Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti žalovaným: 1. O. D., bytom C. XXXX/XX, D. P., 2. R. D., bytom Y. XX, D. P. o zaplatenie 232,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 13. 11. 2013, č. k. -94 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 115,62 Eur s 12,85 % úrokom ročne od 24. 04. 2013 do 03. 11. 2013 a s 8 % úrokom z omeškania ročne od 24. 04. 2013 do 03. 11. 2013 zastavil. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol a vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh žalovaného v 1.rade na zaplatenie sumy zo strany žalobcu vo výške 458 Eur, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého žalobca uzavrel so žalovaným v 1. a 2.rade zmluvu č. 0530784973 o splátkovom úvere dňa 19. 01. 2005, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného a bezúčelového úveru. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol úver 50 000 Sk (1 659,70 Eur) pri ročnej úrokovej sadzbe 11,80 %. V zmluve je uvedené, že žalovaní uhradia žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru, a to 2 % z výšky úveru splatného v deň podpisu zmluvy, tiež mu uhradia poplatok za správu úveru 50 Sk mesačne. Výška mesačnej splátky bola stanovená sumou 1 177 Sk (39,07 Eur), splatnosť prvej splátky bola stanovená dňom 20. 02. 2005 a konečná splatnosť úveru bola 20. 12. 2009. Zo zostavy z bankového informačného systému a zo špecifikácie úhrad súd zistil, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1 659,70 Eur a títo mu uhradili do splatnosti úveru, t. j. do 20. 12. 2009 (posledná splátka 07. 07. 2009) sumu 2 199,67 Eur (č. l. 9 - 22 spisu), teda vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver. Žalovaný v 1.rade po lehote splatnosti úveru uhradil žalobcovi ešte sumu 858,98 Eur, a preto žalovaný v 1.rade vzniesol v predmetnom konaní vzájomný návrh voči žalobcovi a žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 458 Eur, t.j. tri roky spätne, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v tejto časti vylúčil vec na samostatné konanie podľa , kde rozhodne o trovách celého konania.

S poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, súd prvého stupňa úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že táto síce obsahovala údaj o ročnej percentuálnej úrokovej sadzbe (RPMN) vo výške 7,08 %, ale súd na internetovej stránke zistil, že podľa internetovej kalkulačky RPMN pri poskytnutí úveru 1 659,70 Eur pri pravidelnej mesačnej splátke 39,07 Eur pri dobe splácania 59 mesiacov mala byť

správne uvedená RPMN 14,93 % a ročná úroková miera 6,91 %. Pretože žalobca uviedol v zmluve o spotrebiteľskom úvere RPMN v nesprávnej výške, považoval súd prvého stupňa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalovaní zaplatili žalobcovi vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a nároku žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Zdôraznil, že výška RPMN bola v čase uzatvárania úverovej zmluvy počítaná v zmysle zákonom upraveného vzorca pre jej výpočet a jej hodnota je 7,08 %. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahovala výpočet RPMN v správnej výške na základe prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úverov. Ďalej namietal, že spolu s poskytnutým úverom má právny nárok aj na úroky a rovnako aj na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania ( ) v zamietavom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny ( ).

Súd prvého stupňa vo vzťahu k inštitútu ročnej percentuálnej miery nákladov (tzv. RPMN) a dôsledkom jej nesprávneho uvedenia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. V priebehu odvolacieho konania sa skutkový stav nezmenil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) - j), k) a l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Žalovaní zmluvné podmienky nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah účastníkov konania preto správne súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu.

Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 1 659,70 Eur, ktorý sa mal splatiť v 59-tich mesačných splátkach po 39,07 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov tak predstavuje v percentuálnych bodoch 14,93 % (príloha k v znení ku dňu vzniku zmluvy).

Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,

administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Súdu sú známe argumenty banky v obdobných veciach, kedy poukazujú na to, že pri výpočte RMPN postupovali podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá v danom čase obsahovala chybný vzorec, čo bolo zákonodarcom napravené novelou zákona účinnou od 01. 07. 2006.

K uvedenej argumentácií súd uvádza, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladá zákon o bankách. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu v banke s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré banka pripraví v písomnej podobe a predloží klientovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa naplnené neboli. Banka ako odborník musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve (aj keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe ) je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne. Banka (na rozdiel od štátnych orgánov) môže podľa SR konať čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mala v zmluve uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou.

Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ust. .

Správne preto postupoval súd prvého stupňa ak posúdil, že poskytnutý úver žalobcom je úver bez poplatkov a bezúročný a s prihliadnutím na sumu uhradenú žalovanými žalobcovi do splatnosti úveru vo výške 2 199,67 Eur, súd v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd prvého stupňa rozhodol správne a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.