Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Co-200-2013.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/200/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému G. B., bytom A. XXX/XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 424,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1C/91/2012-54 zo dňa 30.01.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania 45,23 Eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Ambróza Motyku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 90,02 Eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia 424,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 424,81 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 14.01.2010, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 449 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, pričom žalovaný ako dlžník sa zaviazal nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 12 mesačných splátok vo výške 43,60 Eur, t.j. celkom 523,20 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.02.2010. Na základe zmluvy žalobca prevzal tovar u predajcu, pričom zaplatil len časť dlžnej sumy 43,60 Eur. V dôsledku nesplácania úveru žalobca dňa 12.04.2010 od úverovej zmluvy odstúpil. Žalovaná istina pozostáva zo sumy 43,60 Eur ako dlžných mesačných splátok do odstúpenia a 381,21 Eur titulom zvyšku úverovej istiny - zročná v dôsledku odstúpenia od zmluvy. V priebehu konania vstúpil na stranu žalovaného vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.
Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 14.01.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na zakúpenie tovaru v hodnote 499 Eur. Priama platba u predajcu Nay Elektrodom Prešov činila 50 Eur, výška úveru bola 449 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 43,60 Eur so splatnosťou splátok k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.02.2010. Cena úveru bola 523,20 Eur a celkové náklady 74,20 Eur. Žalobca podaním zo dňa 12.04.2010 v dôsledku nesplácania úveru žalovaným odstúpil od úverovej zmluvy. Prvostupňový súd následne citoval ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 a 2, § 2 písm. b), § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52, § 53, § 100 ods. 1, § 101, § 107, § 451, § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorú považoval za absolútne neplatný právny úkon v dôsledku jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti. Zmluva i všeobecné úverové podmienky sú nečitateľné bez použitia akýchkoľvek zväčšovacích pomôcok a z tohto dôvodu má žalobca nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že od zmluvy odstúpil, aj keď nie je možné odstúpiť od neplatne uzavretej zmluvy. V danom prípade vzniklo žalobcovi iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda rozdielu medzi tým, čo žalovanému poskytol (449 Eur - bez priznania akýchkoľvek poplatkov z dôvodu ich neprijateľnosti) a tým, čo mu žalovaný vrátil (43,60 Eur), teda sumy 405,40 Eur. V dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom súd žalobu zamietol, pričom subjektívnu dvojročnú lehotu počítal od 15.01.2010, t.j. deň, keď žalobca mal vedomosť o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému. Žalobca sa mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom v rámci predmetu svojej činnosti, súd predpokladal jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitosti právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať písomnú formu právneho úkonu (tzv. prezumpcia znalosti práva). Tiež je nepochybné, že žalobca v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Kto sa na jeho úkor obohatil je evidentné. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa tak premlčal dňa 16.01.2012 (pondelok, 15.01.2012 bola nedeľa) v subjektívnej premlčacej lehote. Ak by súd počítal premlčaciu lehotu počnúc dňom odstúpenia od zmluvy a zosplatnenia dlhu dňa 31.05.2010, nárok žalobcu by bol premlčaný tak v dvojročnej subjektívnej lehote dňa 31.05.2012 (štvrtok). Prvostupňový súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že o bezdôvodnom obohatení nevedel, lebo úkon považuje za platný, a preto mu nemôže plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva na jeho vydanie. Túto skutočnosť by žalobca mohol tvrdiť nepretržite, a tým by premlčacia lehota nezačala plynúť nikdy. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia by súd žalobcovi priznal vo výške 405,40 Eur, ak by v konaní nebola vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného. Súd v zmysle zachovania ochrany spotrebiteľa zachoval účinky námietky premlčania aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovaný náhradu trov konania nepožadoval. Vedľajšiemu účastníkovi na strane procesne úspešného žalovaného súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) vo výške 59,76 Eur (29,88 Eur x 2), režijný paušál 7,63 Eur x 2 a daň z pridanej hodnoty 15 Eur zo sumy 75,02 Eur, spolu 90,02 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom, že úverová zmluva ako aj všeobecné úverové podmienky sú nejasné, neurčité a pre bežného človeka nezrozumiteľné. Predmetná úverová zmluva aj všeobecné úverové podmienky, ktoré sú uvedené na jej zadnej strane a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, spĺňajú všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu je veľkosť písma dostatočne čitateľná a rozsah úverovej zmluvy ako aj všeobecných úverových podmienok je primeraná zložitosti uzatváraného právneho vzťahu. Všetky dôležité zmluvné ustanovenia sa nachádzajú v úvodnej časti úverovej zmluvy a sú zvýraznené tak, aby poskytli klientovi jasné a zrozumiteľné informácie o ekonomických parametroch poskytovaného úveru. Navyše žalovaný v konaní nebol ani vypočutý, a teda nie je možné tvrdiť určitú skutočnosť bez disponovania vyjadrenia tejto druhej
strany. Poukázal na nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa revolvingového úveru, ktorý nebol predmetom súdneho konania. Ďalej namietal, že zo zmluvných i zákonných ustanovení vyplýva, že odstúpením od úverovej zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia zmluvných splátok úveru žalovaným nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku ani k zániku všetkých práv a povinností z tejto úverovej zmluvy, lebo žalobca bol aj po odstúpení oprávnený požadovať od žalovaného splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva. Nesúhlasil s tým, že úverová zmluva sa od počiatku zrušila v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo účastníkmi bolo dohodnuté inak. Mal za to, že na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník nemožno prihliadať, lebo nebola vznesená zákonom špecifikovaným subjektom - dlžníkom. V prípade aplikácie bezdôvodného obohatenia, s ktorým však žalobca nesúhlasil, tvrdil, že neuplynula dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca považuje zmluvu o úvere za platnú, nemohla mu začať plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca namietal tiež priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré považoval za neúčelne vynaložené. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa stotožnil. Na doplnenie odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania (na čl. 9 spisu) je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalovaný slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.
Z obsahu spisu i napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 12.04.2010 s účinnosťou k 31.05.2010, kedy sa stal dlh splatný v celom rozsahu.
Žalobca v odvolaní namietal vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy, že nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku, ani k zániku všetkých práv a povinností z tejto úverovej zmluvy, a preto má nárok na zaplatenie istiny vrátane príslušenstva.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa a
spotrebiteľ si najmä nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenia všeobecných úverových podmienok (bod IV. -4.-2. a III.-6 -1.), na ktoré poukázal žalobca v odvolaní jednoznačne zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pokiaľ ho zaväzujú na plnenie vo väčšom rozsahu ako pri zrušení zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na zaplatenie iného plnenia ako toho, ktoré sa podľa zmluvy poskytlo aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa všeobecných podmienok, ktoré boli vopred predformulované žalobcom, sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil právne následky odstúpenia od úverovej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci si žalobca mohol uplatňovať nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu k odstúpeniu od zmluvy došlo s účinkami ku dňu 31.05.2010, pričom žaloba bola podaná na súde až 30.08.2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula dňa 31.05.2012. V dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol.
Navyše odvolací súd dáva do pozornosti, že novelou vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je súd povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Nedôvodná bola i odvolacia námietka o nemožnosti vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v súlade s ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má za to, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinností ako hlavný účastník. Je preto oprávnený uplatniť námietku premlčania tak, ako by ju bol oprávnený uplatniť účastník konania, na podporu ktorého do konania vstúpil. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká, iba
sa závažne oslabuje. Základným účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti.
Vedľajší účastník nie je legitimovaný na dispozičné úkony spojené s konaním alebo dispozície spojené s predmetom konania (späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu). Vznesenie námietky premlčania však medzi takéto dispozičné úkony nepatrí a akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo 2313/2004. ,,Podľa ustanovenia § 93 ods.3 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Obdobný právny záver vyplýva aj z rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cd /539/2008 zo dňa 19.02.2009, podľa ktorého „vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, teda odporcu a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 4 aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane".
Konanie vedľajšieho účastníka je na prospech účastníka, ktorého zastupuje v spore, a preto môže využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi inými aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne necháva zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právo na zastúpenie advokátom nie je možné uprieť teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t.j. ako právnickej osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01.01.2012 za trovy konania sa považuje aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Odvolacie námietky žalobcu preto neboli neopodstatnené.
Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku v dôsledku argumentácie o revolvingovom úvere, odvolací súd uvádza, že predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 424,81 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenia dlhu žalovaným vyplývajúcim zo spotrebiteľského úveru na nákup spotrebného tovaru, nie čerpanie revolvingového úveru. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že prvostupňový súd v odôvodnení len poukázal na ďalšiu nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorý do formulárovej zmluvy (bod C) Kreditná karta) včlenil ďalšiu zmluvu, pričom žalovaný mal úmysel uzatvoriť len úverovú zmluvu na nákup konkrétneho tovaru, nie aby bol zaradený do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a aby mu bol poskytnutý úverový rámec 700 Eur a vydaná kreditná karta. Odvolacie námietky žalobcu preto neboli dôvodné.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že využil zásadu úspechu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v odvolacom konaní a uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 29,88 Eur + 7,81 Eur režijný paušál zvýšenú o 20 % DPH (7,54 Eur), čo je spolu 45,23 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.