Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu O. K., bytom A., B. XXXX/XX, právne zastúpeného Janou Čepčekovou, advokátkou, AK so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, proti žalovanej B. C., bytom A., B. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Holotom, advokátom, AK so sídlom v Snine, Komenského 2791, o určenie hranice, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -397 zo dňa 24.4.2013 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia hranice medzi parcelami č. 7630/1-3 zapísanej na LV č. XXXX a č. 7629/1-3 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. A. podľa hranice určenej v roku 1970. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 894,42 eur. Vychádzal zo skutkového zistenia, že znaleckým posudkom vyhotoveným T. I. č. 4/2005 zo dňa 30.6.2005 v predmetnom konaní bola určená hranica medzi nehnuteľnosťami podľa platnej katastrálnej mapy s tým, že táto prebieha po jestvujúcom oplotení. Kontrolným znaleckým dokazovaním Ing. M. M. bolo preukázané, že hranica medzi spornými pozemkami podľa platnej katastrálne mapy prebieha po jestvujúcom oplotení, pričom túto vyznačil bodmi. Uviedol, že právni predchodcovia žalobcu boli spoluvlastníkmi pôvodných pozemno- knižných parciel mpč. 4253 a 4254, pričom výlučné vlastníctvo k parcelám KN č. 7630/1, 7630/2, 7630/3 nadobudli rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. . V tomto konaní bolo preukázané, že uvedené nehnuteľnosti boli užívané B. K. a Q. rod. Y. a parcely KN 7629/1, 7629/2, 7629/3 boli v užívaní M. E.. Na nehnuteľnostiach prisúdených právnym predchodcom žalobcu postavili títo svoj rodinný dom. Rozsudok vo veci nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.1979. Právni predchodcovia žalovanej nadobudli výlučné vlastníctvo k parcelám KN-C 7629/1, 7629/2 a 7629/3 notárskym osvedčením evidovaným pod č. N 87/98 z roku 1999. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že k ustáleniu hraníc medzi nehnuteľnosťami účastníkov došlo pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1970, čoho dôkazom bol aj vyšetrovací náčrt č. 6 zo dňa 16.9.1970 s čím súhlasili právni predchodcovia účastníkov konania, čo potvrdili aj svojimi podpismi. Z čestného prehlásenia právnej predchodkyne žalobcu, vdovy Q. Y. zo dňa 13.2.1979 mal súd preukázané, že nehnuteľnosti teraz patriace žalobcovi užívala od roku 1935 právna predchodkyňa Q. Y. až do roku 1953, kedy ich previedla na svoju dcéru Q. K., ktorá so svojim manželom B. K. nehnuteľnosti nerušene užívali a na parcele KN-C 7630/2 postavili rodinný dom. Rodinný dom právnych predchodcov žalovanej bol postavený až následne, teda po vytýčení hranice a postavení rodinného domu právnych predchodcov žalobcov, pričom spor o hranicu v minulosti medzi spornými nehnuteľnosťami nebol. Postupnosť výstavby rodinných

domov mal súd preukázané aj zo stavebného povolenia vydaného na výstavbu rodinného domu právnym predchodcom žalovanej zo dňa 7.7.1964, z ktorého vyplýva, že susedný dom, teda dom právnych predchodcov žalobcov v čase vydania povolenia bol už postavený. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že za takéhoto stavu nie je možné uveriť žalobcovi, že ak v minulosti došlo k zásahu do hranice pozemkov, tak by takýto stav tolerovali a nerobili by úkony na vysporiadanie vlastníctva. V konaní bolo preukázané, že pôvodné drevené oplotenie medzi nehnuteľnosťami postavil otec žalobcu a to po vzájomne akceptovanej a potvrdenej hranici. Súčasný stav je teda stavom, ktorý trvá od roku 1964 a je stavom vlastníckym so všetkými účinkami. Žalobu žalobcu o určenie hranice medzi parcelami v inom zobrazení, než ktoré bolo v konaní preukázané preto zamietol.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením s citáciou ustanovenia , a .

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa s tým, že úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala priznať. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa a súd prvého stupňa zaviazal k náhrade trov štátu neúspešného žalobcu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal, že zo záverov znaleckých posudkov Ing. Y. a T. I. vyplýva, že pri pôvodnom meraní z roku 1970 majú hranice rovný priebeh, nemajú takmer žiadne lomové body, teda takáto hranica bola právnymi predchodcami účastníkov odsúhlasená a jej priebeh by nemal byť spochybňovaný. Hranica medzi spornými pozemkami teda prebieha priamočiaro ako spojnica koncových bodov. Na rozdiel od týchto posudkov, posudok Ing. M. M. určuje hranicu po súčasnom oplotení v súlade so zákresom platnej katastrálnej mape. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa nesúlad medzi dvoma znaleckými posudkami na jednej strane a posudkom Ing. M. na strane druhej neodstránil, pribratím kontrolného znalca. Namietal, že tento znalec nevysvetlil, z akých podkladov vychádzal pri určovaní súčasnej hranice. Trval na tom, že úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, ako bola určená hranica v roku 1970 a nie v súčasnosti. Zdôraznil, že na všetkých snímkach katastrálnej mapy z obdobia roku 1970 je hranica medzi spornými parcelami zobrazená ako priamka a stavba žalovanej je zakreslená celá na pozemku žalovanej. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne určil úlohu znalcovi Ing. M., keďže tento znalec mal správne určiť hranicu medzi spornými parcelami v období pred novým mapovaním so zameraním na stav pred zahájením výstavby rodinných domov na týchto nehnuteľnostiach. Ak by znalec splnil takúto úlohu, tak by zistil, že k narušeniu hranice došlo práve pri začatí výstavby rodinného domu predchodcami žalovanej, keď hranica nebola ešte riadne stabilizovaná a oplotená. Neskoršie meracie práce už len rešpektovali existujúcu polohu stavby bez preverovania právneho stavu, čo sa premietlo aj do nového mapovania A., kedy sa zameriaval stav užívací. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na doplnenie dokazovania.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Hlavnou odvolacou námietkou žalobcov je nesprávne vyhodnotenie dôkazov, teda znaleckých posudkov Ing. M. Y., T. I. a Ing. M. M.. K tomuto odvolací súd uvádza, že tak znalecký posudok T. I., ako aj kontrolný znalecký posudok Ing. M. M. dospeli k rovnakým záverom, teda že hranica medzi spornými pozemkami podľa platnej katastrálnej mapy prebieha po jestvujúcom oplotení ako spojnica bodov 17-303, 17/8000, 17/8002, 17/8006, 17/8005, 17/8004, 17/8007 a 3099-20. Priebeh tejto hranice je v súlade so zákresmi v katastrálne mape, ktorej podkladom bolo naposledy technicko-hospodárske mapovanie v roku 1970. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že posudok Ing. M. Y. a T. I. stanovujú priebeh hranice priamočiaro. V posudku T. I. sa síce uvádza, že ak by súd rozhodol, že hranica prebieha ako priamočiara

spojnica koncových bodov, tak potom by túto hranicu tvorili body č. 17-303, 108917-8007 a 3099-20. Takéto konštatovanie znalca bolo konštatovaním naviac len pre prípad iného rozhodnutia súdu. Záver znaleckého posudku T. I. je však taký, že hranica medzi spornými pozemkami prebieha po jestvujúcom oplotení. K zhodnému záveru dospel aj znalec Ing. M. M. pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, čo znamená, že práve znalecké posudky vyhotovené v konaní sú zhodné a len znalecký posudok Ing. M. Y., predložený ako listinný dôkaz v konaní žalobcom, je iný. Znalec Ing. M. M. vo svojom písomnom stanovisku k námietkam žalobcu, ako aj pri svojom výsluchu dostatočným spôsobom vysvetlil spôsob merania a podklady, z ktorých vychádzal. Za potrebné považuje odvolací súd zdôrazniť, že posledné pozemno-knižné zobrazenie bolo na predmetných nehnuteľnostiach vykazované z roku 1898 v mierke 1:7200 a následne boli nehnuteľnosti zamerané až v roku 1970. Zameriavanie v roku 1970 bolo realizované tak vo vzťahu k skutočnému užívaniu nehnuteľnosti (rešpektujúc vlastnícke vzťahy) a súhlas s priebehom hranice v tom čase potvrdili právny predchodcovia oboch účastníkov. Nemenej významnou skutočnosťou je aj to, že práve právni predchodcovia žalobcu sa domáhali určenia vlastníckeho práva v konaní vedenom na Okresnom súdu Humenné pod sp. zn. a v tomto konaní žiadali určiť vo svoj prospech nehnuteľnosti v rozsahu, ako sú aj teraz evidované v katastri nehnuteľnosti a nedomáhali sa vydania časti nehnuteľnosti od právnych predchodcov žalovanej, čo by bolo logickým postupom pri vyporiadavaní si vlastníctva. Keďže technicko-hospodárske mapovanie zobrazuje stav z roku 1970 a tomuto mapovaniu predchádzalo reálne zisťovanie hranice v teréne za účasti vtedajších vlastníkov parciel, je nepochybné, že bol zisťovaný aj stav pred rokom 1970, preto aj odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho časového zisťovania priebehu hranice je nedôvodná.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ustanovením , pričom k rozhodnutiu odvolacieho súdu došlo postupom v súlade s ustanovením v spojení s , kedy miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a trovy konania úspešnej žalovanej neboli priznané, keďže táto si ich neuplatnila.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.