Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-324-2014.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/324/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika, za ktorú koná Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, IČO: 30844363, so sídlom v Bratislave, Pražská č. 29, proti odporcovi Mincovňa Kremnica, štátny podnik, IČO: 00010448, so sídlom v Kremnici, Štefánikovo námestie č. 25/24, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Spáčom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP č. 96, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/71/2013-88 zo dňa 22.11.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/71/2013-107 zo dňa 17.12.2013, takto
rozhodol:
Odvolanie odporcu proti výroku uznesenia o vrátení súdneho poplatku o d m i e t a ako podané neoprávnenou osobou.
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi n e p r i z n á v a.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí, t.j. 350 kg striebra v tzv. granáliách na základe späťvzatia návrhu zastavil (prvý výrok), odporcovi vrátil súdny poplatok za podanie odporu proti rozkazu na plnenie (druhý výrok) a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkovi nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd len tým, že konanie bolo zastavené s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu v časti výrokov o vrátení súdneho poplatku (druhý výrok) a trovách konania (tretí výrok) podal odporca včas odvolanie. Domáhal sa zmeny výroku o vrátení súdneho poplatku tak, že súdny poplatok za podanie odporu proti rozkazu na plnenie bude vrátený jemu; výrok o trovách konania navrhol zmeniť s odôvodnením, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože k prevzatiu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom konania došlo bezkonfliktne a to po jeho márnych výzvach na navrhovateľa na ich prevzatie, konanie sa teda zastavilo pre správanie navrhovateľa, ktorý tým zavinil, že konanie bolo začaté bezdôvodne a keď sa vôbec po prvýkrát podujal vec prevziať, bolo mu to riadne umožnené. Konanie sa teda muselo zastaviť pre správanie navrhovateľa, ktorý sám dal na zastavenie konania návrh. O trovách konania mal okresný súd rozhodovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazať k náhrade trov konania navrhovateľa. V konečnom dôsledku sa teda domáhal zmeny napadnutého výroku o trovách konania tak, aby navrhovateľ bol zaviazaný na nahradenie jeho trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanie odporu proti rozkazu na plnenie a v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne. Poukázal na to, že pokiaľ okresný súd v napadnutom uznesení pôvodne vrátil súdny poplatok za podanie odporu proti rozkazu na plnenie navrhovateľovi; po vydaní opravného uznesenia však tento výrok znie na vrátenie súdneho poplatku odporcovi, odvolanie proti tomuto výroku je preto v súčasnosti právne irelevantné. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o trovách konania, poukázal na to, že konanie bolo zastavené v dôsledku toho, že odporca po začatí konania umožnil prevzatie hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom konania, a to na základe mimosúdnej dohody. K prevzatiu vecí došlo dňa 14.11.2013. Nesúhlasil s tým, že zavinil zastavenie konania, nie je pravda, že odporca pred začatím konania deklaroval ochotu hnuteľné veci vydať, pretože ešte listom zo dňa 03.05.2013 mu oznámil, že na uskladnené veci si uplatňuje a v budúcnosti si bude uplatňovať zádržné právo. Svoj postoj odporca zmenil až v priebehu konania; k späťvzatiu návrhu teda došlo na základe správania sa odporcu.
Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia okresného súdu o vrátení súdneho poplatku, krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odporca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odvolací súd môže pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, len ak ide o odvolanie prípustné tak z objektívneho ako aj subjektívneho hľadiska. Pri objektívnej stránke odvolací súd zohľadňuje, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená v § 201 O.s.p. a v § 202 O.s.p.). Subjektívna stránka prípustnosti odvolania zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje domáhať sa odvolacieho prieskumu. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti odvolania treba vziať na zreteľ, či napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad na odvolateľa, t.j. či je ním odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý alebo mu ním bola spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery a či sa prípadným zrušením rozhodnutia dosiahne náprava dôsledkov, ktoré rozhodnutie vyvolalo. Súčasne platí, že skúmanie subjektívnej prípustnosti odvolania vo všeobecnosti predchádza skúmaniu objektívnej prípustnosti odvolania.
Aj keď možno prisvedčiť odporcovi, že v čase podania odvolania proti výroku napadnutého uznesenia o vrátení súdneho poplatku za podanie odporu proti rozkazu na plnenie, tento výrok znel nesprávne na vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi, hoci poplatok za odpor zaplatil odporca (táto skutočnosť vyplýva aj zo spisu okresného súdu). Po podaní odvolania však okresný súd túto nesprávnosť spočívajúcu v chybe v písaní opravil opravným uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť, na správne znenie tak, že tento súdny poplatok bol vrátený odporcovi. Nakoľko aj pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) nie je odporca v čase rozhodovania odvolacieho súdu subjektívne oprávnený podať odvolanie proti uvedenému výroku napadnutého uznesenia, pretože ním nebolo zasiahnuté do jeho procesného ani majetkového postavenia. Z tohto dôvodu bolo potrebné odvolanie odporcu proti tomuto výroku odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Vydaním opravného uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, stratil teda odporca subjektívne oprávnenie (legitimáciu) na podanie odvolania, pretože napadnutým výrokom
uznesenia okresného súdu mu nebolo zasiahnuté do jeho práv a jeho majetkového postavenia; tento výrok o vrátení súdneho poplatku v znení po vydaní opravného uznesenia vyznieva v jeho prospech, preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania (odporca objektívne nemôže mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia, ktorý mu súd vrátil zaplatený súdny poplatok v plnej sume). Keďže odporca po vydaní opravného uznesenia svoje odvolanie nevzal späť, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len jeho odvolanie odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.
Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výroku napadnutého uznesenia o trovách konania, krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal vydania špecifikovaných hnuteľných vecí. Hnuteľné veci nebol odporca ochotný vydať navrhovateľovi dobrovoľne a uplatňoval si na ne zádržné právo, čo vyplýva z listu odporcu č. II-131351- FN zo dňa 03.05.2013, ktorý v odvolacom konaní predložil odvolaciemu súdu navrhovateľ (na tento list navrhovateľ poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu s tým, že vyjadrenie navrhovateľa odvolací súd právnemu zástupcovi odporcu riadne doručil na vedomie dňa 18.03.2014 prostredníctvom pošty). V priebehu konania došlo medzi účastníkmi k dohode, na základe ktorej umožnil odporca navrhovateľovi prevzatie uskladnených hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom konania. Po prevzatí hnuteľných vecí od odporcu vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a odporca so späťvzatím návrhu súhlasil.
Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu o tom, že bol ochotný pred podaním návrhu na súd umožniť navrhovateľovi prevziať hnuteľné veci, ktoré boli predmetom konania, naopak na tieto si uplatňoval zádržné právo a nebol ochotný ich navrhovateľovi dobrovoľne vydať (zo spisu vyplýva, že spočiatku odporca síce vyzýval navrhovateľa na prevzatie sporných hnuteľných vecí, po vzniku sporu o zaplatenie náhrady za ich skladovanie však zmenil postoj uplatnil uvedené zádržné právo). Keďže tak urobil až v priebehu konania, je možné uzavrieť, že z procesného hľadiska späťvzatie návrhu svojím správaním zavinil odporca, ktorý až v priebehu konania splnil to, čoho sa voči nemu návrhom na začatie konania navrhovateľ pôvodne domáhal (splnil to, čo bolo predmetom konania). Procesné zavinenie na späťvzatí návrhu a zastavení konania teda nemožno pripísať navrhovateľovi, ale odporcovi. V zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. tak odporcovi vznikla povinnosť uhradiť trovy konania. Keďže však navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil, bolo dôvodné podľa § 220 O.s.p. zmeniť napadnutý výrok okresného súdu o trovách konania tak, že odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi nepriznal. Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. (na ktoré poukázal okresný súd) pri rozhodovaní o trovách konania prichádza v sporovom konaní do úvahy len v prípade, že zavinenie na zastavení konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.) nemožno pripísať žiadnemu z účastníkov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný; nakoľko však neuplatnil žiadne trovy odvolacieho konania, súd mu ich náhradu proti odporcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.