Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: P. S., bytom H., M. XX, zastúpený Mgr. Jánom Polákom, advokátom so sídlom Bratislava, Miletičova 64, proti žalovanému: WELLNESS LIFE, s.r.o., Bratislava, Ivánska cesta 10, zastúpený JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., advokátom so sídlom Bratislava, Medená 5, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júna 2013 č. k. -144 a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 6. februára 2013 č. k. -96, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 02. 2013 č. k. -96 z r u š u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi zo dňa 25. 01. 2012, je neplatné. Žalobu žalobcu v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom trvá, zamietol. Žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.753,17 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu Mgr. Jána Poláka, advokáta, Miletičova 64, Bratislava. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 23. 03. 2012 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 05. 2011 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 20. 05. 2011. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 26. 01. 2012 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v údajných absenciách žalobcu v dňoch 02. 01. až 04. 01. 2012, 09. 01., 13. 01. 2012, 16. až 18. 01. 2012 a napokon i 20. a 24. 01. 2012. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé, konateľ žalovaného sa ho ešte v roku 2011 pokúšal prinútiť ukončiť pracovný pomer dohodou, ako dôvod uviedol hrubé porušenie pracovných povinností, spočívajúce v nekvalitnej práci žalobcu. Počas práceneschopnosti ho navštívili dvaja zamestnanci žalovaného a na pokyn konateľa musel odovzdať kľúče od pracoviska, SIM kartu a pracovné náradie. Po skončení práceneschopnosti sa pokúsil nastúpiť do práce, zistil, že vložka na dverách jeho pracoviska je vymenená a v týchto priestoroch už sedí niekto iný. Konateľ žalovaného opätovne navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že ak dohodu nepodpíše, tak s ním skončí okamžite pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca nesúhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru a následne obdržal okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 26. 01. 2012 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Žalobca sa po ukončení práceneschopnosti pokúšal nastúpiť do práce, avšak bezvýsledne, nebolo mu to umožnené. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 20. 05. 2011 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 20. 05. 2011, druh práce: montáž a servis filtračných zariadení a miestom výkonu práce Nitra a celé Slovensko. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou tri mesiace. Zároveň bola dohodnutá i mzda 317 eur v hrubom. Dňa 13. 01. 2012 bola žalobcovi zo strany žalovaného predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, s ktorou žalobca nesúhlasil z dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac november 2011 a stravných lístkov za obdobie od 20. 05. 2011 do 18. 01. 2012. Dňa 25. 01. 2012 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z dôvodu, že porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, 09. 01. 2012, 11. 01. 2012, 13. 01. 2012, 16. 01. - 18. 01. 2012, 20. 01. 2012, 24. 01. 2012 nenastúpil vôbec do práce, čím porušil povinnosť podľa . Dňa 26. 01. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Z evidencie dochádzky zamestnancov žalovaného vyplýva, že evidencia dochádzky bola vedená iba do 21. 10. 2011. Z mesačného výpisu hovorov vyplýva, že žalobca v mesiaci január telefonoval na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré patrilo F. Z., celkom 7x (dňa 10. 01. 2012, 11. 01. 2012, 12. 01. 2012, 16. 01. 2012,16. 21. 2012, 18. 01. 2012, 20. 01. 2012 a v decembri dňa 31. 12. 2011) a na telefónne číslo XXXX XXXXXX, ktoré patrilo konateľovi žalovaného, štyrikrát (dňa 02. 01. 2012, 09. 01. 2012, 16. 01. 2012, 19. 01. 2012). Žalobca bol od 14. novembra 2011 do 02. 01. 2012 práceneschopný, pričom na hlásení zamestnávateľovi o dočasnej pracovnej neschopnosti je potvrdené žalovaným, že do zamestnania nastúpil dňa 02. 01. 2012. Zo svedeckej výpovede F. Z. nevyplýva, v ktorých dňoch bol žalobca v mesiaci január v práci tak, ako to tvrdila vo svojom výsluchu na pojednávaní. Svedkyňa F. Z., zamestnaná u žalovaného ako asistentka potvrdila, že v roku 2012 do práce nastúpili zamestnanci až po 06. 01. 2012, t.j. po sviatku, s tým, že ona prišla do práce už dňa 05. 01. 2012. Z kalendára na rok 2012 je zrejmé, že sviatok „Troch kráľov“ 06. 01. 2012 pripadol na piatok a nasledujúcim pracovným dňom bol deň 09. 01. 2012. Svedkyňa H. E. uviedla, že v roku 2012 nastúpili do práce 07. 01. 2012 (sobota) a žalobca prišiel do práce nasledujúci deň, z čoho vyplýva, že mal prísť 08. 01. 2012 (nedeľa). Svedok N. vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca v mesiaci január chodil do práce, ale mu to nebolo umožnené zo strany zamestnávateľa. Rozsudok právne zdôvodnil súd prvého stupňa , , , . Uviedol, že bezdôvodné nedostavenie sa na pracovisko môže zakladať neospravedlnenú absenciu zamestnanca, o ktorú ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa . Žalovaný uvádza, že žalobca v dňoch uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru vôbec do práce nenastúpil. Žiadnym spôsobom však súdu túto skutočnosť nepreukázal, neprítomnosť žalobcu v práci nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami F. Z., H. E. a svedka N.. Pokiaľ ide o absenciu v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, svedkyňa F. Z. uviedla, že do práce mali nastúpiť až po sviatku 06. 01. 2012. Po tomto sviatku, ktorý pripadol na piatok, bol prvým pracovným dňom deň 09. 01. 2012. Zamestnávateľ viedol evidenciu dochádzky iba do 21. 10. 2011 a ani z tejto preto nie je možné vyvodiť pravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobca v dňoch, uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, do práce nenastúpil. Z uvedeného preto jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi nie je možné klásť za vinu porušenie pracovnej disciplíny (absenciu) minimálne v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, keďže nikto sa v týchto dňoch na pracovisku nenachádzal, on sám kľúče od pracoviska nemal (potvrdené výpoveďami svedkov), a preto neúčasť žalobcu na pracovisku v týchto dňoch je potrebné vyhodnotiť ako prekážky na strane zamestnávateľa, ktoré nie je možné klásť za vinu žalobcovi ako porušenie pracovnej disciplíny. Naopak, z vykonaného dokazovania, z výsluchu svedkov, vyplýva, že žalobca v mesiaci január bol v práci viackrát, minimálne trikrát, kedy tam bol aj p. O.. Svedkyne tiež uviedli, že žalobca nebol povinný sa na pracovisku zdržiavať, nakoľko mal chodiť na montáže. Svedok N. potvrdil, že žalobca chodil do práce v mesiaci január 2012 každý deň. Túto svedeckú výpoveď svedka N. však súd prvého stupňa spochybnil tým, že ide o jeho kamaráta, a jeho zrejmú snahu mu pomôcť. Na podporu tvrdení žalobcu, že v mesiaci január do práce chodil a snažil sa skontaktovať tak so štatutárnym zástupcom žalovaného, ako aj s F. Z., nasvedčujú výpisy z hovorov jeho mobilného telefónu, z ktorého vyplýva, že tieto osoby kontaktoval telefonicky. Žalovaný však bol nepochybne povinný preukázať, že žalobca sa skutočne v dňoch, ktoré v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, do práce nedostavil - napr.

evidenciou dochádzky, resp. inými listinnými, či svedeckými výpoveďami. Toto tvrdenie žalovaný súdu nepreukázal a nevyplýva to ani zo žiadneho dôkazu vykonaného v rámci dokazovania. Žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia súdu nenavrhol. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že žalobca v dňoch uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru do práce nenastúpil. Z tohto dôvodu preto nebolo možné určiť, že v uvedených dňoch porušil pracovnú disciplínu tak závažným spôsobom, že to zakladá dôvod a opodstatnenosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že sa nezaoberal otázkou, či žalovaný prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov, nakoľko ustanovenie v období od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2012 bolo zrušené. Žalobca sa podanou žalobou tiež domáhal určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Vzhľadom k tomu, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, už z tohto samotného určenia vyplýva, že jeho pracovný pomer u žalovaného aj naďalej trvá, preto na takom určení nie je naliehavý právny záujem podľa . Z uvedeného dôvodu preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 2.013,99 eura v zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo o náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Trovy právneho zastúpenia vyúčtoval za 11 úkonov právnej pomoci podľa , , (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach v roku 2012 4x, v roku 2013 5x), hodnota jedného úkonu podľa je 58, eura, režijný paušál podľa v roku 2012 je 7, eura za jeden úkon, v roku 2013 je 7, eura za jeden úkon. Právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto podľa sa zvyšuje odmena a náhrady o DPH, t.j. o 20 %. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa je 1/13 výpočtového základu, t.j. suma 58, eura v roku 2012, suma 60, v roku 2013. Podľa odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z úkonov za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Súd prvého stupňa uviedol, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi za úkony právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012 ( ) - 58, eura, režijný paušál 7, eura, spolu 66, eura, % DPH - 13, eura, spolu 79, eura, podanie žaloby na súd ( ) - 58, eura, , eura (režijný paušál), , eura (DPH), spolu 79, eura, účasť na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 bez prejednania veci (podľa - 1/4 hodnoty úkonu) - 14, eura, , eura (režijný paušál), spolu 22, eura, % DPH - 4, eura, spolu 26,76 eura, účasť na pojednávaní dňa 18. 06. 2012, vec prejednaná ( ) - 58, eura, l, eura, , eura (DPH), spolu 79, eura, účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2012, prejednaná vec ( ) - 58, eura, l, eura, , eura (DPH), spolu 79, eura, účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2012, vec prejednaná ( ) - 58, eura, l, eura, , eura (DPH), spolu 79, eura, účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2013, bez prejednania podľa - 1/4 hodnoty úkonu) - 15, eura, , eura (režijný paušál), spolu 22, eura, % DPH - 4, eura, spolu 27,40 eura, účasť na pojednávaní dňa 25. 02. 2013 - bez prejednania podľa - 1/4 hodnoty úkonu) - 15, eura, , eura (režijný paušál), spolu 22, eura, % DPH - 4, eura, spolu 27,40 eura, účasť na pojednávaní dňa 25. 03. 2013 - bez prejednania podľa - 1/4 hodnoty úkonu) - 15, eura, , eura (režijný paušál), spolu 22, eura, % DPH - 4, eura, spolu 27,40 eura, účasť na pojednávaní dňa 14. 05. 2013 - bez prejednania podľa - 1/4 hodnoty úkonu) - 15, eura, , eura (režijný paušál), spolu 22, eura, % DPH - 4, eura, spolu 27,40 eura, účasť na pojednávaní dňa 17. 06. 2013 - vec prejednaná podľa - 60, eura, , eura režijný paušál, % DPH - 13, eura, spolu 81, eura. Spolu 615, eura. Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času podľa a za 9x cesta z miesta sídla advokáta v Bratislave do miesta vykonávania úkonu v Nitre a späť - 18 hodín, kde pri sadzbe 13,01 eura za 1/2 hodinu je náhrada (36 x 13,01 eura 468,36 eura, 20 % DPH, spolu 562,03 eura. Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu i cestovné náhrady podľa a s poukazom na zákona číslo o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo a v celkovej výške 575,42 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia sú 1.753,17 eura (615,72 + 562,03 + 575,42 eura). Nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vo zvyšnej časti, t.j. v sume 260,82 eura z dôvodu, že tieto neboli uplatnené v zmysle , keď si právny zástupca vyúčtoval náhradu za účasť na pojednávaniach v plnej výške, napriek tomu, že tieto si mal účtovať vo výške 1/4, keďže podľa vyššie uvedených údajov, boli vykonané bez prejednania vo veci samej. Priznal žalobcovi plnú náhradu

trov právneho zastúpenia napriek tomu, že žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, dôvodiac, že táto samotná časť vychádza priamo z výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorej časti bol žalobca úspešný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože dňa 10. 12. 2012 a 17. 06. 2013 bol návrh na vykonanie dôkazu - vypočutie svedkyne F. Z. súdom prvého stupňa zamietnutý, dňa 16. 10. 2012 súd prvého stupňa vypočul svedkyňu F. Z. bez jeho účasti, napriek tomu, že sa ospravedlnil a jeho ospravedlnenie bolo akceptované. Podľa jeho názoru došlo k ovplyvňovaniu výpovede svedkyne. Jeho návrh na opätovné vypočutie uvedenej svedkyne za účelom objasnenia dochádzky žalobcu prednesené na súde dňa 10. 12. 2012 a 17. 06. 2013 bolo nezákonne zamietnuté. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že predvolával právneho zástupcu zo starej adresy a nezákonným spôsobom rozhodol o uložení povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi 100 eur, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal uvedené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutým uznesením zo dňa 06. 02. 2013 č. k. -96 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že nariadil na deň 04. 02. 2013 pojednávanie vo veci, na ktoré predvolal účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Pojednávania konaného dňa 04. 02. 2013 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalobca. Z dôvodu neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu odročil pojednávanie na deň 25. 02. 2013. Dňa 01. 02. 2013 bolo súdu doručené elektronické podanie, ktorého obsahom je ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného za jeho neúčasť na pojednávaní. Toto ospravedlnenie odôvodnil tým, že má zápal priedušiek a nie je zdravotne schopný zúčastniť sa pojednávania. Na odročenom pojednávaní si žalobca uplatnil právo na sumu 100 eur podľa . Dňa 06. 02. 2013 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom zopakoval uvedené dôvody neprítomnosti na pojednávaní, pričom k podaniu pripojil aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 01. 02. 2013 vystavené všeobecným lekárom pre dospelých. Uznesenie súdu prvého stupňa právne zdôvodnil , , , , . Uviedol, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili podľa , . Právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak toto ospravedlnenie nebolo riadne a v súlade so znením , , predložil kópiu potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak nepredložil vyhlásenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje jeho účasť na pojednávaní, tak ako to vyžaduje ustanovenie Toto ospravedlnenie súd nemôže považovať za riadne a v súlade so zákonnými požiadavkami. Konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu nebolo doručené včas, a to s ohľadom na , v zmysle ktorého sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Konaním právneho zástupcu žalovaného tak bola naplnená skutková podstata uvedená v ustanovení a , preto uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 100 eur, ktorá zodpovedá právu žalobcu na túto sumu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné a v rozpore s SR. Poukázal na to, že žalovaný nebol predvolaný na pojednávanie konané dňa 04. 02. 2013, bol predvolaný iba jeho právny zástupca. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ustanovením , pretože jeho právny zástupca postupoval podľa a žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená 3 dni pred termínom pojednávania, a preto právo podľa , žalobcovi nikdy nevzniklo. Právny zástupca si splnil povinnosť, oznámil dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. Lekárka mu odmietla napísať vyjadrenie o zdravotnom stave z dôvodu, že na ňu sa nevzťahuje povinnosť písať pre pacientov také vyjadrenia a podľa jeho názoru lekár nie je povinný pre pacientov - advokátov písať také vyjadrenia, takú povinnosť by mal, keby ho požiadal sám súd. Podľa jeho názoru potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti bolo riadnym ospravedlnením. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. . Napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nielen nezákonné, ale i právne absurdné. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku i proti uzneseniu ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa potvrdil a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne podľa zrušil. Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Koncepcia ust. vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúcu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že v zmysle , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V zmysle ods. 2 môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V zmysle okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Okamžite skončiť pracovný pomer môže (teda nemusí) tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec, ak vzniknú dôvody uvedené v a a . Keďže ide o jednostranné skončenie pracovného pomeru, nevyžaduje sa ku skončeniu pracovného pomeru súhlas toho, komu je okamžité skončenie pracovného pomeru adresované. Ak ide o zamestnanca, ktorý je súčasne aj zástupcom zamestnancov, okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť odsúhlasené zástupcami zamestnancov ( ). Ak by zamestnávateľ nesplnil túto podmienku, okamžité skončenie by bolo neplatné. Účinky zrušovacieho prejavu uskutočneného v súlade s ustanovením nastávajú zo zákona tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi. Akýkoľvek iný časový údaj uvedený v zrušovacom prejave nemôže preto meniť zákonné účinky. Zamestnávateľ môže od tohto svojho prejavu odstúpiť, ak mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Ak zamestnanec nemá záujem, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, ale uplatňuje len nárok na náhradu mzdy za čas výpovednej doby, nemôže zamestnávateľ od svojho prejavu smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru odstúpiť. V takom prípade platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, ktorým sa mal skončiť okamžitým skončením. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise zamestnávateľa alebo v pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Pri posúdení intenzity závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom zákon nevymedzuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení

pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod. Zákon tu ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením zodpovedalo tomu, či od zamestnávateľa možno spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho aj napriek tomu pokračoval. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ mohol podľa citovaného ustanovenia okamžite zrušiť pracovný pomer so zamestnancom právoplatne len vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažne. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nedostavil do zamestnania a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval. V danej veci bolo preukázané, že dňa 20. 05. 2011 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 20. 05. 2011. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 25. 01. 2012 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z dôvodu, že porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, 09. 01. 2012, 11. 01. 2012, 13. 01. 2012, 16. 01. - 18. 01. 2012, 20. 01. 2012, 24. 01. 2012 nenastúpil vôbec do práce, čím porušil povinnosť podľa . Dňa 26. 01. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Evidencia dochádzky zamestnancov žalovaného bola vedená iba do 21. 10. 2011. Žalobca bol od 14. novembra 2011 do 02. 01. 2012 práceneschopný, do zamestnania nastúpil dňa 02. 01. 2012. Počas práceneschopnosti žalobcu navštívili dvaja zamestnanci žalovaného na pokyn konateľa, musel odovzdať kľúče od pracoviska, SIM kartu a pracovné náradie. Po skončení práceneschopnosti sa pokúsil nastúpiť do práce, zistil, že vložka na dverách jeho pracoviska je vymenená a v týchto priestoroch už sedí niekto iný. Žalobca v konaní tvrdil, že po ukončení práceneschopnosti prišiel ráno o 8:00 hod. do práce, čakal vonku, potom sa išiel schovať do bufetu. Nemal k dispozícii kľúče od priestorov, p. Z., mu ich odmietla dať. Uviedol, že takýmto spôsobom chodil do práce 2-3 týždne. Svedkyňa Z. uviedla, že žalobca bol v januári v práci minimálne 3x, možno aj viackrát. Všetci zamestnanci nastupovali do práce po novom roku až 07. 01. 2012, nevedela, či žalovaný mal vedomosť, že do 07. 01. 2012 v práci nikto nebude. V konaní bolo preukázané, že žalovaný telefonicky kontaktoval F. Z. celkom 7x a konateľa žalovaného 4x. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nemal možnosť vykonávať prácu u žalovaného po ukončení práceneschopnosti, pretože od 03. 01. do 07. 01. 2012 bola prevádzka uzatvorená, žalobca nemal od nej kľúče, keďže ich odovzdal zamestnancom žalovaného počas práceneschopnosti. Prácu nemohol vykonávať ani z toho dôvodu, že odovzdal i pracovné náradie a SIM kartu pre potreby žalovaného počas jeho práceneschopnosti. Vzhľadom k tomu nie je možné vyvodiť záver, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu z dôvodu absencií. Žalovaný mu po ukončení práceneschopnosti nevytvoril podmienky na prácu, keďže mu odobral pracovné prostriedky a kľúče od prevádzky. Žalovaný vo svojom odvolaní však nenamietal, že by súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav alebo vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvého stupňa vytkol iba to, že vypočul svedkyňu F. v jeho neprítomnosti a zamietol jeho žiadosti na jej opätovné vypočutie. Zo spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného dňa 05. 09. 2012 prevzal predvolanie na pojednávanie konané dňa 16. 10. 2012, svoju neúčasť neospravedlnil. Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie

sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Ustanovenie je prejavom prejednacej zásady civilného konania, ktoré okrem iného upravuje v jeho druhom odseku predpoklady, za splnenia ktorých súd môže prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka len vtedy, ak účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný, ak nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie, nebol dôležitý. Ak teda účastník konania chce využiť svoje právo byť prítomný na prejednaní veci, ale mu v tom bráni prekážka, je jeho povinnosťou požiadať o odročenie pojednávania (nestačí len ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní) a o odročenie pojednávania musí požiadať z dôležitého dôvodu. Aké náležitosti má obsahovať návrh na odročenie pojednávania upravuje odsek 2 a ods. 3 ustanovenia , ktoré boli do vložené novelou vykonanou s účinnosťou od 1. januára 2012. Táto novela v stanovila, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať ako ďalšiu, osobitnú náležitosť, vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní a upravila, čo musí ošetrujúci lekár vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, aby vyjadrenie bolo možné považovať za právne relevantné. To znamená, že zdravotný stav účastníka podľa súčasnej právnej úpravy možno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spravidla vtedy, ak účastník pripojí k návrhu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zákonom požadovanom znení. Zákon však neuvádza, ako má súd postupovať, ak účastník síce požiada o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného stavu, ale vyjadrenie ošetrujúceho lekára súčasne s návrhom nepriloží, resp. ho pripojí, ale jeho obsah nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v . Podľa , ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. Keďže žalovaný je v konaní zastúpený zástupcom - advokátom, súd prvého stupňa postupoval správne, keď predvolanie na pojednávanie doručil právnemu zástupcovi žalovaného. Nemal povinnosť doručiť predvolanie aj odporcovi, pokiaľ napr. nenariadil jeho výsluch. Právny zástupca má povinnosť informovať svojho klienta - žalovaného o postupe súdu v konaní, t.j. aj o termíne nariadeného pojednávania. Keďže je žalovaný zastúpený advokátom, nie je jeho povinnosťou dostaviť sa na pojednávanie a v prípade jeho neprítomnosti súd môže vo veci konať. Pojednávanie dňa 16. 10. 2012 sa konalo o 9:30 hod. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť žalovaného a svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2012 e-mailom doručeným podateľni súdu prvého stupňa o 9:34 hod. Pracovníčka podateľne odoslala jeho e-mail asistentke o 9:44 hod. V tom čase sa už konalo pojednávanie a výsluch svedkyne Z.. Súd prvého stupňa nepochybil, keď konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pretože v čase konania pojednávania a realizácie výsluchu svedkyne, nemal vedomosť o ospravedlnení právneho zástupcu a žalovaného. Odvolací súd len dodáva, že nebola splnená ani zákonná podmienka pre odročenie pojednávania, ktorou je predloženie správy ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalovaného neumožňuje jeho účasť na pojednávaní. Ide o zákonnú podmienku, ktorú súd musí rešpektovať a dodržiavať. Dôvodová správa k , ktorým bolo novelizované ust. , konštatuje, že predmetné ustanovenie je reakciou na účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaní, najmä vo vzťahu k zdravotným dôvodom a oneskoreným ospravedlňovaním ich neúčasti na pojednávaniach. Námietka žalovaného, že súd prvého stupňa zamietol jeho žiadosť o opätovné vypočutie svedkyne Z., je neopodstatnená. V zmysle , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd teda nie je povinný vykonať všetky dôkazy požadované a označené účastníkmi konania, vykoná iba dôkazy, ktoré pokladá za dôvodné a potrebné pre rozhodnutie vo veci. Keďže svedkyňa Z. bola vypočutá, nebol dôvod na jej opätovné vypočutie. Tvrdenie žalovaného, že jej výsluch bol ovplyvnený, je zarážajúce a nepodložené. Súd vypočúva účastníkov a svedkov k predmetu konania, dbajúc na zásadu objektívneho zistenia skutkového stavu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur v zmysle , súd prvého stupňa v tomto smere vec nesprávne právne posúdil.

Podľa ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Podľa účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Podľa právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Podľa právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 04. 02. 2013 dostavili, pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2012. E-mailom dňa 01. 02. 2013 doručeným podateľni súdu prvého stupňa dňa 01. 02. 2013 o 10:42 hod. právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2013 z dôvodu, že má zápal priedušiek a nie je zdravotne schopný (aj podľa lekárky) zúčastniť sa pojednávania. Právo účastníka požadovať od protistrany - účastníka zastúpeného advokátom sumu 100 eur v prípade, že došlo k odročeniu nariadeného pojednávania, vzniká len pri splnení zákonných podmienok: 1. odročenie pojednávania na základe žiadosti účastníka, 2. dôležitý dôvod na strane účastníka, ktorý zavinil alebo bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, 3. nesplnenie si povinnosti podľa a nedoručenie žiadosti o odročenie pojednávania najneskôr 3 dni pre termínom pojednávania a 4. neuplatnenie práva do 15 dní odo dňa, keď sa pojednávanie malo konať. Pri posudzovaní nároku v zmysle súd berie zreteľ iba na to, či účastník alebo jeho právny zástupca, pre neprítomnosť ktorého sa pojednávanie odročilo, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a predložil doklad potvrdzujúci skutočnosť, ktorá je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania. V danom prípade tým dôvodom bola práceneschopnosť právneho zástupcu žalovaného, o ktorej doklad doručil súdu dňa 06. 02. 2013. Pre splnenie podmienok nároku podľa je postačujúce splniť uvedené podmienky, na rozdiel od ustanovenia , pri ktorom je podmienkou i predloženie správy lekára či je alebo nie je účastník alebo jeho právny zástupca schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, z vážnych zdravotných dôvodov, ktoré preukázal dokladom o práceneschopnosti, nebol daný nárok žalobcu podľa , preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.