Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/3/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č. XX, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Havranom, so sídlom Exekútorského úradu ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, pod sp. zn. EX 442/2013, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2491,47-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -16 zo dňa 01.08.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -16 zo dňa 01.08.2013 z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Victoria rozhodcovský súd, so sídlom v Žiline sp.zn. RK-PC-105/13-LP zo dňa 22.02.2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli 04.03.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1500,-Eur. Celková čiastka, ktorú mal povinný vrátiť veriteľovi predstavovala sumu 3375,54-Eur. RPMN za úver je 66,12%. Priemerná RPMN za úver je 44,86%. Súd uviedol, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru (poukázal pritom na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska), čo spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na ustanovenie a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoRK“) dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa Exekučného poriadku zamietol.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že:

- záver súdu neplatnosti dojednania úrokovej miery v zmluve, ktorá podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, pre rozpor s dobrými mravmi podľa je v prvom rade v rozpore s . Namiesto toho, aby súd vo veci aplikoval príslušné zákonné ustanovenie ( ), vec posudzoval podľa neurčitého právneho pojmu, akým sú dobré mravy. je pritom lex specialis vo vzťahu k , a teda malo byť použité na princípe aplikačnej prednosti,

- súd sa odvoláva na priemernú úrokovú sadzbu bánk pre spotrebiteľské úvery v mesiaci marec 2011, neuvádza však zároveň informáciu o úrokových sadzbách poskytovaných nebankovými subjektmi v danom období, ktorá je z hľadiska určenia obvyklej odplaty podstatná,

- z uznesenia okresného súdu je nezistiteľné, prečo by celá suma odplaty mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri výške úrokov by bola aspoň časť dohody o úrokoch platná,

- ak právna úprava v čase, kedy bola presne stanovená maximálna výška odplaty pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 76,00 % pre spotrebiteľské zmluvy ako je zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX (pričom v danom prípade je RPMN podľa zmluvy nižšia), t.j. 66,12%, potom nemožno hovoriť, že výška odplaty- úrokov (zahnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými mravmi, resp. že je neprimeraná,

- aj za predpokladu, že by výška odplaty bola v rozpore s , nie je možné, aby súd určil za neplatnú celú odplatu veriteľa. V tomto prípade by súd de facto konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť veriteľovi žiadne úroky. Poskytovanie úverov je predmetnom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by oprávnený mal úver poskytovať bezodplatne,

- pokiaľ teda súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve je neprimerane vysoká, potom mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty,

- peňažné plnenie je plnením deliteľným, preto ak by aj úvahy súdu ohľadne úrokov boli opodstatnené, exekučný súd mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť len v určitej časti úrokov. Napriek tomu súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol v celosti, čo predstavuje aj porušenie práva oprávneného vlastniť majetok,

- súd svojim uznesením zavádza neprijateľný stav, keď legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek porušeniu jeho záväzku, nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadny úrok, žiadne sankcie za omeškanie, ani zákonom stanovený úrok z omeškania. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, zásady zmluvného práva ale aj vlastníckeho práva,

- zamietnutím žiadosti došlo podľa oprávneného k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru, k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj o.i. právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa a zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 2491,47-Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, úrok z omeškania, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 391,98-Eur. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.03.2011. Podľa zmluvy je poskytnutá čiastka úveru 1500,-Eur, s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3375,54-Eur. Ročná úroková miera je podľa zmluvy 70,00 %. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 04.03.2011.

Uznesením zo dňa 01.08.2013 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti s odôvodnením ako je uvedené vyššie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Ak je ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok, zákonom zodpovedajúcim postupom je aj skúmanie toho, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, hoci platí, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný rozsudok. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2011, sp. zn. ).

Predloženým rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na peňažné plnenie v dôsledku neplnenia si jeho zmluvných povinnosti zo zmluvy o úvere. Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi však okresný súd odôvodnil len vo vzťahu k úroku (odplate) za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom napĺňa znaky plnenia, ktoré je v rozpore so zákonom. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinnému boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré veriteľovi povinný nevrátil v celej výške, vyžadovanie minimálne tohto plnenia nemožno považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Preto možno konštatovať, že rozhodnutie je zaťažené odvolaním namietanými vadami - nedostatkom dôvodov pre rozhodnutie.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený zmluvou o revolvingovom úvere. Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchod a je upravená v . Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval pojmovo zmluvu o pôžičke a inštitút dobrých mravov, ktorý je charakteristický pre vzťahy občianskoprávne, to však bez toho, aby sa predtým zaoberal povahou právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Okresný súd neskúmal, či v danom prípade bol na strane dlžníka spotrebiteľ alebo nie, teda či ide o vzťah spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia a nasl. . Z obsahu odvolania (a napokon z obsahu samotnej zmluvy) pritom vyplýva, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Za predpokladu, že zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je vzťahom spotrebiteľským, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, to znamená poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane zákonom požadovanú ochranu. Pôsobnosť ustanovení o spotrebiteľských zmluvách sa totiž vzťahuje na všetky zmluvné typy bez ohľadu na to, či sú zakotvené v alebo v . Rozhodujúcou skutočnosťou pre aplikáciu ustanovení a nasl. (vrátene ustanovenia ) je to, či sa jedná o zmluvu so spotrebiteľským prvkom. V zmysle vyššie uvedeného je významné, aby prvostupňový súd mal na pevno ustálené, či v danom prípade možno povinného považovať za spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na obsah, povahu a účel zmluvy, v zmysle ktorej vznikol záväzok povinného.

Exekučný súd nepochybil, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, skúmajúc, či nie je rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, sa zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nesprávne však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti (keď v podstate paušálne odmietol všetky nároky priznané rozhodcovským rozsudkom) bez toho, aby toto jeho rozhodnutie malo oporu v náležitom odôvodnení. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd neposúdil dôsledne a správne splnenie zákonom stanovených podmienok pre zamietnutie/vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Význam správneho posúdenia týchto podmienok je zvýraznený tým, že nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu sa oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.

Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd sa v prvom rade vysporiada s povahou právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania úverovou zmluvou a až následne posúdi, či výška sankcií za nesplnenie povinnosti v zmluve nepredstavuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle a či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa ZoRK. Okresný súd taktiež rozhodne o trovách konania uplatnených oprávneným.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.