Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-108-2013.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705 - zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: K. T., U.. XX.XX.XXXX, bytom M. - F., M. XXX, o návrhu na zaplatenie sumy 1.999,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.999,- € a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 3.147,94 € od 23.11.2010 do 18.01.2011, zo sumy 3.097,94 € od 19.01.2011 do 09.02.2011, zo sumy 3.047,94 € od 10.02.2011 do 09.03.2011, zo sumy 2.997,94 € od 10.03.2011 do 10.04.2011, zo sumy 2.947,94 € od 11.04.2011 do 10.07.2011, zo sumy 2.897,94 € od 11.07.2011 do 09.08.2011, zo sumy 2.847,94 € od 10.08.2011 do 08.09.2011, zo sumy 2.797,94 € od 09.09.2011 do 09.10.2011, zo sumy 2.747,94 € od 10.10.2011 do 09.11.2011, zo sumy 2.697,94 € od 10.11.2011 do 08.12.2011, zo sumy 2.677,94 od 09.12.2011 do 09.01.2012, zo sumy 2.647,94 € od 10.01.2012 do 09.02.2012, zo sumy 2.627,94 € od 10.02.2012 do 08.03.2012, zo sumy 2.607,94 € od 09.03.2012 do 09.04.2012, zo sumy 2.587,94 € od 10.04.2012 do 17.05.2012, zo sumy 2.567,94 € od 18.05.20120 do 10.06.2012, zo sumy 2.547,94 € od 11.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy 2.517,94 € od 10.07.2012 do 09.08.2012, zo sumy 2.487,94 € od 10.08.2012 do 09.09.2012, zo sumy 2.457,94 € od 10.09.2012 do 09.10.2012, zo sumy 2.437,94 € od 10.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy 2.417,94 € od 09.11.2012 do 09.12.2012, zo sumy 2.397,94 € od 10.12.2012 do 09.01.2013, zo sumy 2.377,94 € od 10.01.2013 do 10.02.2013, zo sumy 2.357,94 € od 11.02.2013 do zaplatenia ako aj 6 % ročný úrok zo sumy 3.147,94 € od 07.01.2011 do 18.01.2011, zo sumy 3.097,94 € od 19.01.2011 do 09.02.2011, zo sumy 3.047,94 € od 10.02.2011 do 09.03.2011, zo sumy 2.997,94 € od 10.03.2011 do 10.04.2011, zo sumy 2.947,94 € od 11.04.2011 do 10.07.2011, zo sumy 2.897,94 € od 11.07.2011 do 09.08.2011, zo sumy 2.847,94 € od 10.08.2011 do 08.09.2011, zo sumy 2.797,94 € od 09.09.2011 do 09.10.2011, zo sumy 2.747,94 € od 10.10.2011 do 09.11.2011, zo sumy 2.697,94 € od 10.11.2011 do 08.12.2011, zo sumy 2.677,94 od 09.12.2011 do 09.01.2012, zo sumy 2.647,94 € od 10.01.2012 do 09.02.2012, zo sumy 2.627,94 € od 10.02.2012 do 08.03.2012, zo sumy 2.607,94 € od 09.03.2012 do 09.04.2012, zo sumy 2.587,94 € od 10.04.2012 do 17.05.2012, zo sumy 2.567,94 € od 18.05.20120 do 10.06.2012, zo sumy 2.547,94 € od 11.06.2012 do 09.07.2012, zo sumy 2.517,94 € od 10.07.2012 do 09.08.2012, zo sumy 2.487,94 € od 10.08.2012 do 09.09.2012, zo sumy 2.457,94 € od 10.09.2012 do 09.10.2012, zo sumy 2.437,94 € od 10.10.2012 do 08.11.2012, zo sumy 2.417,94 € od 09.11.2012 do 09.12.2012, zo sumy 2.397,94 € od 10.12.2012 do 09.01.2013, zo sumy 2.377,94 € od 10.01.2013 do 10.02.2013, zo sumy 2.357,94 € od 11.02.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy ako aj náhradu trov konania spočívajúcich v úhrade súdneho poplatku vo výške 119,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 305,54 €, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa spoločnosť Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený dňa 28.03.2013 (čl. 1 - čl. 3) si navrhovateľ uplatnil ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.999,- € spolu so zmenkovou sumou, zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania spočívajúcou v úhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v predmetnej veci.
Príslušnosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska odporcu na území Slovenskej republiky.
Súd, postupujúc v súlade s článkom 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, prostredníctvom vzorového tlačiva B žiadosťou o doplnenie a/alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky mal súd preukázané, že navrhovateľ uviedol súdu a poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál predložil súdu. Zmenkové informácie navrhovateľ presne preniesol do návrhu na uplatnenie pohľadávky, pričom poukázal na skutočnosť, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.
Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.
Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.
Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový zákon).
Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zmenkového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety Zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.
Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod jej prijatia.
Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a ktorej fotokópia je založená na č. l. 5 a 6 súdneho spisu, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu
podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani odporcom, ktorý bol v konaní nečinným a súdu nezaslal ani svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C na odpoveď.
Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom a zákonným úrokom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva navrhovateľom v uplatnenej sume úhrady súdneho poplatku vo výške 119,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 305,54 € s DPH, ktoré mu súd v plnom rozsahu priznal vzhľadom na plnú úspešnosť vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.