Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-52-2013.pdf
PDF · 126.64 KB
No categories available
3Cob/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: R. L. Davison & Co. Ltd., so sídlom Bury House, 31 Bury Street, EC3A 5AH Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, reg. č. 1086455, zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava 1, IČO: 36 679 771, proti žalovanej: H. R. - OPAL TRANS, A. XXX, IČO: 32 936 729, zastúpená advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 13.272,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/84/2010 - 470 zo dňa 15. 4. 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 13.272,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 1. 9. 2010 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu, a to na súdnom poplatku vo výške 980,99 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 5.520,53 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 5.011,21 eur. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 399.842,50 Sk s prísl. z dôvodu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že škoda mu vznikla z dôvodu porušenia colných predpisov žalovanou pri vykonávaní medzinárodnej nákladnej prepravy pri použití karnetu TIR, žalobca uhradil vzniknutý dlh namiesto žalovanej, a preto je táto povinná mu uhradenú sumu spolu s príslušenstvom nahradiť. Výška škody zodpovedá výške uhradeného colného dlhu spolu s príslušenstvom, ktorý predstavuje 20.966,- CHF (švajčiarskych frankov), t.j. 399.842,50 Sk, čo predstavuje 13.272,34 eur. Súd najprv návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany žalovanej podaný odpor. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí s návrhom a tiež vzniesla námietku premlčania celého nároku. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný dňa 15.10.2008 a podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Na základe uvedeného, premlčacia doba nároku žalobcu uplynula pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR premlčacia lehota podľa § 827 Občianskeho zákonníka začína plynúť nie odo dňa vyplatenia náhrady poisťovňou, ale tak ako plynie poškodenému, ktorému poisťovňa škodu vyplatila. K samotnej skutkovej udalosti došlo dňa 28.10.2002 a ukrajinské colné orgány si uplatňovali údajný colný dlh voči žalovanej už platobným výmerom zo dňa 4.9.2003. Najneskôr k tomuto dňu teda poškodený nepochybne a preukázane vedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia
doba v súlade s uvedeným začala plynúť najneskôr dňa 5.9.2003 a uplynula dňom 5.9.2006. Uplynula tak nielen subjektívna, ale aj objektívna premlčacia lehota.
Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že predmetný prípad nemožno posudzovať podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Dôvodom je skutočnosť, že právny titul, na základe ktorého požaduje žalobca zaplatiť žalovanú sumu vyplýva priamo z Dohovoru TIR, ktorý neupravuje otázku premlčania nárokov z neho vyplývajúcich, a preto sa na nároky vyplývajúce z tohto Dohovoru má uplatniť len všeobecná premlčacia doba podľa vnútroštátneho práva. Podľa žalobcu ide o vzťah podnikateľa právnickej osoby a podnikateľa fyzickej osoby, t.j. ide o záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľmi a ak by čo i len teoretický prichádzala do úvahy aplikácia všeobecnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, s určitosťou by prichádzala do úvahy iba aplikácia všeobecnej premlčacej doby, ktorá je tri roky a táto bola zachovaná.
Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa zistil skutkový stav a konštatoval ho v odôvodnení tak, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Londýne, založenou podľa práva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ako autorizovaný broker (sprostredkovateľ poistenia, generálny agent) poisťovateľa karnetov TIR podľa zákona Spojeného kráľovstva o finančných službách a o finančných trhoch z roku 2000. Žalovaná vystupuje ako dopravca, ktorý dňa 19.5.1999 vstúpil do systému TIR a podpísal Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR. Následne žalovaná začala medzinárodnú nákladnú prepravu z Čiech do Litvy. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2008 uplatňuje voči žalovanej náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia colných predpisov na Ukrajine pri vykonávaní medzinárodnej prepravy.
Podľa poistných podmienok je žalovaná ako držiteľ karnetu TIR v súlade s Dohovorom TIR a Vyhlásením pre obyčajné karnety TIR hlavným dlžníkom colného dlhu a potom, ako poisťovateľ uhradil tento dlh, patrí poisťovateľovi právo na náhradu škody voči žalovanej ako držiteľovi karnetu TIR. Vzhľadom na to, že žalobca uhradil škodu, t.j. colný dlh s príslušenstvom, tak v spojení s ustanovením § 827 Občianskeho zákonníka prechádza na neho právo na náhradu škody voči žalovanej. Obchodný zákonník upravuje zodpovednosť za škodu ako zmluvnú zodpovednosť a podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade vzniku škody medzi dvoma podnikateľmi spôsobenej porušením iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka sa tieto nároky v zmysle § 373 a § 757 Obchodného zákonníka musia spravovať výlučne len ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu vrátane premlčania. Ďalej súd prvého stupňa vec právne hodnotil tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 13.272,34 eur s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody. Citoval v tejto súvislosti ust. § 106 ods. 1, 2 a ust. § 827 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa súd zaoberal otázkou, podľa akých ustanovení zákona sa bude posudzovať právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou a kedy začala plynúť premlčacia doba. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej a vyhovel námietke premlčania práva uplatnenej žalovanou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnych povinností ustanovených iným predpisom ako je Obchodný zákonník sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako to platí, ak vzťah účastníkov je upravený zmluvou. Vzťah medzi účastníkmi sa riadil Dohovorom TIR, a preto sa na ich vzťah budú aplikovať všeobecné ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, bolo potrebné skúmať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna dvojročná premlčacia doba plynie v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby. V konaní pred súdom bolo preukázane, že ku škode došlo dňa 28.10.2002 a poškodený sa o nej dozvedel najneskôr dňa 4.9.2003, kedy si ukrajinské colné orgány výmerom uplatňovali colný dlh voči poškodenému. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť 5.9.2003 a uplynula dňa 6.9.2005. Objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť 29.10.2002 a uplynula 29.10.2005. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a na ich náhradu zaviazal žalobcu, a to vo výške 5.011,21 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že konajúci súd odôvodnil zamietnutie návrhu vznesenou námietkou premlčania, pričom svoje rozhodnutie oprel najmä o nasledovnú argumentáciu: po tom, ako poisťovateľ - žalobca za žalovanú uhradil colný dlh, patrí mu právo na náhradu škody voči žalovanej ako držiteľovi karnetu TIR. Vzhľadom na to, že žalobca uhradil škodu - colný dlh s príslušenstvom, tak v spojení s ust. § 827 Občianskeho zákonníka prechádza na neho právo na náhradu škody voči žalovanému. Zo strany súdu ide v prípade tejto argumentácie o nesprávny výklad a nesprávnu aplikáciu právneho predpisu na predmetný prípad, ktorého následkom je nesprávne rozhodnutie. Ust. § 827 Občianskeho zákonníka totiž predpokladá vznik práva žalovanej na náhradu škody voči tretiemu subjektu, k čomu však v predmetnom prípade nedošlo, ani nemohlo dôjsť, nakoľko samotná žalovaná spôsobila škodu - zapríčinila vznik colného dlhu, teda na žalobcu nemohlo prejsť neexistujúce právo žalovanej na náhradu škody voči tretej osobe. Teoreticky by sa o takomto prechode práv podľa § 827 Občianskeho zákonníka dalo uvažovať iba v prípade, ak by žalovanej vznikla určitá škoda, napr. v konaní ukrajinských colných orgánov a túto škodu by žalovanej nahradil žalobca. Takýto postup predpokladá existenciu postavenia žalovanej ako poškodeného, čo je však v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Pokiaľ išlo o námietku premlčania a argumentáciu súdu prvého stupňa, túto takisto považoval žalobca za chybnú a v rozpore s právnym a skutkovým stavom, pretože vychádza z neporozumenia systému TIR založenom na Colnom dohovore o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných vecí pod č. 144/1982 (ďalej len ako Dohovor TIR). Podľa čl. 6 ods. 4 Dohovoru TIR povolenie pristúpiť k režimu TIR sa môže udeliť len osobám, ktoré spĺňajú minimálne podmienky a požiadavky ustanovené v prílohe 9 II. časti tohto Dohovoru. Povolenie sa zruší, ak nie je zabezpečené plnenie príslušných podmienok bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 38. Podľa prílohy 9 II. časti ods. 1 písm. e) bod ii): Minimálne podmienky a požiadavky, ktoré musia žiadatelia o vstup do režimu TIR splniť, sú písomné vyhlásenia o záväzkoch k združeniu, že osoba zaplatí splatné uvedené v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru, ak ju kompetentné orgány požiadajú, aby tak urobila v súlade s čl. 8 ods. 7 Dohovoru. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru TIR: Záručné združenie sa zaväzuje zaplatiť splatné dovozné alebo vývozné clá a poplatky zvýšené o prípadné úroky z omeškania, ktoré by sa mali zaplatiť podľa colných zákonov a nariadení krajiny, ktorej bol predpis týkajúci sa operácie TIR porušený. Toto združenie ručí za zaplatenie uvedených súm spoločne a nerozdielne s osobami, ktoré ich dlhujú. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru TIR: Ak v prípadoch uvedených v ods. 1 tohto článku zákony a nariadenia zmluvnej strany neustanovujú platenie dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov, záručné združenie sa zaväzuje zaplatiť za tých istých podmienok sumu rovnajúcu sa výške dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov zvýšených o prípadné úroky z omeškania. Povinnosť zaplatiť sumy uvedené v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru TIR vyplýva pre dopravcu priamo z Dohovoru TIR, ako je uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach, t.j. vyplýva z medzinárodnej zmluvy (Dohovor TIR), ktorá má prednosť pred zákonom. Podľa čl. 8 ods. 7 Dohovoru TIR: Pri vzniknutej splatnosti súm uvedených v ods. 1 a 2 tohto článku majú príslušné orgány podľa možnosti žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré ich priamo dlhujú prv, než svoj návrh uplatnia voči záručnému združeniu. V zmysle tohto citovaného ustanovenia ukrajinské colné orgány požiadali o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z porušenia colných predpisov priamo žalovanú, t.j. dopravcu ako osobu, ktorá dlhuje zaplatenie colného dlhu. Nakoľko žalovaná colný dlh odmietla uhradiť, ukrajinské colné orgány si v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru TIR uplatnili nárok na zaplatenie colného dlhu voči ukrajinskému národnému záručnému združeniu (ASMAP UA, anglická skratka názvu je AIRCU), pričom posledným článkom záručného systému je žalobca ako poisťovateľ karnetov TIR, ktorý refundoval zaplatený colný dlh Medzinárodnej únii cestnej dopravy IRU, a to dňa 28. 10. 2005. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že rozhodnutie ukrajinských colných orgánov je právoplatné a vykonateľné v zmysle vnútroštátneho ukrajinského práva a slovenské súdy nie sú oprávnené zaoberať sa otázkou existencie, resp. vzniku colného dlhu žalovanej na Ukrajine. Dňa 19. 5. 1999 žalovaná vlastnoručne podpísala Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR (ďalej len ako Vyhlásenie), ako predpoklad na vstup do systému TIR. Vyhlásenie obsahuje všetky požiadavky kladené na dopravcu tak, ako sú obsiahnuté v Dohovore TIR. Na strane 2 Vyhlásenia sa okrem iného uvádza: Riadne (dopravca) si uvedomuje a uzná, že karnety TIR sú finančnými dokumentmi a používaním karnetov TIR sa držiteľ stáva zodpovedným za colné pohľadávky v neohraničenej výške, ktoré vznikajú z akejkoľvek neregulárnosti operácie TIR (ako je opomenutie zabezpečiť uvoľnenie karnetov TIR, podmienečné uvoľnenie karnetov TIR, strata karnetov TIR, krádež alebo zmiznutie prepravovaného tovaru na podklade karnetov TIR), a to voči všetkým colným orgánom, držiteľ je zodpovedný za náhradu každej sumy do plnej výšky, ktorá bola uhradená záručnou reťazou (združenie, IRU, poisťovatelia), a to v súvislosti s
reklamáciou, ktorá sa vzťahuje na jemu vydaný karnet TIR. V čl. 26 písm. a) Vyhlásenia sa uvádza: Na požiadanie združenia alebo združením menovanej tretej strany okamžite refundovať všetky sumy, ktoré môže združenie alebo akékoľvek iné záručné združenie, IRU, poisťovatelia systému TIR alebo iné osoby konajúce v ich mene, žiadať uhradiť v zmysle Dohovoru TIR 1975 v znení doplnkov, a to v súvislosti s karnetmi TIR vydaných držiteľovi. V zmysle vyššie uvedeného vzniknutý colný dlh žiadalo od žalovanej uhradiť národné záručné združenie (ČESMAD Slovakia), ako aj poisťovateľ karnetov TIR (žalobca), prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, avšak bezúspešne. Právny titul, na základe ktorého požaduje žalobca zaplatiť žalovanú sumu vyplýva priamo z Dohovoru TIR a z Vyhlásenia, ktorého ustanovenia sú na základe Dohovoru TIR, t.j. vyplýva priamo z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonom, ako aj pred zákonnou úpravou týkajúcou sa náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, že na predmetný prípad nemožno aplikovať osobitnú premlčaciu dobu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže ide o nárok vyplývajúci priamo z Dohovoru TIR a tento osobitne neupravuje otázku premlčania nárokov z neho vyplývajúcich, môže sa na nároky vyplývajúce z Dohovoru TIR uplatniť len všeobecná premlčacia doba podľa vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka a ust. § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca vyslovil názor, že nemožnosť aplikovať na prejednávaný prípad osobitné premlčacie doby vyplýva zo skutočnosti, že ani Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník neupravuje osobitnú premlčaciu dobu pri nárokoch vyplývajúcich z Dohovoru TIR, resp. ani z inej medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pokiaľ ide o samostatnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, je na základe právneho postavenia oboch účastníkov konania ako podnikateľov jednoznačné, že ide o záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľmi. Tu žalobca poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalovaná vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uzatvoril poistnú zmluvu so združením ČESMAD Slovakia (ako aj s ďalšími účastníkmi záručnej siete - jednotlivými národnými združeniami) s predmetom zmluvy Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravcom, ktorý vykonáva medzinárodnú nákladnú dopravu na podklade karnetov TIR, a to z dôvodu porušenia príslušných colných predpisov. Ako to uvádza žalobca, už v podanom návrhu na začatie konania škodou sa pritom rozumie majetková škoda, ktorá vznikla záručnej sieti systému TIR (ktorej členom je aj ČESMAD Slovakia a ukrajinské združenie AIRCU) tým, že za dopravcu bola plnená povinnosť uhradiť colný dlh a daň. Podľa tvrdení žalobcu totiž tento mal uhradiť za žalovanú škodu - colný dlh. Tento colný dlh mal byť pritom uhradený záručnou sieťou - konkrétne ukrajinským združením AIRCU v zmysle Dohovoru TIR. Samotný žalobca v podanom návrhu na začatie konania svoj nárok uplatnený v konaní skutkovými tvrdeniami, ako aj po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 827 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu o nesplnení predpokladov na aplikáciu ust. § 827 Občianskeho zákonníka na skutkový stav v podanom odvolaní preto považuje žalovaná za účelové. Uvedené platí o to viac, keď vo vyjadrení zo dňa 21. 12. 2011 žalovaná odmietla existenciu predpokladov vzniku svojej zodpovednosti za údajnú škodu. Navyše prevzatím karnetov je dopravca využívajúci karnet poistený pre prípad vzniku colného dlhu, a to nielen voči príslušným orgánom, ktoré dlh vymerajú, ale aj voči záručným združeniam, ktoré prípadne colný dlh uhradia. Uvedené je absolútne logické a v opačnom prípade by totiž dopravca bol poistený len vo vzťahu k colným úradom, ktoré mu dlh vymerajú a tento jeho dlh za neho zaplatí záručné združenie (voči ktorému ale už poistený nebol), potom by takéto poistenie nemalo absolútne žiaden zmysel, nakoľko je dopravcovi úplne jedno, či dlh zaplatí priamo príslušnému úradu alebo ho následne bude musieť zaplatiť niekomu inému. Prílohou Všeobecných poisťovacích podmienok, ktoré sú súčasťou spisu, je aj zmluva medzi národným združením vydávajúcim karnety (ČESMAD Slovakia) a IRU, v zmysle ktorej v čl. 31 musí združenie zaistiť, že každý držiteľ TIR karnetu je krytý poistnou zmluvou, v ktorej bude zahrnutá akákoľvek zodpovednosť, ktorá by mu mohla vzniknúť voči ručiteľom, t.j. voči záručným združeniam. Ak teda poistka karnetu zahŕňa aj poistenie dopravcu vo vzťahu k celému záručnému systému (ktorého členovia sú rovnako poistení) a navyše má národné združenie garantovať toto poistenie, potom žalovanej nie je zrejmé, prečo predmetný nárok nebol uplatnený v zmysle predmetnej poistky, resp. opačne, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu akýchkoľvek okolností, ktoré by uspokojenie predmetných nárokov priamo z poistky vylučovali. Navyše, vzhľadom na výsledky dokazovania vo veci, skutočnosti uvádzané vo všetkých doterajších podaniach žalovanej, ako aj nižšie uvádzané skutočnosti v tomto vyjadrení, možno bez akýchkoľvek pochýb skonštatovať, že ani prípadná zmena v právnej kvalifikácii nároku uplatneného v tomto konaní na vecnej správnosti výroku súdu prvého stupňa absolútne nič nemení. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca v podanom odvolaní uvádza, že právny titul, na základe ktorého požaduje zaplatiť žalovanú
sumu vyplýva priamo z Dohovoru TIR, t.j. z medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonom a z Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR zo dňa 19. 5. 1999 a na premlčanie nárokov z neho vyplývajúcich je preto potrebné uplatniť všeobecnú premlčaciu dobu podľa vnútroštátneho práva. Právny titul uplatňovaného nároku v zmysle uvedeného pritom vôbec nie je daný. Žalovaná súčasne odmietla tvrdenie žalobcu o tom, že právnym titulom, na základe ktorého by si mohol uplatňovať nárok v tomto konaní by malo byť Vyhlásenie. Ako vyplýva z dokazovania, žalovaná prevzala od združenia ČESMAD Slovakia karnet TIR č. 36752551 dňa 14. 10. 2002. Ukrajinské orgány si uplatnili údajný colný dlh voči žalovanej colným výmerom zo dňa 4. 9. 2003. Podľa čl. 30 Vyhlásenia, podľa ust. čl. 31 záväzky v zmysle tohto Vyhlásenia zaniknú držiteľovi 27 mesiacov odo dňa výdaja posledného karnetu TIR. Všetky záväzky žalovanej vyplývajúce z Vyhlásenia - vrátane žalobcom tvrdeného záväzku v zmysle čl. 26 Vyhlásenia voči poisťovateľom systému TIR, preto žalovanej v súlade s uvedeným zanikli najneskôr 14. 1. 2005. Žalovaná mala za to, že žalobca sa domáha svojho nároku v tomto konaní bez akéhokoľvek právneho titulu, nakoľko jednak nie je záručným združením v zmysle Dohovoru TIR, jednak preto, že akékoľvek záväzky z Vyhlásenia žalovanej dávno zanikli. Žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že nárok žalobcu je premlčaný a v tomto smere je záver súdu nepochybne vecne správny.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k aplikácii Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) č. 144/1982 a Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR s tým, že obe strany súhlasili s aplikáciou týchto ustanovení pokiaľ ide o riešenie danej problematiky. Súčasne odvolací súd doplnil dokazovanie jednak o písomné stanoviská účastníkov konania, ale aj oboznámením Manuálu držiteľa karnetu TIR, pričom na základe takto doplneného dokazovania zistil, že žalovaná urobila Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR, a to dňa 19. 5. 1999. Súčasne súd zistil, že existuje poistný vzťah medzi žalobcom a Združením ČESMAD Slovakia s.r.o., ale aj poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to na základe potvrdenia o úhrade poistného, ktorým je príjmový pokladničný doklad zo dňa 14. 10. 2002 (viď č.l. 534 spisu), ktorým žalobca preukázal úhradu za karnet TIR 14L. poistený, t.j. v cene karnetu bola zahrnutá aj cena za poistenie, čím vznikol uvedený záväzkový vzťah. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo predložené potvrdenie o uskutočnenej platbe úhrady colného dlhu (viď č.l. 107) vo výške 266.388,40 CHF a to dňa 28. 10. 2005. Existencia colného dlhu bola preukázaná Protokolom o porušení colných predpisov, ďalej rozhodnutím Štátnej colnej služby Ukrajiny - Karpatskej regionálnej colnice Užhorod, Sobranecká 20 zo dňa 9. 9. 2003 č. 11/44.4144 (viď č.l. 201 a 202), ďalším rozhodnutím Štátnej colnej služby Ukrajiny - Karpatská regionálna colnica Užhorod, Sobranecká 20 č. 18/2-456 zo dňa 3. 3. 2004. Ďalej bola preukázaná komunikácia v zmysle čl. 26 Vyhlásenia zo dňa 19. 5. 1999, keď žalobca listom zo dňa 5. 12. 2005 požiadal ČESMAD Slovakia s.r.o., aby doručil žalovanej výzvu na zaplatenie, ktorá obsahuje citáciu tohto článku, následne ČESMAD Slovakia s.r.o. vyzval žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na výzvu zo dňa 5. 12. 2005 o úhradu uplatnenej pohľadávky a odpoveď žalovanej listom zo dňa 3. 1. 2006, v ktorom uviedla, že nespôsobila Združeniu ČESMAD Slovakia žiadnu škodu, ani colný dlh. Súčasne žalobca poukázal na výklad čl. 30 poslednej vety, podľa ktorého podľa ustanovení čl. 31 záväzky v zmysle tohto Vyhlásenia zaniknú držiteľovi 27 mesiacov odo dňa vydania posledného karnetu TIR. Podľa čl. 31 Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti záväzky dané držiteľom v zmysle tohto Vyhlásenia musia za každých okolností zostať v platnosti až do ukončenia colného konania, ktoré môžu začať colné orgány ktorejkoľvek krajiny v súlade s Dohovorom TIR v dôsledku nekorektného použitia karnetu TIR držiteľom. Poslednú vetu čl. 30 Vyhlásenia je potrebné vykladať v kontexte s čl. 31 a to tak, že 27 mesačná lehota pre zánik záväzkov sa vzťahuje výlučne na záväzky voči colnému orgánu a nie voči žalobcovi alebo iným súkromnoprávnym subjektom. V tejto súvislosti poukazoval na čl. 11 ods. 1 - 3 Dohovoru TIR s tým, že vyššie uvedená konštrukcia slúži na to, aby colné orgány boli zabezpečené, že uplatnenie ich práv voči dopravcovi nebude vnútroštátnym predpisom obmedzené pod hranicu 27 mesiacov a zároveň pod hranicou ukončenia colného konania. Taktiež táto konštrukcia dáva garanciu dopravcovi a záručnému združeniu, že colné orgány nebudú vymáhať poplatok po lehote 27 mesiacov, t.j. ak colný orgán uplatní svoje práva na zaplatenie poplatku do 27 mesiacov v zmysle čl. 11 Dohovoru TIR, tak povinnosť dopravcu nezaniká. Ukrajinské colné orgány na porušenie procedúry prepravy prostredníctvom karnetu TIR upozornili upovedomením zo dňa 13. 11. 2002, t.j. uplatnili svoje práva do 27 mesiacov od prevzatia
predmetného karnetu TIR, ktoré sa uskutočnilo v zmysle Vyhlásenia o prevzatí karnetov TIR dňa 14. 10. 2002. Čl. 30 teda nie je možné aplikovať na predmetný spor, keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je administratívnosprávnym vzťahom. Z Manuálnu držiteľa karnetu TIR, ktorý slúži ako pomôcka pre používateľov karnetu TIR, odvolací súd zistil (viď str. 14, časť 8, bod 3), že prekládka tovaru na iné cestné vozidlá alebo kontajner z dôvodu havárie alebo poruchy vozidla sa môže vykonať iba za prítomnosti colných orgánov. Po vykonaní prekládky colné orgány priložia nové colné uzávery na cestné vozidlá alebo kontajner a túto skutočnosť úradne zapíšu do karnetu TIR ako informáciu pre všetky nasledujúce colnice. Ďalej odvolací súd zistil (viď str. 27, časť 11, bod 3 písm. b), že ako oprávnený držiteľ karnetu TIR si musí uvedomovať, že ak neuhradí platný a oprávnený platobný nárok, colné orgány majú právo žiadať túto platbu od ručiteľa, avšak iba do výšky ručenia z titulu karnetu TIR. Ak ručiteľ alebo poisťovatelia systému TIR uhradia akýkoľvek platobný výmer, potom majú právo vymáhať od držiteľa karnetu TIR náhradu. Z časti 11 bod 4, 5 odvolací súd potom zistil text, podľa ktorého bez ohľadu na to, či colné orgány uplatnili svoj nárok na platby priamo u dopravcu alebo prostredníctvom záručného reťazca, zodpovednosť za urovnanie týchto dlhov vždy zostáva na držiteľovi karnetu TIR. Ďalej podľa úvodu a všeobecných pravidiel bod 2, použitím karnetu TIR držiteľ preberá zodpovednosť za predloženie tovaru colným orgánom určenia alebo za zaplatenie všetkých súm, cla, daní, poplatkov, pokút a peňažných sankcií vzťahujúcich sa k nákladu, ak karnet TIR nie je riadne uvoľnený. Ďalej sa uvádza, že hoci väčšina karnetov TIR je použitá bez akýchkoľvek problémov, pre držiteľa stále existujú finančné riziká, a preto je nevyhnutné, aby si všetci zamestnanci držiteľa, ktorí sú zapojení do operácii TIR, uvedomovali dôležitosť nasledujúcich správnych postupov a aby riadne viedli a archivovali záznamy o prepravách.
Odvolací súd na daný vzťah aplikoval Dohovor TIR, a to čl. 6 ods. 4, príloha 9, II. časť, ods. 1 písm. e) bod ii, čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 8 ods. 2 Dohovoru s tým konštatovaním, že karnet TIR je medzinárodný colný doklad, ktorý je administratívnym základom systému TIR a poskytuje dôkaz o existencii medzinárodnej záruky pre tovar prepravovaný v rámci systému TIR. V zmysle ustanovení Dohovoru TIR ukrajinské colné orgány požiadali o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z porušenia colných predpisov priamo žalovanú, t.j. dopravcu, ako osobu, ktorá dlhuje zaplatenie colného dlhu. Dôkazom toho je Protokol o porušení colných predpisov č. 586/30000/02 vydaný ukrajinskými colnými orgánmi a výzva na úhradu záväzných platieb pre porušenie procedúry TIR zo dňa 9. 9. 2003 vydaná ukrajinskými colnými orgánmi. Nakoľko žalovaná colný dlh odmietla uhradiť, ukrajinské colné orgány v súlade s ustanoveniami Dohovoru TIR uplatnili svoj nárok na zaplatenie colného dlhu voči Ukrajinskému národnému záručnému združeniu (AIRCU), pričom posledným článkom záručného systému je žalobca ako poisťovateľ karnetov TIR, ktorý refundoval zaplatený colný dlh Medzinárodnej únii cestnej dopravy IRU, a to dňa 28. 10. 2005. Žalovaná v tejto súvislosti namietala správnosť rozhodnutia ukrajinských colných orgánov o jej colnom dlhu, avšak v tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia správnych orgánov.
Žalovaná dňa 19. 5. 1999 vo Vyhlásení o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR uznala, že karnety TIR sú finančnými dokumentmi a používaním karnetov TIR sa držiteľ stáva zodpovedným za colné pohľadávky v neohraničenej výške, ktoré vznikajú z akejkoľvek neregulárnosti operácie TIR, a to voči všetkým colným orgánom a ďalej, že držiteľ je zodpovedný za náhradu každej sumy do plnej výšky, ktorá bola uhradená záručnou reťazou (združenie, IRU, poisťovatelia), a to v súvislosti s reklamáciou, ktorá sa vzťahuje na jemu vydaný karnet TIR. Ďalej v čl. 26 písm. a) tohto Vyhlásenia je uvedené, že na požiadanie združenia alebo združením menovanej tretej strany bude okamžite refundovať všetky sumy, ktoré môže združenie alebo akékoľvek iné záručné združenie, IRU, poisťovatelia systému TIR alebo iné osoby konajúce v ich mene, žiadať uhradiť v zmysle Dohovoru TIR 1975 v znení doplnkov, a to v súvislosti s karnetmi TIR vydaných držiteľovi. Tento vzniknutý colný dlh od žalovanej žiadalo uhradiť Národné záručné združenie, ako aj poisťovateľ karnetov TIR - žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, avšak bezúspešne. Ako dôkaz tu slúži výzva na zaplatenie zo dňa 20. 12. 2005, list žalovanej zo dňa 3. 1. 2006 a výzva na zaplatenie zo dňa 16. 6. 2008. Odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že nárok žalobcu zaplatiť žalovanú sumu vyplýva z Dohovoru TIR a z Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie používať obyčajné karnety TIR zo dňa 19. 5. 1999. K úhrade zo strany žalobcu došlo 28. 10. 2005, a teda žaloba podaná 15. 10. 2008 bola podaná včas a nárok žalobcu nie je premlčaný.
Žalovaná so zaplatením dlžnej sumy sa dostala do omeškania, pričom ale odvolací súd posúdil toto omeškanie až dňom nasledujúcim po doručení žaloby (viď č.l. 120 a pripojené doručenky) až doručením
návrhu sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto až od 1. 9. 2010 bol priznaný úrok z omeškania vo výške 6 %. Požadovaný úrok z omeškania nie je v rozpore s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vzťah medzi žalobcom a žalovanou posudzuje ako obchodnoprávny vzťah a z tohto hľadiska posudzoval aj nárok na úroky z omeškania a aj otázku premlčania.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že pokiaľ ide o úrok z omeškania žiadaný za obdobie od 29. 10. 2005 do 31. 8. 2010 žalobu zamietol.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca požadoval zaplatenie sumy 13.272,34 eur s tým, že odvolací súd kapitalizoval požadovaný úrok za obdobie od 29. 10. 2005 do 14. 5. 2014, kedy rozhodol vo veci a dostal tak sumu 20.072,70 eur. Odvolací súd kapitalizoval požadovaný 6 % úrok za obdobie od 29. 10. 2005 do 1. 9. 2010 a dostal sumu 3.852,88 eur, takže pomer úspechu a neúspechu účastníkov je taký, že žalobca je úspešný na 80,80 % a žalovaná na 19,19 %, takže pomerné trovy, ktoré patria žalobcovi sú vo výške 61,61 %. Pri výpočte trov odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty 13.272,34 eur, takže tarifná odmena je 287,14 eur.
Žalobcovi patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 796,25 eur, za právnu službu, a to za tieto úkony:
- príprava a prevzatie zastúpenia (odmena 287,13 eur + 19 % DPH + režijný paušál 6,30 eur) = 347,78 eur,
- návrh vo veci samej (odmena 287,13 eur + 19 % DPH + režijný paušál 6,30 eur) = 347,78 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 5. 10. 2011 odmena 353,45 eur (odmena za úkon 287,13 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20 % DPH),
- náhrada za stratu času dňa 5. 10. 2011 je odmena 296,40 eur (cesta S. - M. a späť, čas strávený na ceste na pojednávanie a späť 10 hodín, t.j. 20 polhodín x 12,35 eur + 20 % DPH),
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty dňa 5. 10. 2011 - 79,99 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, Škoda Fabia 1,2, priemerná spotreba 6,5 l/100 km, cena benzínu 1,465 eur/liter),
- náhrada za použitie cestného motorového vozidla dňa 5. 10. 2011 je odmena 182,93 eur (0,183 eur/1 km, t.j. 840 x 0,183 + 20 % DPH),
- vyjadrenie vo veci zo dňa 7. 12. 2011 je odmena 353,45 eur (za 1 úkon 287,13 eur + režijný paušál 7,41 eur + 20 % DPH),
- účasť na pojednávaní dňa 13. 2. 2012 odmena 353,71 eur (odmena za 1 úkon 287,13 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH),
- náhrada za stratu času dňa 13. 2. 2012 je odmena 296,40 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, čas strávený cestou na pojednávanie a späť je 10 hodín, t.j. 20 polhodín x 12,35 eur + 20 % DPH),
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty dňa 13. 2. 2012 je odmena 82,23 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, Škoda Fábia 1,2, priemerná spotreba 6,5 l/100 km, cena benzínu 1,506 eur/1 liter),
- náhrada za použitie cestného motorového vozidla dňa 13. 2. 2012 je odmena 184,46 eur (0,183 eur/ km, t.j. 840 x 0,183 + 20 % DPH),
- účasť na pojednávaní dňa 6. 6. 2012 odmena 353,71 eur (1 úkon právnej služby 287,13 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH),
- náhrada za stratu času dňa 6. 6. 2012 odmena 296,40 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, čas strávený cestou na pojednávanie a späť je 10 hodín, t.j. 20 polhodín x 12,35 eur + 20 % DPH),
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty dňa 6. 6. 2012 84,08 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, Škoda Fábia 1,2, priemerná spotreba 6,5 l/100 km, cena benzínu 1,540 eur/liter),
- náhrada za použitie cestného motorového vozidla dňa 6. 6. 2012 - 184,46 eur (0,183 eur/km, t.j. 840 x 0,183 + 20 % DPH),
- účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2012 odmena 353,71 eur (1 úkon právnej služby 287,13 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH),
- náhrada za stratu času dňa 17. 10. 2012 - 296,40 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, čas strávený cestou na pojednávanie a späť je 10 hodín, t.j. 20 polhodín x 12,35 eur + 20 % DPH),
- náhrada za spotrebované pohonné látky dňa 17. 10. 2012 - 86,10 eur (cesta S. - M. a späť 840 km, Škoda Fábia 1,2, priemerná spotreba 6,5 litra/100 km, cena benzínu 1,577 eur/liter),
- náhrada za použitie cestného motorového vozidla dňa 17. 10. 2012 vo výške 184,46 eur (0,183 eur/ km, t.j. 840 x 0,183 + 20 % DPH). Spolu trovy prvostupňového konania sú 796,25 eur súdny poplatok zaplatený za návrh a 4.417,90 eur trovy právneho zastúpenia.
V odvolacom konaní žalobcovi vznikli trovy na zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 796,- eur a potom trovy právneho zastúpenia, a to
- dňa 18. 6. 2013 odvolanie proti rozsudku odmena 287,14 eur + režijný paušál 7,81 eur,
- dňa 20. 2. 2014 účasť na pojednávaní odmena 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur,
- dňa 25. 3. 2014 vyjadrenie vo veci samej odmena 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur,
- dňa 27. 3. 2014 účasť na pojednávaní odmena 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur,
- dňa 7. 5. 2014 účasť na pojednávaní odmena 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur,
- dňa 14. 5. 2014 účasť na pojednávaní odmena 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH 1.770,85 eur + 20 % DPH 354,17 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia s DPH 2.125,02 eur.
- Dňa 20. 2. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada za stratu času 20 polhodín po 13,40 eur je 268,- eur,
- dňa 27. 3. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada za stratu času 20 polhodín po 13,40 eur je 268,- eur,
- dňa 7. 5. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada za stratu času 20 polhodín po 13,40 eur je 268,- eur,
- dňa 14. 5. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada za stratu času 20 polhodín po 13,40 eur je 268,- eur. Spolu náhrada za stratu času bez DPH 1.072,- eur + DPH 20 % 214,40 eur, náhrada za stratu času spolu s DPH 1.286,40 eur.
Cestovné náhrady v zmysle zák. 283/2002 Z.z.
- dňa 20. 2. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada 840 km x 0,183 eur = 153,72 eur, spotreba nafty: 840/100 x 7,2 x 1,357 eur = 82,07 eur
- dňa 27. 3. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada 840 km x 0,183 eur = 153,72 eur, spotreba nafty: 840/100 x 7,2 x 1,338 eur = 80,92 eur,
- dňa 7. 5. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada 840 km x 0,183 eur = 153,72 eur, spotreba nafty: 840/100 x 7,2 x 1,362 eur = 82,37 eur,
- dňa 14. 5. 2014 cesta osobným automobilom z S. do M. a späť náhrada 840 km x 0,183 eur = 153,72 eur, spotreba nafty: 840/100 x 7,2 x 1,362 eur = 82,37 eur. Spolu cestovné náhrady bez DPH 942,61 eur + 20 % DPH 188,52 eur. Cestovné náhrady spolu s DPH 1.131,13 eur.
V odvolacom konaní teda vznikli trovy na súdnom poplatku 796,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.542,55 eur. Celkové trovy právneho zastúpenia sú teda 8.960,45 eur, z toho 61,61 % je 5.520,53 eur. Na súdnom poplatku z návrhu a za odvolanie žalobca zaplatil sumu 1.592,25 eur, z toho 61,61 % je 980,99 eur (rozhodnutie o trovách má oporu v ust. § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p., vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.