Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/47/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: T. K.Ó.B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č. Č.. XXX, okres Michalovce, pre vymoženie istiny vo výške 72.273,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. -11 zo dňa 26. 07. 2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie súdu I. stupňa.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 19. 07. 2012 bola súdu predložená žiadosť o udelenie poverenia, zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06637/11 zo dňa 26. 07. 2011, ktorý zaväzoval povinného zaplatiť sumu 2 273,61 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 273,61 eur od 06. 04. 2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % zo sumy 2.273,61 eur od 01. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 491,74 eur.

Súd citoval ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") v platnom znení, ako aj ustanovenie a o rozhodcovskom konaní (ďalej len "") v platnom znení.

Súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa 12. 07. 2010, kde v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ") sa obidve zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať . Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný si prevzal úver vo výške 1 400 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 1 216 eur. Predmetný úver mal povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 218 eur. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06637/11 vyplýva, že povinný je zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2 273,61 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 273,61 eur od 06. 04. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 491,74 eur.

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že suma 2 273,61 eur, pozostáva z istiny vo výške 1.962 eur, poplatku za upomienku vo výške 28 eur a trov mediačného konania vo výške 283,61 eur.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2010, je v záhlaví označená ako "úverová" zmluva uzavretá podľa ustanovenia a nasl. , a teda malo by ísť o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami tak, ako sa zmluvné strany dohodli v čl. 16 VPPÚ. Zo zmluvy nevyplýva, žeby oprávnený poskytol povinnému úver na výkon povolania a samotné označenie kolónky, že úver bol poskytnutý na výkon povolania, nepostačuje na preukázanie toho, žeby úver bol skutočne aj použitý na tento účel.

Súd prvého stupňa, na základe uvedeného, vyhodnotil zmluvu o úvere ako "zmluvu o spotrebiteľskom úvere", keďže oprávnený tu vystupuje ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému dočasné finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Súd preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy, t. j. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, 0/1964 Zb. (ďalej len "OZ") a Smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS zo dňa 05. 04. 1993.

Následne citoval ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, ustanovenie a , , a , a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS zo dňa 05. 04. 1993.

Súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1 400 eur, za ktorý mal zaplatiť odplatu vo výške 1 216 eur. Súd odplatu, ktorej výška je takmer 87 % ceny úveru, považuje za neprimerane vysokú. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma predstavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Z uvedeného dôvodu nie je možné jednotlivé sumy oddeliť, teda nie je možné oddeliť dovolené plnenie od plnenia právom nedovoleného.

Podľa bodu 6 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný, dlžník má zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v ustanovení . Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania, t. j. k 06. 04. 2011 bola vo výške 1 %, teda úroková sadzba podľa dohody zmluvných strán mala byť nanajvýš 9% ročne a nie 0,25 % denne ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Uvedený úrok predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania. Z uvedeného súd konštatoval, že uvedený úrok je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2010 neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN"), resp. priemernú RPMN. Pretože zmluva neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zistil, že súčasťou VPPÚ je aj dohoda o vyplnení zmenky (čl. 13), pričom táto je v rozpore s ustanovením . Citujúc ustanovenie a o spotrebiteľských úveroch súd uviedol, že zo zmenky predloženej oprávneným vyplýva, že táto bola vystavená na zmenkovú sumu 2 273,61 eur. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch zakazuje splnenie dlhu zmenkou s výnimkou, ak dlžná suma nedosahuje 30 % istiny z poskytnutého úveru v čase jej vyplnenia a oprávnený vyplnil zmenku vo výške celého poskytnutého úveru, konal tak v rozpore so zákonom. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ, je v rozpore s ustanovením . Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie čl. 13 VPPÚ je teda v rozpore so zákonom.

Taktiež z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné určiť, akým spôsobom bola vyrátaná suma za upomienky. Je síce pravdou, že v zmysle čl. 4 VPPÚ sa povinný zaviazal uplatniť oprávnenému za každú zaslanú upomienku 4 eur, avšak pre nedostatočnú odôvodnenosť exekučného titulu, nie je možné zistiť koľko upomienok bolo povinnému zaslaných.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje to nevykonateľnosť exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu súd zamietol súdnemu exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia tak.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote ( prvá veta ) odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia

Podľa názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok () a o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie a o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučného titulu, exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Podľa oprávneného, exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia ( ).

Uviedol, že súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na jeho vznik. Ďalej oprávnený namietal, že v prípade, ak súd svoje rozhodnutie založil na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom, musí náležite odôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským ( ) bez toho, aby prihliadal na splnenie podmienok stanovených pre vznik spotrebiteľského vzťahu.

Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácií Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t. j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd to nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel.

Podľa názoru oprávneného je rozhodnutie súdu založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Ďalej namietal, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie .

Aplikáciou tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského "argumentum ad absurdum". Súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je spotrebiteľom. Súd musí mať teda zistené, že sa poskytnutý úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, a že fyzická osoba nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Oprávnený je toho názoru, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Ak exekučný súd posudzoval exekučný titul tak z vecnej ako aj právnej stránky, mal posúdiť aj to do akej miery a v akej časti je exekučný titul v súlade so zákonom a v tejto časti mal vykonávať dokazovanie. Súd však takto nepostupoval, ale iba konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu. V civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa . Exekučný súd svojím postupom pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci "res iudicata". Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby dodržiaval zásadu "pacta sunt servanda" zmluvy sa musia dodržiavať a z toho vyplývajúcu zásadu reštriktívneho výkladu dôvodov neplatnosti právneho úkonu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

Súdny exekútor a povinný sa v stanovenej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa ustanovenia (l. č. 26 spisu), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), prejednal odvolanie oprávneného zo dňa 23. 08. 2012, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 12. 07. 2010 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 400 eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 1 216 eur, t. j. celkovo zaplatí čiastku 2 616 eur v dvanástich mesačných splátkach po 218 eur, počnúc dňom 20. 08. 2010.

Oprávnený namietal posúdenie tejto zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia a nasl. .

Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia zákon sa nevzťahuje na zmluvy:

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa ustanovenia zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa ustanovenia a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu

- fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14. 03. 2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e) citovaného zákona spotrebiteľským úverom je úver od 200 eur (6 000 Sk) do 20 000 eur (600 000 Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery.

Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1, § 2, § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké

povolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali, a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá doleuvedeného dňa podľa ustanovenia a nasl. , pretože podľa ustanovenia , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení - a ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Čo sa týka rozsahu prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako exekučnému titulu, odvolací súd uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, zo dňa 26. 07. 2011 č. k. SR 06637/11.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa ustanovenia o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zodpovedá veriteľ za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Zmenková suma v čase vyplnenia zmenky musí byť v súvislosti s vyššie spomínaným ustanovením maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Keby bola takto prijatá, resp. vyplnená zmenka v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ by ju nesmel prijať a bol by povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd má za to, že tieto predstavujú také vady exekučného titulu, ktoré bráni vykonaniu exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje oprávneného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, sú dostatočným dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe takto nespôsobilého exekučného titulu.

Preskúmavanie ďalších odvolacích dôvodov oprávneného, je podľa právneho názoru odvolacieho súdu, v tomto odvolacom konaní už nadbytočné.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (ustanovenie o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.