Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/133/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajská súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Galla a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci navrhovateľa L.. T. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, R., zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Gaštanová 3077/17, Žilina proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody o príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 82, zo dňa 21. 02. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 6 437,54 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Tatiane Polkovej, vedený v Z. Z., a. s., N., číslo účtu XXXXXXXX/XXXX.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 118,26 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Tatiane Polkovej, vedený v Z. Z., a. s., N., číslo účtu XXXXXXXX/ XXXX.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 830 917,35 eur vo výške 8,5% ročne od 15. 02. 2008 do 15. 02. 2008 do 21. 12. 2012 a trovy právneho zastúpenia vo výške 6 795,41 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 688 zo dňa 11. 02. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -720 zo dňa 20. 05. 2010 bola priznaná navrhovateľovi náhrada škody vo výške 948 690,87 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 19. 06. 2010. Navrhovateľ si uplatnil príslušenstvo k návrhu na náhradu škody podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od 15. 02. 2008 vo výške ako vyplýva z návrhu s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Istina bola navrhovateľovi zaplatená dňa 21. 12. 2012. Súd mal za to, že vzťah zákona č. 58/1969 Z. z . je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a pokiaľ neobsahuje vlastnú právnu úpravu ohľadne úroku z omeškania, ide o právny vzťah, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom s poukazom na ust. § 20 citovaného zákona. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Podľa názoru odporcu návrh navrhovateľa na úrok z omeškania nie je právne opodstatnený, lebo v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špeciálnom vzťahu nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Nejde o typický záväzkový občianskoprávny vzťah upravený Občianskym zákonníkom, najmä jeho ustanoveniami § 488 a § 489, ale aj zákonom č. 58/19969 Zb. Zároveň napadol aj výrok o trovách konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok zodpovedá stavu veci a zákonu. Je nesporné, že právnou skutočnosťou odôvodňujúcou vznik záväzku odporcu je zákon č. 58/1969 Zb. Označená právna norma dostatočne špecifikuje vznik záväzku na strane odporcu. Pri správnej aplikácii ust. § 20 zákona č. 58/1969 Zb. súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka a pri výpočte úkonov správne aplikoval ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Zároveň navrhovateľ žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov.

Zákon č. 58/1969 Zb., ktorý ako osobitný právny predpis upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, viaceré čiastkové otázky neupravuje (nerieši), pričom medzi týmto zákonom a Občianskym zákonníkom ide o vzťah, v ktorom platí, že úprava lex generalis (Občianskeho zákonníka) sa nemôže uplatniť, ak jestvuje úprava v lex spesialis (v zákone č. 58/1969 Zb.), teda že osobitný predpis má prednosť pred všeobecným predpisom (vyjadrenie zásady „lex specialis derogat legi generali“). Tento postup (vzťah) je napokon expressis verbis zakotvený v ust. § 20 zákona č. 58/1969 Zb. ktoré uvádza, že pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy ustanovené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Znamená to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sú podporne použiteľné na právne vzťahy upravené zákonom č. 58/1969 Zb. vtedy, pokiaľ tento osobitný zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu.

Z zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový právny vzťah ako dvojstranný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vzniká nielen z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka).

Subjektmi záväzkového právneho vzťahu (a to na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka) sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, ktorý má v občianskoprávnych vzťahoch postavenie právnickej osoby ( v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka).

Zákonodarca pod pojmom pohľadávka vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok.

Záväzkové právne vzťahy ako z uvedeného vyplýva, sú aj zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi poškodeným a škodcom; v takomto prípade poškodeného treba považovať za veriteľa a škodcu za dlžníka.

Okolnosť, že zákon č. 58/1969 Zb. nepoužíva pojmy ako „dlžník“ a „veriteľ“, vonkoncom ešte neznamená, že štát by v zodpovednostnom právnom vzťahu podľa tohto zákona nemal byť posudzovaný v pozícii zodpovedajúceho subjektu, t.j. ako dlžník zo záväzkového právneho vzťahu.

Uvedený zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje ani pojem škoda, ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú svojou povahou nárokmi občianskoprávnymi. Pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody, teda nárok na náhradu ujmy, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére ako poškodeného, a je vyjadriteľná v peniazoch, tento nárok možno charakterizovať ako peňažný dlh, pričom postavenie navrhovateľa má charakter postavenia veriteľa a postavenie odporcu charakter postavenia dlžníka vrámci plnenia peňažného dlhu.

Nakoľko vzniklo omeškanie z plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Okresný súd správne posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, použil správne ustanovenia Občianskeho zákonníka na vzniknutý vzťah, a nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením uplatneného peňažného nároku navrhovateľom, správne priznal úrok z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

(Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , R50/2010; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , 1/2004 ZSP; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , R 61/2008)

Odporca napadol odvolaním aj výrok o trovách konania pozostávajúci z povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 6 795,41 eur bez bližšieho odôvodnenia. Odvolací súd preskúmal výrok o trovách konania a zistil, že trovy konania neboli správne navrhovateľovi priznané. S poukazom na ustanovenia použité v rozhodnutí okresného súdu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. priznané trovy právneho zastúpenia zo základu priznaného rozsudkom, sú za jeden úkon právnej služby vo výške 1 110,45 eur v tejto sume bol priznaný režijný paušál, tak ako ho pri jednotlivých úkonoch právnej služby priznal aj okresný súd. Režijný paušál a 20% DPH boli priznané tak, ako boli priznané okresným súdom. Za jednotlivé úkony tak bola priznaná odmena, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 14. 02. 2011 a podanie žaloby zo dňa 14. 02. 2011 v rozsahu 1 110,45 eur plus 7,41 eur režijný paušál plus 20% DPH, teda 1 341,43 eur za každý úkon zvlášť, za pojednávanie dňa 03. 04. 2012 a dňa 07. 02. 2013 vo výške 1 110,45 eur plus 7,63 režijný paušál a 7,81 eur režijný paušál, teda spolu 1 118,08 eur a 1 118,26 eur, a za pojednávanie dňa 21. 02. 2013 vo výške 1 110,45 eur po 7,81 eur režijný paušál, teda 1 118,26 eur. Cestovné, náhrada za používanie cestných motorových vozidiel a náhrada za stratu času bola priznaná v rozsahu tak, ako okresným súdom, celkovo tak boli priznané trovy právneho zastúpenia vrámci prvostupňového konania vo výške 6 437,54 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p. kde navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov pozostávajúcih z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16. 04. 2013, ako písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vo výške 1 110,45 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a režijný paušál 7,81 eur v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu vo výške 1 118,26 eur.

Rozsudok okresného súdu, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, odvolaním nebol napadnutý.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.