Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-157-2013.pdf
PDF · 97.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/157/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. Z. B. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 687,69 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 340,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 340,69 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 19.11.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 687,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 21.10.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou zmluvu č. A5709108 a zmluvu č. A5710652, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 344,69 eur vyfakturovaných v období 2011/06 - 2011/08. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 6.10.2011 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 4,00 eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 344,69 eur aj nárok na zaplatenie sumy 347,00 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu navrhovateľ uviedol, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V
súlade so zákonom sa navrhovateľ voči odporkyni domáha nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG P500 Optimus One, a to vo výške 191,00 eur, a Samsung Galaxy Mini White, a to vo výške 156,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila. Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu písomne vyjadril podaním z 10.1.2014, ktoré bolo súdu doručené elektronicky dňa 26.1.2014. V tomto podaní sa vedľajší účastník vyjadril len k nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu, avšak navrhovateľ v návrhu výslovne uviedol, že si zmluvnú pokutu neuplatňuje.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o pripojení č. A5709108 z 9.6.2011, dodatok k zmluve o pripojení č. A5709108 z 9.6.2011, zmluva o pripojení č. A5710652 z 10.6.2011, dodatok k zmluve o pripojení č. A5710652 z 10.6.2011, príloha č. 1 dodatku k zmluve, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), faktúry č. 5137168890, 5133869142, 5133868314, 5127191920, 5127192648, 5126186786, 5127193792, 5130532021, 5130527683, 5130533193, listiny označené ako „Detaily k SOS“ (k mobilným telefónom/ telekomunikačným zariadeniam LG P500 Optimus One a Samsung Galaxy Mini White), pokus o pokonávku zo 6.10.2011 a doručenka z 2.11.2011, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 9.6.2011 zmluvu o pripojení č. A5709108 a dňa 10.6.2011 zmluvu o pripojení č. A5710652 (ďalej len „zmluvy“). Súčasne navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 9.6.2011 dodatok k zmluve o pripojení č. A5709108 a dňa 10.6.2011 dodatok k zmluve o pripojení č. A5710652 (ďalej len „dodatky“). Na základe zmlúv a dodatkov poskytol navrhovateľ odporkyni pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti, ako aj mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia LG P500 Optimus One za kúpnu cenu 9,00 eur a Samsung Galaxy Mini White za kúpnu cenu 1,00 eur, a fakturoval jej cenu za poskytnutie služieb. Odporkyňa neuhradila faktúry č. 5137168890 na sumu 1,00 eur, č. 5133869142 na sumu 2,33 eur, č. 5133868314 na sumu 28,00 eur, č. 5127191920 na sumu 68,03 eur, č. 5127192648 na sumu 53,69 eur, č. 5126186786 na sumu 1,00 eur, č. 5127193792 na sumu 1,00 eur, č. 5130532021 na sumu 92,10 eur, č. 5130527683 na sumu 123,60 eur a č. 5130533193 na sumu 1,00 eur. Navrhovateľ listom zo 6.10.2011 označeným ako pokus o pokonávku vyzval odporkyňu na uhradenie uvedených faktúr spolu so zmluvnou pokutou vo výške 347,00 eur, a to do 20.10.2011. Zásielka bola podaná na pošte dňa 7.10.2011 a pošta ju vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote dňa 2.11.2011.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 27.5.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvy o pripojení a dodatky k nim, ktoré súd vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotných zmluvách a dodatkoch bola odporkyňa označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ poskytoval odporkyni službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporkyňa napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradila vystavené faktúry za túto službu. Navrhovateľ má nárok na úhradu za služby, ktoré odporkyni poskytol. Súčet súm podľa vyššie uvedených faktúr č. 5137168890, 5133869142, 5133868314, 5127191920, 5127192648, 5126186786, 5127193792, 5130532021, 5130527683 a 5130533193 predstavuje 371,75 eur. Navrhovateľ však v návrhu výslovne uviedol, že z titulu neuhradených služieb uplatňuje nižšiu sumu, a to 340,69 eur (zostatok sumy faktúr pravdepodobne odporkyňa uhradila, prípadne časť z neho navrhovateľ odpísal a neuplatňoval), preto súd priznal navrhovateľovi z titulu neuhradených služieb ním uplatnenú sumu 340,69 eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 347,00 eur uplatňovanej v pokuse o pokonávku. Ako správne uviedol navrhovateľ už v návrhu, ustanovenie dodatkov k zmluvám, ktoré sa týka tejto zmluvnej pokuty (bod 2.5 oboch dodatkov), je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka dohodnutá navrhovateľom v štandardnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve, poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú zmluvnou pokutou sankcionované („v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4“), a tiež stanovuje pomerne vysokú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti).
Navrhovateľ však v návrhu uplatňoval sumu 347,00 eur nie titulom zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady škody. Súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporkyne. Na dôkaznom bremene navrhovateľa nič nemení ani vyhlásenie odporkyne (spotrebiteľa) v čl. 3 bode 3.7 oboch dodatkov, že si je vedomá, že mobilný telefón jej je predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jej povinností vznikne navrhovateľovi škoda minimálne vo výške zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhlásenie môže preukázať iba to, že odporkyňa si bola vedomá možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. Nahradenie dôkazu o skutočne vzniknutej škode vyhlásením resp. dohodou účastníkov zmluvy by
znamenalo de facto opäť len zavedenie dohody o zmluvnej pokute, ktorú by súd z už vyššie uvedených dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znamenalo by to tiež zbavovanie sa dôkazného bremena zo strany dodávateľa, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka.
To, že navrhovateľ poskytol odporkyni mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za zníženú cenu, bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. Skutočnosť, že odporkyňa neuhradila faktúry za služby, nemá žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení. Listiny predložené navrhovateľom, označené ako „Detaily k SOS“, ktoré majú pravdepodobne (navrhovateľ nevysvetlil účel ani pôvod týchto listín) preukazovať cenu, za ktorú mal navrhovateľ také isté mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenia predávať mimo akcií, nemôže súd považovať za dostatočný dôkaz. Jednak ide (pravdepodobne, keďže navrhovateľ nevysvetlil pôvod listín) o výpis z vnútornej evidencie navrhovateľa, ktorý teda v podstate obsahuje len vyhlásenie navrhovateľa o akciovej cene a o predajnej cene bez akýchkoľvek dôkazov, a jednak vôbec nejde o dôkaz o tom, že navrhovateľovi skutočne vznikla konkrétna škoda resp. ušlý zisk v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne.
Súd k tomu ďalej uvádza, že nie je možné akceptovať nahrádzanie neprijateľnej zmluvnej pokuty takzvanou náhradou škody, ktorá v skutočnosti nie je preukázanou škodou. V danom prípade, keď navrhovateľ požaduje úhradu rozdielu medzi ním tvrdenou bežnou predajnou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a akciovou cenou, má takýto nárok v podstate povahu paušalizovanej náhrady škody, teda jeho povaha je totožná s povahou zmluvnej pokuty. O tom svedčí aj samotný návrh navrhovateľa, ktorý je vnútorne nekonzistentný, keď uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 347,00 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty danej odporkyni v pokuse o pokonávku, pričom však v tomto pokuse o pokonávku uplatnil sumu 347,00 eur nie ako náhradu škody, ale ako zmluvnú pokutu.
Keďže sa odporkyňa neuhradením faktúr riadne a včas dostala do omeškania, patrí navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Pokus o pokonávku navrhovateľ odoslal dňa 7.10.2011 a aj keď pošta zásielku vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote, v súlade s ustanovením článku 16 bodu 16.2 písm. a) všeobecných podmienok súd považoval zásielku za doručenú uplynutím troch pracovných dní od jej podania na pošte. Navrhovateľ v pokuse o pokonávku vyzval odporkyňu, aby uhradila dlžnú sumu do 20.10.2011, preto sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením od 21.10.2011. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu bola 1,50 %, preto je výška úroku z omeškania 9,50 % ročne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom úspech navrhovateľa a odporkyne je približne rovnaký. Nárok na náhradu trov konania nemá ani vedľajší účastník na strane odporcu, a to jednak preto, že jeho procesné postavenie pokiaľ ide o zodpovednosť za výsledok konania, musí byť totožné s postavením účastníka konania, ktorého podporuje (aj keby vedľajší účastník vstupujúci do konania na základe ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. tvrdil, že vstúpil do konania len v jeho časti, takéto vyhlásenie nemožno akceptovať), a jednak aj preto, lebo - ako už bolo uvedené vyššie - vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo všeobecné, bez konkrétneho vzťahu k danému konaniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.