti S. T., pre prečin krádeže podľa písmeno c), písmeno a) , na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 14. mája 2014 pred samosudcom JUDr. Tiborom Šulákom takto

rozhodol:

Obvinený: S. T., narodený dňa XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A., S. O., XXXX/XX,

sa podľa písmeno c)

oslobodzuje

spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne, spisová značka zo dňa 11. 01. 2010 pre skutok, že:

- dňa 29. apríla 2009 v čase okolo 16.05 hodiny v Komárne na F. P. číslo XXX/XX v predajni Zlatníctvo J. odcudzil paletu so zlatými šperkami tým spôsobom, že požiadal predavačku, aby mu ukázala zlaté šperky uložené na palete pod pultom, a keď predavačka uvedenú paletu, na ktorej boli uložené zlaté šperky celkom o váhe 177,94 g vybrala z pultu, vytrhol jej ju z ruky spolu so zlatými šperkami a ušiel na neznáme miesto, čím pre poškodeného J. s.r.o. so sídlom P., T. R. č. XXX spôsobil škodu vo výške 4.626,44 EUR,

kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa písmeno c), písmeno a) , nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa súd poškodeného:

- O. J., narodený XX. XX. XXXX, Z. XX, IČO: 30 031 389, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Obžalovaný S. T. urobil vyhlásenie, a to, že nie je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokurátorky v Komárne. V kritickom čase nebol v Komárne, ale kupoval vitrínu v nákupnom centre v Lučenci. Opatruje svoju matku, za čo dostáva 206,- EUR mesačne, zamestnaný nie je a auto nevlastní.

Svedkyňa T. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo to okolo 16.00 hodiny kritického dňa, keď bola v predajni Zlatníctva, kde ponúkala zlaté šperky na predaj, kde vošiel páchateľ, ktorý si pozrel zlaté šperky. Mal záujem o zlatú retiazku. Ona vytiahla jednu paletu s retiazkami a chcela ju odopnúť z tejto palety, vtedy sa páchateľ nahol smerom k nej, vytrhol jej celú paletu a ušiel aj s ostatnými retiazkami. Nemohla za ním bežať, pretože bola v predajni sama, nikto nebol ani na ulici, takže nemohla kričať ani za tým účelom,

aby zadržali. Páchateľ mal na hlave šiltovku, nevedela sa jednoznačne vyjadriť, či to bol obžalovaný alebo nie. Ona na polícii opísala páchateľa tým spôsobom, že povedala, že má tmavohnedé vlasy a okrem toho povedala aj približne jeho výšku. Na základe toho jej predložili fotografie, medzi ktorými bolo viacej jej známych osôb. Povedali jej príslušníci polície, že niekto spoznal obžalovaného, ale nevedela, že kto. V predajni, kde pracovala, kamera nie je, ale jej povedali príslušníci polície, že nejaký príslušník polície z Lučenca spoznal obžalovaného na základe nejakej kamerovej nahrávky, ktorá bola zrejme z objektu tržnice Komárno. Páchateľ od nej odchádzal smerom do mesta a zabočil na Thályho ulicu. Pri opoznávaní jej ukázali asi 5-6 fotografií. Na otázku, na základe čoho ukázala na fotku obžalovaného, uviedla, že jeho tvár jej bola povedomá. Ona si také detaily nevšimla na páchateľovi, akej farby má oči a podobne. Nevšimla si ani žiadne materské znamienko, prípadne tetovanie, pretože mal dlhé rukávy. Žiadnu audiovizuálnu nahrávku týkajúcu sa tohto prípadu nevidela.

V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že okolo 16.05 hodiny vošiel do predajne jeden mladík, ktorý bol asi 170-175 cm vysoký, štíhlej postavy, mal tmavé vlasy nakrátko ostrihané. Bol oblečený v zelenej bunde alebo v zelenom pulóvri, ktorý mal na zips z prednej strany, na hlave mal sivú šiltovku so znakom, ktorý nevedela uviesť a mal oblečené šušťákové nohavice tmavosivej farby. V predajni stál pred predajným pultom a pozeral retiazky. Ona v tom čase telefonovala, keď dotelefonovala, spýtala sa ho, ako mu môže pomôcť. Potom jej povedal, že by si chcel pozrieť štvrtú retiazku na palete. Hovoril po slovensky. Vybrala celú paletu spod pultového skla. Ako vybrala paletu, dávala z nej dole štvrtú retiazku, páchateľ jej vytrhol celú paletu z ruky a utiekol s ňou von. Uvedenú paletu mala celý čas pred sebou za pultom. Časť odcudzených vecí jej bola vrátená do predajne ešte v deň spáchania skutku. Po krádeži zlatých retiazok odhadla hodnotu týchto retiazok na sumu vo výške 3.300,- EUR, ale po vykonaní inventúry bolo zistené, že škoda je vo výške 4.659,34 EUR. Táto škoda bola spôsobená firme Stacho.

Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa uviedla, že k výpovedi z prípravného konania nemá čo uviesť. Keď bola vypočúvaná na polícii, sa lepšie pamätala, teraz už od toho času uplynula doba približne jedného roka a teraz by už páchateľa nespoznala. Policajti jej pred rekogníciou nepovedali, kto sú tie osoby, ktoré sú na fotografiách. Uviedla, že žiadnu z týchto osôb, ktoré sú na fotografiách, nepozná, teraz však, keď videla obžalovaného vonku pred pojednávacou sieňou, tak by nepovedala, že to bol on. V ďalšej svojej výpovedi svedkyňa uviedla, že vtedy, keď videla na fotografii osobu obžalovaného, tá fotografia sa jej zdala vtedy podobná s páchateľom. Uviedla však, že ako ho teraz vidí, nie si je istá, a to preto, lebo osobu, ktorá bola v predajni a dopustila sa tohto trestného činu, si zapamätala tak, že mala hladkú tvár. Obvinený má jazvy na pravej strane tváre. Teraz si už veľmi nepamätá na túto vec, lebo od tej doby uplynulo veľa času. V prípravnom konaní, keď opoznávala páchateľa, nebola si stopercentne istá, či to je tá osoba, na ktorú ukázala. Táto osoba bola podobná, preto na ňu ukázala. Nepovedala, že to bol určite on. Na fotografii ňou označenej sa osoba najviac podobala na páchateľa. Keď videla osobu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, tak už bola skôr presvedčená o tom, že to nebol on. Nepamätala sa na to, že osoba páchateľa mala jazvy na tvári. Obžalovaný jazvy na tvári má. Mohlo sa stať aj to, že mal šiltovku a že mu to zakrylo tvár, ale že by si to nevšimla, k tomu sa nevie vyjadriť. Ako sa pamätá, tak tá osoba, ktorá sa dopustila tohto trestného činu, nemala jazvy na tvári. Nos obžalovaného nebol taký, aký má obžalovaný, obžalovaný má takzvaný orlí nos. Keď videla páchateľa spredu, jej sa ten nos nezdal byť orlí. Tu videla obžalovaného aj z boku. Pokiaľ ide o výšku, ako aj váhu páchateľa, tieto by sa zhodovali s postavou obžalovaného. V obchode nebol žiadny záznamový systém.

Svedkyňa A. S. uviedla, že obžalovaného prvý raz videla buď v júli alebo v auguste roku 2010, keď ju vyhľadal spolu aj s nejakou pani. Táto mala u seba nejaké doklady o nákupe nábytku a spýtali sa jej, či sa na to pamätá, že tento nábytok predala. Vtedy sa rozpamätala na to, že má predvolanie na súd a hneď to dala do súvislosti s týmto prípadom. Majú dodacie listy, z týchto dodacích listov možno zistiť, komu bol tovar predaný a aj dátum dodania tovaru. Nebolo mu to dodané v ten deň, ale až v nasledujúci deň. Z dodacieho listu vyplýva, že na druhý deň bol dodaný tovar kupujúcemu. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto bol kúpiť tento tovar, či tam bol obžalovaný alebo nie, na to sa už nepamätá. Videla doklad o zaplatení tohto nábytku a z tohto vyplývalo, že tento nábytok mal byť zaplatený dňa 29. 04. 2009 v čase buď o 15.45 hodine alebo o 16.45 hodine. Na otázku, či je možné objednať tovar aj v mene niekoho iného na ich predajni, svedkyňa uviedla, že je to možné, oni neskúmajú totožnosť kupujúceho. Keď šofér odovzdáva tovar osobe, ten už skúma, komu to odovzdá. Pri uzatváraní obchodu zákazník väčšinou

necháva svoje telefónne číslo a na toto telefónne číslo sa potom volá, keď sa odosiela jemu tovar. Aj na základe toho sa vie, že tento tovar zakúpila táto osoba. Na príjmovom doklade je jej podpis. Ten doklad, ktorý jej bol predložený, vyzerá ako pravý.

Svedok D. K. uviedol, že na tento prípad sa pamätá, nevedel sa vyjadriť k tomu, na základe čoho boli pri rekognícii zaradené tie fotografie, ktoré tam figurujú. Na tomto prípade pracoval jeho kolega R.. Rekognícia prebiehala zákonným spôsobom, vybrali sa nejaké fotografie osôb, zaradila sa tam aj fotografia podozrivej osoby. Ak osoba opozná alebo neopozná páchateľa, napíše sa to do zápisnice. To sa potom opakuje po zamiešaní fotografií.

Svedok Q. R. uviedol, že na tento prípad sa pamätá. Pred rekogníciou najprv vypočuli svedka, či vie opísať osobu, ktorá sa má opoznať. Na základe toho sa vyberie 5 fotografií, ktoré sa vyložia na tabuľu, označia číslom a ku každému číslu sa uvedie príslušné meno. Potom je vyzvaný svedok, aby sa vyjadril, ktorá je tá osoba, ktorú má opoznať. V tomto prípade poškodená opoznávala túto osobu. Stále tvrdila, že by páchateľa opoznala. K tejto veci uviedol, že jemu niekto povedal, že bol nejaký anonymný telefonát, že tohto skutku sa mal dopustiť obžalovaný. Nevedel povedať, či to boli pracovníci kriminálnej polície alebo niekto iný. Na základe tohto tam potom bola položená aj fotografia obžalovaného. Nevedel uviesť, či fotografie vyberal on, pripustil však túto možnosť, ale pripustil aj možnosť, že to robil technik. Je však presvedčený v tom, že bol nejaký telefonát na políciu, a to anonymný, ktorý mal označiť ako páchateľa tohto činu práve obžalovaného. On by si to nedomyslel, že on môže byť páchateľom tohto činu. Nevedel sa presne vyjadriť, kto tento telefonát prevzal, ani to, že by niekto o tom napísal úradný záznam.

Svedok S. H. uviedol, že na tento prípad sa pamätá, pričom uviedol, že fotografie vždy vyberá vyšetrovateľ alebo vyšetrovateľka, prípadne poverený príslušník Policajného zboru a jeho úlohou ako technika je to iba dokumentovať, teda urobiť fotografie o tomto úkone. Nepamätá sa na to, či poškodená spontánne opoznala páchateľa, určite však nikto nezasahoval do priebehu opoznávania. Fotografie niekedy spoločne vyberajú, majú album fotografií osôb, ktoré už v minulosti boli účastné fotorekognície. Niekedy to robia aj spolu s vyšetrovateľom alebo povereným príslušníkom Policajného zboru. Tieto informácie o osobe môžu byť aj od operatívcov. Konkrétne príslušníka polície, s ktorým v tejto veci spolupracoval, si nepamätá.

Svedok Ing. H. D. uviedol, že tento prípad mu nič nehovorí, nevie o okolnostiach tohto prípadu. Bol oboznámený o tom, že ide o krádež šperkov na F. P. v Komárne v roku 2009. Na tento prípad si nevie spomenúť. V tom čase robil riaditeľa skráteného vyšetrovania na Okresnom úrade justičnej a kriminálnej polície v Komárne. Ročne mali okolo 1300 spisov. K poznámke na č.l. 167 v spise uviedol, že táto je napísaná jeho písmom a zrejme nadporučík Z. U. mu oznámil, že páchatelia sú z Lučenca, že ide o muža a ženu. Nechal mu aj klapku služobného telefónneho čísla. Na vec si už viac nespomína.

Svedok Mgr. Z. U. uviedol, že obžalovaného nepozná. V minulosti pracoval ako príslušník polície na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci. Bolo to v čase, keď bol rómsky špecialista. Od zboru odišiel dňa 01. 04. 2011, v súčasnosti je na výsluhovom dôchodku. Vie, že malo byť niečo odvysielané na televízii JOJ ohľadom tohto prípadu, pričom na tomto prípade pracoval príslušník polície E. R., ktorý ešte stále pracuje na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci ako rómsky špecialista. Je pravdou, že on volal komárňanskej polícii, že bol páchateľ opoznaný na základe vysielania v televízii JOJ a on oznámil, kto by mal byť páchateľom. Jeho kolega to potom pozrel na internetovom archíve televízie JOJ a na základe tohto opoznal osobu obžalovaného. Túto skutočnosť potom oznámil vyšetrovačke do Komárna. Oni potom prišli a zobrali obžalovaného.

Svedok E. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na polícii ako referent špecialista. Spoločne s kolegom U., ktorý už bol vypočutý, pozreli nejaký záznam na televízii JOJ ohľadom krádeže šperkov z Komárna, pričom tá osoba, ktorá bola na tomto zázname zachytená, sa podobala na obžalovaného. Nemohol jednoznačne povedať, že z toho záznamu obžalovaného spoznal. Je pravdou, že o tejto skutočnosti oni potom informovali políciu v Komárne a títo prišli a riešili prípad. Oni sa s obžalovaným vôbec o rekognícii nerozprávali. Obžalovaného v minulosti riešil za priestupok, trestno-právne nie. Išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. On videl na tom zázname tú osobu, ktorá bola zachytená zboku, a to len moment. Tá osoba sa podobala na obžalovaného, ale nemôže jednoznačne tvrdiť, že to bol on. K relácii, v ktorej videl videonahrávku, svedok uviedol, že videl to buď v televízii JOJ v krimi novinách alebo na služobnom internete. Na služobný internet to mohol dať iba príslušník polície. Ide o služobnú stránku ministerstva vnútra. Nahrávka mohla byť dlhá asi dve minúty. Keď nahrávku videl,

bol presvedčený, že to bol obžalovaný. Nebol by určite oznamoval polícii do Komárna osobu páchateľa, keby ju nebol poznal. Záber, ktorý on videl, bol z vnútra predajne a tam videl páchateľa.

Na pojednávaní dňa 03. 03. 2014 svedok uviedol, on nahlásil do Komárna, že osoba obžalovaného sa podobá na toho človeka, ktorého on videl na zázname. Nerobil žiadne procesné úkony. Nemôže však jednoznačne povedať to, že to bola osoba obžalovaného, koho videl na zázname. Ani jeho kolega U., ktorý v tom čase pracoval na polícii, sa nepamätá, či nahrávku videl na televízii JOJ alebo niekde inde.

Svedkyňa C. C. uviedla, že ona o tejto trestnej veci nevie vôbec nič. Ona vo svojom archíve nemá vôbec nič týkajúceho sa tohto prípadu, ani dňa 29. apríla 2009. Má dobre vedený archív, v ktorom má aj nahrávky od roku 2005. Uviedla, že nahrávky televízia archivuje len krátky čas.

Svedok O. J. uviedol, že bol prenajímateľom priestorov, v ktorých sídlila v kritický deň predajňa.

Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, ktoré boli v tejto veci podané, neboli zistené skutočnosti, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania tohto trestného činu.

Zo správy od TV JOJ, MAC TV s.r.o. vyplýva, že predmetným záznamom nedisponujú, nakoľko v zmysle , písmeno l), vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.

Zo správy od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru vyplýva, že záznam týkajúci sa krádeže zlatých šperkov zo zlatníctva J. na F. P. v Komárne nebol zverejnený na internetovej stránke Prezídia policajného zboru za účelom stotožnenia osoby páchateľa.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že sa tohto skutku dopustil obžalovaný. Bolo síce preukázané, že sa skutok stal, ale vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Je síce pravdou, že v prípravnom konaní na základe fotorekognície poškodená dvakrát ukázala na fotografiu obžalovaného, tu však treba konštatovať, že na tých fotografiách, ktoré boli použité pri rekognícii, nebolo vidieť tvár osoby v tom smere, či ju má hladkú alebo má na nej jazvy. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že tá osoba, ktorá sa tohto skutku dopustila, nemala jazvy na tvári, mala hladkú tvár a preto si nie je istá, či sa tohto skutku dopustil obžalovaný. Navyše uviedla, že aj nos mal páchateľ iný ako obžalovaný. Pri fotorekognícii si nebola istá v tom, že osoba, ktorú označila, je páchateľom tohto činu. Uviedla, že tá osoba, na ktorú ukázala pri fotorekognícii, sa najviac podobala na páchateľa. Pokiaľ ide o fotorekogníciu, súd v danom prípade poukazuje aj na to, že ďalšie fotografie, ktoré boli pri fotorekognícii použité, nie sú občanmi rómskeho pôvodu. V zmysle , ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. Poškodená pri opise osoby páchateľa neudávala opis tváre, udávala osobu vysokú asi 170-175 cm, štíhlej postavy, ktorá mala tmavé vlasy, pravdepodobne nakrátko ostrihané. Oblečený bol v zelenej bunde, na hlave mal sivú šiltovku so znakom, ktorý bližšie nevedela uviesť, nakresliť by ho vedela, nohavice mal tmavosivej farby šušťákové. Z uvedených fotografií nie je možné zistiť výšku uvedených osôb, možno však konštatovať, že minimálne u dvoch osôb ani farba vlasov nezodpovedá popisu páchateľa. Z týchto údajov, ktoré uviedla poškodená, nebolo možné ani náležite vybrať fotografie. Nie je tu totiž uvedené ani približný vek páchateľa a ďalšie znaky, napr. markantné znaky tváre. Ako to vyplýva z výpovede svedka R., ani on by nevedel identifikovať osobu páchateľa jednoznačne, uviedol však, že tá osoba, ktorú videl na zázname v televízii JOJ, sa podobala na obžalovaného, ale vzhľadom na kvalitu záznamu nemohol jednoznačne povedať, že to bol on. Uvedený záznam televízia JOJ nemohla súdu poskytnúť, nakoľko po zákonom stanovenej lehote tieto záznamy skartujú. Pokiaľ ide o rekogníciu a spôsob jej vykonania, súd túto nepovažuje za úkon vykonaný v súlade so zákonom, teda s ustanovením . Aj preto tento úkon nie je možné považovať za právne relevantný.

Vzhľadom na to, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval osobu obžalovaného ako páchateľa tohto trestného činu, súd rozhodol v zmysle zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa

písmeno c) , nakoľko nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že páchateľom tohto trestného činu je obžalovaný. Nestačí totiž pri rekognícii zistiť podobnosť páchateľa s osobou, ktorá bola na fotografii pri rekognícii. Ani svedok R. neuvádzal, že by na videozázname jednoznačne spoznal osobu obžalovaného ako páchateľa tohto trestného činu. Navyše hovoril o nižšej kvalite nahrávky. Zo správy Ministerstva vnútra, Prezídia Policajného zboru vyplýva, že na ich internetovej stránke nebola umiestnená nahrávka týkajúca sa tejto trestnej činnosti. Svedok R. uviedol, že nahrávka bola z priestorov predajne, pričom ako to vyplýva z výpovede svedka J., ako aj svedkyne B., v priestoroch predajne sa nahrávacie zariadenie v čase spáchania činu nenachádzalo. Poukazujúc na tieto rozpory vo výpovediach svedkov vzniká pochybnosť, či nahrávka, ktorú videl svedok R., bola urobená na mieste činu. Tu súd poukazuje aj na obranu obžalovaného, ktorý uviedol, že v kritickom čase bol v Lučenci, pričom v malom časovom odstupe od spáchania skutku tam kupoval nábytok, ktorý mu bol na druhý deň dodaný. Z pripojených dokladov o nákupe predmetného nábytku vyplýva, že v deň spáchania skutku bol na meno obžalovaného kúpený nábytok, ktorý bol na druhý deň dodaný obžalovanému. Nábytok však mal byť vyplatený dňa 29. 04. 2009 o 16.45 hodine v predajni v Lučenci, pričom skutok sa mal stať dňa 29. 04. 2010 o 16.05 hodine. Vzhľadom na vzdialenosť medzi mestami Komárno a Lučenec, nie je možné, aby v tak krátkom časovom odstupe (40 minút) bol obžalovaný v Komárne aj v Lučenci. Nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že bol v čase o 16.45 hodine kritického dňa v Lučenci, kde nakupoval nábytok.

Pretože na základe vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne zistiť, že páchateľom tohto trestného činu je obžalovaný (podobnosť obžalovaného s páchateľom nestačí na vyslovenie jeho viny na spáchaní tohto trestného činu), pre pochybnosti súd rozhodol v prospech obžalovaného a tohto oslobodil spod obžaloby podľa písmeno c) , pretože nebolo preukázané, že sa tohto skutku dopustil obžalovaný.

Súčasne súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.