Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, proti odporcovi: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, za účasti matky: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -434 zo dňa 28. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -441 z 25.11.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zvyšuje výživné odporcu na O. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 21,41 eur na sumu 45,-eur mesačne s účinnosťou od 28.03.2012, ktoré je povinný zasielať k rukám O. I., vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.03.2012 do 31.10.2013 vo výške 287,-eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 13,-eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -200 zo dňa 12.09.2005.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -200 zo dňa 12.9.2005 tak, že otca zaviazal prispievať na výživu syna O. sumou 60,-eur mesačne od 1.6.2009 do 28.2.2012 a sumou 120,-eur mesačne od 1.3.2012, a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň zameškané výživné v sume 2.790,-eur mu povolil splácať spolu s bežným výživným po 50,-eur mesačne pod stratou výhody splátok.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -200 zo dňa 12.9.2005, kedy bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 645,-Sk. Otec bol vtedy nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi. Matka mala čistý mesačný príjem 8.506,-Sk. Navrhovateľ bol vtedy v prvom stupni základnej školskej dochádzky. Na strane maloletého odvtedy došlo k zmene pomerov v súvislosti s jeho prirodzeným rastom, nástupom na vyšší stupeň základnej školy, následne na strednú školu (3. ročník strednej školy). Zároveň sa podstatne zvýšili jeho výdavky z dôvodu ťažkého úrazu, keď v júni 2009 pri lezení na skalu

spadol z výšky 11m a utrpel vnútorné poranenia a zlomeniny s trvalými následkami. V októbri 2010 bol uznaný za zdravotne ťažko postihnutú osobu vyžadujúcu sprievodcu s mierou funkčnej poruchy 50% a v dôsledku toho mu bol priznaný kompenzačný príspevok na výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla vo výške 5,950 € ako 80% z obstarávacích nákladov 7.000,-€. Vo februári 2011 absolvoval ďalšiu operáciu, v júli a auguste 2010 a v júli 2011 absolvoval kúpeľnú liečbu. Bol nútený nosiť ortopedické topánky, poberať analgetiká, chodil pomocou barlí, pravidelne chodil na rehabilitáciu a chodiť bez opory mohol až od februára 2012. V tom období ho bolo nutné voziť do školy 7 km. Navrhovateľovi bola vyplatená poistka vo výške 332,-eur za čas nevyhnutného liečenia a 996,-eur za trvalé následky úrazu. Pokiaľ z týchto prostriedkov bol zakúpený napr. X-box a počítač pre navrhovateľa, nakoľko bol niekoľko mesiacov v domácom liečení, tento náklad považoval za dôvodný. Navrhovateľ tiež nosí okuliare. Ďalším dôvodom zvýšenia výživného bola inflácia.

Odporca je vlastníkom rodinného domu - drevenice, kde má právo doživotného bývania jeho matka. Vyučený je strojný zámočník. Jeho zdravotný stav je dobrý. Od 9.9.2008 je evidovaný nezamestnaný, do evidencie bol zaradený ako dobrovoľne nezamestnaný, naposledy bol na pracovnú zmluvu zamestnaný v r. 2000. Od 1.8.2009 poberá dávky v hmotnej núdzi 118,-eur. Pracoval na dohodu ako futbalový rozhodca v rokoch 2011-2013, v 11/2012 mal čistý príjem 51,-eur a boli mu vyplatené cestovné náhrady vo výške 8,-eur a v 04-05/2013 cestovné náklady vo výške 236,-eur. Konštatoval, že odporca nevyvíja dostatočné zvýšené úsilie za účelom nájdenia si riadneho zamestnania, a to napriek tomu, že v okrese Žilina bol napríklad v súvislosti s príchodom automobilových výrobcov ako KIA a MOBIS dostatok pracovných príležitostí v strojárskom priemysle. Je nemysliteľné, aby počas 13 rokov sa nezamestnal na pracovnú zmluvu aspoň na určitý čas, aj keď by mal poberať minimálnu mzdu. Skutočnosť, že predkladá potvrdenia o hľadaní si práce od rôznych zamestnávateľov ako je to vyžadované úradom práce, sama o sebe ešte neznamená, že odporca si naozaj aktívne prácu hľadá. Nie je možné, aby odporca dokázal zabezpečiť čo i len svoje základné potreby zo sumy 90,-eur, ktorá mu zostáva po zaplatení výživného z dávok v hmotnej núdzi. Odôvodnenie, že jeho zvyšné potreby hradí jeho matka neobstojí, nakoľko priamo z jeho prednesu vyplynulo, že v súčasnosti s ňou nemá ani dobré vzťahy. Pokiaľ by bol odporca v minulosti vyvinul dostatočnú aktivitu, získal potrebné skúsenosti, bolo by v súčasnosti v jeho možnostiach dosahovať minimálny čistý príjem 400-500,-eur mesačne.

Matka navrhovateľa bola zamestnaná ako čašníčka do 12.7.2013 a následne evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Pracovný pomer skončila dohodou a poberala dávky v nezamestnanosti priemerne mesačne 161 až 167 eur.

Pokiaľ ide o priznanie výživného spätne okolnosť za hodnú osobitného zreteľa považoval úraz navrhovateľa, avšak nepovažoval za spravodlivé a primerané, priznať v plnej výške podľa návrhu, nakoľko by tým odporcovi vznikol neprimeraný nedoplatok na zvýšenom výživnom.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že je zarážajúce, že bolo rozhodnuté so spätnou účinnosťou od 1.6.2009, čo je možné výlučne v odôvodnených prípadoch. Matka podala návrh v treťom mesiaci 2012 a prvé pojednávanie bolo v júli 2013, čo sa podpísalo pod výsledok konania. Rozhodnutie bolo vydané bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Na jednej strane ho súd považuje za lajdáka, občana ktorému sa nechce pracovať, na druhej strane uvádza, že sa nebude zaoberať tvrdením matky, či vykonáva čiernu prácu. Pracoval ako opatrovník svojej matky od roku 2004 do roku 2008, čo sa považuje za obdobný pomer, ako pracovný a poberal 3.800,-Sk. Po prehodnotení zdravotného stavu matky, nebol priznaný status opatrovníka, preto sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a z týchto dôvodov nie je pravdivé tvrdenie, že nepracuje 13 rokov. Pokiaľ bolo upravované výživné spätne od 1.6.2009, bolo potrebné zistiť minimálne 12 mesiacov dozadu jeho príjem, čo v danom prípade nebolo vykonané. Tvrdenie, že pracovný pomer ukončil dohodou, vôbec nie je preukázané hodnoverným spôsobom. Rovnako bolo neoprávnene spochybňované preukazovanie hľadania si práce, po celý čas čo je evidovaný na úrade práce, ani jedenkrát nebol vyradený z evidencie pre nespoluprácu, nikdy sa nestalo, že by odmietol akúkoľvek prácu, ktorú mu ponúkli. Nevie na základe čoho bol vyhodnotený jeho hypotetický príjem 400-500 eur. V skutočnosti jeho príjem od r. 2009 sú dávky v hmotnej núdzi a pokiaľ mal príjem z futbalovej činnosti, predmetná dávka bola o tento príjem krátená. S nákladmi na život mu pomáha aj jeho matka a tvrdenie súdu, že má zlé vzťahy s matkou sú vykonštruované. Naopak v prípade matky navrhovateľa súdu postačovalo tvrdenie, že jej príjem je 290,-eur, a na náklady do výšky 600,-eur si požičiava finančné prostriedky od svojej sestry a rodiny. S určitosťou vie, že matku jej rodina v takom rozsahu (300,-eur mesačne) by nemala z čoho podporovať,

a to ešte niekoľko rokov. Matka platí nájomné 200,-eur, takže jej ostane spolu s výživným presne toľko ako jemu, čo súd vôbec nezaujímalo. Týmto rozhodnutím ho súd začína doslova kriminalizovať, nakoľko je absolútne jasné, že nie je schopný platiť väčšie výživné, ako 30 eur. Nie je možné, aby súd do rozhodnutia vkladal vety typu „z mojej skúsenosti alebo podľa skúseností súdu“. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok v celom rozsahu zrušiť a nariadil okresnému súdu po doplnenom dokazovaní vec opätovne prejednať.

Matka navrhovateľa sa k odvolaniu odporcu vyjadrila, že súhlasí s rozsudkom okresného súdu. Odporca od r. 1989 riadne nepracuje a práci sa úmyselne vyhýba, aby nemusel platiť výživné.

V danom prípade konanie o určenie výživného bolo začaté v dobe, keď navrhovateľ bol maloletý a aj predmetom tohto odvolacieho konania bolo obdobie určenia výživného za čas jeho maloletosti. Navrhovateľ dovŕšil vek 18 -tich rokov dňa 12.12.2013. V priebehu konania tak navrhovateľ nepochybne nadobudol procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p.). Od tohto obdobia teda navrhovateľ získal spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie určenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného odporcu v čase, keď bol ešte maloletý. Na základe toho krajský súd tohto pri bral do konania ako účastníka konania na strane navrhovateľa. Navrhovateľ sa vyjadril, že nesúhlasí s odvolaním odporcu, súhlasí s napadnutým rozsudkom. Nakoľko sa o neho stará matka, u ktorej býva má vedomosť o tom, že sa jej ťažko zabezpečujú základné potreby. Tiež má vedomosť, že otec na zvýšené výživné má prostriedky, nakoľko sa stretávajú.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po vykonaní pojednávania, vrátane zopakovania a doplnenia dokazovania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu zvýšil zo sumy 21,41 eur na sumu 45,- eur mesačne s účinnosťou od 28.3.2012 k rukám navrhovateľa. Určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.3.2012 do 31.10.2013 vo výške 287,-eur, ktorý mu povolil splácať spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh, pokiaľ sa matka navrhovateľa domáhala zvýšenia výživného spätne od 1.6.2009 do 27.3.201, a zvýšenie výživného na sumu 250,-eur mesačne, zamietol.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Navrhovateľ na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že navštevuje 3. ročník SOU, učí sa za automechanika. Tento školský rok mu bolo v škole odpustené školné. Matka zabezpečuje všetky jeho potreby, každé ráno mu dá okolo 4,- až 5,- eur a platí aj všetky ostatné výdavky. Odporca pravidelne platí výživné 30,-eur mesačne a okrem toho mu každý mesiac dá na prilepšenie 10,-eur. Má vedomosť o tom, že tento už niekoľko rokov robí DJ, nie ozvučovacieho technika, avšak nevie aký má z toho príjem.

Matka navrhovateľa sa vyjadrila, že naposledy bola zamestnaná 13.7.2013, keď pracovný pomer ukončila na dohodu, nakoľko medzi ňou a zamestnávateľom došlo k nezhodám ohľadom odvádzania zdravotného a sociálneho poistného. Od tej doby je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Teraz od

1.4.2014 na základe Dohody o vykonaní práce pracuje ako čašníčka v pivárni v Rajci u A. O., kde sa jej príjem pohybuje okolo 1,80 až 1,90 eur na hodinu. Finančne jej pomáha matka. Nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, nakoľko keď sa bola informovať, bolo jej povedané, že zo sumy dávky hmotnej núdzi by jej bola odrátaná výška výživného. Návrh na zvýšenie výživného nepodala v r. 2009 z dôvodu, že navrhovateľ mal ťažké zdravotné problémy, chodila po lekároch, boli dokonca v Kováčovej, bola vystresovaná, a preto návrh podala až v r. 2012.

Odporca sa pred odvolacím súdom vyjadril, že do r. 2008 poberal príspevok z dôvodu starostlivosti o matku. Od r. 2008 je evidovaný ako uchádzať o zamestnanie, pričom s úradom práce spolupracuje, pravidelne 2-krát do mesiaca predkladá hlásenia o tom, že si prácu hľadá. Okrem toho sa aktívne snažil si nájsť prácu napr. v Drevodome Rajec, avšak z dôvodu, že býva v Čičmanoch a posledný autobus chodí okolo ôsmej hodiny večer, nie je možné si zabezpečiť adekvátnu prácu. V súčasnosti jeho jediný príjem je dávka v hmotnej núdzi 118,-eur. Tiež na základe Dohody o vykonaní práce u B. M. v mesiacoch február a marec 2014 dosiahol príjem á 28,06 eur, o ktorý príjem mu bola znížená dávka v hmotnej núdzi. Jedná sa o prácu ozvučovacieho technika 1-krát do mesiaca. Prácu DJ nevykonáva aj vzhľadom k svojmu veku.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -200 zo dňa 12.9.2005, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 645,-Sk (21,41 eur). V tom čase bol odporca nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka bola zamestnaná s čistým mesačným príjmom 8.506,-Sk (282,35 eur). Navrhovateľ v tom čase navštevoval prvý stupeň základnej školy.

Navrhovateľ v súčasnej dobe navštevuje 3. ročník strednej školy. V júni 2009 utrpel ťažký úraz pri páde zo skaly, a to vnútorné poranenia a zlomeniny s trvalými následkami. Ako bolo okresným súdom konštatované z uvedeného dôvodu navrhovateľ musel podstúpiť viaceré operácie, kúpeľné liečby a v dôsledku tohto úrazu bol v októbri 2010 uznaný za ťažko zdravotne postihnutú osobu s mierou funkčnej poruchy 50%. Od 1.9.2010 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne v sume 32,50 eur.

Odporca je vlastníkom rodinného domu - drevenice v Čičmanoch. Od 9.9.2008 je evidovaný ako nezamestnaný a uchádzač o zamestnanie. Z potvrdenia úradu práce vyplýva, že tento s úradom práce riadne spolupracuje, predkladá potvrdenia o tom, či si hľadá prácu. Pred evidenciou na úrade práce do r. 2008 poberal príspevok za celodenné opatrovanie jeho matky. V súčasnej dobe je poberateľom dávky v hmotnej núdzi mesačne vo výške 118,-eur. V konaní nebolo preukázané, že by odporca vykonával prácu DJ a pokiaľ vykonáva na základe Dohody o vykonaní práce ozvučovacieho technika, z potvrdenia zamestnávateľa bolo preukázané, že v mesiacoch február a marec 2014 jeho príjem z tejto činnosti predstavoval mesačne sumu 28,06 eur, o ktorý príjem bola znížená dávka v hmotnej núdzi.

Matka navrhovateľa je od 12.7.2013 evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Predchádzajúce zamestnanie bolo ukončené dohodou a tvrdenia matky, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že zamestnávateľ nemal za ňu odvádzať poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne, nebolo súdu ničím podložené. Šesť mesiacov od evidovania na úrade práce poberala dávky v nezamestnanosti mesačne vo výške 161 - 167 eur. Rovnako v súčasnej dobe vykonáva prácu na základe Dohody o vykonaní práce, a to prácu čašníčky, kde príjem by mal predstavovať 1,80 eur až 1,90 eur/hodinu. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá.

Z vyššie popísaného vyplýva, že u navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného (keď predtým navštevoval 1.stupeň základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 3. ročník strednej školy, zmena zdravotného stavu). U odporcu nedošlo k zmene pomerov, nakoľko aj pri poslednom rozhodovaní o výživnom nebol zamestnaný, ako aj v súčasnej dobe. Nemožno konštatovať, že si aktívne nehľadá prácu, nakoľko z potvrdenia úradu práce vyplýva, že riadne predkladá hlásenia o

hľadaní si práce a v prípade, že by s úradnom práce nespolupracoval, nehľadal si zamestnanie, došlo by k jeho vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav, že k zmene pomerov došlo u navrhovateľa. Preto krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a primerane možnostiam a schopnostiam odporcu zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 45,-eur mesačne s účinnosťou od 28.3.2012, teda od podania návrhu na zvýšenie výživného. Aj keď sa nejedná o výšku výživného, ktorá by mala plne pokryť náklady na výživu navrhovateľa, súd je povinný pri určení výživného vychádzať okrem potrieb oprávneného aj z možností a schopnosti povinného rodiča.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vyššie cit. ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako podmienky na spätné priznanie výživného je, zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté deti spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je tak povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal (riadne) plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Dôvody osobitného zreteľa sú v každom prípade osobitné dôvody, viažuce sa ku konkrétnemu prípadu.

Podľa názoru odvolacieho súdu dôvody, na ktoré matka poukazovala v konaní pred súdom prvého stupňa ( zdravotný stav navrhovateľa) nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, matke nič nebránilo, aby v čase vzniku takejto situácie, hneď podala návrh na súd. Keďže konanie o zvýšenie výživného začalo v čase, keď navrhovateľ bol maloletý a zastúpený matkou, ako zákonnou zástupkyňou, dôvody hodné osobitného zreteľa sú totiž dôvody, ktoré by mali tvoriť prekážku danú na strane matky (nie navrhovateľa), a to subjektívnej alebo aj objektívnej povahy, pre ktorú matka ako oprávnený rodič, nemohla podať návrh na zvýšenie výživného na súd. Matka navrhovateľa takúto relevantnú prekážku brániacu jej podať návrh nepreukázala.

Vychádzajúc z uvedeného súd zamietol návrh na zvýšenie výživného počnúc od 1.6.2009 do 27.03.2012, ako aj v časti, ktorej sa domáhali zvýšenie výživného na sumu 250,-eur mesačne.

Zameškané výživné za obdobie od 28.3.2012 do 31.10.2013 bolo stanovené vo výške 287,-eur, keď v konaní mal súd preukázané, že odporca si plnil výživné mesačne v sumu 30,-eur (15,-eur x 15 mesiacov, za 4 dni v marci 2012 2,-eura). Uvedený nedoplatok povolil súd odporcovi splácať mesačne v sume 13,- eur spolu s bežným výživným. Tieto splátky mu boli povolené pod stratou výhody splátok, čo znamená, že v prípade ak odporca nebude dodržiavať predpísané splátky, celý dlh sa stane zročným.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie