Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21S-27-2014.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Subarea
21S/27/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Ing. R. Q., nar. XX. J. XXXX, bytom T. XX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka so sídlom J. Q.. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Odpovede žalovaného č. PO 2535/2013, 123312/2013 zo dňa 17.12.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.02.2014, podanou na pošte dňa 24.02.2014, označenou ako „Žaloba na preskúmanie zákonnosti Odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PO 2535/2013,12331/2013 zo dňa 17.12.2013“ domáhal zrušenia rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PO 2535/2013,12331/2013 zo dňa 17.12.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že je onkologickým pacientom s diagnózou malígny melanón. Lieči sa od roku 2005. Pacientov s touto diagnózou je na území Slovenskej republiky pomerne málo a pracovníci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej len „VšZP“) ako aj žalovaného neprichádzajú s pacientmi s touto diagnózou do kontaktu príliš často. Ošetrujúca lekárka žalobcu MUDr. M. F. je jedinou lekárkou, ktorá v Slovenskej republike môže byť aj indikujúcou lekárkou. Aplikovateľnosť liečby liekom YERVOY, ako jedinej vhodnej možnosti, bola konzultovaná s lekármi z Českej republiky, ktorí sú vysokošpecializovanými odborníkmi v danej oblasti a majú skúsenosti s liečbou uvádzanou v žiadosti.
VšZP zhodnutiami evidenčné číslo LN 13620962 a LN 13620963 zo dňa 15.10.2013 rozhodla o nesúhlase s úhradou registrovaného lieku YERVOY neuvedeného v zozname kategorizovaných liekov s odôvodnením, že vzhľadom na finančnú náročnosť liečby, farmakoekonomické hodnotenie lieku a možnosti VšZP vyplývajúce z finančného plánu VšZP na rok 2013, bolo nevyhnutné pristúpiť k prijatiu regulačných opatrení a stanoviť podmienky úhrady vo forme inklúznych kritérií. Z rozhodnutí ďalej vyplýva, že vzhľadom na nesplnenie inklúznych kritérií (liečba údajne nie je hradenou u pacientov, ktorí boli v minulosti liečení alternatívnym prípravkom Zelboraf) a z dôvodu, že pre rok 2013 je počet pacientov, stanovený v rámci regulačných opatrení naplnený, VšZP nesúhlasí s úhradou lieku YERVOY. Proti uvedeným rozhodnutiam podal žalobca opravný prostriedok. VšZP listom zo dňa 09.12.2013 informovala žalobcu o postúpení veci žalovanému, aby rozhodol v danej veci. Žalovaný v liste zo dňa 17.12.2013 č. PO 2535/2013, 123312/2013 označeným „Odpoveď“ konštatoval, že začal dohľad na preverenie postupu VšZP pri schvaľovaní lieku YERVOY. Ďalej uviedol, že liek nepatrí medzi kategorizované lieky a zdravotnej poisťovni zo zákona nevyplýva povinnosť nekategorizované lieky hradiť. VšZP neporušila zákonné ustanovenia a postupovala v zmysle platných štandardne určených noriem pri posudzovaní opodstatnenosti žiadosti o úhradu lieku.
Žalobca zastáva právny názor, že Odpoveď, ktorú obdržal vo vzťahu k podanému opravnému prostriedku možno považovať iba za rozhodnutie, ktorou boli práva a právom chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté. V dôsledku napadnutej odpovede nebolo žalobcovi umožnené bez zbytočného odkladu podstúpiť liečbu, ktorú pre neho navrhol špecialista. V zmysle § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dohľade") sa na výkon dohľadu, v rámci ktorého bolo vydané touto žalobou napadnuté rozhodnutie, nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom na uvedené sa nemožno voči napadnutému rozhodnutiu brániť v zmysle ustanovení správneho poriadku, t.j. podaním odvolania alebo rozkladu, pretože obranu v zmysle ustanovení správneho poriadku zákon o dohľade v prípadoch výkonu dohľadu vylučuje. Rozhodnutie možno považovať za právoplatné dňom doručenia žalobcovi. Jediným prostriedkom obrany proti napadnutému rozhodnutiu je tak žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
S uvedeným rozhodnutím žalobca v plnom rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, ošetrujúca lekárka žalobcu žiadala VšZP o postup v zmysle § 88 ods. 8 zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“), tj. žiadala o odsúhlasenie úhrady lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo v prípade žalobcu nemožno použiť ustanovenie § 88 ods. 7 písm. a) zákona o liekoch. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že požadovaný liek nespĺňal kritériá kategorizácie a nemohol tak byť zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov. Je zrejmé, že úhrada nekategorizovaného lieku je iba oprávnením. Zákon samotný však možnosť naznačeného postupu pripúšťa a zo strany VšZP a odporcu bolo namieste sa touto možnosťou minimálne v teoretickej rovine zaoberať, predovšetkým v takom závažnom prípade. Dôvodom uplatnenia § 88 ods. 7 písm. a) zákona o liekoch je najmä to, že poskytnutie určitého lieku je jedinou vhodnou možnosťou. Žalovaný avšak odôvodnil svoje rozhodnutie tvrdeniami, ktoré nemajú oporu v zákone, konkrétne, že nebola dokázaná klinická účinnosť a bezpečnosť požadovaného lieku po užívaní lieku ZELBORAF. VšZP odmietla úhradu požadovaného lieku predovšetkým s poukazom na interné regulačné opatrenia pre rok 2013. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Peerbooms (C-157/99), v ktorom súd konštatoval, že neudelenie súhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou požadovaného lieku nemôže byť založené iba na tej skutočnosti, že môže vzniknúť riziko vážneho poškodenia finančnej rovnováhy systému.
Nedostatočné zistenie skutkového stavu spočívalo podľa žalobcu v tom, že z napadnutého rozhodnutia v zásade nemožno zistiť, či a akým spôsobom žalovaný zisťoval skutkový stav veci. Nie sú ani označené rozhodnutia VšZP vo vzťahu ku ktorým
bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu o konzultáciách s viacerými špecialistami nevyjadril, poukázal len na neexistenciu klinických štúdií, ktorá však nemôže byť žalobcovi na ujmu.
Napadnutému rozhodnutiu vyčítal aj nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Žalovaný nemal preukázanú nebezpečnosť alebo neúčinnosť lieku YERVOY po užívaní lieku ZELBORAF, napriek tomu sa práve z tohto dôvodu stotožnil so závermi VšZP. VšZP odôvodnila svoje rozhodnutia o neudelení súhlasu predovšetkým regulačnými opatreniami na rok 2013. Žalovaný sa k tomuto dôvodu VšZP nijako nevyjadruje a napriek tomu sa s jej závermi stotožňuje. Závery rozhodnutia sú tak nezrozumiteľné.
Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 25.03.2014 nesúhlasil s tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade sa úrad zriaďuje ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a podľa § 17 ods. 1 písm. b) cit zákona sa úrad zriaďuje ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa § 43 ods. 11 zákona o dohľade sa na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok"). Žalovaný konštatuje, že v danom prípade vykonal dohľad u VšZP podľa § 43 a nasl. zákona o dohľade, pričom na vykonaný dohľad sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 17.12.2013 iba oznámil výsledok výkonu dohľadu, teda nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné podľa § 250j ods. 2 O.s.p. napadnúť žalobou. Žalobca namietal aj svoju pasívnu legitimáciu. Nepopiera, že mu hmotnoprávny predpis priznáva postavenie správneho orgánu, ale na to, aby mohol byť podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. pasívne legitimovaným, musel by vydať rozhodnutie, ktorým zasahuje do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade bol žalovanému doručený na vedomie „Opravný prostriedok proti rozhodnutiam Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. LN 13620962 a LN 13620963 zo dňa 15.10.2013; podnet na preskúmanie týchto rozhodnutí“ zo dňa 18.11.2013, v ktorom žalobca vyjadril nespokojnosť s nesúhlasnými stanoviskami VšZP č. LN 13620962 a LN 13620963 zo dňa 15.10.2013. Na základe uvedeného podnetu vykonal žalovaný vo VšZP dohľad, ktorým zistil, že VšZP pri posudzovaní nároku žalovaného postupovala v súlade s platnou právnou úpravou a VšZP sa pri vydávaní nesúhlasného stanoviska riadila Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. S02986-OKCLP-2012-401 zo dňa 14.05.2012. O týchto zisteniach žalovaný podrobne informoval žalobcu listom zo dňa 17.12.2013. Žalovaný zistil, že nesúhlas VšZP č. LN 1360962 a LN 1362063 zo dňa 15.10.2013 nie je rozhodnutím podľa ustanovení Správneho poriadku, a preto voči takémuto nesúhlasu nie je možné podať odvolanie podľa Správneho poriadku. V procese výkonu dohľadu žalobca nevystupuje ani ako strana, ani ako subjekt výkonu dohľadu. Má právo len na oznámenie o výsledku ukončeného dohľadu. Subjektmi tohto procesu sú žalovaný a VšZP. Žalovaný svojím postupom žiadnym spôsobom nerozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu, nijako jeho zákonom chránené práva neohrozil ani neporušil. Výsledkom výkonu dohľadu nie je rozhodnutie, ktoré vydáva správny orgán. Rozhodovacia činnosť je v danom prípade výsledkom konania VšZP. Žalovaný v tomto konaní nevystupuje ako druhostupňový orgán voči VšZP, ktorý by mohol preverovať skutkový a právny stav a na základe zisteného by mohol vydávať druhostupňové rozhodnutie, ktorým by rozhodnutie VšZP potvrdil, zmenil alebo zrušil a vrátil na nové prejednanie. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že žalovaný je správny orgán, ktorý nedisponuje oprávnením vybavovať podnety dotknutých osôb inak ako rozhodnutím. Žalovaný, ako správny orgán, vydáva rozhodnutia v tých prípadoch, kedy to ustanovuje zákon. Všetky ďalšie tvrdenia žalobcu o náležitostiach rozhodnutia a o nesprávnom právnom a skutkovom posúdení veci sú podľa žalovaného irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhuje súdu zrušiť neexistujúce rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z právomoci súdu nemôže byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V prípade žalôb podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie, individuálny správny akt, pri ktorom boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré zákon preň pripúšťa.
Povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je v každom štádiu konania postupom „ex offo“ preverovať, či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci. Medzi podmienky konania patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 O.s.p.
Právomoc je súhrn záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávať a rozhodnúť. Právomoc vymedzuje vzťahy medzi súdmi a inými orgánmi. Právomoc súdov sa následne člení podľa odvetví práva na civilnú, trestnú, správnu, ústavnú. Právomoc súdov v správnom súdnictve vyplýva z § 7 ods. 2 O.s.p. a následne je konkretizovaná v § 244 O.s.p. V prípade prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) zákonodarca navyše vyžaduje pre to, aby mohlo dôjsť k preskúmavaniu rozhodnutí a postupov v správnom súdnictve, aby toto rozhodnutie a postup boli určitej kvality - tzv. spôsobilý predmet preskúmavania - pozitívne (§ 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) a negatívne vymedzený (§ 248 O.s.p.).
Podľa § 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dohľade“) tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je
1. dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením (ďalej len "dohľad nad verejným zdravotným poistením") a
2. dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 18 písm. a) zákona o dohľade, pôsobnosť úradu, úrad vykonáva dohľad na verejným zdravotným poistením tým, že
1. dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu, 37)
2. vydáva povolenia a iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie ním vydaných rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o dohľade, výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva
a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti,
b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).
Podľa § 43 ods. 2 zákona o dohľade, výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.
Podľa § 43 ods. 11 zákona o dohľade, výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o liekoch“) všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21 ods. 8 a § 97.
Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 88 ods. 7 písm. a) zákona o liekoch, osobitné prípady úhrad, zdravotná poisťovňa môže po vopred udelenom súhlase poistencovi plne alebo čiastočne uhradiť liek, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov.
Podľa § 88 ods. 8 zákona o liekoch, osobitné prípady úhrad, úhradu podľa odseku 7 môže zdravotná poisťovňa odsúhlasiť v odôvodnených prípadoch, najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou; úhradu odsúhlasuje zdravotná poisťovňa na základe písomnej žiadosti poskytovateľa.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Po preskúmaní administratívneho spisu súd zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dňa 15.10.2013 vydala pod evidenčným číslom LN 13620962 a LN 13620963 podľa § 88 ods. 7 zákona o liekoch Stanovisko k úhrade registrovaného lieku neuvedeného v zozname kategorizovaných liekov, a to nesúhlas s úhradou pre liek YERVOY con inf 1x 40 ml/ 200 mg (LN 13620963) a YERVOY con inf 1x 10 ml/ 50 mg (LN 13620962) pre poistenca VšZP Ing. R. Q. dôvodiac tým, že poistenec nesplnil inklúzne kritéria pre indikovanie liečby Yervoy, nakoľko liečba nie je hradenou liečbou u pacientov, ktorí bolí v minulosti liečení alternatívnym prípravkom Zelboraf (Vemurafenib), a tiež z dôvodu, že pre rok 2013 je počet pacientov stanovený v rámci regulačných opatrení naplnený. Pre finančnou náročnosť liečby, farmakoekonomické hodnotenie lieku, ktoré nepreukázalo nákladovú efektivitu liečby a možnosti VšZP vyplývajúce z finančného plánu na rok 2013, bolo nevyhnutné pristúpiť k prijatiu regulačných opatrení a stanoviť podmienky úhrady vo forme inklúznych kritérií pre výber pacientov, limitácie počtu pacientov a centralizácie liečby na vybrané pracoviská.
Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný posúdil podanie žalobcu zo dňa 18.11.2013, označené ako „Opravný prostriedok proti rozhodnutiam Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. LN 13620962 a LN 13620963 zo dňa 15.10.2013; podnet na preskúmanie týchto rozhodnutí“ ako podnet na začatie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, konkrétne vo veci verejného zdravotného poistenia.
Listom zo dňa 17.12.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že vo veci jeho podania začal dohľad vo VšZP zameraný na preverenie postupu pri schvaľovaní lieku Yervoy. Žalovaný žalobcu informoval, že VšZP neporušila zákonné ustanovenia a postupovala v zmysle platných štandardne určených noriem pri posudzovaní opodstatnenosti žiadosti o úhradu.
Žalovaný uviedol, že VšZP na základe žiadosti od ošetrujúcej lekárky zo dňa 24.04.2013 o úhradu lieku Zelboraf tento odsúhlasila nad rámec zákona a uhradila z verejného zdravotného poistenia. Z dôvodu progresie ochorenia bola liečba ošetrujúcou lekárkou ukončená v septembri 2013. Dňa 08.10.2013 ošetrujúca lekárka požiadala o úhradu lieku Yervoy. Klinická účinnosť a bezpečnosť lieku Yervoy po užívaní lieku Zelboraf po progresii ochorenia nebola ešte dokázaná a v tejto indikácii nie je v terapeutickej praxi dostatočne preukázaná klinickými štúdiami. Z uvedených dôvodov liečba nie je hradená u pacientov, ktorí boli v minulosti liečení liekom Zelboraf.
Zo žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca žiadal súd o preskúmanie zákonnosti písomného oznámenia žalovaného zo dňa 17.12.2013 o vybavení jeho opravného prostriedku, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlas so stanoviskom VšZP pri vybavovaní jeho žiadosti o úhradu nekategorizovaného lieku, ktorý žalovaný posúdil podľa obsahu ako podnet na vykonanie dohľadu. Oznámením zo dňa 17.12.2013 žalovaný žalobcu informoval o spôsobe vybavenia jeho podnetu.
V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi rozhodnutím vo veci úhrady nekategorizovaného lieku a medzi úkonom dozoru, resp. dohľadu v tejto veci.
V predmetnej veci mal krajský súd za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti aktu orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca ako osoba podávajúca podnet informovaný o spôsobe vybavenia jeho podnetu. Na základe uvedeného podnetu začal žalovaný tzv. správny dozor. Právomoc vykonávať úkony správneho dozoru, pod ktorým sa rozumie činnosť vykonávaná verejnou správou v rámci jej tzv. vonkajšej kontroly, je potrebné odlišovať od právomoci orgánu verejnej správy vydávať individuálne správne akty. Správny dozor je zákonom podložená činnosť verejnej správy, pri ktorej dozorný orgán sleduje na základe podnetu tretích osôb alebo z vlastnej iniciatívy chovanie nepodriadených subjektov (FO a PO verejného i súkromného práva) a vo veciach svojej špecializovanej pôsobnosti ho hodnotí a porovnáva s nárokmi na chovanie v rámci požiadaviek kladených právnymi normami; pokiaľ je zistený nesúlad medzi skutočným a žiaducim chovaním subjektov, dozorný orgán aplikuje nápravné sankčné prostriedky. V predmetnej veci vystupoval žalovaný ako dozorný orgán a dohliadanou osobou bola Všeobecná zdravotná poisťovňa. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca nebol subjektom procesu dohľadu, voči ktorému by mohla byť zo strany žalovaného spôsobená ujma listom o informovaní žalobcu o spôsobe vybavenia podnetu. V danej veci vo vzťahu k žalobcovi správny orgán nevystupoval v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícií oznamovateľa. Aj keď je nepochybné, že žalobca nemienil vyvolať „nezáväzný“ správny dozor, ale odvolacie konanie, to, že podnetom na začatie správneho dozoru bolo odvolanie žalobcu zo dňa 18.11.2013, nemôže prepožičať oznámeniu o vybavení podnetu charakter druhostupňového právoplatného rozhodnutia preskúmateľného súdom v správnom súdnictve.
Žalobou napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., čím je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy, V. časti O.s.p., a preto krajský súd pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.
Krajský súd dbajúc na právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy nad rámec dodáva, že v predmetnej veci doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu zo dňa 18.11.2013. Z podanej žaloby však nevyplýva, že by sa žalobca domáhal toho, aby krajský súd odstránil nečinnosť žalovaného vo veci vybavenia žalobcom podaného odvolania proti nesúhlasným stanoviskám VšZP, t.j. vydal rozhodnutie o odvolaní. V tomto smere poukazuje krajský súd na vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý uviedol, že po obdržaní odvolania žalobcu zistil, že smeruje proti nesúhlasným stanoviskám VšZP, ktoré nie sú rozhodnutia, a preto voči takémuto nesúhlasu nie je možné podať odvolanie podľa Správneho poriadku. S týmto názorom žalovaného sa krajský súd stotožňuje len pokiaľ ide o tvrdenú neprípustnosť odvolania voči rozhodnutiu VšZP, avšak nie v časti, že sa nejedná o rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu aj keď v zmysle § 84 ods. 1 zákona o liekoch sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje Správny poriadok a zároveň ani podľa § 43 ods. 11 zákona o dohľade sa na výkon dohľadu nevzťahuje Správny poriadok, vylúčenie aplikácie Správneho poriadku a absencia osobitnej procesnej úpravy nemôže v právnom štáte znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu verejnoprávneho subjektu. V právno-aplikačnej praxi by v takom prípade mali byť použité všeobecné požiadavky na konania verejnoprávnych subjektov a právne princípy resp. štandard všeobecných pravidiel správneho práva. To znamená, že v prvom rade mal žalovaný bez zbytočného odkladu informovať žalobcu o tom, že odvolanie v danom prípade nie je prípustné.
Zároveň však krajský súd poukazuje na to, že žalobca zastúpený advokátom sa mohol v danom prípade v zmysle § 247 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p. a v zmysle judikatúrou ustáleného tzv. materiálneho pojatia rozhodnutia (viz. napr. nález Ústavného súdu SR Pl. ÚS 21/08-39), domáhať žalobou preskúmania a následne zrušenia priamo rozhodnutia VšZP - nesúhlasných stanovísk, a v tomto
smere sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že rozhodovacia činnosť je v danom prípade na strane VšZP.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.