Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Dušana Szabó a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. X/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2022, č. k. -308, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.03.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len okresný súd) zo dňa 16.11.2022, č. k. -308, bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa , na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode, dňa 09.06.2022 v čase približne o 19.55 hod. v obci Bučany v priemyselnom areáli, spred budovy patriacej obchodnej spoločnosti B4Tec, s. r. o., odcudzili medený vodič zn. ÖLFLEX® CLASSIC 110, 25 G1 mm2, netienený 300/500 V; PVC; s dĺžkou 150 metrov, namotaný na drevenom kotúči, medený vodič zn. H07RN-F, TITANEX®; guľatý; lanko; 1x50mm2; guma; s dĺžkou 80 metrov, namotaný na drevenom kotúči a prebytočné odrezky bližšie nešpecifikovaných odrezkov vodičov v celkovej dĺžke asi 10 metrov tým spôsobom, že do uvedeného priemyselného areálu vnikli cez neuzamknutú hlavnú vstupnú bránu s motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, EČV: D., ktoré ako vodič viedol A. B., následne s motorovým vozidlom zastavili pred budovou patriacou obchodnej B4Tec, s. r. o., odkiaľ z regálu umiestneného pod prístreškom tejto budovy zobrali vyššie špecifikované vodiče, ktoré naložili do batožinového priestoru motorového vozidla, na ktorom prišli a následne na motorovom vozidle z priemyselného areálu odišli, čím spôsobili obchodnej spoločnosti B4Tec, s. r. o. so sídlom Trakovice 270, 919 33 Trakovice, IČO: 47 998 822, škodu krádežou v celkovej výške 2.045 eur.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa s použitím , , trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa okresný súd obžalovaným (aj obžalovanému F. B., ktorý odvolanie nepodal) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému B4Tec, s. r. o. so sídlom Trakovice 270, 919 33 Trakovice, IČO: 47 998 822, škodu vo výške 2.045 eur a podľa odkázal poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2022 po poučení zo strany súdu podľa po porade s obhajcom učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Okresný súd podľa ,

ods. 8 prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a náhrade škody.

K výroku o treste obžalovaného A. B. okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov a k výroku o náhrade škody bolo za súhlasu procesných strán postupom podľa prečítané odborné vyjadrenie k výške škody.

U obžalovaného okresný súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa , pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal a jednu priťažujúcu okolnosť podľa , teda že bol už odsúdený. Do úvahy teda prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody podľa pri rovnováhe poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa v rámci zákonnom ustanovenej trestnej sadzby až na dva roky.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného vyplývajúc najmä z jeho odpisu registra trestov podľa názoru okresného súdu možno konštatovať, že obžalovaný má sklony k protispoločenskému chovaniu a páchaniu trestných činov najmä majetkového charakteru v kombinácii s marením výkonu úradného rozhodnutia, pričom možno skonštatovať, že tento sa vypracoval na špeciálneho recidivistu vo vzťahu k páchaniu trestného činu krádeže podľa Trestného a trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Obžalovaný má v odpise registra trestov vykázaných celkom 13 záznamov, trestný čin tu prejednávaný spáchal dňa 09.06.2022, teda len krátko po tom, čo vykonal trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. , trest vykonal dňa 11.09.2020. Možno teda podľa okresného súdu jednoznačne uzavrieť, že na obžalovaného zjavne predchádzajúce odsúdenia spojené aj s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody nemali žiadny prevýchovný vplyv.

Okresný súd zároveň uviedol, že v prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu. Na základe uvedeného potom okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom vo výmere 20 mesiacov, nakoľko dospel k záveru, že takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle , a konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, okresný súd ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa .

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o škodu spôsobenú trestným činom, za ktorú obžalovaní zodpovedajú spoločne a nerozdielne, jej výška vyplýva z odborného vyjadrenia prečítaného na hlavnom pojednávaní, z ktorého je zrejmé, že obžalovaní poškodenému spôsobili škodu 2045 eur. Nakoľko si však poškodený v trestnom konaní uplatnili škodu vyššiu, okresný súd ho so zvyškom nároku odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný a v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.03.2020, sp. zn. , podľa ktorého vyhlásenie o vine obžalovaného a prijatie tohto vyhlásenia okresným súdom sa musí významným spôsobom prejaviť vo výmere uloženého trestu, na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2015, sp. zn. , podľa ktorého je potrebné obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa , na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 30.07.2019, sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.04.2013, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že vychádzajúc zo zásady humanity treba

dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splneniu účelu trestu. Obžalovaný tak dospel k záveru, že vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu je uložený trest neprimerane prísny. Namietal, že okresný súd neprihliadol na osobu spoluobžalovaného F. B., keď tento spáchal posledný trestný čin v roku 2014, avšak bol odsúdený na 7 rokov, pričom tento trest vykonal v roku 2021 a tak medzi jeho trestom a trestom spoluobžalovaného je nepomer. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil podľa a vo veci sám rozhodol.

Obžalovaný A. B. odôvodnil podané odvolanie aj svojím podaním (č. l. 335) a uviedol v ňom, že trest jemu uložený je neprimerane prísny, nakoľko od začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a napomáhal objasneniu celej veci. Dňa 06.10.2022 sa mu narodila dcéra a ako sa dozvedel, že jeho partnerka je v druhom stave, spravil hrubú čiaru za jeho minulosťou a má veľké obavy, že sa rozbije jeho rodina, ktorú sa snažil budovať. Z uvedeného potom žiadal krajský súd o uloženie miernejšieho trestu.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania a obžalovaný žiadal o uloženie miernejšieho trestu ľutujúc skutok, ktorý spáchal.

Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Okresný súd správne u obžalovaného zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle a zároveň zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle . Na základe uvedeného tak správne okresný súd postupoval v zmysle a tak okresný súd mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe do 2 rokov.

Krajský súd ďalej uvádza, že zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa a v prípade prijatia vyhlásenia

obžalovaného o uznaní viny podľa alebo písm. c) uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 vyplýva, že súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa . Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa .

Krajský súd zároveň poznamenáva, že poľahčujúcou okolnosťou podľa je „Ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je však založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu“. /Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol., , Všeobecná časť, Komentár, I. diel, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, 295 s./

Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že vydané fotografie a videozáznam detailne zaznamenali páchateľov a celý priebeh skutku, pričom kriminálnou políciou OR PZ v Trnave bola vykonaná analýza, ktorou boli stotožnené osoby páchateľov súdeného skutku. Na základe týchto skutočností nemožno vôbec uvažovať o nejakej pomoci obžalovaného A. B. pri objasňovaní trestnej činnosti.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd k záveru, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Trest odňatia slobody v nižšej výmere, ktorého uloženia sa obžalovaný odvolaním domáhal, by podľa názoru krajského súdu bol trestom nezákonným a nezabezpečil by zákonom predpokladaný účel vymedzený v a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. Pokiaľ ide o trest uložený spoluobžalovanému, vzhľadom na absenciu odvolania nemá odvolací súd právo tento preskúmať a preto svoju pozornosť venoval len uloženému trestu odvolateľovi.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.