Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-10-2014.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého F. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky Ľ. D., bytom H. XX, N. a otca F. F., bytom Z. XX, N., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol
rozhodol:
Súd zveruje maloletého F. F., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 60,- eur mesačne od 22.1.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 22.1.2014 do 30.4.2014 vo výške 199,35 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom máj 2014 pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 22.1.2014, doplneným dňa 8.4.2014 žiadala matka o úpravu práv a povinnosti k maloletému, ktorého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievaním na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od narodenia finančne zabezpečuje a stará sa o dieťa sama. Otec jej ničím neprispel ani na výbavu dieťaťa ani jej neprispieva a ničím nepomáha v starostlivosti o dieťa.
Otec maloletého bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, súd preto vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletého, príjmom matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.
Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, podľa údajov matky istý čas (cca pred rokom) spolu žili. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne. Synovi ešte kupuje mlieko, za čo uhrádza cca 15,- eur mesačne, inak už je riadnu stravu, jeho zdravotný stav je dobrý. Matka býva na ubytovni spolu so svojím otcom a s maloletým synom, za seba uhrádza 90,- eur mesačne a za syna 30,- eur mesačne. Finančne jej pomáhajú rodičia. V priebehu konania začala matka pracovať, dosahuje mesačne príjem 300 - 350,- eur, musela sa zamestnať, chce dostať ubytovňu na G., tak musí preukázať príjem. Na maloletého neprispel otec od jeho narodenia. Matka si nepodala skôr návrh kvôli tomu, že čakala, že sa otec zmení, dávala mu šancu, aby sa zamestnal a prispieval. Podľa informácií matky je otec nezamestnaný, v minulosti pracoval vo Volkswagene a Poluse, kde upratoval.
Šetrením v Sociálnej poisťovni súd zistil, že za otca neodvádza žiadny zamestnávateľ odvody.
Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletého do starostlivosti matky súd vychádzal z útleho veku maloletého ako aj zo skutočnosti, že matka dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o
maloletého sama. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletého ako aj z možnosti otca. Podľa informácii zo Sociálnej poisťovne je otec aktuálne nezamestnaný, resp. neodvádza za neho žiadny zamestnávateľ odvody do sociálnej poisťovne. I keď je predpoklad , že otec je nezamestnaný resp. je zamestnaný neoficiálne, je jeho prvoradou povinnosťou snažiť sa nájsť také zamestnanie, aby dokázal dieťaťu poskytnúť primerané výživné Pokiaľ otec bez vážneho dôvodu nepracuje, vychádza súd zo schopností, možností a majetkových pomerov otca, teda z takých príjmov, ktoré by dosahoval, keby sa riadne zamestnal, pričom bral do úvahy možnosti aké ponúka Bratislavský kraj. Pokiaľ by sa otec zamestnal a dosahoval čo i len minimálnu mzdu, mal by tak príjem, ktorý by mu umožňoval prispievať na výživu maloletého určenou sumou. Vzhľadom na vek maloletého a jeho odôvodnené výdavky, súd návrh matky zamietol.
Súd určil výživné od podania návrhu nakoľko matka nepreukázala dôvody na spätne priznanie vyživovacej povinnosti. Po vykonaní dokazovania mal súd za preukázané, že nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorého existencia je potrebná na to, aby mohol priznať výživné za uplynulé obdobie. Cieľom naplnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd preto vykonal dokazovanie, ktoré malo preukázať existenciu resp. neexistenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa. Matka žiadny dôvod, ktorý by jej bránil podať návrh skôr nepreukázala, uvádzala že čakala, že sa otec zmení, dávala mu šancu, aby sa zamestnal a prispieval.
Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 22.1.2014 do 30.4.2014 ( 3 mesiace + alikvótna časť za mesiac január t.j. 10 dní ) a dosahuje výšku 199,35 eur ( 60,- eur x 3 =180,- eur + 19,35 eur alikvótna časť za mesiac január ).
Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.