Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/49/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej L., s.r.o., X., L. XX, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej H. I., nar. XX.X.E., bytom P. W., U. E./XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 559,53 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu č.k. -17 z 22.11.2013 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh oprávnenej na prerušenie konania zamieta.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 23.2.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11297/10 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, súd vydal dňa 8.3.2011 poverenie pre vymoženie istiny 559,53 € s prísl. Súd prvého stupňa vec preskúmal podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), - 54 (ďalej len „“), čl. 2, 3, 6 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, o spotrebiteľských úveroch, a po oboznámení sa s obsahom spisu a listinných dokladov, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého oprávnená žiada o výkon exekúcie, a úverovej zmluvy č. E. z 15.1.2010 s jej neoddeliteľnými prílohami a zistil, že zmluva je v zmysle a nasl. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia týchto právnych predpisov aj napriek tomu, že v zmluve bolo označené, že úver bol poskytnutý na výkon povolania. Dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný na základe úverovej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá dohoda účastníkov, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou v zmysle , pretože nebola s povinným individuálne dohodnutá, je priamo súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Z týchto dôvodov súd exekúciu zastavil. Trovy súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko si ich ny výzvu súdu nevyčíslil.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, odvolanie odôvodnila poukazom na , , , a navrhla aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne konanie podľa prerušil a vec predložil Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie. V úvode citovala niekoľko rozhodnutí Spolkového súdneho dvora Nemecka, Ústavného súdu ČR a Súdneho dvora EÚ, o ktoré opierala svoje argumenty. Podľa oprávnenej exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom je nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle a nasl. , nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia tam, kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Ani v prípade pasívneho správania účastníka nie je exekučný súd oprávnený naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V prípade, že by sa všeobecný súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, oprávnená navrhla, aby súd prerušil konanie podľa a podal Ústavnému súdu návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a s princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Tvrdila, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania len na základe návrhu účastníka. Oprávnená ďalej namietala, že pred exekučným súdom s ňou bolo zaobchádzané odlišne v nevýhodnom slova zmysle a že z okolností prípadu nemožno vyvodiť skutočnosti, ktoré by ospravedlnili takéto odlišné zaobchádzanie. Postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Oprávnená namietala, že nemala možnosť reagovať na tvrdenia a argumenty, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jej právnom postavení. Oprávnená mala za to, že exekučný súd nemal právomoc posudzovať súlad rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi a navyše podľa jej názoru je doložka v súlade so zákonom, nakoľko nenúti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté zo zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prezentovala názor, podľa ktorého uvedenú úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa , nakoľko poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. Obchodného zákonník, a navyše účastníci si v zmluve dohodli, že sa na právne vzťahy medzi nimi budú vzťahovať ustanovenia (ďalej len „“). Na základe a nasl. nemusela byť v zmluve o úvere ako podstatná záležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. K tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnená uviedla, že vzhľadom na to, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, výška 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ani so zákonom, keďže výška úrokov z omeškania je stanovená zákonom len ak nie je v zmluve dohodnutá. V tejto súvislosti citovala aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa danej problematiky, pričom podľa týchto rozhodnutí moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania keďže žalovaný mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených a či je schopný splácať svoj záväzok s vedomím prípadných následkov riadneho a včasného neplnenia si svojho záväzku. Naopak zdôraznila fakt, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Dlžník má navyše možnosť vyhnúť sa plateniu úrokov z omeškania tým, že svoj záväzok riadne a včas splní. Súd podľa jej názoru posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol pri rozhodovaní o udelení poverenia.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa , ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11297/10 z 24.11.2010, predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto už len z tohto dôvodu bola exekúcia správne vyhlásená za neprípustnú a zastavená v súlade s .

Námietku oprávnenej, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval a , o rozhodcovskom konaní, lebo (podľa jej názoru) po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie už nebol oprávnený posudzovať materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, nemožno akceptovať. Súd prvého stupňa v danej exekučnej veci správne posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v a takým postupom nekonal nad rozsah oprávnení udelených mu zákonom.

Podľa exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. , ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v . V zmysle tohto zák. ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Z ust. vyplýva, že exekučný súd môže exekúciu zastaviť, a to v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade o rozhodcovskom konaní. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi, pričom môže tak urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (k uvedenému pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24.2.2011). Aj podľa predpisov Európskej únie (čl. 6 ods. /EHS) a judikatúry Súdneho dvora EÚ - v súlade s požiadavkou, aby vnútroštátne právne predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a aby v prípade, ak sa určitá zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve uzavretej so spotrebiteľom ukáže byť nekalou, spotrebiteľa nezaväzovala -

je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinný aj bez návrhu posúdiť v rámci exekučného konania nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, a je tento súd povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s právom Európskej únie (k uvedenému pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 L., s.r.o./W.).

So zreteľom na uvedené nemožno považovať za dôvodnú ani námietku oprávnenej, podľa ktorej ak rozhodcovsky rozsudok bol predmetom preskúmania pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi v zmysle , tak v štádiu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, už neprichádza do úvahy posúdenie (ne)súladu spotrebiteľskej zmluvy so zákonnou úpravou, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z hľadiska , a možnosť zastavenia exekúcie z dôvodov vád exekučného titulu uvedených v .

Súd prvého stupňa preto správne - po zistení, že exekúcia v danej veci je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, v súlade s v spojení s exekúciu zastavil, a z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o jej zastavení, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie podľa , ako vecne správne.

Oprávnená po podaní odvolania navrhla prerušiť exekučné konanie podľa za účelom podania návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežných otázkach.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia len vtedy, ak neustanovuje inak. v výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Ust. na exekučné konanie zásadne nemožno aplikovať, a preto prerušenie exekučného konania v danom prípade nie je prípustné. Okrem toho, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ani nevznikla potreba predložiť prejudiciálne otázky (formulované v odvolaní oprávnenej) týkajúce sa výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, keďže Súdny dvor EÚ k uvedeným otázkam vyjadril svoj názor už vo viacerých rozhodnutiach, keď napr. v rozhodnutiach Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C- 168/05) a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C- 240/98 až C- 244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalou

podmienkou, a prispieva k splneniu cieľa stanoveného v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. V rozhodnutí C 76/10 L., s.r.o./W. Súdny dvor EÚ uviedol, že vnútroštátny súd aj vo fáze výkonu rozhodnutia má povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania ( a ) a povinný nežiadal o nich rozhodnúť, preto o trovách povinného nebolo rozhodnuté (, prvá veta ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.