Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-45-2011.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-6Cb/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa Mariana Bojtoša AMES, Kamenné Kosihy 164, IČO: 33 256 535, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/A, proti odporcovi Obec Čebovce, Sedera Fabiana 162, Čebovce, IČO: 00 319 244, zastúpeného JUDr. Albínom Kostolanským, advokátom, so sídlom Malacky, Záhorácka 53, o zaplatenie 112.425,34 Eur istiny s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 35.707,86 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 24. 03. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi zaplatiť mu 20.684,48 Eur istiny s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že na základe Dodatku č. 1 zo dňa 31. 05. 2010 k Zmluve o dielo zo dňa 09. 06. 2009 vykonal pre odporcu zemné práce, kedy si dohodli podľa predmetnej zmluvy cenu za vykonanie týchto prác vo výške 48.964,32 Eur. V návrhu navrhovateľ uviedol, že navrhnuté práce navrhovateľ riadne vykonal a odovzdal a vyúčtoval podľa realizácie jednotlivých súborov práce, pričom odporca zaplatil za dielo navrhovateľovi časť dohodnutej sumy vo výške 28.279,64 Eur a zároveň, keďže je odporca v omeškaní, uplatnil si podaným návrhom aj príslušný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši platobným rozkazom zo dňa 12. 08. 2011 č. k. 7Rob/89/2011-23 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor a v písomne podanom odpore uviedol, že pokiaľ sa týka diela, ktoré mal vykonať navrhovateľ a za ktoré žiada zaplatiť, v danom prípade, podľa jeho názoru k vykonaniu diela nedošlo, nakoľko uvedené práce- terénne úpravy neboli vykonané. Odporca v písomne podanom odpore (na č. l. 24 a nasl.) ďalej uviedol, že na túto skutočnosť upozornil navrhovateľa listom zo dňa 09. 08. 2011. Navrhovateľ k písomne podanému odporu podal vyjadrenie podaním zo dňa 08. 12. 2011 (na č. l. 47), kedy v tomto vyjadrení uviedol, že zo strany odporcu bol požiadaný, aby v súvislosti so zachovaním kontinuity vystavoval faktúry pre nich tak, aby zneli na vykonávanie terénnych úprav, pričom nikdy odporcovi nedodával súpis kde by boli uvedené fiktívne terénne práce, alebo práce spojené s nejakou úpravou. Ďalej uviedol, že Dodatok č. 1 sa uzavrel na základe výslovnej žiadosti objednávateľa, teda odporcu, ktorý sa prezentoval rozhodnutím mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 11. 03. 2010, kde sa jednoznačne uzatvárala výstavba 10 bytových jednotiek, prvá etapa na ulici Parlag a kde navrhovateľ
oboznámil prítomných poslancov so stavom pri výstavbe 10 bytových jednotiek v prvej etape. Pre navrhovateľa však z nepochopiteľných dôvodov Obecné zastupiteľstvo tieto náklady účtovalo v položke terénnych úprav. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pre odporcu dodal stavebné práce vykonané nad rámec uzavretej pôvodnej zmluvy o dielo a to na stavbe sociálnych bytov nižší štandard 6+4 bytových jednotiek.
Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu, pričom sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu a to v dôsledku prác, ktoré on vykonal pre odporcu, pričom poukázal na mimoriadne zasadnutie Obecného zastupiteľstva uskutočneného dňa 11. 03. 2010, kedy bolo dohodnuté, že navrhovateľ vykoná ďalšie práce v objeme 97.282,25 Eur s tým, že tieto sa budú považovať za terénne úpravy, avšak bolo dohodnuté vykonávanie prác na sociálnych bytoch a to z dôvodov, že o to požiadala obec, ktorý však pre navrhovateľa nebol známy a navrhovateľ vždy odporcovi predložil presný súpis prác, ktoré vykonal a predkladal odporcovi aj faktúry s vyúčtovaním skutočných prác, ktoré pre odporcu vykonal. Uvedené má navrhovateľ zaevidované vo svojom účtovníctve tak, ako to odporcovi fakturoval za práce, ktoré skutočne vykonal.
Odporca na pojednávania žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, uviedol, že Dodatok č. 1 k Zmluve bol podpísaný bez súhlasu Obecného zastupiteľstva a tento dodatok pojednáva o vykonaní zemných prác a tieto terénne práce, terénne úpravy vykonané neboli žiadne. V dôsledku uvedeného odporca podal vzájomný návrh na zaplatenie 76.718,88 Eur istiny a to podaním zo dňa 27. 02. 2012, pričom v predmetnom návrhu uviedol, že zemné terénne úpravy nikdy neboli vykonané a jednalo sa podľa jeho názoru o vystavovanie fiktívnych faktúr za nevykonané práce, pričom v dôsledku toho si vzájomným návrhom uplatnil zaplatenie 76.718,88 Eur, keďže žiadne zemné a terénne práce zo strany navrhovateľa vykonané neboli.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 10. 2013 (na č. l. 409) uviedol, že v dôsledku znaleckého dokazovania, vykonaného znalcom Ing. Mariánom Novotným bol zistený objem prác vykonaných mimo zmluvy o dielo práce a to v objeme 112.425,34 Eur, pričom, keďže si odporca vzájomným návrhom uplatnil zaplatenie 76.718,88 Eur za terénne práce, ktoré vykonané navrhovateľom neboli, žiadal s prihliadnutím na uvedené zaplatenie 35.706,46 Eur a na pojednávaní dňa 20. 11. 2013 súd pripustil zmenu návrhu na zaplatenie 35.706,40 Eur istiny. Dňa 31. 01. 2014 podal navrhovateľ ďalší návrh na zmenu návrhu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 112.425,34 Eur istiny spolu s príslušenstvom a pridržiaval sa svojho návrhu na zaplatenie žalovanej sumy a na pojednávaní dňa 23. 04. 2014 uviedol, že znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ vykonal pre odporcu práce a to v takom rozsahu, v akom si uplatňuje navrhovateľ zaplatenie žalovanej sumy keďže navrhovateľ účtoval odporcovi vykonanie zemných prác, hoci v skutočnosti tieto práce nevykonal, ale vykonával stavbu a výstavbu v radovej zástavbe, čoho dôkazom sú aj faktúry na skutočne vykonané práce na žiadosť vtedajšieho štatutárneho zástupcu odporcu, kedy navrhovateľ vykonával práce na základe jeho požiadaviek s tým, že sa jedná o zemné práce. Zároveň uviedol, že navrhovateľ vykonal pre odporcu práce na bytových jednotkách, pričom odporca zaplatil za tieto práce na účet navrhovateľa 355.120,-- Eur a zo Zmluvy o dielo, ktorá bol platne uzavretá mal tento zaplatiť čiastku 278.402,50 Eur, pričom znalec určil, že celková hodnota navrhovateľom vykonaných prác predstavuje čiastku 366.537,42 Eur a v dôsledku toho, že odporca si vzájomným návrhom uplatnil zaplatenie 76.718,-- Eur za práce, ktoré navrhovateľ nevykonal, žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu rozdiel medzi navrhovateľom uplatňovanou sumou a odporcom uplatňovanou sumou ako aj trovy konania.
Svedok J. E. na pojednávaní dňa 10. 10. 2012 uviedol, že v čase keď bola uzatvorená Zmluva o dielo medzi odporcom a navrhovateľom bol štatutárnym zástupcom odporcu- starostom obce, predmetom zmluvy bola výstavba 10 bytových jednotiek s nižším štandardom a navrhovateľ mal pre obec vykonať práce na základe stanoveného projektu a stanoveného rozpočtu, pričom projekt spracovával R.. F. F. R.. H., uviedol, že počas výstavby predmetných bytov došlo k problémom najmä čo sa týka financovania projektu, potvrdil, že Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 11. 03. 2010 schválilo ďalší objem finančných prostriedkov a to 97.282,25 Eur v rátane DPH na terénne úpravy a tiež uviedol, že je pravdou aj to, že finančné prostriedky, ktoré boli dohodnuté, že by sa mali poskytnúť navrhovateľovi v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, neboli na terénne úpravy, ale na dokončenie výstavby sociálnych bytov. Potvrdil zároveň, že navrhovateľ vykonal pre odporcu práce naviac mimo uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom potvrdil, že práce, ktoré boli uvedené vo výkaze zo dňa 18. 02. 2010 skutočne navrhovateľ aj
vykonal, tieto boli aj skolaudované a on ich uznal. Potvrdil tiež to, že zemné práce v objeme 97.282,25 Eur na predmetnej stavbe vykonané neboli.
Svedok W. N. na pojednávaní potvrdil, že pracoval u navrhovateľa ako stavebný robotník, vykonával práce na pokyn majstra a uviedol, že vykonávali aj určité terénne práce s technikou a to strojmi UNC, rýpadlom, ako aj ručne, kedy kopali základy.
Svedok V. Z., ktorý pracoval u navrhovateľa uviedol, že on pracoval na stavbe sociálnych bytov ako bagrista, robil výkopové práce, vykopával základy a odkopával zeminu, zároveň zasypával základy, robil terénne úpravy, odkopával pred budovou a kopal vodomerné šachty. Nevedel uviesť v akom objeme finančných prostriedkov je možné vyjadriť ohodnotenie týchto terénnych prác.
Svedok Q. Q. na pojednávaní uviedol, že bol členom Obecného zastupiteľstva, pričom k mimoriadnemu zasadnutiu Obecného zastupiteľstva 11. 03. 2010 sa nevedel vyjadriť, keďže si nevedel spomenúť.
Svedok Š. F. na pojednávaní uviedol, že bol projektantom predmetnej stavby, nevedel sa vyjadriť k prácam vykonaným mimo projektu, teoreticky potvrdil možnosť vzniku práce naviac mimo uzavretej Zmluvy o dielo a mimo projektu, avšak nevedel sa vyjadriť v akom objeme finančných prostriedkov.
Svedok V. H. na pojednávaní uviedol, že podľa jeho vedomostí boli vykonané práce naviac mimo rozpočtu a tieto práce naviac boli vykonané najmä z toho dôvodu, že v pôvodnom projekte sa s týmito prácami nepočítalo a bolo potrebné ich vykonať, pričom vykonanie týchto prác naviac mimo Zmluvy o dielo bolo odsúhlasené Obecným zastupiteľstvom a boli odsúhlasené aj finančné prostriedky na vykonanie týchto prác.
Svedok R.. R. N. na pojednávaní uviedol, že vykonával funkciu stavebného dozoru, stavba 10 bytových jednotiek bola robená podľa projektu, pričom sa však robili úpravy na rozpočte, ale aj na projekte, išlo o také úpravy, ktoré nemenili charakter stavby a boli v dôsledku toho, že bolo potrebné vykonať naviac práce, keďže v rozpočte stavby niektoré položky úplne chýbali, chýbali položky na pomocné stavebné práce, čo sa zistilo pri odovzdávaní staveniska a zároveň odporca žiadal vykonanie prác naviac v dôsledku budovania podkrovia v predmetných nehnuteľnostiach a preto bolo potrebné navýšiť múry prvým nadzemným podlažím, s týmto projekt pôvodne nepočítal. Potvrdil, že nešlo v danom prípade o vykonávanie terénnych úprav navrhovateľom, pričom potvrdil, že práce tak, ako bol uvedený súpis prác vo faktúre č. 07210 zo dňa 05. 08. 2010 bol skutočne podľa tohto vykonaný, terénne práce vykonané neboli.
Zo zmluvy o dielo zo dňa 09. 06. 2009 uzavretej medzi odporcom, ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom súd zistil, že účastníci uzavreli Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola stavba sociálnych bytov nižší štandard v rozsahu 6+4 bytovej jednotky v Čebovciach v intraviláne Obce Čebovce, jednalo sa o novostavbu radovo za sebou stojacich sociálnych bytov a cena za zhotovenie diela bola dohodnutá na 278.402,52 Eur. Z Dodatku zmluvy č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 09. 06. 2009, zo dňa 31. 05. 2010 súd zistil, že odporca s navrhovateľom uzavreli dodatok, predmetom ktorého boli zemné práce, terénne úpravy na ulici Na Parlagu v Čeboviach a cena za zhotovenie bola dohodnutá na 48.964,32 Eur. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie časti ceny dohodnutej Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 31. 05. 2010 ako zemné práce, terénne úpravy. Z výsluchu účastníkov bolo preukázané, že práce, tak ako boli popísané v článku 3 predmetnej Zmluvy o dielo Dodatku č. 1 zo dňa 31. 05. 2010 navrhovateľ nevykonal. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Mariána Novotného súd zistil, že stavba sociálne byty nižší štandard v rozsahu 6+4 bytové jednotky Čebovce bola postavená na základe stavebného povolenia číslo jednania 1/2010, jednalo sa o novostavbu radovo za sebou stojacich sociálnych bytov sústredených do dvoch obytných blokov, vytvárajúcich radovú zástavbu pri miestnej komunikácii na ulici Na Parlagu v Čebovciach a stavba bola členená do jednotlivých objektov a to sociálne byty nižší štandard 6+4, vodovodné prípojky, kanalizačné prípojky a elektrické prípojky. Stavbu realizoval Marian Bojtoš- AMES so sídlom Kamenné Kosihy 164 na základe Zmluvy o dielo zo dňa 09. 06. 2009. Cena za bytové jednotky bola dohodnutá v celkovom objeme 278.402,52 Eur. Zároveň súd zistil, že navrhovateľ ďalej vykonal pre odporcu práce mimo písomne uzatvorenej zmluvy o dielo a to v rozsahu a objeme 112.425,34 Eur. Z výsluchu účastníkov bolo preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi celkom 355.120,-- Eur, pričom podľa zmluvy o dielo zo dňa 09. 06., mal odporca zaplatiť 278.402,52 Eur. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané to, že navrhovateľ vykonal pre odporcu práce, okrem prác, ktoré
boli dohodnuté v Zmluve o dielo zo dňa 09. 06. 2009 s dohodnutou cenou vrátane DPH 278.402,52 Eur, ďalšie práce na novostavbe radovo za sebou stojacich sociálnych bytov- sociálne byty nižší štandard v rozsahu 6+4 bytové jednotky v Čebovciach a to v hodnote 112.425,34 Eur a za tieto práce bolo odporcom navrhovateľovi zaplatených 76.717,48 Eur (viď, odporca zaplatil navrhovateľovi celkom za predmetné byty 355.120,-- Eur, z toho 278.402,52 Eur bolo zaplatených na základe platnej Zmluvy o dielo zo dňa 09. 06. 2010 a suma 76.717,48 Eur bola zaplatená z titulu prác vykonaných nad rámec prác dohodnutých v uvedenej zmluve (to je v zmluve zo dňa 09. 06. 2009). Keďže uvedené práce boli vykonané v objeme a v cene 112.425,34 Eur je preto povinný potom odporca zaplatiť navrhovateľovi ešte 35.707,86 Eur ako rozdiel medzi hodnotou a objemom prác skutočne vykonaných navrhovateľom vo výške 112.425,34 Eur a vyplatených mu z titulu tejto položky 76.717,48 Eur (112.423,34 -76.717,48 = 35.707,86 Eur).
Podľa § 37 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Návrh navrhovateľa považoval za čiastočne dôvodný, keďže mal preukázané, že navrhovateľ vykonával pre odporcu práce na výstavbe sociálnych bytov, jednalo sa však o práce naviac na základe súhlasu odporcu, pričom však zmluvné strany uvedený rozsah prác naviac neupravili (nedohodli) písomným dodatkom k Zmluve zo dňa 09. 06. 2009 podľa článku V bodu 2. Preto potom podľa názoru súdu, keďže Dodatok z Zmluve o dielo uzavretý nebol, práce navrhovateľ však pre odporcu vykonal, ide v danom prípade o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Je nesporné, že odporca získal majetkové hodnoty a to vykonaním prác navrhovateľom bez toho, aby existoval právny dôvod- v tomto prípade Dodatok k Zmluve o dielo zo dňa 09. 06. 2009, na jeho strane došlo k zväčšeniu majetku, pričom podľa znaleckého posudku znalca Ing. Mariana Novotného sa jedná o práce v hodnote 112.425,34 Eur. Keďže však odporca zaplatil len časť týchto prác, ako už bolo vyššie uvedené jedná sa o sumu 76.717,48 Eur, je potom povinný zaplatiť navrhovateľovi ešte 35.707,86 Eur. Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. z vyššie uvedenej sumy, avšak len od podania návrhu t. j. rozhodnutia súdu o zmene návrhu, keďže je nesporné, že odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zároveň vo zvyšku súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 112.425,34 Eur zamietol, keďže mal preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi celkom 355.120,-- Eur, z toho 278.402,52 Eur z titulu Zmluvy o dielo zo dňa 09. 06. 2009 a 76.717,48 Eur ako časť platieb za vykonané práce na stavbe sociálnych bytov s nižším štandardom. Pokiaľ sa týka Dodatku č. 1 zo dňa 31. 05. 2010 k zmluve o dielo zo dňa 09. 06. 2009, súd tento vyhodnotil v súvislosti s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka ako neplatný právny úkon, keďže mal nesporne preukázané, že pri jeho uzavieraní chýbala ako náležitosť právneho úkonu vážnosť vôle; totižto právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Je nesporné, že účastníci, vyplýva to aj z ich výsluchu ako aj výsluchu svedkov, kedy z uvedeného vyplynulo, že zmluvné strany vôľu vykonať terénne práce len predstierali. Simulovaný právny úkon je preto pre nedostatok vážnosti neplatný. Táto neplatnosť sa uplatňuje vo vzťahu oboch účastníkov, keďže obaja vedeli o tom, že ide o simuláciu a teda ani jeden z nich sa nemôže dovolať dôvery v urobený prejav. Preto potom aj kompenzačná námietka uplatnená odporcom v čiastke 76.717,88 Eur nemohla byť súdom akceptovaná keďže vyplývala z Dodatku č. 1 Zmluvy o dielo a keďže tu bola vedomosť obidvoch strán o tom, že sa jedná len o simulovaný právny úkon, každý jeden z účastníkov mal vedomosti o tom, že práce podľa tohto Dodatku vykonané neboli a ani vykonané nemali byť a že vzhľadom na to ani platby, ktoré zaplatil odporca neboli za tieto práce. Zároveň tiež si odporca uplatnil zaplatenie sumy 76.717,48 Eur pričom pokiaľ by sa vychádzalo z Dodatku zmluvy predstavovala by táto suma čiastku 48.964,32 Eur. K vysvetleniu prečo súd posudzoval uvedený návrh odporcu ako kompenzačnú námietku podľa § 98 O. s. p. je potrebné uviesť, že pôvodne si odporca vzájomným návrhom uplatnil 76.717,48 Eur avšak v priebehu konania si navrhovateľ uplatnil zaplatenie 112.425,34 Eur, súd pripustil túto zmenu návrhu a keďže toto predstavovalo vyššiu sumu ako bol prejav odporcu a súdu ustanovenie § 98 O. s. p. ukladá hodnotiť prejav takto a v závislosti od toho, čo navrhuje, aby mu bolo prisúdené, preto potom keďže si odporca uplatnil menej ako navrhovateľ, posúdil jeho prejav ako obranu.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej veci, keďže každý z účastníkov mali vo veci čiastočný úspech súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.