Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-82-2014.pdf
PDF · 111.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/82/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Secapital S.á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, práv. zast. Advokátska kancelária Gallo s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 367 15 352, proti žalovanému Y. N., X.. XX. XX. XXXX, L. K., F. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 9.974,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.692,26 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 13. 06. 2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 937,26 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.974,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13. 06. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 20. 11. 2009 Zmluvu o pôžičke č. 5004088, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 13.850,20 Eur. Podľa Zmluvy o pôžičke, mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 65 mesačných splátkach v sume 213,08 Eur. Ku dňu podania žaloby, žalovaný nezaplatil žiadnu sumu. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť platiť splátky riadne a včas, bol vyzvaný výzvou zo dňa 12. 06. 2013 na zaplatenie dlžnej sumy, avšak nereagoval žiadnou úhradou. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a. s., postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 03. 2013 pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na súčasného žalobcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi založenými v spise, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 12. 05. 2014 súhlasil z dôvodov hospodárnosti, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe listinných dôkazov. V uvedenom písomnom podaní uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 8.113,60 Eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splácať v zmysle Zmluvy. Splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V celkovej sume úveru 13.850,20 Eur, boli zahrnuté celkové náklady spotrebiteľa. Ku dňu podania žaloby, mal zaplatiť žalovaný žalobcovi sumu 8.692,26 Eur, vrátane zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), čl.
12, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Z titulu zmluvnej pokuty, požadoval žalobca zaplatenie sumy 1.282,20 Eur. Konečná dlžná suma uplatňovaná žalobcom predstavovala súčet istiny, úroku a zmluvnej pokuty, od ktorého bola odpočítaná suma zaplatená žalovaným (8.692,26 Eur + 1.282,20 Eur
- 0,- Eur = 9.974,46 Eur).
Žalovaný potvrdil, že mu bola poskytnutá pôžička na základe zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky. Zmluva bola podľa poznatkov uzatváraná v K.. V každom prípade, v čase podpísania zmluvy si bol žalovaný vedomý výšky pôžičky, počtu a výšky jednotlivých splátok, oboznámil sa aj s ročnou úrokovou sadzbou. K jej primeranosti sa nevedel vyjadriť. Pôžičku vybral z dôvodu, že potreboval peniaze na zaplatenie ďalších troch pôžičiek. S ďalšími podmienkami zmluvy sa neoboznamoval, pretože boli písané takým drobným písmom, že boli nečitateľné. V čase uzatvárania zmluvy, žalovaný nebol informovaný o žiadnej zmluvnej pokute, pričom sa zrejme jednalo o podstatnú informáciu, keďže sa jednalo o sankciu za neplatenie a naviac v takom prípade je možné žiadať aj úrok z omeškania. Žalovaný s poukazom na to, že žalobca vo svojej žalobe si uplatňoval nižšiu sumu, ako pôvodne poskytnutú sumu pôžičky vrátane nákladov, súhlasil so zaplatením sumy 8.692,26 Eur, vrátane uplatneného úroku z omeškania, ale nesúhlasil so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 1.282,20 Eur.
Zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5004088 vyplynulo, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku a žalovaným ako fyzickou osobou dňa 20. 11. 2009. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 8.113,60 Eur. Uvedenú pôžičku mal zaplatiť v 65 mesačných splátkach vo výške po 213,08 Eur. Ročná úroková sadzba bola v Zmluve uvedená vo výške 23,95 %, RPMN 23,95 %, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 5.736,60 Eur. Celková suma pôžičky takto predstavovala sumu 13.850,20 Eur. Účelom použitia pôžičky bola úhrada záväzkov voči spoločnosti Slovenská požičovňa, na základe zmluvy zo dňa 29. 06. 2007 v sume 1.143,57 Eur a zo dňa 03. 12. 2007 v sume 6.655,31 Eur a tiež voči spoločnosti Quatro na základe zmluvy zo dňa 29. 01. 2009 vo výške 314,72 Eur. V časti IV. Zmluvy bol zaznamenaný text minimalizovaným písmom, kde bolo uvedené, že žalovaný sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady. Prvá strana Zmluvy bola podpísaná žalovaným aj poskytovateľom pôžičky, na druhej strane sa nachádzali už nepodpísané Všeobecné obchodné podmienky, písané výrazne menším písmom ako prvá strana Zmluvy, ktoré boli takmer nečitateľné /pozn. sudcu - ťažko čitateľné aj za pomoci lupy/. V zmysle čl. 6 bod 6.1, bol klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach, v sume a termíne určených splátkovým kalendárom. V čl. 12 bod 12.2 je zahrnuté oprávnenie spoločnosti požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. Zmluvná pokuta mala byť zaplatená vo výške 10 % z dlžnej splátky. Okrem toho podľa bodu 12.3 bol klient povinný zaplatiť v prípade omeškania jednotlivých splátok okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad na meno žalovaného, VS: 5004088, za čas od 20. 11. 2009 do 21. 03. 2013 súd zistil, že žalovaný nevykonal žiadnu úhradu splátok v zmysle Zmluvy, tzn. že dlh žalovaného ku dňu 22. 03. 2013 predstavoval sumu 8.692,26 Eur, z toho pokuta bola vyčíslená vo výške 1.308,20 Eur.
Spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika s. r. o. listom zo dňa 12. 06. 2013 vyzvala žalovaného bezodkladne na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 10.195,22 Eur.
Listom zo dňa 22. 03. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 03. 2013 postúpil pohľadávku žalovaného na spoločnosť Secapital S. á.R.L., ktorá splnomocnila spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika s. r. o. na vymáhanie dlhu žalovaného.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 03. 2013 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok na spoločnosť Secapital S. á.r.L., so sídlom Luxemburk, pohľadávky vrátane všetkých práv a výhod, ktoré sa k nim viažu.
Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretie Zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 8 ods. 4 uvedeného zákona, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
V danom prípade ide nesporne o poskytnutý spotrebiteľský úver, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 8.113,60 Eur. Úverová zmluva je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi Zákonom o spotrebiteľských úveroch, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluvy o úvere č. 5004088 dňa 20. 11. 2009. Na základe dohodnutých zmluvných podmienok, mal žalovaný splatiť žalobcovi uvedený úver v mesačných splátkach vo výške 213,08 Eur. Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný neuhradil žiadnu z predpísaných splátok. Deň splatnosti vyplynul z prehľadu splátok a úhrad. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom. V danom prípade súd najskôr posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Súd po oboznámení sa so splátkovým kalendárom konštatoval, že v danom prípade bolo premlčaných 16 splátok za obdobie od 20. 12. 2009 do 27. 03. 2011. Súd pritom zohľadnil dĺžku premlčacej lehoty (tri roky), ako aj počiatok jej plynutia. Suma premlčaných 16 splátok predstavovala výšku 3.409,28 Eur (16 x 213,08 Eur). Pokiaľ súd uvedenú sumu odpočítal z celkovej sumy pôžičky vrátane nákladov, zvyšujúca časť predstavovala sumu 10.440,72 Eur (13.850,- Eur - 3.409,28 Eur). Žalobca si uplatnil v konaní nižšiu sumu vo výške 9.974,46 Eur. Z toho vyplýva, že suma premlčaných splátok je mimo rámec uplatneného nároku a jeho výšku v tomto konaní neovplyvňuje, pretože po odpočítaní 16 premlčaných splátok, výška nároku žalobcu by bola vyššia, ako si ju v skutočnosti uplatnil (49 nepremlčaných splátok x 213,08 Eur= 10.440,92 Eur).
Z týchto dôvodov súd, aj s poukazom na výpoveď žalovaného, dospel k záveru, že uplatňovaná suma z hľadiska istiny vo výške 8.692,26 Eur je primeraná a akceptovateľná, už aj s poukazom na to, že žalovaný počas celého obdobia nezaplatil ani jednu splátku, pričom mu bola poskytnutá pôžička vo výške 8.113,60 Eur, na krytie jeho ďalších troch záväzkov.
Dojednania o zmluvnej pokute súd posudzoval v súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa ust. § 544 ods. 1,2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V prípade zmluvnej pokuty súd konštatuje, že je potrebné pri uzavretí zmluvnej pokuty akceptovať zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 544 ods. 1, 2 OZ. V úverovej zmluve nebola zahrnutá zmluvná pokuta, bola súčasťou len VOP, Hlava 12. To znamená, že sú zahrnuté v predformulovanom texte, ktorý žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa oboznámil s VOP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd považuje za zavádzajúce, pretože VOP sa technicky nachádzajú za textom úverovej zmluvy (nebolo možné zistiť, či boli osobitne pripojené alebo tvorili súčasť zmluvy - podľa stavu predložených listín). Jednoznačne sa nachádzali v tej časti, ktorá nebola podpísaná účastníkmi zmluvného záväzku. Je nepravdepodobné, že by sa žalovaný riadne oboznámil s podmienkami, vzhľadom na minimalizované písmo, ako aj ich rozsah, v čase uzavretia zmluvy. V tomto prípade bolo predovšetkým povinnosťou právneho predchodcu žalobcu poskytnúť riadne informácie ohľadom zmluvných podmienok, tak ako to vyplýva z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. Postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý do textu VOP zapracoval závažné zmluvné podmienky, o ktorých neinformoval žalovaného, je možné hodnotiť ako určité klamlivé opomenutie, v dôsledku ktorého žalovaný náležite nemohol zvážiť, či takáto zmluva nebude znamenať pre neho určitú ujmu. Pokiaľ by boli poskytnuté riadne informácie žalovanému, vrátane možných sankcií z titulu neplatenia dlhu, nie je vylúčené, že by bol žalovaný zvážil uzavretie takejto zmluvy.
Klauzula v Zmluve pod bodom IV., V., že klient svojim podpisom potvrdzuje oboznámenie sa s VOP, súhlasí s podmienkami, súd považuje za neakceptovateľné, z vyššie uvedených dôvodov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že len podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ), časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (VOP), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe a priložené. Úprava v Občianskom zákonníku, podobné ustanovenie ako je v ust. § 273 ods. 1, neobsahuje. Jedinou výnimkou je ust. § 788 ods. 3 ObZ v prípade poistnej zmluvy. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, s výnimkou poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na VOP. Z vyššie uvedeného je vylúčené, aby sa uvedené VOP bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho plynie, že pokiaľ by sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo všeobecných - úverových podmienkach, bez ich podpisu sa podľa názoru súdu nemôže stať súčasťou zmluvy, pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.
Vychádzajúc z uvedeného právneho stavu, súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, podmienku týkajúcu sa dojednania zmluvnej pokuty, pretože nebola výsledkom individuálneho dojednania medzi účastníkmi záväzkového vzťahu.
Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, s poukazom na to, že neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalovaný sa dostal preukázateľne do omeškania so zaplatením uplatneného nároku, ktorý tvorili nepremlčané splátky. V danom prípade si žalobca uplatnil úrok z omeškania až od 13. 06. 2013, pričom nepochybne v zmysle splátkového kalendára si mohol uplatniť úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých splátok. Z toho dôvodu súd priznal úrok z omeškania od 13. 06. 2013, tak ako si ho uplatnil žalobca.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania.
Súd priznal úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ, v spojitosti s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., účinného od 01. 01. 2009, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9,5 % ročne (1,5 % základná sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov).
Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd konštatuje, že dôvodne uplatňovaný nárok žalobcu bol priznaný vo výške 8.692,26 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania z uvedenej sumy za čas od 13. 06. 2013 do zaplatenia. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, z vyššie uvedených dôvodov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 87 %, žalovaný v rozsahu 13 %, tzn. že konečný úspech v konaní mal žalobca vo výške 74 %.
Žalobca vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávali z náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 598,- Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie zastupovania a podanie žaloby na súd zo dňa 27. 03. 2014.
Hodnota jedného úkonu, podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., predstavovala 270,53 Eur, spolu za dva úkony 541,06 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál, podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, vo výške 8,04 Eur za jeden úkon, spolu za dva úkony vo výške 16,08 Eur. Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, z toho dôvodu si uplatnil aj 20 % DPH zo sumy 557,14 Eur, ktorá predstavovala výšku 111,43 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 668,57 Eur. Celková náhrada trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, by predstavovali sumu 1.266,57 Eur.
Žalobca mal v konaní len pomerný úspech, a to v rozsahu 74 %, z týchto dôvodov mu bola priznaná suma zodpovedajúca tomuto rozsahu, a to vo výške 937,26 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť uvedené trovy na účet právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.