Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-28-2014.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne B. B., nar. X. X.. XXXX, bytom M., M. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, Prešov proti žalovanému M. U., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 1. 10. 2013, č. k. 16C/137/2008-298, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k veciam a majetkovým hodnotám a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal veci: nerezové kuchynské náčinie (naberačka, vidlica, špagetovka, obracačka, lyžica, nôž na maslo, otvárač), nerezové koreničky na stôl, mlynček na korenie, nerezovú dózu na kávu s mlynčekom, mikrovlnnú rúru LG bielu s grilom, fritovací hrniec, toastovač, hriankovač, rohovú lavicu drevenú s dvomi stoličkami a stolom, kuchynský robot BOSCH (s mlynčekom na mäso), 1 ks nerezový príbor, sadu nerezových hrncov so sklenenými prikrývkami nadobudnuté v roku 2002, automatickú práčku WHIRPOOL AWM 5105-1000, fén na vlasy ROWENTA, gaučovú súpravu (3+1+1), konferenčný stolík čierny so sklom, mosadznú lampu s malým svetlom, televízor PANASONIC s plochou obrazovkou, DVD prehrávač SILVER CREST, čierne stropné svietidlo 2-žiarovkové, 1 ks váľandy s úložným priestorom (hnedý poťah), žehličku so žehliacou doskou, 1 ks vankúš a 1 ks paplón, digitálnu osobnú váhu, rýchlovarnú kanvicu CONCEPT, nože s dreveným podstavcom.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal veci a majetkovú hodnotu ako náhradu vecí: kuchynskú dosku s nerezovým dresom a odkvapkávačmi, kuchynskú digitálnu váhu LAKA krémovú, 1 ks nerezový príbor, sadu nerezových hrncov so sklenenými prikrývkami nadobudnutú v roku 2001, čierne stropné svietidlo 4-žiarovkové, 1 ks váľandy s úložným priestorom (hnedý poťah), 2 ks vankúše a 2 ks paplóny, umývačku riadu WHIRLPOOL ADP 5966, chladničku s mrazničkou SCANDILUXE, príbor s drevenými rúčkami, drevené kuchynské náčinie (doska s valčekom), sadu porcelánových tanierov (fialový vzor - kvetinový), kuchynský luster (hnedý) sťahovací, PC stolík čierny, satelitnú súpravu striebornú, váľandu s úložným priestorom modrú, lampu s malým svetlom (zlatá), vysávač PROGRESS, IREVER (strieborno- modrý), 5 ks nožov s magnetickou úchytkou, čierne polohovateľné kožené kreslo s taburetkou, čierne reproduktory k PC 5+1 CREATIVE, majetkovú hodnotu ako náhradu za osobné motorové vozidlo FAVORIT 135 GL vrátane autorádia PANASONIC.
Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 181,77 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil nasledovným zistením cit.: „Žalobkyňa návrhom doručeným súdu 15. 5. 2008 sa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľným veciam, ktoré účastníci konania nadobudli počas trvania ich spolužitia od marca 2000 do 1. 5. 2007. Po vykonaní dokazovania k základu nároku, ktorý bol predmetom konania, prvostupňový súd medzitímným rozsudkom zo dňa 25. 11. 2008, č. k. 16C/137/2008-52 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 5. 2009, č. k. 3Co/40/2009-65 rozhodol tak, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými vlastníkmi hnuteľných vecí: nerezové kuchynské náčinie (naberačka, vidlica, špagetovka, obracačka, lyžica, nôž na maslo, otvárač), kuchynská doska, nerezový dres, odkvapkávače, nerezové koreničky na stôl, mlynček na korenie, nerezová dóza na kávu s mlynčekom, kuchynská digitálna váha - krémová LAKA, mikrovlnná rúra LG biela s grilom, fritovací hrniec, toastovač, hriankovač, rohová lavica drevená + 2 stoličky + stôl, kuchynský robot BOSCH (s mlynčekom na mäso), 2x nerezový príbor, 1x sada nerezových hrncov so sklenenými prikrývkami nadobudnutá v roku 2001, 1x sada nerezových hrncov so sklenenými prikrývkami nadobudnutá v roku 2002, automatická práčka WHIRLPOOL AWM 5105-1000, fén na vlasy ROWENTA, gaučová súprava (3+1+1), konferenčný stolík čierny so sklom, mosadzná lampa s malým svetlom, televízor PANASONIC s plochou obrazovkou, DVD prehrávač SILVER CREST, čierne stropné svietidlo 4-žiarovkové, čierne stropné svietidlo 2-žiarovkové, 2x váľanda s úložným priestorom (hnedý poťah), žehlička so žehliacou doskou, 3 paplóny, 3 vankúše, digitálna osobná váha, rýchlovarná kanvica CONCEPT, nože s dreveným podstavcom, umývačka riadu WHIRLPOOL ADP 5966, chladnička s mrazničkou SCANDILUXE, príbor s drevenými rúčkami, drevené kuchynské náčinie
- doska s valčekom, sada porcelánových tanierov (fialový vzor - kvetinový), kuchynský luster (hnedý) sťahovací, PC stolík čierny, satelitná súprava strieborná, váľanda s úložným priestorom (modrá), lampa s malým svetlom (zlatá), vysávač PROGRESS s heppa filtrom, IREVER (strieborno-modrý), 5 ks nožov s magnetickou úchytkou, čierne polohovateľné kožené kreslo s taburetkou, čierne reproduktory k PC 5+1 CREATIVE, osobné motorové vozidlo FAVORIT 135GL, PO 497, vrátane autorádia PANASONIC, s tým, že spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovaného sú rovnaké. Zároveň medzitímnym rozsudkom súdy rozhodli, že žalobkyňa a žalovaný nie sú podielovými spoluvlastníkmi hnuteľných vecí, komponenty do PC, Web kamera, digitálny fotoaparát so statívom a puzdrom.
V ďalšom priebehu konania súd viedol účastníkov k tomu, aby dospeli k zhode v cenách vecí, ktoré majú byť predmetom vyporiadania v záujme eliminácie trov konania. Okrem zhody týkajúcej sa ceny fritovacieho hrnca (43,15 Eur), toastovača (4,97 Eur), hriankovača (3,31 Eur), 2x nerezového príbora (19,91 Eur), 1x sada nerezových hrncov z roku 2001 (36,51 Eur), 1x sada nerezových hrncov z roku 2002 (16,59 Eur), gaučovej súpravy 3+1+1 (298,74 Eur), konferenčného stolíka so sklom (9,58 Eur), 2x váľandy s hnedým poťahom (79,66 Eur), žehličky so žehliacou doskou (26,55 Eur), rýchlovarnej kanvice CONCEPT (9,95 Eur), príbor s drevenými rúčkami (9,95 Eur), satelitnej súpravy (99,58 Eur), 2 ks paplónov s 2 ks vankúšmi (59,74 Eur), k zhode ohľadne cien ostatných vecí, účastníci nedospeli. Súd preto k ďalším veciam patriacim do podielového spoluvlastníctva účastníkov nariadil znalecké dokazovanie.
Ing. B. N., znalec z odboru elektrotechnika vyhodnotil, že všeobecná cena mikrovlnnej rúry zn. LG biela predstavuje 37 Eur, cena kuchynského robota BOSCH s mlynčekom na mäso - 62,50 Eur, automatickej práčky zn. WHIRPOOL AWM 5105-1000 - 95 Eur, fén na vlasy zn. ROWENTA - 16 Eur, televízor zn. PANASONIC s plochou obrazovkou - 100 Eur, DVD prehrávač zn. SILVER CREST - 10 Eur, umývačka riadu zn. WHIRPOOL ADP 5966 - 243,50 Eur, chladnička s mrazničkou zn. SCANDILUXE - 80 Eur, vysávač zn. PROGRESS s heppa filtrom - 42 Eur, IREVER strieborno-modrý - 22 Eur a čierne reproduktory k PC 5+1 zn. CREATIVE 7,50 Eur.
Ing. W. O., znalec v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel v znaleckom posudku uviedol, že všeobecná hodnota vozidla Škoda FAVORIT 1.3 LX EČ: PO 492 CJ ku dňu 6.10.2010, t. j. ku dňu, do ktorého bol zapísaným držiteľom predmetného motorového vozidla žalovaný bola 515 Eur.
Ing. B. Y., znalkyňa z odboru bytové zariadenie - nábytok a bytové doplnky, textílie - výrobky z textilu, v znaleckom posudku uviedla, že všeobecná hodnota nerezového kuchynského náčinia - naberačky, vidlice, špagetovky, obracačky, lyžice, nože na maslo, otvárača predstavuje 51,11 Eur, cena kuchynskej dosky nerezového drezu s odkvapkávačov - 17,26 Eur, koreničiek na stôl - nerez 2,69 Eur, mlynčeka na korenie - 1,82 Eur, nerezová dóza na kávu s mlynčekom - 10,95 Eur, kuchynská digitálna váha krémová - LAKA 24,49 Eur, rohová lavica drevená, stoličky, stôl - 226,13 Eur, lampa s malým svetlom mosadzná - 12,17 Eur, čierne stropné svietidlá 4-žiarovkového - 7,73 Eur, čierne stropné svietidla 2- žiarovkové 3,86 Eur, 1 ks paplón a 1 ks vankúš 27,88 Eur, digitálna osobná váha - 29,94 Eur, nože s dreveným podstavcom - 2,65 Eur, drevené kuchynské náčinie, dosky s valčekom - 6,63 Eur, sady tanierov - porcelán s jemným fialovým vzorom kvetinovým - 38,10 Eur, kuchynský luster hnedý sťahovací
- 3,31 Eur, PC stolík čierny - 19,28 Eur, váľanda modrá s úložným priestorom - 18,04 Eur, lampa s malým svetlom zlatým - 13,94 Eur, nože s magnetickou úchytkou 5 ks - 5,47 Eur, čierne kožené kreslo s taburetkou polohovateľné - 196,05 Eur, príbor s drevenými rúčkami - 1,32 Eur, 2x nerezový príbor - 2,98 Eur, sady hrncov nerez so sklenenými pokrievkami z roku 2001 - 7,63 Eur, sada hrncov nerezových so sklenenými pokrievkami z roku 2002- 4,97 Eur, gaučová súprava hnedá 3+1+1 - 295,63 Eur, kancelársky stolík čierny 80x80 cm so sklom - 6,01 Eur a dve váľandy s úložným priestorom s hnedým poťahom - 113,06 Eur. Na takto zistený skutkový stav veci prvostupňový súd aplikoval ust. §§ 141 ods. 1, 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že účastníci konania sa po zrušení spoluvlastníctva a jeho vzájomnom vyporiadaní nedohodli, preto súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pri vyporiadaní vychádzal zo záverov rozhodnutí medzitímneho rozsudku, t. j. že spoluvlastnícke podiely účastníkov sú rovnaké. Pri rozhodovaní o tom, ktorá konkrétna vec by mala ktorému z účastníkov konania pripadnúť, vychádzal predovšetkým z návrhu žalobkyne majúc za to, že zásadnejšie nesprávne úvahy o účelnosti ich budúceho využitia nemôžu byť danými, a to aj s prihliadnutím na to, že ide o osobu, ktorá tieto veci užívala. Vychádzajúc z tejto úvahy a rozdelenia jednotlivých vecí, resp. majetkovej hodnoty ako náhrady hodnoty (u motorového vozidla FAVORIT 135 GL, vrátane autorádia, súd vzhľadom na to, že v medziobdobí došlo k zmene vlastníctva, bral do úvahy jeho majetkovú hodnotu ako náhradu jeho ceny) do vlastníctva žalobkyne prikázal súbor vecí v hodnote 1 152,32 Eur a žalovanému v hodnote 1 515,86 Eur. Vzhľadom na vyššiu hodnotu prikázaných vecí žalovanému, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 181,77 Eur. K predloženým výpisom z osobného účtu a z úverového účtu žalovaným, ktorými preukazoval, že na týchto účtoch vznikol debet, súd skonštatoval, že nebolo potrebné sa týmito účtami osobitne zaoberať nielen preto, že boli predložené žalovaným v čase, keď už bolo právoplatne medzitímnym rozsudkom rozhodnuté o tom, čo patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania, ale predovšetkým preto, že samotný žalovaný príčinu vzniku debetu na týchto účtoch odôvodňoval tým, že išlo o bežné a nepredvídané výdavky vzniknuté v čase spolužitia účastníkov konania (č. l. 87 a 96 spisu). Súd preto skonštatoval, že ak išlo o bežné výdavky znamená to, že boli aj účastníkmi bežne konzumované, a preto nezakladajú dôvod pre vyporiadanie. Naviac v konaní ani nebolo preukázané, aby debet ku dňu ukončenia spolužitia účastníkov konania nebol už vyrovnaný“.
Výrok o tom, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, súd odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O. s. p..
Žalovaný odvolaním napadol výrok, ktorým súd prvého stupňa vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ako je uvedené v druhom výroku rozsudku, odvolaním napadol aj tretí výrok rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 181,77 Eur. Poukázal, že súd prvého stupňa nesprávne vec skutkovo posúdil a nesprávne aj právne zhodnotil. Uviedol, že samotná žalobkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že spoluvlastnícke podiely by mali byť v pomere 1/3 k 2/3 v prospech žalovaného. Takýto stav však nebol akceptovaný ani rešpektovaný. Súd prvého stupňa vychádzal z medzitímneho rozsudku, pričom týmto bolo určené, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mal preto súd zhodnotil aj tú skutočnosť, ktorý zo spoluvlastníkov sa pričinil o nadobudnutie veci. Takýmto spôsobom súd nepostupoval. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, nenapadol teda výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V napadnutej časti preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods. 2, § 205a O. s. p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Je potrebné uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. nenariaďoval pojednávanie a po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav:
Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
Podstatným pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bolo, že skorším medzitímnym rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť bolo rozhodnuté, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, konkrétne špecifikovaných hnuteľných vecí s tým, že podiely obidvoch sú rovnaké. Ako vyplýva z odôvodnenia medzitímneho rozsudku „v konaní bolo nepochybne preukázané, že spolužitie účastníkov konania trvalo od marca 2000 do 1. 5. 2007, pričom toto spolužitie vykazovalo znaky spoločenstva uspokojujúce potreby účastníkov spoločne. Na účet, ktorý mal žalovaný vedený v D. banke, bol okrem príjmu žalovaného z pracovnej činnosti poukazovaný aj príjem žalobkyne z jej pracovnej činnosti, pričom uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Svedkovia vypočutí v konaní potvrdili, že účastníci plánovali aj do budúcna spoločné spolužitie a vždy sa vyjadrovali v tom zmysle, že veci kupujú spoločne, spoločne si zariaďujú budúcnosť a ich správanie svedčilo o tom, že si plánujú spoločnú budúcnosť. Účastníci konania spoločne hospodárili, vychovávali syna žalovaného, chodievali na spoločné dovolenky, spoločne študovali a spoločne si plánovali v budúcnosti zabezpečiť rodinný dom. Z uvedené preto vyplynulo, že účastníci konania počas trvania spolužitia konkludentne uzavreli dohodu o založení podielového spoluvlastníctva k nadobudnutým veciam. Keďže účastníci konania sa vopred nedohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, resp. ich dohoda v tejto časti bola neurčitá, platí nevyvrátiteľná zákonná podmienka, že podiely oboch účastníkov konania ako spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka)“. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri vyporiadaní vecí vychádzal z právoplatného medzitímneho rozsudku, ktorým bol určený rozsah vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva s tým, že podiely žalobkyne a žalovaného sú rovnaké (každý po 1).
Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam účastníkov konania, a preto správne prvostupňový súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. §§ 141 ods. 1 a 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Občiansky zákonník vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctva, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej títo dojednávajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania.:
a/reálne rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva,
b/prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorý o to žiada prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné,
c/predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.
V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže súd prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo iba táto časť zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.
Keďže v prejednávanej veci k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným hnuteľným veciam medzi účastníkmi dohodou nedošlo, žalobkyňa podala na súd návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie. Prvostupňový súd správne postupoval, ak spoluvlastníctvo účastníkov zrušil a vyporiadal ho tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pričom pri vyporiadaní správne vychádzal z toho, ako bolo rozhodnuté právoplatným medzitímnym rozsudkom, že spoluvlastnícke podiely účastníkov sú rovnaké (každý po 1). Pri rozhodovaní o tom, ktorá konkrétna hnuteľná vec by mala ktorému z účastníkov konania pripadnúť, správne vychádzal nielen z návrhu žalobkyne, ale dbal aj na účelnosť využitia veci s prihliadnutím, ktorý z účastníkov konania tú, ktorú vec užíval. Odvolacie dôvody sa bližšie nedotýkali výhrad proti záveru súdu, ktorý pri ustálení ceny nadobudnutých hnuteľných vecí vychádzal nielen z dohody účastníkov ohľadne cien, ale aj zo znaleckých posudkov znalcov Ing. B. N., Ing. W. O. a Ing. B. Y.. Preto pri absencii takýchto výhrad ohľadom ceny vecí, nemal odvolací súd dôvod ani v tomto smere závery súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať. Uplatnené odvolacie dôvody tak neboli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd mal na zreteli aj to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Za takéhoto stavu nebolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie senátu bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.