Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/492/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobkyne D. banka E., a.s., Q., T. XX, IČO: 31 575 951, zast. Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657 proti žalovanému W. L., naposledy bytom L., Q. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou N. N., zamestnankyňou O. súdu L. I, o zaplatenie 47,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -41 zo 17.7.2013 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 47,31 € s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 € a iné trovy v sume 16,50 € na účet jej právneho zástupcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 47,31 € s 20 % ročnými úrokmi z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia tvrdiac, že s ním uzavrela zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a žalovaný neuhradil debetný zostatok na svojom účte v sume 47,31 €, v dôsledku čoho odstúpila od zmluvy a vznikol jej aj nárok na sankčnú úrokovú sadzbu podľa sadzobníkov poplatkov. Vykonaným šetrením sa mu nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného a preto mu podľa ustanovil opatrovníčku. Nakoľko išlo o drobný spor, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel Sa, vložky č. 148/L zistil, že žalobkyňa vykonávala svoju činnosť pôvodne pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s. Mal ďalej za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a na jeho účte vznikol debetný zostatok v sume 47,31 €. Zistil tiež, že žalobkyňa oznámením adresovaným žalovanému zo dňa 9.3.2011 odstúpila od príslušnej zmluvy o uvedenom účte a vyzvala ho na úhradu debetného zostatku v lehote do 3 dní. Vychádzajúc z ,, a ako aj zo všeobecných obchodných podmienok žalobkyne platných od 1.6.2009 dospel k záveru, že žalobkyni vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 47,31 € v dôsledku neuhradenia depetného zostatku. Citoval ďalej , a , , ako aj Nariadenia vlády SR č. a žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 18.3.2011 až do zaplatenia. K požadovaným úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne uviedol, že v sadzobníku N.

banky sa uvádza sankčný úrok a nie úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ods. X a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

Rozsudok v jeho zamietavej časti napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 47,31 € od 18.3.2011 do zaplatenia ako aj zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Citovala článok I., článok III. písm. A/ bod 38 a článok VII. všeobecných obchodných podmienok a mala za to, že žalovaný prekročením nepovoleného debetu porušil ustanovenia zmluvy o osobnom účte ako aj ustanovenia všeobecných obchodných podmienok a okrem debetného zostatku bol povinný uhradiť tiež nahromadený sankčný úrok vypočítaný zo zostatku istiny a to odo dňa nasledujúceho po dni zatvorenia jeho účtu a táto sankčná sadzba v zmysle sadzobníka poplatkov predstavovala 20 %.

Rozsudok v časti, v ktorej žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 47,31 € s prísl., vrátane trov konania nebol odvolaním napadnutý (, ), preto v tejto časti nebol predmetom preskúmavania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 7.5.2014 v súlade s a a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa v prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z tvrdení účastníkov a boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou (obchodné meno v rozhodnej dobe N. R. E. a.s.) a žalovaným bola dňa 10.6.2009 uzatvorená s poukazom na a nasl. zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a to na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodného podmienky. Za obdobie od 1.3.2011 do 17.3.2011 vykázala žalobkyňa žalovanému debetný zostatok 47,31 €. Listom zo dňa 9.3.2011 žalobkyňa oznámila žalovanému odstúpenie od zmluvy vzhľadom k tomu, že od 1.6.2010 je vykazovaný na jeho účte debetný zostatok s aktuálnou výškou 46,89 €. Zároveň bolo žalovaný vyzvaný na úhradu debetného zostatku do 3 dní.

Podľa žalobkyne jej prislúcha aj sankčná úroková sadzba z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 47,31 € od 18.3.2011 do zaplatenia. Sankčná úroková sadzba podľa žalobkyne dostatočne a zrozumiteľne vyplývala zo všeobecných obchodných podmienok.

Je potrebné upozorniť, že podľa žalobného petitu (č.l. 2 spisu) si žalobkyňa výslovne uplatnila voči žalovanému okrem istiny aj úroky z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 47,31 € a že úroky z omeškania v zákonom upravenej (garantovanej) výške ( , ) jej boli aj priznané. Je tak zrejmé, že odvolaním žiadané sankčné úroky z omeškania už podľa svojho pomenovania mali byť sankciou a žalobkyňa si ju uplatňuje za nedodržanie zmluvných podmienok. Dojednanie o tzv. sankčnom úroku je navyše možné považovať za obchádzanie zákona, keď zákon jasne definuje úroky z omeškania v limitovanej výške. Naviac zákon takýto pojem ani nepozná a tento sa skôr charakterizovo približuje k zmluvnej pokute, pri ktorej dojednaní však zákon požaduje písomnú formu.

Samotná žalobkyňa označovala tento nárok rôzne, v žalobe ako sankčnú úrokovú sadzbu či úroky zo meškania, v sadzobníku poplatkov opätovne ako sankčnú úrokovú sadzbu a vo všeobecných obchodných podmienkach okrem toho hovorila i o sankčnom poplatku. Z uvedeného je tak zrejmá nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca neurčitosť takéhoto dojednania, keď je nevyhnutné jednoznačne rozlišovať inštitúty ako zmluvná pokuta , úroky či úroky z omeškania. V danom zmluvnom vzťahu o to viac, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého môžu platne zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Odvolací súd týmto žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecných obchodných podmienok ( ), tieto však musia byť dojednané jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.

Žiada sa doplniť, že žalobkyňa od príslušnej zmluvy o účte 9.3.2011 odstúpila a odstúpením od zmluvy sa táto zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Ust. má v tejto súvislosti reštitučný charakter a každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému, čo od neho podľa zmluvy dostal. Od okamihu odstúpenia od zmluvy by mala žalobkyňa voči žalovanému nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia a jej nárok nezahŕňa ďalšie sankčné poplatky, či sankčné úroky.

Ako už bolo uvedené, žalobkyňa výslovne žalobným petitom mimo istiny žiadala priznať úroky z omeškania a tieto jej súd prvého stupňa v zákonom prípustnom rozsahu priznal a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok v jeho zamietavej časti potvrdiť ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s ust. Žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a úspešnému žalovanému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli ani si ich neuplatnil, preto o jeho trovách ani nebolo rozhodované.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.