Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXA, XXX XX D. a otec S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého M. do osobnej starostlivosti matky, s účinnosťou od 14.1.2014.

Obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok mal. M..

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. sumou 170,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 14.1.2014.

Nedoplatok na výživnom na mal. M. za čas od 14.1.2014 do 31.5.2014 v sume 318,39 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým M..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala na tunajší súd dňa 14.01.2014 návrh, opravený a doplnený dňa 19.02.2014, ktorým žiadala zveriť mal. M. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že otec maloletého dobrovoľne platí výživné v sume 100,- eur mesačne. Matka ho však žiadala o zvýšenie výživného, nakoľko mal. M. je neustále chorý, má alergiu na kravské mlieko, atopický ekzém a astmu, ktorá mu spôsobuje opakujúci sa zápal pľúc počas celého roka. Matka má z toho dôvodu predĺženú rodičovskú dovolenku do 6. rokov dieťaťa. Maloletý nastúpil v septembri 2013 do materskej školy v D., v septembri nastupuje do prvej triedy ZŠ v D.. Otec pracuje ako policajt S. K. N. K. s mesačným zárobkom 800 - 900,- eur. Matka je na predĺženej materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,- eur mesačne. Otec sa o maloletého nezaujíma, nenavštevuje ho, nie je ochotný zvýšiť sumu na výživné maloletého.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí a navrhol zverenie mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec býva v rodičovskom 3 izbovom byte spoločne s rodičmi. Otec uviedol, že má vytvorené vhodné podmienky na striedavú starostlivosť. Otec zarába mesačne 853,- eur.

Na pojednávaní obaja rodičia zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby mal. M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja budú zastupovať a spravovať majetok maloletého. Pokiaľ ide o úpravu styku obaja uviedli, že žiadajú, aby o tomto súd nerozhodoval. Na stretávaní otca s mal. sa budú vedieť dohodnúť. Matka uviedla, že kedykoľvek bude otec chcieť umožní mu stretnutie s maloletým. Jediná nezhoda rodičov sa týkala výšky výživného, matka požadovala minimálne sumu 170,- eur mesačne , otec bol ochotný platiť najviac 130,- eur mesačne.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol určiť výživné otca podľa jeho finančných možností a schopnosti vzhľadom na opodstatnené potreby maloletého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. , zápisnicou o určení otcovstva, lekárskymi správami, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch, rozpisom výdajov, správou z prešetrenia pomerov, zmluvou o dielo, osvedčením o živnostenskom oprávnení a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zápisnice o určení otcovstva spísanej dňa 12.07.2010 na matričnom úrade Mesta D. a z rodného listu mal. M. mal súd preukázané, že otcom mal. M. je S. K..

Z výsluchu matky súd zistil, že býva momentálne v dvojizbovom prenajatom byte spoločne s manželom, mal. K. a mal. M.. Matka má celkom 2 vyživovacie povinnosti. Okrem mal. M. má mal. K., táto má 12 rokov. Mal. K. navštevuje 6. ročník ZŠ. Momentálny stav v ich domácnosti je taký, že sa idú rozvádzať. Matka sa plánuje s mal. deťmi odsťahovať niekedy v septembri do 3 izbového bytu. Bude sa jednať o mestský byt. Matka je na predlženej materskej dovolenke do 6. roku veku dieťaťa. Táto končí v máji 2014. Rodičovský príspevok poberá vo výške 199,- eur, avšak za 5/2014 posledný krát. Od 13.4.2014 si otvorila živnosť ako inštruktor autoškoly. Túto činnosť bude vykonávať pre autoškolu D.. V autoškole bude pracovať cca 6 hodín denne. Bude to každý deň a cez víkendy vždy v sobotu. Mesačne bude zarábať cca 400 eur a bude si platiť odvody. Matka si hľadá ešte inú prácu. Je vyučená ako odevný návrhár, prácu si hľadá v tomto odbore. Jej manžel je zamestnaný, jeho príjem je cca 1 000,- eur. Pracuje ako policajt na E. S. C.. Otcovstvo k mal. M. bolo zapreté OS Skalica zo dňa 25.5.2010, nakoľko svedčila zákonná domnienka jej manželovi. Po zapretí bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením na matrike dňa 9.9.2010. Od určenia otcovstva jej otec platí na výživné mal. M. mesačne 100,- eur. Na tomto výživnom sa dohodli. Na zvýšení výživného sa nedohodli. Mal. M. momentálne navštevuje materskú školu - predškolské zariadenie. Od 1.9.2014 nastupuje do 1. ročníka ZŠ. Za škôlku platí cca 40 eur školné a stravné. Zdravotný stav mal. M. nie je dobrý. Sú s tým spojené zvýšené výdaje. Mal. trpí na astmu, bronchitídu, má atopický ekzém. Má zníženú imunitu, neustále býva chorý. Má alergiu na kravské mlieko. Pomerne často máva aj zápal pľúc. Matka dopláca na lieky, rôzne spreje, inhalátor a podobne mesačne cca 30 až 50 eur v závislosti od zdravotného stavu. Pokiaľ ide o vzťah otca s maloletým, dohodli sa s otcom dieťaťa, že sa stretávať nebudú. Momentálne je taký stav, že sa vôbec nepoznajú, 4 roky sa nestretávali. Matka so stretávaním problém nemá. Stretávanie mu umožní. Okrem bežného výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktoré platí otec pravidelne každý mesiac ničím iným na maloletého neprispieva. O uvedené ho ani nežiadala. S otcom spolu celé 4 roky nekomunikujú. Nemajú medzi sebou dobrý vzťah.

Z výsluchu otca súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti u rodičov v 3 izbovom byte, byt je vo vlastníctve jeho rodičov. Matka je dlhodobo PN, vybavuje si invalidný dôchodok. Otec je zamestnaný, poberá minimálnu mzdu. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj otcova priateľka, ktorá študuje vysokú školu 2. ročník denného štúdia. Otec je zamestnaný ako policajt na X. S. K., kde dosahuje príjem 846,- eur netto mesačne. Iné príjmy nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Výživné na mal. M. matke posiela

pravidelne vo výške 100,- eur mesačne od 1.9.2010. Vzťah s mal. M. nemá žiaden, 4 roky sa s mal. nestretáva, len čo ho občas stretne vonku s matkou. S matkou sa v podstate pred 4 rokmi tak dohodli. Celé tieto roky spolu s matkou nekomunikujú, nakoľko v minulosti mali nezhody. Nemajú dobré vzťahy. Otec však do budúcnosti má záujem sa s mal. stretávať, čo bude riešiť s matkou dohodou.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zveriť mal. M. matke, výšku výživného určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti rodičov. Styk otca s mal. neupravovať.

Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 23.04.2014 mal súd preukázané, že mal. M. pochádza z nemanželského vzťahu matky a S. K.. Mal. M. žije spolu s matkou, jej manželom R. Š. a sestrou K. v mestskom 2-izbovom byte. Domácnosť je čistá, udržiavaná a dobre vybavená. Mal. M. majú so sestrou vyhradenú jednu izbu, zariadenú pre ich potreby. Mal. M. je astmatik, alergický na niektoré potraviny, trpí atopickým ekzémom, mesačné náklady na lieky a výživové doplnky má vo výške 50,- eur. Mal. M. navštevuje škôlku, od septembra nastupuje do 1. ročníka ZŠ v D.. Otec sa po dohovore s matkou s maloletým nestretáva, pravidelne platí výživné vo výške 100,- eur mesačne. Matka je do 19.05.2014 predĺženej rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky celkovo vo výške 250,- eur.

Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi zhotoviteľom N. Š., P.: XXXXXXXX a objednávateľom B. A. K..Q..X.., P.: XXXXXXXX mal súd preukázané, že matka bude pre objednávateľa vykonávať vyučovanie vedenia motorového vozidla v rozsahu inštruktorského oprávnenia. Zmluva bola uzatvorená dňa 02.05.2014 na dobu neurčitú. Cena bola stanovená na čiastku 3,- eur za vyučovaciu hodinu.

Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení mal súd preukázané, že matka je držiteľkou živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti ako inštruktor autoškoly od 13.04.2014.

Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok na mal. M. vo výške 203,20 eur mesačne. Manžel matky poberal do 31.03.2014 prídavok na dieťa a to na mal. K. a mal. M. na každé v sume 23,52 eur mesačne. Od 01.04.2014 sa prídavok na dieťa na mal. M. vypláca matke. Matka ani otec dávky a príspevky pomoci v hmotnej núdzi nepoberajú. Matka a otec neboli za posledných 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 09.04.2014 mal súd preukázané, že matka ani otec za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky sociálneho poistenia.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca Z. K., X. S. K. mal súd preukázané, že otec za obdobie od 2/2013 až 2/2014 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 899,54 eur.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému M. dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletého súd prihliadol na záujem maloletého a dospel k záveru, že bude v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z tvrdení rodičov, ktorí zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby mal. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja budú zastupovať a spravovať majetok maloletého. Šetrením pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloletého. Súd je toho názoru, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Napokon ako obidvaja rodičia zhodne uviedli, otec sa s maloletým ani nepoznajú. Zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obidvaja rodičia, nakoľko nie je dôvod v tejto časti niektorého rodiča obmedzovať.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. sumou 170,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 14.1.2014, teda od podania návrhu na súd. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletého je v súčasnej dobe na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. M. do mája 2014, matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Matka je od 13.4.2014 držiteľkou živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti ako inštruktor autoškoly, pričom matka bude pre Autoškolu A. K..Q..X.. vykonávať vyučovanie vedenia motorového vozidla v rozsahu inštruktorského oprávnenia. Matka bude poberať 3,- eur za jednu vyučovaciu hodinu, podľa jej vyjadrenie to bude tvoriť približne 400,- eur mesačne. Matka má celkom dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. M. má ešte mal. K. vo veku 12 rokov, ktorá navštevuje 6. ročník ZŠ. Matka žije s deťmi v spoločnej domácnosti aj s jej manželom, ktorý je riadne zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1025,08 eur netto. Otec žije v spoločnej domácnosti u rodičov spoločne s jeho priateľkou, ktorá je študentkou vysokej školy. Matka si vybavuje invalidný dôchodok a otec je zamestnaný. Otec maloletého pracuje ako príslušník PZ na X. K., pričom dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 899,54 eur netto. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý M. navštevuje MŠ predškolské zariadenie, od 1.9.2014 nastupuje do 1. ročníka ZŠ. Maloletý má zhoršený zdravotný stav z dôvodu ktorého bola matka aj na predĺženej rodičovskej dovolenku do 6. roku veku dieťaťa. Mal. M. je astmatik, má zníženú imunitu, je alergický na niektoré potraviny, má atopický ekzém, s čím má matka zvýšené výdaje na doplácanie na lieky, spreje, inhalátor a pod. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičom a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa a z tohto dôvodu pripadá väčšia časť hradenia odôvodnených potrieb maloletého práve na toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca.

Súd určil otcovi výživné vo výške 170,- eur mesačne tak, ako požadovala matka, pričom uvedená výška výživného približne zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi a výrazným spôsobom sa nijako z nej nevymyká. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. M. sumou 170,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako

možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Súd určil výživné od 14.01.2014, teda od podania návrhu matky na súd. Súd nezvýšil výživné na mal. dieťa s účinnosťou od 01.01.2014 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo súdom určené od 14.01.2014 vo výške 170,- eur mesačne a vzhľadom na to, že otec prispieval matke na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 318,39 eur za čas od 14.1.2014 do 31.5.2014, t.j. rozdiel medzi určeným výživným a doposiaľ plateným výživným, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok súd určil súčtom dlžných súm za jednotlivé mesiace. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 17 dní mesiaca 01/2014 v sume 38,39 eur (170-100/31x17), za mesiace 2/2014 až 5/2014 v sume 280,- eur (170-100x4), spolu teda 318,39 eur.

Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )