Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/24/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. Š.H., J.. XX.XX.XXXX, G. H., M. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: L. Š., J.. X.X.XXXX, Y. G. K., I. XX, prechodne H., M. XX a otec: S. H.Č., J.. XX.X.XXXX, Y. G. G. XXX, prechodne N. E. XX v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Maloletú I. Š., J.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. Š., J.. XX.XX.XXXX sumou 60 € mesačne od 1.1.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014 vo výške 120 € p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou I. Š., J.. XX.XX.XXXX každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 17.1.2014 žiadala, aby zveril mal. I. Š. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150 € mesačne od 26.11.2013 do budúcna. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.

Otec so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu dieťaťa bol ochotný prispievať sumou 30 € mesačne od 26.11.2013 do budúcna. S navrhovanou úpravou styku súhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 14.4.2014 navrhol mal. dieťaťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otcovi určiť vyživovaciu povinnosť podľa jeho majetkových možností a schopností s poukázaním na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Styk upraviť vzhľadom na vek mal. dieťaťa iba za prítomnosti matky a to každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod.

Z výpovede matky súd zistil, že s dňa XX.XX.XXXX sa narodila mal. I.. Otcom mal. dieťaťa je S. H., J.. XX.X.XXXX. V spoločnej domácnosti žili od narodenia mal. dieťaťa asi jeden mesiac v decembri 2013. Od januára 2014 matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa výlučne sama.

Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 €, prídavky na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Býva u svojej matky, ktorej na bývanie prispieva sumou 50 € mesačne.

Mal. I. má 6 mesiacov, je v celodennej starostlivosti matky. Výdavky sú nasledovné: ošatenie 50 € mesačne, strava 80 € mesačne, hygiena 30 € mesačne, plienky 40 € mesačne, lieky Gastrotus 30 € mesačne. Okrem toho maloletej založila účet, na ktorý prispieva sumou podľa finančných prostriedkov.

Otec na výživu dcéry poslal sumu 150 € dňa 18.3.2014. Okrem toho prispel nákupom vecí na maloletú v hodnote 30 €.

Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom asi 500 €. Výdaje má nasledovné: v mesiaci september 2013 kúpil rodinný dom v N. E., pričom spláca úver mesačne vo výške 390 €, elektrina 40 € mesačne, cestovné 150-200 € mesačne. V dome býva od septembra 2013. Otec uviedol, že jeho výdaje sú vyššie ako príjmy, ale finančne mu vypomôže matka, ktorú mu prispeje, prípadne si zarobí opravou motorových vozidiel. Rodinný dom kúpil z toho dôvodu, že predtým býval v podnájme, za ktorý platil 420 € mesačne a radšej bude platiť za niečo, čo je v jeho vlastníctve.

Otec potvrdil, že matke poslal na výživu dieťaťa sumu 150 € za 5 mesiacov, čo vychádza mesačne 30 € a kúpil aj veci v hodnote 30 €.

Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu H. - Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX je zapísaný dátum narodenia mal. I. Š. O.M. XX.XX.XXXX. Otec v rodnom liste je zapísaný S. H., J.. XX.X.XXXX a matka L. Š., J.. X.X.XXXX.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 18.3.2014 bolo zistené, že matka poberá rodičovský príspevok od 1.11.2013 do doby trvania podmienok v sume 203,20 € a poberá prídavok na dieťa od 1.11.2013 mesačne v sume 23,52 €. Toho času nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola vedená v období od 12.9.2013 do 25.11.2013. Dňa 26.11.2013 bola z evidencie vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa.

Z oznámenia zamestnávateľa otca S. N..V..Q.. H. bolo zistené, že otec je zamestnaný v uvedenej spoločnosti od 25.1.2011 ako automechanik a jeho pracovný pomer naďalej trvá. Zamestnanec bol práceneschopný v posledných 3 mesiacoch a to od 12.2.2014 do 28.2.2014. Náhradu príjmu pri dočasnej PN bola vyplatená vo výške 121,55 €. Menovanému sú zrážané zrážky - poistné, preddavok na daň a podnikovú pôžičku vo výške 90,83 € mesačne do 31.8.2014. Menovaný si u nich uplatňuje daňový bonus na dcéru I. Š., J.. XX.XX.XXXX. Podľa oznámenia zamestnávateľa priemerný mesačný príjem otca za obdobie 4/13 do 3/14 bol vo výške 531,74 €.

Podľa ust. , Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov, tak ako je to v tomto prípade. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky a otca, na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom prihliadol aj na to, že ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Súčasne prihliadol aj na zárobkové pomery a schopnosti tak matky ako i otca. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich

vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť, zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 60 € mesačne zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutých potrieb dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdepodobný, je povinnosť súdu prihliadnuť na celkové pomery, t.j. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu. Príjem otca za uvedené obdobie bol vo výške 531 € mesačne. Aj keď otec uviedol, že jeho príjem spočíva iba z vyplácaného príjmu od zamestnávateľa, uvedené tvrdenie sa javí ako nepravdepodobné vzhľadom k jeho mesačným výdavkom, ktoré uviedol a ktoré presahujú jeho príjem. Je pravdepodobné, že otec okrem svojho príjmu od zamestnávateľa má aj iný príjem v dôsledku ktorého je schopný hradiť svoje výdaje. Okrem toho súd poukazuje aj na ustanovenie Zákona o rodine, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa ma životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadal i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Výdavky matky na mal. dieťa sú v danom prípade v rozsahu primerané životu kultúrneho človeka modernej spoločnosti a je v schopnostiach otca ako povinného rodiča sa podieľať na týchto výdavkoch.

Súd nevykonal iné dôkazy, nakoľko ani jeden z účastníkov ich nenavrhol.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. dieťa za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014 vzniklo dlžné výživné vo výške 120 €, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: od 1.1.2014 do 30.4.2014 4 mesiace x 60 €, spolu 240 €, od dlžného výživného súd odpočítal vecné plnenia otca vo výške 30 € a výživné vo výške 90 € ( mesiace január, február, marec 2014 po 30 € mesačne). Dlžné výživné takto predstavuje 120 €.

Vyživovaciu povinnosť súd upravil od 1.1.2014 a to z dôvodu, že z výpovede účastníkov vyplynulo, že po narodení dieťaťa v mesiaci december 2013 ešte viedli spoločnú domácnosť. Od januára 2014 zabezpečovala matka starostlivosť o dieťa výlučne sama. Otec na výživu dieťaťa prispel za mesiac november, december 2013 po 30 € mesačne.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery otca.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov k mal. dieťaťu, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade ide o úpravu styku otca s mal. dieťaťom. Pri úprave styku súd prihliadol hlavne na vek mal. dieťaťa, ktoré je doposiaľ v celodennej starostlivosti matky, pričom otec sa doposiaľ s dieťaťom nestretával.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.