Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-160-2011.pdf
PDF · 125.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/160/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ C. C., G.. I., B.. XX.X.XXXX, X. O. O., V. G. XXXX/XX, v rade 2/ X. I., B.. XX.X.XXXX, X. T. Č. XX, O.. Č.. X. U. L., W. Č.. XX v rade 3/ Y. I., B.. XX.X.XXXX, X. O. O. - J., X. XXXX/XX, právne zastúpených JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Horný Vál 9/19 proti žalovanému Y. I.Á., B.. X.X.XXXX, X. T. Č. XX v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom C. I., B.. XX.XX.XXXX H. Z. J. XX.X.XXXX takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá dňa 25.7.2011 medzi žalovaným Y. I., B.. X.X.XXXX, T. Č. XX a C. I. B.. XX.XX.XXXX, T. Č. XX, formou notárskej zápisnice spísanej JUDr. Miroslavom Debnárom, bývalým notárom v Martine, B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XX, B. XXXXX/XXXX, ktorej vklad povolila Správa katastra Turčianske Teplice pod č. P. XXX/XXXX, je neplatná.
II. Súd určuje, že nehnuteľnosti:
- LV č. XXX, katastrálne územie T. Č.Q.: J., U. Č. XX, postavený na parcele CKN parcele č. XXX, v podieli 6/10-in,
- LV č. XXX, katastrálne územie T. Č.Q., Q. W. L. Č.. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 495 m2 v podieli 6/10-in,
- LV č. XX, katastrálne územie P. Č., Q. W. L. Č.. XX, trvalé trávne porasty o výmere 2198 m2, v podieli 5400/829440-in,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., J., U. Č. XX, postavený na CKN parcele č. C KN XX, v podieli 1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., S. W. L. Č.. XX, záhrady o výmere 91 m2 v podieli 1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., S. L. Č.. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, v podieli 1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., Q. W. L. Č.. XXX/X, orná pôda o výmere 1079 m2, v podieli 1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., Q. W. L. Č.. XXX/X, orná pôda o výmere 2982 m2, v podieli 1/6-ina
patria do dedičstva po nebohom C. I., B.. XX.XX.XXXX, B. X. T. Č. Č.. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.8.2011 a menenou podaním právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 5.9.2011 (č. l. 1-4 a č. l. 24-25) sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ ako súrodenci žalovaného domáhali vydania rozhodnutia podľa ktorého darovacia zmluva uzavretá dňa 25.7.2011 medzi žalovaným a otcom účastníkom C. I., B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 23.8.2011 a ktorej vklad bol povolený Správou katastra Turčianske Teplice pod P. XXX/XXXX je neplatná a že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku patria do dedičstva po nebohom C.J. I.. Pôvodne žalobu podala len žalobkyňa v rade 1/, žalobcovia v rade 2/ a 3/ so súhlasom súdu do konania pristúpili a pripojili sa ku tvrdeniam žalobkyne v rade 1/. V žalobe žalobcovia uviedli, že najskôr žalobkyňa v rade 1/ sa cez internetový katastrálny portál dozvedela, že spoluvlastnícke podiely jej otca, ktorý bol pôvodne žalovaný v rade 2/ boli prevedené na základe darovacej zmluvy P. XXX/XXXX na žalovaného, jej brata, a táto mala byť uzavretá dňa 25.7.2011. V tom čase však otec žalobkyne (a aj ďalších žalobcov) bol v takom zlom zdravotnom stave, že bol hospitalizovaný od 21.7.2011 a navyše bol aj v zlom psychickom stave, ktorý mu znemožňoval rozpoznať následky jeho konania a uvedomovať si zmysel a význam právnych úkonov. V čase, keď bola žaloba podávaná žil ešte otec účastníkov a žalobkyňa v rade 1/ pôvodne tvrdila, že otec zrejmé vôbec nevedel o tom, že uzavrel nejakú darovaciu zmluvu, nakoľko v čase podania žaloby ku dňu 23.8.2011 sa nachádzal v stave mimo reálneho ponímania sveta a situácie v ktorej sa nachádzal. Otec účastníkov totiž od 21.7.2011 bol až do 9.8.2011 hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Martine a následne bol prevezený na ďalšiu hospitalizáciu do Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Vzhľadom na stav, v ktorom sa nachádzal bolo nemožné, aby počas hospitalizácie v Univerzitnej nemocnici Martin opustil nemocnicu a vykonal právny úkon uzavretie darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice. Navyše podľa informácie zdravotníckeho personálu ho v tom čase nebol navštíviť žiadny notár. Žalobcovia preto vyslovili podozrenie, že darovacia zmluva bola urobená v rozpore s právnym poriadkom, pretože buď došlo k podvodnému konaniu, a to k sfalšovaniu podpisu otca účastníkov alebo k zneužitiu nepriaznivého zdravotného stavu otca účastníkov, ktorý nebol schopný vnímať realitu a pochopiť význam uzatvárania právneho úkonu. Naviac, ak sa otec účastníkov v minulosti vyjadroval tak, že svoj majetok za života neprevedie na žiadne zo svojich detí.
Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní žalobcovia tvrdili, že napadnutá darovacia zmluva je neplatná z dôvodu uvedených v § 38 Občianskeho zákonníka za predpokladu, že ju medzitým zosnulý otec účastníkov spísal, potom tak urobil v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon nespôsobilým. Navyše vyslovila podozrenie, že podpis na darovacej zmluve nepatrí nebohému C. I..
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 12.1.2012, kde tvrdenia žalobcov v žalobe namietal. Uviedol, že v čase, keď jeho otec spísal darovaciu zmluvu nachádzal sa doma a bol v opatere obvodného lekára J.. T.. Ľ. P. so sídlom v T. a na prvom pojednávaní vo veci samej potom žalovaný tvrdil, že jeho otec, ktorý v priebehu konania zomrel, mu legálne nehnuteľnosti daroval. Bola o tom spísaná darovacia zmluva formou notárskej zápisnice pri návšteve notára, ktorý oboch účastníkov tejto darovacej zmluvy, teda žalovaného i nebohého otca účastníkov navštívil v dome. Pri prvom pojednávaní vo veci samej vyslovil presvedčenie, že jeho otec bol hospitalizovaný až od 27.7.2011 a dňa 25.7.2011, ku ktorému je datovaná darovacia zmluva, ju vo forme notárskej zápisnice v mieste svojho bydliska podpísal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, viacerých svedkov, prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, oboznámil sa najmä s originálom predmetnej darovacej zmluvy a kópiou spisu Správy katastra Turčianske Teplice sp. zn. P. XXX/XXXX a znaleckým posudkom z odboru grafológie, ktorý vypracovala PhDr., PaeDr. Erika Stránková, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Dubová 493/5, znalkyňa v odbore písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, identifikácia pisateľa č. 1/2014.
Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že zdravotný stav jej otca v lete v roku 2011 bol už veľmi zlý a naposledy ho videla v júni v zariadení pre dlhodobo chorých na Orave. V tom čase ešte bol mobilný, ale podľa vyjadrenia personálu mal už isté psychické poruchy, ktoré sa prejavovali tým, že bol trošku popletený a nebol celkom zorientovaný v čase. Pri nahliadnutí do katastrálneho portálu zistila, že v kritickom čase v júli 2011 mal jej otec previesť nejaké nehnuteľnosti darovacou zmluvou na jej žalovaného brata. V tom čase bol jej otec hospitalizovaný na druhej internej klinike Univerzitnej nemocnice Martin a na jednotke intenzívnej starostlivosti dýchal už za pomoci kyslíka, bol napojený na rôzne prístroje. Keďže jej bolo známe, že v júli 2011 malo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy, pýtala sa personálu či otca v nemocnici niekto nenavštívil, a či jej otec v nemocnici niečo podpisoval. Takúto informáciu však nedostala. O vážnosti vôle otca k uzavretiu darovacej zmluvy mala pochybnosti najmä preto, že v minulosti otec účastníkov spomínal, že všetky jeho deti budú po ňom dediť rovnakým dielom.
Žalobca v rade 2/ X. I. potvrdil, že v júli 2011 otca navštívil v Univerzitnej nemocnici Martin, ale nevidel ho ešte v takom zlom stave, ako ho videla žalobkyňa v rade 1/. Otec bol pri vedomí a rozprával sa s ním, aj keď z času na čas nesúvisle odskočil do inej témy a začal spomínať veci, ktoré vôbec nesúviseli s ich
rozhovorom. Otec mu nespomínal nič o tom, že by spísal nejakú darovaciu zmluvu. Predtým za svojho života tvrdil, samozrejme nie počas hospitalizácie, že všetky štyri deti po ňom budú dediť rovnako. Preto vyslovil dohad, že otec musel urobiť niečo pod nátlakom.
Žaloba v rade 3/ Y. I. uviedol, že otca videl pred jeho poslednou hospitalizáciou v Univerzitnej nemocnici Martin, a pýtal sa ho, či na niekoho neprepísal dom, čo jeho otec poprel. Duševný stav otca sa zhoršoval zhruba od jari 2011.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s otcom žil v spoločnej domácnosti v T. Č. v rodičovskom dome, až kým v júli 2011 nebol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Martin a následne v Dolnom Kubíne, kde aj zomrel. Podľa jeho výpovede, bol otec, nebohý C. I. rozčarovaný správaním ostatných troch detí, teda žalobcov, ktorí mu nepomáhali a nenavštevovali ho tak často, ako by si to bol predstavoval. Preto už začiatkom roku 2011 spomínal, že by svoje nehnuteľnosti previedol na žalovaného, keďže on jediný sa o otca stará. Túto tému potom jeho otec nadhodil znovu vo štvrtok, alebo v piatok pred tým, ako bol hospitalizovaný. Žalovaný s istotou tvrdil, že otec bol hospitalizovaný v Martinskej univerzitnej nemocnici až 27.7.2011. Otec ho žiadal, aby šiel pre notára, ktorým bol pre okres O. O., do ktorého spadá obec T. Č., JUDr. Miroslav Debnár. Žalovaný tohto notára navštívil, ozrejmil mu v akej záležitosti ide a notár mu povedal, že 25.7.2011 je ochotný spísať notársku zápisnicu o darovacej zmluve k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný potom 25.7.2011 notára navštívil na jeho Notárskom úrade v Martine, kde prišiel aj s výpisom z listu vlastníctva a zapisovateľka notára spísala celú túto notársku zápisnicu s tým, že notár ju zobral a spolu šli do T. Č., kde ju otcovi prečítal a otec ju podpísal. Ísť pre notára bol nápad nebohého C. I., ktorý sa tak rozhodol, pretože ho žalobcovia nenavštevovali. On, teda žalovaný na otca žiadny nátlak nerobil. V čase, keď otec podpísal spomínanú notársku zápisnicu, vedel čo robí a bol pri plnom vedomí. Otca do nemocnice odviezla priateľka žalovaného V.. Ona ho sprevádzala, pretože do nemocnice bol odvezený sanitkou. Žalovaný tvrdil, že s notárom sa o tom, že sa spíše notárska zápisnica dohodol telefonicky v piatok, predtým ako v pondelok 25.7.2011 bola zápisnica spísaná. Deň 25.7.2011 bol pondelok, žalovaný cestoval vlakom do Martina, kde zobral listy vlastníctva a osvedčenia o dedičstve po matke s tým, že potom notár, keď už išiel za otcom, nemal pri sebe počítač. Jeho otcovi celú zápisnicu prečítal, vysvetlil a potom ju otec, nebohý C. I. podpísal, rovnako ako ju podpísal žalovaný a notár. Do Č. išli na súkromnom aute notára. Zapisovateľka s notárom do Čepčína už nešla. Zápisnica bola podpísaná v obývačke a žalovaný si už nepamätal koľkými listinami bola notárka zápisnica tvorená, teda jej originál. Podľa vyjadrenia žalovaného dostal odpisy notárskej zápisnice hneď po tom, ako sa podpísala.
Nebohý notár JUDr. Miroslav Debnár na požiadanie súdu a pre potreby grafologického skúmania vydal originál notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, z obsahu ktorej súd zistil, že táto notárska zápisnica mala byť spísaná JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom so sídlom v Martine dňa 25.7.2011 v T. Č. v rodinnom dome č. XX o 9.00 hod. kde sa notár na požiadanie účastníkov C. I. a Y. I. dostavil. Na žiadosť účastníkov bola spísaná do notárskej zápisnice darovacia zmluva, ktorou mal C. I. odovzdať darom do vlastníctva, svojmu synovi Y. I. nehnuteľnosti v k. ú. T.Ý. Č., ktoré sú zapísané v Správe katastra Turčianske Teplice na LV č. XXX ako rodinný dom č. súpisné XX, postavený na majetkoprávne nevysporiadanom pozemku parcele registra CKN č. XXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 287 m2, parcelu registra EKN č. XXX/XX trvalé trávnaté porasty o celkovej výmere 495 m2 patriacemu v ideálnych 6/10-tinách a nehnuteľnosti v k. ú. P. Č., ktoré sú zapísané v Správe katastra Turčianske Teplice na LV č. XX ako parcely registra E a to KN parcelu č. XX - trvalé trávnaté porasty o celkovej výmere 2 198 m2 patriace darcovi v ideálnych 5400/829440-inách, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom č. súpisné XX a ním zastavaná plocha a nádvorie - parcela registra CKN č. XX o celkovej výmere 418 m2 a priľahlú záhradu - parcelu registra CKN č. XX o výmere 91 m2, parcelu registra E - KN č. XXX/X orná pôda o celkovej výmere 1 079 m2 v ideálnej 1/3-tine a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako parcely registra E - KN č. XXX/X orná pôda o celkovej výmere 2 982 m2 v ideálnej 1/6-tine. Predmetom prevodu podľa tejto darovacej zmluvy bolo 6/10-tín rodinného domu č. súpisné XX s príslušenstvom - včelínom a viacúčelovou stavbou - dielňou, ktoré boli postavené na majetku právne nevysporiadanej parcele č. CKN XXX a parcela registra EKN č. XXX/XX v ideálnom podiele 1/3-tina ako aj 1/3-tina z rodinného domu č. súpisne XX a ním zastavanej parcely CKN č. XX.
Podľa záveru notárskej zápisnice bola účastníkmi čítaná, schválená a pred notárom na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná. Na notárskej zápisnici sa mal nachádzať nebohého C. I., podpis notára JUDr. Miroslava Debnára a podpis žalovaného.
Podľa úmrtného listu, nebohý C. I. zomrel dňa 23.8.2011 v J. W. (č. l. XX). Podľa potvrdenia JUDr. Ireny Kolcunovej, notárky so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa 17, účastníci konania, ako deti nebohého C. I. prichádzajú do úvahy, ako dedičia po nebohom C. I., ktorý zomrel ako vdovec bez zanechania závetu. Dedičské konanie po nebohom bolo vedené pod sp. zn. 17D/550/2011, Dnot 241/2011 (č. l. 40).
Zo spisu Správy katastra Turčianske Teplice P. XXX/XXXX, ktorého fotokópiu si súd žiadal, dňa 26.7.2011 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti, prílohou ktorého boli osvedčené odpisy darovacej zmluvy a kolok, pričom návrh na vklad podával notár JUDr. Miroslav Debnár a návrh na vklad obsahuje aj požiadavku žalovaného o urýchlené povolenie vkladu s jeho podpisom. V spise sa nachádza osvedčený odpis notárskej zápisnice vyššie uvedeného znenia, obsahovo zhodný ako originál notárskej zápisnice, ktorý súd dostal k dispozícií. Rozhodnutím zo dňa 26.7.2011 Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, pričom toto rozhodnutie bolo doručené účastníkom darovacej zmluvy a podľa podpísanej doručenky ho mal darca C. I. prevziať v T. Č. Č.. XX dňa 29.7.2011.
K tejto fotokópií doručenky žalovaný na pojednávaní dňa 14.5.2014 najprv tvrdil, že podpis na doručenke patrí jeho otcovi a po tom, čo bol upozornený na skutočnosť, že ku dňu 29.7.2011 sa jeho otec, nebohý C. I. preukázateľne nachádzal v Univerzitnej nemocnici, žalovaný pripustil, že možno ju podpísal on v zastúpení. Za otca konal v zastúpení. Zastupovanie nebohého poručiteľa C. I. žalovaným však z údaju na doručenke vôbec nevyplýva, naopak, keďže súdu je zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný v roku 2011 podpisoval, podpis na doručenke nasvedčuje tej skutočnosti, že žalovaný sa snažil napodobniť podpis nebohého C. I. na doručenke.
Žalovaný na dôkaz tej skutočnosti, že ako si neskôr uvedomil, notárska zápisnica mala byť spísaná skôr, než bol jeho otec hospitalizovaný, pripojil príjmový pokladničný doklad, vystavený Notárskym úradom JUDr. Miroslava Debnára č. XXX/XXXX zo dňa 20.7.2011, podľa ktorého tento notársky úrad prijal sumu 280,- eur s DPH od žalovaného dňa 20.7.2011 titulom odmeny notára podľa Vyhlášky č. 31/1993 Z. z. za notársky úkon evidovaný pod zn. N 147/2010.
Vzhľadom na ďalšie dokazovanie vykonávané na pojednávaní dňa 6.6.2012 potom žalovaný zmenil svoje tvrdenia o dátume spísania notárskej zápisnice a to aj v súvislosti s predložením vyššie uvádzaného pokladničného dokladu a uviedol, že notár sa asi pomýlil, keď nesprávne uviedol na notárskej zápisnici deň 25.7.2011, ale že správne mala byť notárska zápisnica spísaná deň predtým, ako bol otec prevezený do nemocnice. O prevoze jeho otca do nemocnice svedčil totiž originál potvrdenky z 21.7.2011 vystavený firmou N. C. o zaplatený poplatku 1,82 eur za prevoz C. I. do nemocnice. Žalovaný ešte na tomto pojednávaní tvrdil, že navštívil JUDr. Debnára a povedal mu o svojich problémoch s notárskou zápisnicou, pričom notár od neho žiadal originál príjmového pokladničného dokladu, ktorý mu vystavil, ten mu ale žalovaný nedal a predložil ho súdu. Notár sa pred ním nevyjadril k tomu, či spravil alebo nespravil chybu v datovaní notárskej zápisnice (č. l. XXX).
Z oznámenia zástupcu prednostu Internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine zo dňa 24.2.2012 súd zistil, že ku dňu 25.7.2011 bol nebohý C. I.Á. hospitalizovaný na tejto internej klinike a mal pohybový režim B, čo znamená pohyb len na lôžku. V ten deň ho ošetrovali T.. L. X. a službukonajúca sestra N. S.. V dopoludňajších hodinách bola realizovaná vizita ošetrujúcim lekárom a tiež vizita zástupcom prednostu kliniky, o čom svedčí denný záznam. U pacienta bola ráno vyšetrená glykémia a tiež na obed, čo svedčí o jeho prítomnosti na obed. Ošetrujúci personál nemal vedomosť o tom, že by menovaný opustil kliniku. Príbuzní ani pacient nežiadali o opustenie nemocnice.
Zo záznamu N. C., prevádzkovateľa DZS Turčianske Teplice súd zistil, že prevoz nebohého C. I. do Univerzitnej nemocnice Martin bol uskutočnený 21.7.2011 medzi 13.40 a 14.10 hod. (č. l. 77-79).
Svedok T.. L. X. uviedol, že 25.7.2011 vykonával prácu bežne ošetrujúceho lekára pre izbu, kde sa v tom čase nachádzal dnes nebohý C. I. a na tejto izbe v ten deň 2x vykonával vizitu, pričom jeho služba trvala od 7.00 do 15.30 hod. tohto dňa. Pacienta C. I. si už vybaviť nevedel, a na deň sa rozpomínal iba podľa zdravotných záznamov. Svedok si nespomínal, že by približne v poslednom roku (svedok vypovedal 6.6.2012) bol nejakého pacienta navštívil v nemocnici notár, alebo pracovník notárskeho úradu, ktorý by bol dal či už C. I. alebo inému pacientovi v tomto období (rok dozadu od výsluchu svedka) spisovať nejakú
listinu. Vizita je obvyklé vykonávaná od 8.30 do 9.30 hod. Nevedel sa však vyjadriť, či zdravotný stav nebohého Ondreja Lukáča umožňoval, aby sám bez povolenia a vedomia personálu opustil nemocnicu.
Svedkyňa N. S. si na nebohého C. I. a okolnosti jeho hospitalizácie ku spomínanému dňu 25.7.2011 presne nespomínala. Vedela však, že taký pacient ležal u nej na pracovisku, ale čo robil ku dňu 25.7.2011 a či náhodou neopustil kliniku si vybaviť nevedela. Vyslovila však domnienku, že ak by na klinike pacienta navštívil pracovník notárskeho úradu, ktorý by tvrdil, že chce s pacientom spísať nejakú listinu, tak toto by si pamätala. Ale v súvislosti s C. I. si na nič také nespomína.
Podľa lekárskej prepúšťacej správy (č. l. 8) nebohý C. I. bol prijatý do Univerzitnej nemocnice Martin dňa 21.7.2011 a jeho hospitalizácia bola ukončená 9.8.2011. Do spisu je pripojený aj výpis zo zdravotnej dokumentácie nebohého C. I. (č. l. 10 - 12) z ktorého je zrejmé, že v priebehu hospitalizácie sa nebohému C. I. robili rôzne vyšetrenia, v čase od 21.7.2011 do 27.7.2011.
Podľa potvrdenia z notárskeho centrálneho registra - oddielu notárske zápisnice, notárska zápisnica B. XXX/XXXX bola zaregistrovaná v ten istý deň, ktorý je uvedený ako deň jej spísania, teda 25.7.2011, kedy jej bolo aj pridelené poradové č. B. XXXXX/XXXX (č. l. 103-104).
Vo veci bol vypočutý aj JUDr. Miroslav Debnár, dnes nebohý notár, ktorý spísal predmetnú notársku zápisnicu a to na pojednávaní dňa 23.8.2012. Všetci účastníci konania, jednak účastníci predmetného právneho úkonu ale jednak právni nástupcovia nebohého C. I., tohto notára zbavili povinnosti mlčanlivosti a svedok na tomto pojednávaní uviedol, že približne 18.7.2011 bol oslovený svojim kamarátom Y.. P., ktorý mu hovoril o pacientovi, ktorý chce svoj majetok venovať jednému zo svojich detí, či by v tomto smere on, teda notár nemohol niečo urobiť. On Y.. P. upozornil, že cez telefón sa to riešiť nedá, že má toho pacienta, prípadne obdarovaného za ním poslať, aby sa s ním notár dohodol. Ešte v ten deň navštívil svedka Y.. J. žalovaný, a notár mu vysvetlil, aké podklady je potrebné predložiť k vyhotoveniu darovacej zmluvy. Keď mu ich žalovaný doniesol, tak 20.7.2011 spísal návrh darovacej zmluvy na notárskom úrade, a následne sám notár šiel k účastníkom darovacej zmluvy do T. Č.. Návrh darovacej zmluvy, ktorá bola urobená formou notárskej zápisnice sa skladal z dvoch listov papiera, ktoré boli popísané len na lícnej časti, kde sa nachádzal text. On, teda notár tomu starému pánovi (C. I.) návrh zmluvy prečítal, darca s tým súhlasil a podpísal druhú stranu notárskej zápisnice, teda tú stranu, na tom vyhotovení, ktoré predložil súdu a ktorá je podpísaná. Podľa výpovede svedka, k podpisu notárskej zápisnice došlo 20.7.2011 na dôkaz čoho predložil z počítača vytlačenú časť údajov z notárskeho centrálneho registra, kde je uvedené, že úkon bol spísaný 20.7.2011. Keď sa po podpise zmluvy - notárskej zápisnice - vrátil do svojej kancelárie všimol si, že na prvom liste, (pretože notárska zápisnica sa skladala z dvoch listov) bola nejaká chyba v čísle parcely. Túto skutočnosť si všimol však až v pondelok, dňa 25.7.2011 keď išli notársku zápisnicu skenovať a žiadali o pridelenie čísla z notárskeho centrálneho registra listín. Vtedy notár prikázal svojej zapisovateľke prepísať prvú stranu notárskej zápisnice, teda obsah prvého listu, keďže listina, notárska zápisnica sa skladala z dvoch listov papiera, ktoré boli spojené a kázal to prepísať na rub druhej strany notárskej zápisnice, kde sa nachádzajú podpisy, pretože takto má byť vyhotovená notárska zápisnica a takto má byť aj skenovaná. Jeho zapisovateľka si v tej chvíli nevšimla, že dátum vyhotovenia notárskej zápisnice bol 20.7.2011 a spravila chybu, keď ju datovala dňom, keď žiadali o pridelenie čísla v notárskom centrálnom registri listín. Chybnú časť notárskej zápisnice vyhodili. Notársku zápisnicu neskenovali v deň, keď bola vyhotovená z toho dôvodu, pretože v stredu to už notár nestihol a vo štvrtok a v piatok mal pokazený skener. Preto sa stalo, že o číslo z notárskeho centrálneho registra požiadali až 25.7.2011 a došlo k chybe v texte, dátume, kedy mala byť notárska zápisnica spísaná. Svedok, notár Y.. J. ešte uviedol, že po príchode do domu darcu v T. Č. položil darcovi zopár kontrolných otázok, ktorými sa snažil overiť, či je duševne spôsobilý pochopiť, aký úkon má urobiť a overil jeho totožnosť. Jemu sa nebohý C. I. javil ako duševne spôsobilý s tým, že bol imobilný, ležal v posteli. Po overení totožnosti podpísal listinu, ktorú dal k dispozícií súdu. Potvrdil, že do T. Č.Č. išiel sám a zmluva sa asi podpisovala v obývačke, pričom v dome okrem darcu a obdarovaného nebol nikto prítomný.
V tomto smere sa výpoveď notára rozchádzala s výpoveďou žalovaného, ktorý uviedol, že do T. Č. šiel na aute notára a z výpoveďou poslednej svedkyne, ktorú súd v konaní vypočul na poslednom pojednávaní dňa 14.5.2014.
Šlo o svedkyňu H. G., družku žalovaného, ktorej výsluch prekvapivo žalovaný navrhol na poslednom pojednávaní.
Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žila so žalovaným aj jeho otcom, nebohým C. I. v spoločnej domácnosti a niekedy v júli 2011, keď B. C. I. márne čakal, že ho prídu navštíviť ďalšie deti - žalobcovia, navrhol synovi JH. (žalovanému), aby šiel po notára, že ak ho doopatrujú, všetky majetky prenechá žalovanému. Nejaký týždeň po tom, sa dostavil do domu notár JUDr. Debnár, prišiel aj so žalovaným. Po krátkom rozhovore sám C. I. navrhol, aby šli podpísať čo notár priniesol, aby to už "mali z krku". Ona sama medzitým notárovi uvarila čaj alebo kávu a celý čas sa zdržiavala pri nich v tejto obývačke. Notár sa jej vtedy spýtal, či aj ju má zahrnúť do tej darovacej zmluvy, či tam nemá byť uvedená ako svedok, ale keďže ona to nechcela, Y.. J. vytiahol zmluvy a dal ich nebohému C. I. podpísať. Ona si nevšimla presne, aké to boli papiere, pretože ich bola väčšia kôpka a C. I. ich podpísal pri veľkom jedálenskom stole v obývačke. Zmluvy, ktoré dával podpísať notár boli zviazané špagátikom a boli pripravené na podpis. Na otázku prečo ju vo svojej výpovedi nespomenul Y.. T. J., keď vypovedal ako svedok, svedkyňa uviedla, že sama Y.. J. prosila, aby jej meno nikde nespomínal. Svedkyňa trvala na tom, že zmluvy, ktoré podpisoval C. I., boli zviazané špagátikom.
Súd vo veci ustanovil znalkyňu z odboru písmo znalectva, odvetvie ručné písmo, PhDr., PeDr. Eriku Strakovú, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorá vo veci podala znalecký posudok 1/2014 k veci posúdenia pravosti podpisu C. I. na origináli notárskej zápisnice. Znalkyňa po vyhodnotení v znaleckom posudku uvedených i neuvedených nálezov a s ohľadom na charakter sporného podpisu a na kvalitu porovnávacích podpisov stanovila záver, že podpis C. I. nachádzajúci sa na origináli notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXXX/XXXX, B. XXXXXX/XXXX zo dňa 25.7.2011 s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom C. I..
Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním súd nadobudol hlboké vnútorné presvedčenie, že podpis na origináli notárskej zápisnice datovanej 25.7.2011 nepatrí C. I. a že táto listina vznikla bez účasti a podpisu nebohého C. I., otca účastníkov, a je výsledkom podvodného správania iných osôb. K takémuto záveru súd viedli nepresnosti vo výpovediach, tak žalovaného ako aj svedka Y.. T. J. a nakoniec aj svedkyne H. G.. Predovšetkým samotný žalovaný, vo svojej prvej výpovedi, predtým ako bol konfrontovaný s dôkazmi preukazujúcimi, že ku dňu 25.7.2011 sa jeho otec nachádzal v Martinskej fakultnej nemocnici a nemohol spísať notársku zápisnicu vo svojom rodnom dome v T. Č., s istotou tvrdil, že otec tému darovania nadhodil vo štvrtok alebo piatok pred tým, ako bol hospitalizovaný. Telefonicky sa o spísaní notárskej zápisnice dohodol v piatok predtým a v pondelok bola spísaná, pričom do T. Č. po návšteve notára šli na aute notára, keď on predtým do Martina cestoval vlakom. Žalovaný to s istotou tvrdil na pojednávaní dňa 1.2.2012, teda s odstupom približne pol roka od priebehu udalosti, pričom súd podotýka, že 20.7. pripadol na stredu a 21.7. na štvrtok a 25.7. bol pondelok. Naopak svedok, Y.. J. tvrdil, že do Čepčína išiel sám, bez žalovaného. Počas svojej výpovede ani v priebehu celého konania, až do podania znaleckého posudku žalovaný nenavrhol ako svedkyňu svoju družku a vôbec sa o jej prítomnosti pri podpise notárskej zápisnice nezmienil, napriek tomu, že práve jej výpoveď za predpokladu, že by bola pravdivá mohla potvrdiť jeho tvrdenia. Prítomnosť svedkyne H. G., nespomenul ani svedok Y.. J., ktorý tvrdil, že v byte okrem darcu a obdarovaného sa nikto nenachádzal. Navyše svedok Y.. J. v snahe vysvetliť ako došlo k uvedeniu dátumu 25.7.2011 na notárskej zápisnici, hoci v tento deň bol nebohý C. I. evidentne hospitalizovaný v Martinskej fakultnej nemocnici a teda nemohol sa nachádzať v mieste svojho bydliska tvrdil, že notárska zápisnica v origináli pôvodne pozostávala z dvoch listov papiera, ktoré boli popísané len na lícnej časti a boli spojené. Vyhotovený originál notárskej zápisnice nesvedčí o tom, a nie je na ňom žiadna stopa po predchádzajúcom spojení s iným listom papiera. Svedkyňa G. naviac tvrdila, že listiny, ktoré podpisoval nebohý C. I. boli pospájané motúzikmi, avšak žiadne stopy takéhoto spojenia originál pripojený v spise nenesie. Výpoveď svedkyne G. súd považoval za výpoveď účelovú a nepravdivú, v snahe po podaní znaleckého posudku pomôcť žalovanému v jeho tvrdeniach. Súd tejto výpovedi neuveril, rovnako ako neuveril tvrdeniu Y.. J..
So závermi znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že podpis nebohého C. I. na danej zmluve s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je jeho pravým podpisom a s prihliadnutím na okolností za ktorých mala darovacia zmluva byť uzavretá a na nepresnosti vo výpovediach hlavných aktérov, teda obdarovaného žalovaného, svedka J. a družky žalovaného potom súdu vyplýva záver uvedený vyššie a totiž, že nebohý C. I. predmetnú notársku zápisnicu nikdy nepodpísal. K takémuto záveru vedie súd aj skutočnosť,
že žalovaný zvykol za otca podpisovať ďalšie listiny, ktoré súviseli s uzavretím predmetnej darovacej zmluvy a to konkrétne doručenku, ktorej fotokópia je pripojená vo fotokópii spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Turčianske Teplice rub č. l. 51, ktorá má svedčiť o prevzatí rozhodnutia o povolení vkladu vo veci V 460/11 dňa 29.7.2011 C. I.. Súd podotýka, že podpis na tejto doručenke pripomína podpis nebohého C. I., ktorý sa v spise nachádza na listinách, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku, pripomína podpis na darovacej zmluve a teda (keďže žalovaný pripustil, že za otca túto doručenku podpísal), žalovaný sa snažil podpis svojho otca napodobniť, na tejto doručenke. Podpis totiž v najmenšom nepripomína podpis žalovaného, ktorý sa nachádza na rôznych listinách, najmä na doručenkách v súdnom spise.
Keďže súd dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že podpis na predmetnej darovacej zmluve nepatrí darcovi a vlastníkovi predmetných nehnuteľnosti, ktoré ňou boli prevádzané na žalovaného, nebohému C. I., musel skonštatovať, že darovacia zmluva spísaná formou vyššie uvedenej notárskej zápisnice je neplatná.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.
V tomto prípade darovacia zmluva na ktorej sa mal nachádzať podpis C. I., ktorý ale jemu nepatril je podľa presvedčenia súdu neplatná. Predovšetkým tento právny úkon nie je prejavom vážnej vôle C. I., ktorú by potvrdil svojim podpisom na darovacej zmluve. Podpísala ju osoba, ktorá nebola vlastníkom predmetných nehnuteľnosti (keďže nešlo o osobu nebohého C. I.), aj keď sa snažila podpis nebohého C. I. na darovacej zmluve napodobni. Keďže právny úkon nebol urobený vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, odporuje ustanoveniu § 123 Občianskeho zákonníka a je podľa názoru súdu neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto skonštatoval túto neplatnosť vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím žalobe v tejto časti vyhovel.
Podľa presvedčenia súdu žalobcovia majú naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom na určenie toho, čoho sa domáhali, pretože je základným predpokladom pre úspešnosť žaloby, ktorú podali, teda žaloby určovacej v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.. Bez takéhoto určenia nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v Katastri nehnuteľnosti. Súčasne následkom neplatnosti tejto darovacej zmluvy, ktorú súd konštatoval, je ďalšie konštatovanie, a totiž, že C. I. bol vlastníkom nehnuteľnosti uvedených v darovacej zmluve ku dňu svojej smrti, pretože ani právoplatné rozhodnutie o vklade darovacej zmluvy, na základe neplatnej darovacej zmluvy nemohlo spôsobiť prevod jeho vlastníckych práv na inú osobu, v tomto prípade na žalovaného. Súd preto v ďalšej časti výroku tohto rozsudku určil, že nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve patria do dedičstva po nebohom C. I.. Súd určil, že do dedičstva po nebohom C. I. patrí dom č. súpisné XX postavený na parcele C KN č. XXX v k. ú. T. Č. v podieli 6/10-in, napriek tomu, že v zmenenej žalobe došlo podľa názoru súdu k pisárskej chybe a predmetný podiel bol uvedený vo výške 5/10-tin. Z kontextu žaloby, ale aj zo záverečného vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne vyplývalo, že žalobca žiadal určiť, že do dedičstva po nebohom C. I., patria všetky nehnuteľnosti darované predmetnou darovacou zmluvou, resp. uvedené v darovacej zmluve. Podľa darovacej zmluvy prevádzal nebohý C. I. svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému domu č. súpisné vo výške 6/10-tin. Preto v tomto prípade súd rozhodol tak, ako to vyplýva z logického kontextu žaloby a z prednesu právnej zástupkyne žalobcov na poslednom pojednávaní vo veci samej a neprihliadol na pisársku chybu, uvedenú v zmenenej žalobe.
Keďže podľa názoru súdu ide o zložitý prípad, v ktorom vznikli trovy nielen účastníkom konania ale aj trovy štátu znaleckým dokazovaním, súd využil ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.