Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-191-2013.pdf
PDF · 107.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/191/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., A.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh P. O., A.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej Q. O. A. J. E. Č.. X, za účasti otca maloletého O. O., A.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho S. a matky maloletého F. O.E., A.. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúcej Q. O. A. S.. X. Č.. XX, toho času sa zdržiavajúcej na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom U.. F. T., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C 498/2002 zo dňa 2.12.2004 a rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 22/009 zo dňa 15.4.2009 tak, že zveruje maloletého O. O., A.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky P. O., A.. X.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných záležitostiach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Navrhovateľka je povinná vždy do 15.6. a 15.12. toho-ktorého roka podávať súdu správu o maloletom a správu o správe majetku maloletého.
Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého O. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna výživným vo výške po 50 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške po 50 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám navrhovateľky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 1.10.2013 návrh, ktorým žiadala zveriť maloletého O. O.
- svojho vnuka, do svojej náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň zaviazať oboch rodičov dieťaťa prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletý pochádza z toho času už rozvedeného manželstva jej syna - otca maloletého, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 28C 498/2002 zo dňa 2.12.2004, ktorý sa stal právoplatným dňa 3.2.2005 a ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov bol maloletý O. zverený do osobnej starostlivosti matky, a výška výživného zo strany otca na dieťa bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 22/2009 zo dňa 15.4.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 13.5.2009, zdôraznila, že aj po rozvode manželstva rodičov
s dieťaťom bola v pravidelnom osobnom kontakte, tento pravidelne prichádzal do jej domácnosti na celovíkendové pobyty od piatka do nedele, podieľala sa spolu s manželom na úhrade bežných potrieb dieťaťa, na nákupe oblečenia, obuvi, pomôcok na vyučovanie a ďalších aktuálnych potrieb, od roku 2009 s manželom hradia poplatky súvisiace s členstvom maloletého v O. Q., matka dieťaťa začiatkom júla 2013 vycestovala do Nemecka z dôvodu pracovného uplatnenia a tam sa zdržiavala aj v čase podávania predmetného návrhu, s maloletým, ani so starými rodičmi, tvrdila, že sa matka dieťaťa nekontaktuje, čo spôsobovalo a spôsobuje problémy pri riešení starostlivosti o maloletého a z vyjadrenia matky matky maloletého mala za to, že pobyt matky v zahraničí je dlhodobý, doplnila, že matka okrem tohto dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. P., A.. XX.XX.XXXX, ktorý je v jej osobnej starostlivosti a je s ňou v zahraničí. Navrhovateľka je vydatá, jej manžel je starobným dôchodcom, žijú v stabilnom partnerskom vzťahu, užívajú 2 izbový byt, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, v domácnosti sa sporadicky zdržiava aj otec maloletého, ktorý podľa jej tvrdení pravidelne chodieva za prácou do Českej republiky, v čase podania návrhu uvádzala, že otec dieťaťa bol nezamestnaný a bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemal, ona sama bola nezamestnanou, bol jej vyplácaný starobný dôchodok vo výške 351,90 €, maloletý O. bol v tom čase žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy S. Q. O., navštevoval odbor mechanik hasičskej techniky, stravoval sa doma, v škole mu uhradila poplatok ZRPŠ, povinné poistné, nákup učebníc z angličtiny, učebných pomôcok, v celkovej sume 35 €, hradila mu lístky MHD 10 € mesačne, poplatok členského v Q. O. v sume 33 € ročne a zabezpečovala mu aj stravovanie vrátane stravovania na organizovaných súťažiach, ako i nákup športovej obuvi a oblečenia. Navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške po 351,90 €.
Zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava súd zistil, že manželovi navrhovateľky - starému otcovi maloletého, je vyplácaný starobný dôchodok po 492,60 € mesačne.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.10.2013 s predmetným návrhom v celom rozsahu súhlasil.
Matka sa k návrhu nevyjadrila, súdu sa nepodarilo zistiť aktuálne miesto jej pobytu, preto jej v súlade s ust. § 29 O.s.p. bol ustanovený opatrovník.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletý O. bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 28C 498/2002 zo dňa 2.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2005, na čas po rozvode manželstva jeho rodičov bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. sumou 500 Sk mesačne, pri úprave ktorého výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa bola nezamestnanou, evidovanou na úrade práce a poberala dávky sociálnej pomoci vo výške 2.200 Sk, v súvislosti s bývaním v byte, kde žila sama s maloletým O., hradila v tom čase polovicu z nákladov 3.899 Sk, maloletý O. navštevoval 1. ročník základnej školy a otec dieťaťa nemal žiadne príjmy a nebol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 22/2009 zo dňa 15.4.2009 bolo výživné zo strany otca na maloletého zvýšené na 35 € mesačne, pričom maloletý bol žiakom 5. ročníka základnej školy, matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému T., A.. XX.XX.XXXX, žila spolu s otcom tohto dieťaťa, bola nezamestnanou, nemala žiaden príjem, otec dieťaťa bol nezamestnaným, poberal dávky hmotnej núdze 60,43 €.
Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec dieťaťa bol vo výkone trestu od 17.1. do 11.3.2013 a od 1.5. do 25.5.2013.
Matka dieťaťa bola naposledy zamestnankyňou S. J. Q. O., kde pracovala od 13.7.2009 do 30.6.2013. Zo správy S. J. O. súd zistil, že matka s týmto zamestnávateľom mala uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, avšak skončila ho dohodou ku dňu 30.6.2013, u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 330 €, v prípade ak by bola zotrvala v pracovnom pomere, mohla dosahovať doposiaľ priemerný mesačný čistý príjem 317,47 €.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka dieťaťa bola do dňa 12.12.2005 evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, následne bola vyradená na základe vlastnej žiadosti, pôvodne jej bol vyplácaný rodinný prídavok na dve deti do 30.9.2013, od 1.10.2013 jej výplata prídavku na dieťa bola zastavená z dôvodu, že odišla v júli 2013 pracovať do Spolkovej republiky Nemecko na bližšie neuvedenú adresu.
Keďže, ako už bolo uvedené, súdu sa nepodarilo zistiť ani využitím všetkých dostupných prostriedkov miesto terajšieho pobytu matky, súd jej ustanovil pre konanie opatrovníka.
Zo správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že otec dieťaťa je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.7.2013 a sú mu vyplácané od 1.7.2013 dávky hmotnej núdze vo výške po 62,50 €.
Navrhovateľka so svojim manželom, t.j. starí rodičia maloletého, bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, v súvislosti s ktorým hradia pravidelné mesačné platby, obidvaja sú starobnými dôchodcami, na chod domácnosti a stravu vynakladajú mesačne okolo 300 €.
Z výpovede otca vyplynulo, že si privyrába, vykonáva práce rôzneho charakteru formou brigád, čím si vie zarobiť od 100 do 200 € mesačne, rodičom na chod domácnosti prispieva okolo 100 € mesačne, synovi mesačne dáva ako výživné 50 €, naďalej okrem tohto dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Maloletý O. je toho času študentom 1. ročníka X. S. kde, ako bolo uvedené, študuje odbor mechanik hasičskej techniky, stravuje sa doma, mimo školy sa venuje športovej aktivite - zápaseniu, ktorému sa venuje spätne po dobu 4 rokov, zúčastňuje sa aj súťaží pričom poplatok za zápasenie je 35 € ročne, ktoré mu hradia starí rodičia, raz ročne mu zakupujú v súvislosti s touto športovou činnosťou aj športovú obuv za cca 60 € a športový úbor za cca 30 €, hradia mu aj ďalšie výdavky súvisiace s touto činnosťou vrátane účasti na medzinárodných súťažiach, kde mu poskytujú vreckové, stravné a podobne, hradia maloletému taktiež poplatok MHD 10 €, kredit na mobilný telefón cca 10 € mesačne, na začiatku školského roka uhradili poplatok ZRPŠ 35 €, zakúpili mu všetky potrebné školské pomôcky a učebnice, ako i ďalšie vybavenie a hradia mu taktiež náklady na oblečenie a obutie, maloletý má ináč potreby primerané veku dieťaťa, s otcom je v pravidelnom kontakte, keďže otec sa zdržiava i keď nie celkom pravidelne v domácnosti u starých rodičov, s matkou maloletý v kontakte nie je.
Podľa zistení kolízneho opatrovníka od matky matky maloletého táto v zahraničí pracuje brigádnicky a navštevuje školu z dôvodu získania jazykového certifikátu, býva u svojej príbuznej. Šetrením kolízneho opatrovníka bol zistený i názor maloletého, ktorý prejavil jednoznačnú vôľu zostať v starostlivosti navrhovateľky, t.j. starej matky a starého otca, v ktorých starostlivosti je od odchodu jeho matky do Nemecka za prácou, uviedol, že u starých rodičov býval aj v minulosti, k týmto chodieval na víkendy, zastavoval sa tam vždy po škole, starých rodičov má rád, s matkou je v kontakte len občas prostredníctvom internetu, doplnil, že s otcom nemá žiadne spoločné záujmy, u starých rodičov sa cíti dobre, oboch má rád, daná situácia v súčasnosti mu vyhovuje.
Manžel navrhovateľky - starý otec maloletého so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti svojej manželky, t.j. navrhovateľky súhlasil.
Podľa ust. § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa ust. § 47 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46. Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod. Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Podľa ust. § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa. Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.
Podľa ust. § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie. Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 178 O.s.p. súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia. O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu obce, prípadne aj fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.
Podľa § 180 ods. 3 O.s.p., súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a zveril maloletého O. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto náhradná osobná starostlivosť už reálne funguje dlhodobo, v starostlivosti navrhovateľky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, samotný maloletý vyjadril prostredníctvom kolízneho opatrovníka vôľu v tejto starostlivosti zostať i naďalej, uviedol svoje veľmi dobré vzájomné vzťahy ako s navrhovateľkou, tak aj s jej manželom, t.j. starým otcom, aj do budúcna prejavil vôľu zostať v ich starostlivosti, s čím súhlasil aj otec maloletého i kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o výšku výživného pri jej stanovení súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj potreby súvisiace so vzdelávaním a športovým i kultúrnym vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane ktorých súd zohľadnil preukázané pomery t.j. na strane otca to, že okrem maloletého O. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na strane matky to, že okrem maloletého O. má vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi T. a u oboch rodičov súd vychádzal nie len zo zistených reálnych pomerov rodičov maloletého, ale aj z potencionality ich príjmov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, teda prihliadol aj k ich možnostiam a schopnostiam, kde na strane otca zohľadnil skutočnosť, že otec je zdravý, má pracovné návyky a pracovné skúsenosti, ako sám uviedol zdroj svojich príjmov okrem poberaných dávok hmotnej núdze si dopĺňa rôznymi brigádami, na strane matky súd zohľadnil skutočnosť, že táto ukončila posledný pracovný pomer na Slovensku bez vážneho dôvodu, z tohto by doposiaľ mohla dosahovať príjem minimálne vo výške 317 € a ďalej u nej súd zohľadnil skutočnosť, že dlhodobo žije v zahraničí, teda je nesporné, že dosahuje príjem, ktorý jej takýto život umožňuje a to spolu s ďalším jej dieťaťom a vzhľadom na uvedené vyhodnotil, že obdobne ako otec i matka je schopná prispievať na výživu maloletého sumou 50 € mesačne.
V súlade s ust. § 33 ods. 4 Zákona o rodine a § 180 ods. 3 O.s.p, súd zároveň uložil navrhovateľke povinnosť predkladať tunajšiemu súdu 2-krát ročne správu o maloletom a správu o správe majetku maloletého, v lehotách uvedených vo výroku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Navrhovateľka, otec maloletého a kolízny opatrovník odvolanie podať nemôžu, pretože sa tohto účinne vzdali.