Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-143-1999.pdf
PDF · 179.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/143/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne G. N., D.. XX. XX. XXXX, N. S. S. Č..XXX, právne zastúpenej Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Murgašova 6/87, adresa pre doručovanie: Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej v I. rade Z. W., N. S. G., Č.. V. XX a žalovanej v II. rade C. Y., N. S. G., C. XX, oboch právne zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Mišlinom, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 9, v konaní o náhradu škody 4.226,08 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Žalované sú p o v i n n é solidárne zaplatiť žalobkyni sumu 721,13 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
O náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa G. N. sa spolu s pôvodnou žalobkyňou v II. rade U. Z. (ktorá za konania zomrela) pôvodnou žalobou domáhali, aby súd žalované zaviazal na zdržanie sa obťažovania žalobkýň a ohrozovania výkonu ich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vnikaním a pôsobením tekutých alebo iných odpadov, pochádzajúcich zo žumpy, vlastnícky a stavebne prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku KN parc. č 808/1, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš (teraz Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš) v obci S..
Po napojení uvedenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných na verejnú kanalizáciu v dňoch 11.
- 12.07.2002 (keďže konanie bolo začaté 08.10.1999) žalobkyne písomným podaním, doručeným tunajšiemu okresnému súdu 17.10.2002, navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhajú nahradenia škody vo výške 35.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške a náhradou trov konania. Takáto zmena žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 18.07.2003 č.k. 7C/143/1999-104, právoplatným 02.09.2003.
Ďalšia, konečná zmena žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 28.08.2007, č. k. 7C/143/1999-162, právoplatným 08.01.2008 tak, že žalobkyne sa domáhajú zaviazania žalovaných na solidárne nahradenie nákladov na odstránenie škôd na poškodenom obvodovom múre rodinného domu súp. č. XXX vo S. vo výške 19.926,- Sk (v súčasnosti 661,42 eur), nákladov na odstránenie škôd na poškodených podlahách v rodinnom dome súp. č. XXX vo výške 49.435,- Sk (1.640,94 eur), škôd vo výške 39.454,- Sk (1.309,63 eur) na poškodenom deliacom múriku, ktorý je pozostatkom niekdajšieho
rodinného domu súp. č. XXX, na odstránenie škôd na pivnici rodinného domu súp. č. XXX vo výške 5.000,- Sk (165,92 eur) a za poškodenú zeleninu, uskladnenú v pivnici rodinného domu súp. č. XXX sa domáhajú náhrady škody vo výške 13.500,- Sk ( 448,12 eur). Uznesenie sa stalo právoplatným 08.01.2008. Žalobu odôvodnili žalobkyne tým, že žalované sú spoluvlastníčky nehnuteľností v kat. úz. S., a to pozemku KN parc. č. 808/1, zastavaná plocha o výmere 242 m2 a rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na tomto pozemku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX. K tomuto rodinnému domu stavebne prislúcha žumpa, postavená na KN parc. č. 809 nachádzajúca sa medzi rodinným domom odporkýň súp. č. XXX a rodinným domom žalobkyne súp. č. XXX. Tekuté odpady, pochádzajúce z tejto žumpy, poškodzujú vlhnutím rodinný dom súp. č. XXX aj múr, ktorý zostal po asanovanom rodinnom dome XXX a ktorý je na hranici s KN parc.č .809 a spája rodinné domy žalobkyne súp. č. XXX V. XXX. V písomnom podaní zo 16.04.2007, ktorým zároveň žalobkyňa navrhla zmenu žaloby uviedla, cestou svojej vtedajšej právnej zástupkyne, že žalované dlhodobo, asi 11 rokov (od roku 1999 do roku 2002) sústavne spôsobovali na nehnuteľnostiach patriacich žalobkyni škodu aktívnym používaním odpadovej žumpy, nespĺňajúcej stavebno-technické podmienky. Problém s presakovaním žumpy riešil aj Obecný úrad vo Vavrišove už v roku 1991, v rámci konania o odstránení stavby „Rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely v obci Vavrišovo“, ktorú realizovala právna predchodkyňa žalovaných I. Y.. Obvodný úrad životného prostredia Lipt. Hrádok v konaní ŽP1496/327-6/91 Ga z 30.01.1992 v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely s garážou“ cituje, že sociálne zariadenie, nachádzajúce sa v starom rodinnom domčeku bude slúžiť aj pre rekonštrukciu. V tejto súvislosti, v termíne do 30.09.1992, stavebníčka vybuduje nepriepustnú železo-betónovú žumpu obsahu 15 m3 na vlastnom pozemku. Táto povinnosť žalovanými, ani ich právnou predchodkyňou splnená nebola. Žalobkyňa utrpela škodu poškodením obvodového múru rodinného domu súp č. XXX aj bývalého rodinného domu súp. č. XXX (terajší deliaci múrik), poškodením drevených podláh v rodinnom dome súp. č. XXX v izbe a kuchyni, poškodením pivnice v rodinnom dome č. XXX a škody na zásobách zeleniny a zemiakov, skladovaných v pivnici rodinného domu č. XXX, v rokoch 1991-2002 (ktorá bola fyzicky zlikvidovaná v snahe predísť škodám na zdraví). Žalobkyňa sa domáha, aby boli žalované zaviazané na náhradu nákladov vynaložených na odstránenie škôd na nehnuteľnostiach a na náhradu škody na zásobách skladovanej zeleniny. V záujme zistiť približnú výšku nákladov na odstránenie škôd, si dala žalobkyňa vypracovať predbežnú cenovú kalkuláciu firme Robstav-stavebné družstvo so sídlom v Lipt. Mikuláši, v ktorom sú kalkulované náklady na odstránenie škôd s výnimkou poškodenia pivnice a škody na zásobách zeleniny. Škody v pivnici boli odstraňované žalobkyňou priebežne spolu s jej manželom Rodinný dom č. XXX bol skolaudovaný v roku 1989 a počas realizácie stavby bol riadne izolovaný v zmysle vtedajších stavebných predpisov.
Žalované v písomnej replike z 25.10.1999 uviedli, že žumpa prislúchajúca k domu súp. č. XXX je postavená na KN parc. č. 808/1 kat. úz. S.. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa na tejto parcele (aj rodinný dom) žalované používajú len na rekreačné účely v období dovoleniek. Žumpa bola pri rekonštrukcii v roku 1993 odizolovaná, je uzatvorená a nepreteká ani na povrch. V písomnom odvolaní z 10.02.2012 proti rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k.7C/143/1999-317 zo dňa 16.11.2011, žalované cestou svojho právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania náhrady škody uvedúc, že možné úniky zo žumpy do okolitej pôvody sú len jednou zo zložiek podieľajúcich sa na zemnej vlhkosti. Znalkyňa L.. N. potvrdila, že nehnuteľnosti žalobkyne nemali vybudovanú izoláciu proti vlhkosti. Žalované nemôžu byť zodpovedné za to, že žalobkyni mnoho rokov po sebe zhnila v pivnici zelenina. Ak zelenina hnila v dôsledku vlhkosti v pivnici, nemala tam byť neskôr znova uskladňovaná.
Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že v dôsledku premokania zo žumpy žalovaných dochádzalo k poškodzovaniu jej majetku a majetku jej matky U. Z., ktorá počas tohto konania zomrela a žalobkyňa je jej jedinou dedičkou. Dom žalovaných súp. č. XXX nie je obývaný len sporadicky, okrem žalovaných tam chodievajú ich príbuzní a iné osoby. Žumpa žalovaných používaná od r. 1991 nie je žumpou, ale trativodom a nie je vyprázdňovaná tak často ako u ostatných susedov. Každá zo žalovaných chodieva do Vavrišova od piatku večera do nedele večera, a to 2-krát mesačne. Za 155 dní v roku bolo u žalovaných 113 osôb, o čom súdu predložili presný zoznam za obdobie od 29.12.1998 do 03. 12.2000. Tento zoznam bol spísaný na základe pozorovaní matky žalobkyne. Rodinný dom súp. č. XXX je starý, neobývateľný. Je v ňom obrovská vlhkosť, nevyhnutné je jeho vetranie. Nie je postavený na studni. Bol obývaný do roku asi 1989. Dochádzalo k podmokaniu jeho obvodových múrov, a to celej severnej strany v jej dĺžke 12,5 m do výšky skoro 1 m. Múr bol mokrý zvonku aj zvnútra. Vlhkosť sa prejavovala mapami, postupne vypadávala vakovka aj murivo (tehla). Západná obvodová stena bola poškodená najmä v rohu,
tvoriacom spojnicu so stranou severnou. Oprava bola vykonaná zvnútra svojpomocne od konca júla 2007 do augusta 2007 počas 5 týždňov v dĺžke 2 metrov, do výšky 3 metra. Dom nie je vykurovaný asi 3 roky (tvrdenie prednesené v roku 2008), nie je tam ústredné kúrenie. Rozsah jeho vykurovania bol podľa potreby a počasia. Dom bol v minulosti suchý, múry neniesli stopy zamokania, je vetraný. V r. 2007 bola žalobkyňou daná izolácia, ešte treba dokončiť 8 m zo severnej strany a z východnej strany. Dovtedy izolácia na tomto dome nebola. Podlahy domu sú z násypu piesku s hlinou, na ňom sú drevené hranoly a na nich smrekové dosky hrúbky 2,5 cm. Na týchto hranoloch vidieť do šírky 1,5 m dovnútra ich prehnitie cez miesta, kde išla voda z trativodu. Dva hranoly sú suché, ostatné prehnité. Rovnako je to v kuchyni aj v izbe smerom od severnej strany na južnú. Okná na dome sú pôvodné drevené. Dom nie je napojený na kanalizáciu, nie je v ňom kúpeľňa ani WC. Pri oprave podlahy treba urobiť izoláciu z IPY, na ktorú sa položia dosky a urobia nátery. Cena smrekovej dosky hrúbky 2,4 v šírke 112 mm a dĺžke 4 m je asi 400 Sk/m2, na výmenu podláh v kuchyni, izbe treba 17.336 Sk. V tomto dome je poškodená aj deliaca vnútorná priečka o šírke 1,5 m do výšky 3 metra, kde sú stopy po zamokrení, odpadla vakovka. Ide o múr z tehly, ktorý bol pred užívaním žumpy žalovanými suchý. Dom zateplený nie je, je tam len 3 cm hrubá vakovka, ktorá je zničená a opadáva. Deliaci múrik je pozostatkom niekdajšieho rodinného domu súp. č. XXX, nebol zbúraný na želanie matky žalovaných, aby boli dvory oddelené. Je postavený z tehly, na ktorej je hrubá a tenká vakovka. Poškodený je do 1,5 m výšky, keď vypadávala vakovka aj tehly a murivo v miestach, kde išiel vtok z neizolovanej žumpy. Múr izolovaný nie je. Vypadávali aj skaly, ktoré sú v ňom zabudované. Bol ovakovaný v roku 1986 alebo 1987. Zaizolovaný bol v auguste 2007 po celej dĺžke 10 m hrubou IPA lepenkou o rozlohe asi 10 m2, za použitia 25 kg cementu (za 100,- Sk) a piesku. Hodnota práce je 100 Sk/hod., čo je 37.000,- Sk za odrobených 370 hodín žalobkyne a jej manžela. So stavbou rodinného domu súp. č. XXX bolo začaté v roku 1981, skolaudovaný bol v roku 1989. Pivnica pri kolaudácii bola suchá, používaná na skladovane zeleniny. Dom má základy betónové, pri ich výstavbe bol izolovaný hrubou asfaltovou lepenkou, vo vnútri fóliou, na ktorú sa kládlo murivo. Betón pod izoláciou v pivnici na zeleninu bol plesnivý v dôsledku priesakov zo žumpy žalovaných. Bol tam aj zápach z výkalov a splaškov a stopy na múre. Vlhkosť sa prejavovala na múroch pivnice vo výške max. 1-1,5 metra. Dlážka v pivnici je hlinená, sú v nej uskladnené potraviny. Na rodinnom dome postavenom z tehly asi v 90-tych rokoch boli vykonávané jeho úpravy. Zeleninu museli vyhodiť. Múry boli manželom žalobkyne vysušované LED lampou, potom vybielené. Na podlahe boli položené drevené rošty zo smrekových dosák vo výške asi 15 cm, od stien asi 10 cm, na bokoch do výšky 1 metra. Počas 11 rokov aktívnych priesakov rošty vydržali 1 rok. V roku 2002 priesaky neprestali, ešte dva roky to vysychalo. Teraz necítiť zápach zo splaškov ani hniloby, podlaha v pivnici je betónová, tiež izolovaná. Jej rozmer pivnice je asi 3 x 3 m. Poškodená bola na východnej a severnej strane, teda v rohu rodinného domu. Náhradu škody si uplatňuje vo výške minimálne 1.500,- Sk ročne. V pivnici bolo uskladnených do 40 kg mrkvy a rovnaké množstvo perašinu a cvikle, l vrece kŕmnej repy, 3 vrecia kŕmnych zemiakov a 4 vrecia zemiakov konzumných. V začiatkoch museli vyhodiť polovicu zemiakov, a to každý rok aktívneho používania žumpy, teda v období od rok 1991 do roku 2002. Ostatné priestory v dome č. XXX sú vykurované, teda na skladovanie zeleniny nevhodné. Nevie, či v studni, vedľa rodinného domu č. XXX je voda. Studňa je na parcele č. 823 v hĺbke 4 metrov a ako lievik sťahuje vodu. Škodu na zelenine vzniknutú v dôsledku priesakov vyčíslila podľa skutočného stavu. Každý rok spolu s manželom pestujú veľa zeleniny, ktorá bola znehodnotená v pivnici fekálnymi splaškami. Bol zápach aj v stenách a na drevených roštoch, na ktorých bola zelenina uskladnená. Bolo ohrozené zdravie a zeleninu nemohli jesť. Asi v roku 2007 bola uskutočnená kontrola zo životného prostredia, ktorá zistila priesaky v priestore dvoch pivníc, zápis spísaný nebol. Zelenina bola uskladnená v pivnici v dome č. XXX, čo je dom starý, aj v dome novom súp. č. XXX. Uplatňuje si právo na náhradu škody za poškodenie zeleniny uskladnenej v dome č. XXX, v ktorom izolácia je. Zeleninu pestovali v dvoch záhradách. Jedna mala výmeru asi 7x70 m. Pestovali kŕmnu repu, zemiaky, mak. V rokoch 1991-2001 vysádzali 3 hriadky mrkvy o rozmeroch asi 1x7 m, cvikla bola vysadená minimálne vo výmere 1x7 m, perašín na 2-3 hriadkach. Zemiaky pestovali aj na druhej záhrade o rozmeroch asi 7x12 metrov. Nakopali aj 40 vriec zemiakov, vysádzali ich 12 vriec. Zemiaky pestovali aj na pozemku o rozmeroch 5x110 m za rodinným domom č. XXX, kde pestovali aj fazuľu a kaleráb na poli o rozmeroch asi 3-4 m x 7 metrov. K čisteniu žumpy žalovanými došlo 16.10.1997 autom zn. TATRA a fekálnym vozom 31. 08.2000. Pivnica je vzdialená asi 3 metre. Stavba studne bola zohľadnená pri stavebnom povolení.
Žalovaná I. na pojednávaniach vypovedala, že pivnica musí spĺňať isté náležitosti, a to, čo žalobkyňa nazýva pivnicou, je súčasť jej rodinného domu nezabudovaná v zemi. Žalobkyňa sa na ňu nikdy neobrátila s požiadavkou na náhradu škody. Pravdou totiž je, že pivnica vlhká nebola.
Žalovaná II. vo svojich výpovediach uviedla, že dom žalobkyne nezamoká zo žumpy, ale nemá urobenú kanalizáciu. Voda nejde k domu č. XXX, ale k jarku, ktorý v čase dažďov zdvíha svoju hladinu a všetci ľudia v okolí majú mokré pivnice, okrem žalovaných. Podlahu vo svojom dome menili v kuchyni, drevenú za betónovú, pred 30 - 40 rokmi, ešte za života ich matky. Kúpeľňa bola zhotovená nanovo, na podlahe je dlažba. V pivniciach žalobkyne nie je izolovaná podlaha. V blízkosti nového domu je stará 70 ročná studňa. Keď o jej existencii žalobkyňa vedela, mala si pivnice zaizolovať. Pivnica v starom dome je opačným smerom od domu žalovaných, možno 8-10 metrov od žumpy, na jej úrovni. Spád žumpy je smerom k novému domu, nie k pivnici v dome starom. Pivnica v novom dome je asi 20-30 metrov od žumpy. Ani ju žalobkyňa nikdy nepožiadala o náhradu škody. Žalobkyňa má spory so všetkými susedmi, ktoré boli riešené cestou obecného úradu aj súdu. Pivnica v dome žalobkyne je v hĺbke asi 2,5 metra, voda v studni môže mať asi 3 metre. Pamätá si, keďže raz bola v pivnici žalobkyne, že tam bola hlinená dlážka.
Pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na povinnosť uloženú právnej predchodkyni žalovaných 30.0l.1992 vybudovať do 30.09.1992 nepremokavú železobetónovú žumpu. Konštatovala, že znalec W.. L.. L., Y.. označil dve možné príčiny vlhnutia rodinných domov žalobkyne, závažnou z nich je žumpa. Z vykonaného znaleckého dokazovania je preukázané poškodenie majetku žalobkyne, ktorá sa domáha náhrady v nižšej sume, než bola určená znaleckými posudkami. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou spočíva v nedodržaní stavebno-technických predpisov pri výstavbe žumpy žalovanými. V dôsledku prenikania tekutého odpadu dochádza k zamokaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, čím sa zaoberal aj Obecný úrad Vavrišovo v stavebnom konaní. Po napojení nehnuteľnosti žalovaných na verejnú kanalizáciu od roku 2002 k zamokaniu stavieb žalobkyne nedochádza. Terajší právny zástupca žalobkyne uvádzal, že bolo preukázané, že vlhnutie majetku žalobkyne je zapríčinené slabou, alebo žiadnou vodotesnosťou žumpy žalovaných, o čom svedčí znalecký posudok L.. T. L., ktorý zhodnotil konštrukciu aj izoláciu žumpy ako nedostatočné a celé prevedenie žumpy za neodborné. Znalec vypočítal, že za deň by z tejto žumpy uniklo približne 9 m3 vody, teda netvrdí, že takéto množstvo vody denne do tejto žumpy natieklo. Tvrdenie žalovaných, že dažďovej vody malo napadnúť za rozhodné obdobie oveľa viac je irelevantné, pretože z neho nevyplýva, že všetka napršaná voda vsiakla do zeme, a že všetka odišla smerom na rodinné domy žalobkyne. Bolo preukázané, že po zriadení kanalizácie žalovanými zamokanie nehnuteľností žalobkyne prestalo, čo spolu so závermi znaleckého posudku L.. L. preukazuje, že jedinou príčinou vlhnutia nehnuteľností žalobkyne bola netesná žumpa žalovaných, preto výlučne žalované zavinili škodu na strane žalobkyne. Rozsah a výška škody sú preukázané znaleckými posudkami L.. H. A. a L.. V. N., ako aj listinnými dôkazmi, ktoré boli vykonané, rozpočtom a pod. Navrhol, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Právny zástupca žalovaných uvádzal, že ak by aj existovalo obťažovanie tekutými odpadmi, je v nepatrnom rozsahu. Znalecké dokazovanie by malo posúdiť priepustnosť žumpy komplexne, prihliadajúc na množstvo a rozsah zrážok v teréne, pôdne podmienky, pomer úniku odpadov zo žumpy k ostatným dôvodom zamokania stavieb. Kontrolu tesnosti žumpy vykonal pán R. G. z Lipt. Hrádku 18.06.1993 a konštatuje jej nepriepustnosť. Navrhol vypočuť ako svedka R. G.Í., ktorý túto skúšku robil. Múr z pôvodného rodinného domu č. XXX mal byť asanovaný, nebola na ňom prevedená izolácia. Dom súp. č. XXX je postavený na studni, chodník na jeho severnej strane je na hranici betónového krytu studne, čo vyplýva z fotografií. Stavby vo vlastníctve žalobkyne neboli zaizolované. Znalecký posudok Doc. L. preukázal priesaky žumpy v roku 2001, nie priesaky v minulosti. Pri priesakoch 9 m3 denne, teda 3.300 m3 ročne by muselo také isté množstvo vody do žumpy aj natiecť. Ročná spotreba vody žalovaných bola od 10 do 20 m3 ročne, žalované užívajú nehnuteľnosti rekreačne 2-krát mesačne na asi 4 dni. Navrhol vypočuť znalkyňu Ing. N. s poukazom na to, že stavby žalobkyne neboli zaizolované. Meranie priesakov zo žumpy pri znaleckom dokazovaní bolo uskutočnené domácky zhotoveným a necertifikovaným prístrojom a je neobjektívne. V čase zriadenia zo žumpy, ako vyplýva z prehlásenia R. G., jej obsah do okolia neprenikal. Je možné, že sa tak stalo po čase vplyvom mrazov, keď niekde vznikla trhlina, čo bolo zistené v roku 2002. Znalec L.. A. sa nezaoberal príčinou hnitia zeleniny. Námietku premlčania doplnil o tvrdenie, že je premlčaný celý žalovaný nárok. Prvotná žaloba znela na odstránenie vlhnutia, nie na náhradu škody. Premlčaciu dobu je potrebné počítať od podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Predloženými fotokópiami faktúr za dodanú vodu za obdobie od 15.05.1993 do 25.10.2013 Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Lipt. Mikuláš chce poukázať na pomer medzi napršanou vodou a množstvom fakturovanej vody, ktoré má byť zohľadnené, keďže znalec vychádzal z nameraných 9 m3 vody. Tento pomer sa zistí vynásobením rozlohy pozemku a množstva dažďovej
spadnutej aj odtečenej vody. Nebolo preukázané zavinenie žalovaných na vzniknutej škode, nebola ustálená doba jej vzniku. Tvrdená škoda na nehnuteľnostiach bola vyčíslená znalkyňou L.. N. o mnoho rokov neskôr, ako škoda mala vzniknúť. Škoda mala byť vyčíslená ku času, kedy vznikla a podľa cien potrebných na opravy. Škoda na zelenine bola vyčíslená na základe tvrdenia žalobkyne a svedka N.. Žalobkyňa uskladňovala opakovane zeleninu v priestoroch, ktoré podľa nej neboli vyhovujúce. Vyprázdnenie žumpy žalovaných v dvoch prípadoch potvrdila aj samotná žalobkyňa. V r. 1993 žumpa bola zistená nepriepustnosť žumpy. Nebolo preukázané, kedy začala prepúšťať. Zásadným je vlhnutie domov, lebo neboli odizolované v rozpore s právnymi normami. Všetky dôkazy svedčia o tom, že nebol preukázaný vznik škody ani zodpovednosť žalovaných.
Z fotokópie oznámenia o úmrtí z 11.12.2008 je preukázané, že žalobkyňa II. U. Z., matka žalobkyne I., zomrela v tento deň vo Vavrišove. Z fotokópie potvrdenia, vydaného notárkou JUDr. Milenou Geškovou ako súdnou komisárkou sp. zn 6D/166/209, Dnot 94/2009 je preukázané, že jedinou dedičkou U. Z. je dcéra G. N..
Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie S. je preukázané, že vlastníčkou pozemku KN parc. č. 824/2 o výmere 168 m2, zastavané plochy aj stavby na nej zriadenej rodinného domu súp č. XXX je žalobkyňa.
Výpisom z lisu vlastníctva č. X Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš je preukázané, že vlastníčkou pozemkov KN parc. č. 817 o výmere 432 m2, orná pôda, KN parc. č. 818 s výmerou 407 m2, záhrady, KN parc. č. 821 o výmere 104 m2, zastavané plochy a nádvoria a KN parc. č. 823 o výmere 59 m2, zastavané plochy a nádvoria, všetkých v kat. úz. S., je žalobkyňa.
Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš pre obec a kat. úz. S.P. je preukázané, že vlastníčkou pozemku KN parc. č. 819, o výmere 458 m2, orná pôda, KN parc. č. 820 o výmere 527 m2, záhrady a parc č. KN 822 o výmere 136 m2, zastavané plochy, ako aj stavby rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na KN parc. č. 822, je žalobkyňa, ktorá nehnuteľnosti zdedila po svojej matke, pôvodnej žalobkyni v II. rade - U. Z..
Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš, pre obec a katastrálne územie S. súd zistil, že podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, a to pozemkov KN-C parc. č. 808/1 s výmerou 242 m2, zastavané plochy, KN parc. č. 815 o výmere 397 m2, záhrady a KN parc. č. 816 o výmere 378 m2, orná pôda, ako aj stavby rodinného domu súp. č.XXX, postaveného na KN parc.č. 808/1 sú žalované, každá so spoluvlastníckym podielom 1.
Svedok V. N., manžel žalobkyne, dňa 14.05.2014 vypovedal, že do Vavrišova sa priženil v roku 1989. Dom súp. číslo XXX bol novostavbou, všetko bolo suché. Už možno behom 2-3 rokov, keď mali v pivnici uskladnenú zeleninu - hlúbovú, koreňovú aj zemiaky, začala sa vyskytovať najprv vlhkosť zo spodnej časti zeminy, ktorá nebola zabetónovaná, aby to dýchalo. Boli tam drevené zábrany, ktoré museli meniť každé dva roky. Zelenina vlhla, vyskytovala sa biela aj žltá pleseň, nasťahovala sa chrobač. To isté sa dialo v pivnici rodinného domu súp. č. XXX, kde mali uskladnenú väčšiu časť zemiakov. Musel všetko dezinfikovať LED lampou, omaľovať, vybieliť. Zeleninu pestovali vo väčšom rozsahu. Päť hriadok bolo na ploche asi 7,5 x 1 meter, na dvoch bola koreňová zelenina. V jednom riadku bolo vysadených asi 20 kalerábov, riadkov bolo 5- 6. Zemiaky sadili pol na pol na ploche asi 7-8 árov. Bolo ich aj 120 30 kilových vriec, keď beriem do úvahy veľké, malé zemiaky aj zemiaky na sadenie. Väčšinu z toho vyhadzovali. Tento stav pretrvával do napojenia obce aj susediek na kanalizáciu pravidelne, odvtedy je všetko suché, nič nehnije. Nevedel uviesť, koľko rokov takto zeleninu uskladňovali v pivnici, a potom ju vyhadzovali. Išlo o veľké škody, bolo to zamorené, páchnuce. Iný spôsob skladovania zeleniny nezvolili, lebo nemali iný priestor. Na otázku, či robili nejaké stavebné úpravy , odpovedal, že odizolovanie bolo treba, lebo základy boli odizolované, ako sa to napájalo na kanalizáciu. Teraz sú obidva domy suché.
Z fotokópie potvrdenia obce Vavrišovo z 25.07.2002 zn. 23/2002-potvr. je preukázané, že rodinný dom súp. č. XXX vo S. bol napojený na obecnú kanalizáciu v dňoch 11.-12.07.2002 na základe žiadosti o kanalizačnú prípojku žalovanej II. V potvrdení z 09.08.2002 obec Vavrišovo uviedla, že trasa kanalizačného zberača je vodotesná, bez trativodov.
Z fotokópie listu Ľ. Š. pre Obvodný úrad životného prostredia Lipt. Hrádok z 25.11.1991 súd zistil, že je vyjadrením k odstráneniu stavby vo Vavrišove č. XXX. Pisateľka (ktorá je susedou) udáva, že jej podmienkou je zrušenie trativodu domového odpadu vody, ktorý veľmi premočil celý pozemok a voda zateká pod múr domu podpísanej, susediaci s domom pani Y.. Múr je premoknutý už do 1,20 - 1,50 m.
Z fotokópie zápisnice z 29.11.1991, napísanej v konaní o odstránení stavby, začatého na základe žiadosti stavebníčky I. Y., S. XXX súd zistil, že projektová dokumentácia neuvažuje s vybudovaním žumpy. Táto problematika je predmetom iného riešenia.
Obsahom fotokópie dodatočného povolenia stavby, vydaného Obvodným úradom životného prostredia Lipt. Hrádok 30.01.1992 ŽP1496/327-6/91 Ga pre stavebníčku I. Y. je preukázané, že bola povolená rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely s garážou vo Vavrišove č. XXX, keď stavebníčka do 30.09.1992 vybuduje nepriepustnú železno-betónovú žumpu o obsahu 15 m3 na vlastnom pozemku.
Z rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor územného plánovania Lipt. Mikuláš z 22.02.1989, č. UP 168/89 Ka súd zistil, že vlastníčke G. Z. bolo nariadené odstránenie schátralého rodinného domu v kat. úz. S., nachádzajúceho sa na parc. č. 73/1. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že obvodové murivo schátralého rodinného domu je značne znehodnotené vlhkosťou, nakoľko na dome nie je prevedená izolácia. Priečky aj obvodové murivo je popraskané, čím sa znižuje ich nosnosť.
Z písomného stanoviska R. G., U.. C., Č. XXX/X, pre I. Y., S. XXX z 18.06.1993 súd zistil, že vykonal kontrolu tesnosti žumpy, ktorá je na kapacitu rodinného domu č. XXX postačujúca, keďže je tento obývaný len sporadicky. Stavebníčka z pôvodnej priepustnej žumpy vybudovala žumpu nepriepustnú tým, že odizolovala pôvodné steny a podlahu žumpy a izoláciu zabezpečila ochrannou mazaninou a obetónovaním stien. Tesnosť bola odskúšaná vodným stĺpcom 17.06.1993.
Zo znaleckého posudku č. 001/2002 znalca W.. L.. T. L., Y.. zo Žiliny je preukázané, že žumpa, prislúchajúca k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na KN parc. č. 808/1, nie je zhotovená v súlade so stavebno-technickými predpismi. Tvrdená rekonštrukcia v roku 1993 nebola urobená v súlade so stavebno-technickými predpismi a odborným spôsobom. K žumpe nie je vykonaná riadna a funkčná úplná izolácia. Žumpa je odizolovaná len v jej spodnej časti do výšky 350 mm od dna. Čiastočná izolácia nie je funkčná, je urobená neodborným spôsobom. Zásadný nedostatok žumpy spočíva v tom, že nie je vodotesná a z tohto dôvodu unikajú tekuté domové odpady do okolitého terénu, dochádza k prenikaniu a priesaku tekutých odpadov. Unikajúce tekuté odpady zo žumpy môžu spôsobovať vlhnutie rodinného domu súp. č. XXX, pozemku KN parc. č. 824/2, KN parc. č. 823 a múru na ňom postavenom, pozemku KN parc. č. 822 a rodinného domu súp. č. XXX. Zamedziť unikaniu tekutých odpadov zo žumpy je možné vyhotovením izolácie v celej žumpe tak, aby z hľadiska vodotesnosti spĺňala požiadavky STN 750905. Vlhnutie rodinných domov žalobkyne je zapríčinené v podstate z dvoch dôvodov: a) vzlínaním zemnej vlhkosti vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti na rodinnom dome súp. č. XXX a múre, postavenom na pozemku KN parc. č. 823, b) nadmerným prevlhovaním terénu v okolí týchto nehnuteľností od enormného prenikania a značných priesakov tekutých odpadov zo žumpy, prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XXX. Žumpa prepúšťa pri predpokladanom plnom využití za 24 hodín 9,04 m3 tekutých odpadov, keď jej dovolený únik je 0,006 m3/24 hodín (1,22 mm vodného stĺpca), čo môže spôsobovať vzhľadom na relatívne malú vzdialenosť rodinných domov od žumpy závažnú príčinu vlhnutia ich stien a múra, postaveného na KN parc. č. 823. Znalecký posudok bol vypracovaný 02.01.2002, ohliadka žumpy bola vykonaná znalcom 03.05.2001. V tento deň bolo vykonané zameranie skutočného stavu a zhotovená fotodokumentácia, rovnako bola vykonaná skúška vodotesnosti, prístrojom ma meranie poklesu hladiny kvapaliny v uzatvorených nádržiach, s presnosťou merania o 1 mm. Znalec ohliadol aj poškodené nehnuteľnosti žalobkyne.
Žalované cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení z 24.06.2002 k znaleckému posudku žiadali určiť pomer medzi množstvom úniku zo žumpy a vodou vsakujúcou do terénu zo zrážok a snehu za dobu používania žumpy. Podľa žalovaných základnou príčinou zamokania stien domu sú hydrometeorologické a pôdne pomery spolu so skutočnosťou, že steny domu nie sú od zeme izolované. V miere, akej je žumpa využívaná, nie je únik odpadov z nej príčinou zamokania. Múry starého domu boli zamoknuté v dobe, kedy žumpa ešte nebola používaná. Okresný národný výbor, odbor územného plánovania v Lipt. Mikuláši 22.02.1989 nariadil odstránenie schátralého rodinného domu G. Z. na parc. č. 73/1 z dôvodu znehodnotenia muriva domu vlhkosťou, nakoľko na ňom nie je izolácia.
Tunajší okresný súd uznesením č. k. 7C/143/1999-177 z 20.02.2009, právoplatným 01.04.2009, uložil súdnemu znalcovi W.. L.. L., Y.., písomné doplnenie znaleckého posudku č. 001/2002 o zodpovedanie otázok, smerujúcich k zisteniu existencie izolácie rodinných domov žalobkyne v čase od 01.01.1991 do 12.07.2002, za účelom zistenia percentuálneho podielu vlhnutia, vyvolaného priesakmi zo žumpy, patriacej k rodinnému domu č. XXX, za účelom zistenia príčiny vzlínania zemnej vlhkosti na nehnuteľnostiach žalobkyne, určenia množstva priesakov zo žumpy pri rodinnom dome súp. č. XXX a vyjadrenie jej percentuálneho podielu na zamokaní rodinného domu súp. č. XXX , ako aj na vyjadrenie percentuálneho podielu na zamokaní studne, ktorá je v jeho blízkosti postavená. Toto znalecké dokazovanie však nebolo realizované vzhľadom na jeho vysokú nákladnosť. W.. L.. L., Y.., podaním z 03.04.2009 oznámil, že od 27.03.2006 nevykonáva činnosť znalca. Následne ustanovený súdny znalec L.. L. W., A.., v podaní z 22.10.2010 uviedol, že 23.09.2010 uskutočnil na mieste samom ohliadku spojenú s miestnym šetrením spolu s kozultantom W.. L.. O. W., Y.. Vzhľadom na rozsah položených otázok, v zmysle určenia percentuálneho podielu vlhnutia nehnuteľností, bude nutné vynaložiť na znalecké dokazovanie predpokladané náklady 14.000,- eur, ktorých hlavnú zložku tvorí zložitá a časovo veľmi národná počítačová analýza podmienok prúdenia kvapalín v daných podmienkach geologického prostredia. Na toto oznámenie reagovala žalobkyňa podaním z 26.11. 010, poukážuc na nehospodárnosť takto nariadeného znaleckého dokazovania, zohľadňujúc výšku uplatnenej náhrady škody. Uviedla, že nie je schopná ani ochotná uhrádzať tak vysoké predpokladané náklady. Vzhľadom na súčasný stav nehnuteľností sa dá ťažko zistiť rozsah ich poškodenia a výška spôsobenej škody.
Zo znaleckého posudku č. 30/2009 súdnej znalkyne L.. V. N. súd zistil, že výška znehodnotenia, vzniknutého v časovom období od roku 1991 do 12.07.2002 na obvodovom múre rodinného domu súp. č. XXX S. S., severnej steny v dĺžke 12,5 m a výške 1 m a západnej steny v dĺžke 2 m a šírke 3 metra zodpovedá výške nákladov potrebných na odstránenie poškodenia. Tieto náklady (na odizolovanie severného múru, opravu vnútorných omietok a na opravy vonkajších omietok severnej steny, odizolovanie západného múru) v roku 2007 (kedy boli žalobkyňou vykonané niektoré práce podľa priloženej kalkulácie) predstavovali práce v sume 700,22 eur a v roku 2009 vo výške 718,30 eur, spolu 1.418,52 eur. Výška znehodnotenia pôvodných podláh v rodinnom dome súp. č. XXX zodpovedá výške nákladov, potrebných na odstránenie tohto poškodenia, čo je suma 109,09 eur. Výška škody na deliacom múre medzi nehnuteľnosťami súp. č. XXX a súp. č. XXX a súp. č. XXX S. S. zodpovedá výške nákladov potrebných na odstránenie tohto poškodenia (náklady na opravu zrealizované v roku 2007 - odizolovanie múru) a náklady na opravy vonkajších omietok zo severnej a južnej strany. Práce v roku 2007 ocenila sumou 458,53 eur a práce pre rok 2009 sumou 1633,18 eur, čo je spolu 2.091,71 eur. Výška nákladov, potrebných na uvedenie do pôvodného stavu pivnice v rodinnom dome súp. č. XXX, predstavuje náklady na stavebné práce, ktoré je potrebné zrealizovať v celkovej výške 812,14 eur. Prílohu č. 3 znaleckého posudku tvoria položkovité rozpočty na odstránenie závad v rozsahu 15 strán. Rovnako je súčasťou znaleckého posudku fotodokumentácia.
Zo znaleckého posudku č. 10/2009 znalca L.. H.Š. A. z odboru poľnohospodárstvo z 28.07.2009 súd zistil, že škoda na zelenine, uskladnenej v pivnici rodinného domu súp. č. XXX, v množstvách uvádzaných žalobkyňou, bola v roku 1991 vo výške 26,518 eur, v roku 1992 vo výške 35,778 eur, v roku 1193 vo výške 35,998 eur, v roku 1994 vo výške 51,958 eur, v roku 1995 vo výške 50,399 eur, v roku 1996 vo výške 47,56 eur, v roku 1997 vo výške 50,423 eur, v roku 1998 vo výške 53,138 eur, v roku 1999 vo výške 38,886 eur, v roku 2000 vo výške 51,906 eur, v roku 2001 vo výške 32,38 eur a v roku 2002 vo výške 44,247 eur, celkovo 519,191 eur.
K fotokópii čestného prehlásenia občanov obce, predloženého súdu právnym zástupcom žalovaných na preukázanie, či a akým spôsobom bola žumpa čistená, súd konštatuje, že z uvedenej písomnosti nie je zrejmý dátum a miesto jej vyhotovenia a jej obsah je všeobecný (dolupodpísaní susedia prehlasujú, že boli niekoľkokrát svedkami čistenia a vyprázdňovania žumpy fekálnym autom, patriacej k domu č. XXX spoluvlastníčok C. Y. V. Z. W., ako aj svedkami prác na izolácii tejto žumpy). Ide o nekonkrétne prehlásenie, z ktorého nie je zrejmé k akému časovému obdobiu sa vzťahuje jeho obsah. Následne na pojednávaní dňa 14.05.2014 právny zástupca navrhol tieto osoby vypočuť ako svedkov. Vzhľadom na neurčitý obsah tohto čestného prehlásenia súd uvedený dôkaz nevykonal, najmä keď samotné žalované netvrdili, v ktorých dňoch a akým spôsobom bola žumpa čistená, čo by svedecké výpovede mohli potvrdiť alebo vyvrátiť. Svedkovia nemôžu nahrádzať procesnú činnosť účastníkov a prednášať skutkové
tvrdenia, čo je v zmysle procesných pravidiel úlohou účastníkov sporu. Svedecká výpoveď má potom len preukázať pravdivostnú hodnotu predneseného tvrdenia.
Z predložených fotokópií faktúr vyhotoviteľa Liptovská vodárenská spoločnosť a.s., pre Z. W. súd zistil fakturáciu vodného za bližšie neoznačené odberné miesto (medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že ide o rodinný dom vo S. súp. č. XXX), a to za fakturačné obdobie od 31.10.2002 do 25.10.2013 8 m3, v období od 22.02.2001 do 03.10.2002 0 m3, od 27.09.2000 do 22.02.2001 5 m3, za obdobie od 10.03.1998 do 08.09.1998 6 m3, od 08.08.1997 do 10.03.1998 14 m3, od 09.12. 1996 do 08.08.1997 14 m3, 11 m3 za obdobie od 12.08.1996 do 09.12.1996 a 16 m3 od 19. 04.1996 do 12.08.1996, 11 m3 od 29.09.1995 do 19.04.1996, 34 m3 od 13.04.1995 do 09.09.1995, 5 m3 od 03.11.1994 od 14.03.1995, 32 m 3 od 09.05.1994 do 03.11.1994, 42 m3 od 02.11.1993 do 09.05.1994 a 19 m3 od 15.05.1993 do 31.07.1993.
Z oznámenia Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava z 19.02.2014 je zistený ročný úhrn atmosférických zrážok za obdobie rokov 1991 až 1999 a za čas od 01.01.2002 do 12.07.2002; tieto údaje získal súd na základe procesného návrhu žalovaných.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk.).
Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe vyhovel čiastočne. Odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9Co/141/2012-377 z 28.06.2012, právoplatným 21.03.2013 uviedol, že všetky žalované nároky žalobkyne na náhradu škody, je potrebné v ďalšom konaní, aj z hľadiska spoluzavinenia posudzovať samostatne. Predmetom dokazovania po pripustení zmeny žaloby vyvolanej zaizolovaním spornej žumpy v dňoch 11. -12.07.2002 bola najmä existencia základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorou sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a prezumované zavinenie, na princípe ktorého Občiansky zákonník zakladá zodpovednosť za náhradu škodu. Porušením právnej povinnosti je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalované porušili právnu povinnosť, vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov zabezpečiť, aby nedochádzalo k priesakom domového odpadu zo žumpy nimi užívanej do okolia. Už právna predchodkyňa žalobkýň, ich matka I. Y. pri budovaní žumpy pri rodinnom dome súp. č. XXX S. S. porušila stavebno-technické predpisy vybudovaním neizolovanej žumpy, preto jej v r. 1991 jej bola nariadená Obecným úradom Vavrišovo v stavebnom konaní a následnom dodatočnom povolení stavby z 30.01. 1992 povinnosť v termíne do 30.09.1992 vybudovať nepriepustnú železobetónovú žumpu. Teda v r. 1991, od ktorého sa domáha žalobkyňa náhrady škody, k priesakom zo žumpy dochádzalo. Z potvrdenia R. G. z 18.06.1993 o vybudovaní nepriepustnej žumpy odizolovaním pôvodných stien a podlahy s tým, že jej tesnosť bola odskúšaná vodným stĺpcom 17.06.1993 nie je zrejmá odbornosť osoby, ktorá ho podávala. Rovnako nie je zrejmé, aké boli výsledky skúšky tesnosti, či bola zistená úplná alebo čiastočná nepriepustnosť žumpy, aký veľký vodný stĺpec bol použitý. Ďalej je potrebné vychádzať aj z konštatovania uvedenej osoby o tom, že rekonštruovaná žumpa je postačujúca na kapacitu rodinného domu č. XXX vzhľadom na jeho občasnú
obývanosť. Súd nevyhovel návrhu žalovaných z 18.03.2013 na doplnenie dokazovania výsluchom svedka R. G. na otázku nepriepustnosti spornej žumpy po jej vybudovaní v roku 1993, pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Písomné prehlásenie tejto osoby zo dňa 18.06.1993 potvrdilo, že žumpa je za špecifických podmienok jej odskúšania zohľadňujúc dočasnú obývanosť stavby rod. domu súp. č. XXX (nie príslušnú STN) nepriepustná, avšak výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v roku 2002 preukázali opak. Z výpovede žalobkyne a osobných pozorovaní jej matky (pôvodne žalobkyne II.), ktoré žalované nespochybnili, je preukázané, že početnosť a frekvenciu osôb, zdržujúcich sa v dome č. XXX, nemožno hodnotiť len ako sporadickú. Tiež je potrebné zobrať do úvahy, že žumpa slúži na zachytávanie všetkej odpadovej vody, vrátane odpadu z kuchyne a po praní, splaškov a ostaných tekutých odpadov. P. G. pri vydávaní potvrdenia vychádzal zo sporadického obývania rod. domu č. XXX. Vzhľadom na súdom vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie bolo nadbytočným a nehospodárnym p. G. vypočúvať tak, ako to navrhovali žalované. Čiastočnú, neodborne vykonanú izoláciu žumpy potvrdil znalecký posudok W.. L.. L., Y.., ktorý zároveň určil aj množstvo priesakov zistených exaktným meraním, vychádzajúc z predpokladu plnej prevádzky rod.domu č. XXX. Argument o použití necertifikovaného meradla znalcovým konzultantom žalované použili až v odvolacom konaní napriek tomu, že znalecký posudok im bol riadne a včas doručený a znalec vykonával meranie na mieste samom v ich prítomnosti. Vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania žalované vzhľadom na jeho finančnú náročnosť rovnako ako žalobkyňa odmietli. K porušeniu právnej povinnosti však nedošlo len na strane žalovaných (ktoré v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpili do práv a povinností svojej právnej predchodkyne) ako terajších vlastníčok domu súp.č.XXX a žumpy k nemu patriacej, ale aj na strane žalobkyne (okrem deliaceho múru - pozostatku rod. domu súp. č. XXX, kde zodpovednosť za škodu nesie v celom rozsahu žalobkyňa z dôvodov uvedených nižšie). Vykonaným znaleckým dokazovaním je preukázané, že vlhnutie nehnuteľností žalobkyne je zapríčinené v podstate z dvoch hlavných dôvodov. Okrem nadmerného prevlhovania terénu od enormného prenikania a značných priesakov tekutých odpadov zo žumpy žalovaných je druhým, rovnocenným dôvodom vzlínanie zemnej vlhkosti vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti na dome súp. č. XXX a múre. Vzhľadom na tento záver znalca W.. L.. L., Y.. súd potom ustálil aj spoluzodpovednosť žalobkyne za vzniknutú škodu. Uvedené zistené dve príčiny zamokania možno považovať za hlavné v rovnakom pomere. Zodpovednosť za škodu vzniknutú zamokaním nehnuteľností žalobkyne potom nesú, okrem škody spôsobenej na deliacom múre
- pozostatku rod. domu súp. č. XXX, obidve strany sporu v polovici, čo je v súlade so spravodlivým usporiadaním pomerov a existujúcu dôkaznú situáciu. Ani jedna zo strán konania nebola ochotná znášať neprimerane vysoké náklady (cca 14.000 eur) za podrobnejšie a presnejšie znalecké dokazovanie. Nemožno tiež vyžadovať, keďže súd zisťuje nie materiálnu, ale formálnu pravdu, aby tieto náklady znášal štát, teda daňoví poplatníci. Aj keď súd v zmysle procesného návrhu žalovaných zabezpečil správu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava o množstve zrážok padnutých v obci Vavrišovo za obdobie od roku 1991 do 12.07.2002, ďalšie dokazovanie po získaní vedomosti o zabezpečení tohto listinného dôkazu žalované nenavrhli. Súd ani účastníci nedisponujú odbornými znalosťami, dostatočnými pre posúdenie pomeru spadnutých zrážok na zamokaní nehnuteľností žalobkyne. Aj napriek výslovnej otázke súdu žalované na pojednávaní 14.05.2014 ďalšie dokazovanie v tomto smere nenavrhli; ich právny zástupca uviedol, že pomer medzi napršanou vodou a množstvom fakturovanej spotrebovanej vody sa zistí ako vynásobenie rozlohy pozemku a množstva spadnutej dažďovej aj odtečenej vody. Ide o všeobecné a nekonkrétne tvrdenie, ktoré žalované žiadnymi číselnými údajmi nedoplnili. Súd v záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania ich procesnú aktivitu nahrádzať nemôže. Ak sa žalované chceli brániť takýmto spôsobom, bolo ich úlohou predložiť súdu potrebné číselné údaje a v prípade ich spochybnenia žalobkyňou bolo namieste nariadenie znaleckého dokazovania. V tomto smere súd hodnotil aj žalovanými predložené faktúry za vodné, preukazujúce množstvo dodanej vody v rozhodnom období. Tieto listinné dôkazy bol súd povinný hodnotiť každý jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, ako aj v súvislosti s obsahom znaleckého posudku č. 001/2002 Doc. L.. Žalované mali vedomosť o zabezpečení a vykonaní tohto dôkazu, uvedený znalecký posudok im bol riadne doručený a až v odvolaní z 10.02.2012 kvalifikovaným spôsobom namietali správnosť týchto záverov znalca. Je pravdou, že na pojednávaní 16.11.2011 navrhli doplniť dokazovanie vyžiadaním predloženia dokladov o spotrebe vody v dome žalovaných vzhľadom k množstvu uvažovanej spotreby vody v znaleckom posudku, ale urobili tak až 9 rokov po jeho podaní. Podstatné však je, že podľa záverov tohto znaleckého posudku bol zistený únik 377 litrov odpadu za jednu hodinu, čo potom, vzhľadom na fakturované množstvá spotreby vodu 8-34 m3 znamená únik celej spotrebovanej vody do okolia žumpy. Predmetom konania doteraz nebolo posúdenie otázky, aké množstvo vody preniknutej zo žumpy je potrebné na spôsobenie škody na nehnuteľnostiach žalobkyne, či postačuje napr. preniknutý jeden m3 vody, alebo je potrebný priesak 377 litrov za hodinu, lebo to nenavrhla ani
jedna strana sporu. Podstatné pre posúdenie tohto sporu je, že znalec jednoznačne určil za jednu z dvoch hlavných príčin zamokania domu žalobkyne priesaky žumpy žalovaných. Menovaný znalec tiež v znaleckom posudku konštatoval, že žumpa nevyhovuje zákonom predpísanej technickej norme, v čom súd vidí porušenie povinnosti žalovaných, zakladajúce ich zodpovednosť za škodu vzniknutú na nehnuteľnostiach žalobkyne bez ohľadu na množstvo priesakov, ktoré z nej unikali. Žumpa žalovaných bola zaizolovaná len čiastočne a nefunkčne, napriek predchádzajúcim pokusom o riešenie tohto stavu cestou Obce Vavrišovo. V ostatných častiach žalovaného nároku súd ustálil zodpovednosť žalobkyne a žalovaných v rovnakom pomere 1. Dôvodom je skutočnosť, že podľa znaleckého posudku Doc. L. sú priesaky zo žumpy žalovaných jednou z dvoch príčin vzniku poškodenia nehnuteľnosti žalobkyne. Druhou príčinou je vzlínanie zemnej vlhkosti, kde súd zohľadňoval dostatočné nezaizolovanie stavby stavieb žalobkyne. Aj znalkyňa L.. N. v znaleckom posudku č. 30/20o9 konštatuje, že pri obhliadke rodinného domu súp.číslo XXX zistila poškodenie jeho obvodových múrov, keď na strane 4. znaleckého posudku konštatuje, že pôvodne pod jeho obvodovými múrmi nebola zrealizovaná vodorovná izolácia proti vode a obvodové múry mohli zavĺhať aj zo zemnej vlhkosti, čo je ďalší dôkaz pre vyvodenie spoluzodpovednosti žalobkyne. Z dvoch možných ustálených príčin na strane žalobkyne spočíva jedna a na strane žalovaných druhá, čo zodpovedá ich súdom ustálenému pomeru na zodpovednosti na spôsobenej škode. Z týchto dôvodov súd ustálil pomer spoluzodpovednosti žalobkyne a žalovaných ako 50 % na strane žalobkyne a 50 % na strane žalovaných, ktorých procesné spoločenstvo vzhľadom na ich rovnaký spoluvlastnícky podiel a § 438 Obč. zák. je nerozlučné.
Pri deliacom múre - pozostatku rodinného domu súp. č. XXX zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie v plnom rozsahu žalobkyňa. V zmysle rozhodnutia štátneho orgánu - vtedajšieho Okresného národného výboru, odboru územného plánovania Lipt. Mikuláš z 22.02.1989 č. UP 168/89 Ka bola zaviazaná (pod svojím rodným menom Z.) na odstránenie tejto život a zdravie ohrozujúcej stavby. Túto povinnosť neodstránením múra nesplnila, čím porušila svoju povinnosť uloženú rozhodnutím príslušného orgánu. Nad splnenie tejto povinnosti nemožno stavať údajnú dohodu s právnou predchodkyňou žalovaných o ponechaní jedného múru zo stavby ako súčasť oplotenia. Tomuto právnemu názoru súdu prvého stupňa prisvedčil aj odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9Co/141/2012-377 z 28.06.2012, právoplatným 21.03.2013 uviedol, sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Ak žalobkyňa nerešpektovala rozhodnutie príslušného orgánu o odstránení tejto stavby, zapríčinila existujúci stav a žalované nemôžu znášať škodu, ktorá vznikla na tejto veci, pretože chýba príčinná súvislosť medzi ich konaním a škodou.
Za škodu spôsobenú na uskladnenej zelenine nezodpovedajú žalované, preto v tejto časti žalobkyni náhrada škody priznaná nemohla byť. Dôvodom je skutočnosť namietnutá žalovanými, že ak príčinou zhnitia zeleniny, uskladnenej v pivniciach rodinných domov vo vlastníctve žalobkyne boli priesaky zo žumpy, žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, lebo napriek vedomosti o vznikajúcej škode na zelenine túto opakovane každoročne v nevhodných pivniciach uskladňovala, čím ohrozovala svoje zdravie. Argumentácia žalobkyne a svedka, jej manžela V.. N. o tom, že nemali k dispozícii iné skladovacie priestory, neobstojí. Prvoradá je ochrana života a zdravia ako najcennejších hodnôt človeka. Žalobkyňa mohla riešiť uskladnenie zeleniny zdravotne nezávadným spôsobom, napr. prenájmom vhodného skladovacieho priestoru, pričom náklady s tým spojené by za splnenia všetkých zákonných požiadaviek predstavovali škodu, ktorá im takýmto spôsobom vznikla.
Žalované len všeobecným spôsobom (doslova jednou vetou) v odvolaní zo dňa 10.02.2012 vzniesli námietku premlčania, čiastočne doplnenú na pojednávaní 25.04.2013 (bez konkretizácie kedy začalo a kedy skončilo plynutie premlčacej lehoty). Súd musí zdôrazniť, že účastník, ktorý uplatnil námietku premlčania je povinný tvrdiť skutkové okolnosti, potrebné pre posúdenie začiatku behu premlčacej doby a svoje tvrdenia preukázať dôkazmi, pretože aj druhý účastník (v ktorého neprospech bola námietka premlčania vznesená) má právo tvrdiť skutočnosti k otázke premlčania, ktoré je tiež povinný doložiť dôkazmi. Ak si účastník, uplatňujúci námietku premlčania povinnosť tvrdenia nesplní, súd ho poučí a vyzve na splnenie tejto povinnosti, inak vychádza z vykonaných dôkazov. Súd vyzval po vznesení všeobecnej námietky premlčania v odvolaní právneho zástupcu žalovaných na špecifikáciu tejto námietky uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 25.04.2013, ktorým mu uložil 14-dňovú lehotu na predloženie dvoch písomných vyhotovení zdôvodnenia vznesenej námietky premlčania. Právny zástupca žalovaných túto povinnosť doteraz nesplnil. Súd sa však zaoberal vznesenou námietkou premlčania vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, ako aj na dobu trvania tohto sporu a doterajší postup právneho zástupcu žalovaných, ktorý vzniesol námietku premlčania až v odvolaní a v prípade
jej doplnenia v odvolaní proti tomuto rozsudku by opäť došlo k neprimeranému predĺženiu konania. Pri jej posudzovaní súd vychádzal z nasledovného: Konanie bolo začaté na tunajšom okresnom súde dňa 08.10.1999 ako konanie o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a na vykonanie opatrení na odvrátenie hroziacej škody. Prvýkrát bola navrhnutá zmena žaloby v dôsledku pripojenia rodinného domu žalovaných v dňoch 11.a 12.07.2002 na kanalizáciu, písomným podaním žalobkyne, doručeným súdu 17.10.2002, ktorým si uplatnila žalobkyňa právo na náhradu škody 35.000,- Sk spolu s 15,5 % p. a. úrokom z omeškania do zaplatenia, ktorá bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 18.07.2003 č. k. 7C/143/1999-104, právoplatným dňom 02.09.2003. Týmto podaním nebola špecifikovaná výslovne škoda, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha, avšak z obsahu návrhu na pripustenie zmeny žaloby vyplýva, že ide o škodu spôsobenú vlhnutím nehnuteľností. Následne žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žaloby písomným podaním zo 16.04.2007, súdu doručeným 09.05.2007, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. 7C/143/1999-158 z 30.07.2007, keď predmetom konania sa stal nárok žalobkyne na náhradu škody 19.926,- Sk (661,42 eur), vzniknutej na poškodenom obvodovom múre rodinného domu, 49.435 Sk( 1.640,94 eur ), na poškodených podlahách rodinného domu súp. číslo XXX, 39.454 Sk (t.j. 1309,63 eur), na deliacom múre (pôvodný rodinný dom súp. číslo XXX), 5.000 Sk na pivnici rodinného domu súp. číslo XXX (165,92 eur) a 13.500 Sk (448,12 eur) na zelenine, uskladnenej v pivnici rodinného domu súp. číslo XXX. Dôležité je, pre posúdenie námietky premlčania, že táto škoda mala vznikať od rokov 1991 do 12.07.20202. Pri náhrade škody je právna úprava premlčania postavená na kombinovanej premlčacej dobe, a to subjektívnej a objektívnej, ktorých začiatok je stanovený odlišne a nezávisle na sebe a rovnako je vzájomne nezávislé aj ich plynutie a skončenie. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Objektívna premlčacia doba je všeobecne určená v rozsahu troch rokov, v prípade úmyselne spôsobenej škody za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V súdenom prípade nebolo preukázané, že škoda na majetku žalobkyne bola spôsobená úmyselne, preto od okamihu vzniku škody začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba. Škoda, tvoriaca predmet tohto konania, na majetku žalobkyne nebola spôsobená jednorazovou škodnou udalosťou, ale vznikala kontinuálne od r. 1991 do 12.07.2002. Súdený prípad je špecifický a vymyká sa všetkým doteraz judikovaným prípadom v tom, že udalosť, z ktorej škoda vznikla nie je jednorazovým dejom a vzhľadom na špecifickosť spôsobu jej vzniku potom musel súd vychádzať z toho, že k vzniku škodovej udalosti došlo ustáliteľným spôsobom (umožňujúcim vyčíslenie výšky škody) 12.07.2002 (kedy bol rodinný dom v spoluvlastníctve žalovaných napojený na obecnú kanalizáciu a došlo k ukončeniu deja, ktorého dôsledkom bol vznik a zväčšovanie škody na majetku žalobkyne) . Špecifickosť súdeného škodového deja spočíva aj v tom, že škoda nevznikala v uvedenom období v dôsledku jednotlivých čiastkových škodových udalostí, ktorých začiatok a koniec by bolo možné ustáliť, ale vznikala kontinuálne sústavnými prienikmi tekutého domového odpadu do nehnuteľností žalobkyne, trvajúcich dlhé časové obdobie. Ako uvádza rozsudok NS ČR z 13.12.2000, zn. 25CdO/699/1999, začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na škodovú udalosť. Tento pojem je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny úkon, ale aj vznik samotnej škody. V prípade opačného výkladu by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, keďže medzi porušením povinnosti a vznikom škody môže uplynúť istý časový úsek. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie R 38/1975, podľa ktorého za samostatné nároky na náhradu škody, premlčujúce sa oddelene, treba považovať nároky z dvoch i viacerých oddeliteľných škodných udalostí (napr. dvoma oddeliteľnými neoprávnenými zásahmi škodcu proti majetku toho istého poškodeného). V súdenom prípade však nebolo možné škodnú udalosť, trvajúcu od roku 1991 do 12.07.2012 rozdeliť na čiastkové zásahy. Na podporu je možné použiť aj analogiu iuris Zákonníka práce alebo Trestného zákona. Zákonník práce pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania ustanovuje, že je za ňu zodpovedný zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením bez ohľadu na to, že táto choroba vznikala dlhšie časové obdobie. Rovnako pri pokračovacom trestnom čine je trestný čin dokonaný spáchaním posledného čiastkového útoku, odkedy je potrebné počítať aj premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené objektívna premlčacia doba začala plynúť 12.07.2002 a skončila 12.7.2005. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody za poškodenie svojich nehnuteľností uplatnila prvýkrát podaním doručeným súdu 17.10.2002, teda počas plynutia objektívnej premlčacej doby. Svoj návrh precizovala podaním doručeným súdu 09.05.2007, ktorým zároveň rozšírila žalobu o náhradu školy spôsobenej na zelenine. V časti poškodenia nehnuteľnosti bola teda žaloba podaná v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, v časti náhrady škody na zelenine je tento nárok podaný po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá skončila v roku 2005. Súd preto nemohol žalobkyni (okrem nezodpovedania žalovaných za túto škodu) priznať nárok na náhradu škody z titulu poškodenia za zeleninu aj z dôvodu jeho premlčania. Po takomto ustálení plynutia objektívnej premlčacej doby sa súd zaoberal plynutím premlčacej doby subjektívnej a
zistil, že žalobkyňa sa ako poškodená dozvedela o spôsobenej škode najneskôr 12.07.2002 a o tom, kto za ňu zodpovedá sa dozvedela aj vzhľadom na znalecký posudok znalca Ing. L., doručený súdu 21.01.2002, potvrdzujúci ako jednu z dvoch príčin zamokania nehnuteľnosti priesakmi zo žumpy po jeho doručení, najneskôr 12.07.2002. Žaloba preto bola podaná aj v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby.
Rozhodujúcim pre určenie výšky škody bol vzhľadom na to, že predmetom konania bola po zhora uvedenom ustálení zodpovednosti náhrada škody na nehnuteľnostiach - rodinných domoch súp. č. XXX a súp. č. XXX - znalecký posudok znalkyne L.. V. N. č. 30/2009. Predovšetkým súd zdôrazňuje, že ako konštatuje znalkyňa v úvodnej časti posudku na strane druhej v bode 8, vychádzala v zmysle zadania znaleckej úlohy z tvrdení žalobkyne na pojednávaní 28.02.2008; pre súd je rozhodujúce, nakoľko ide o sporové konanie, že žalované uvedené tvrdenia až doposiaľ nerozporovali. Znalkyňa ohliadkou rodinného domu súp. číslo XXX dňa 22.05.2009 zistila poškodenie jeho obvodových múrov. Na strane štyri znaleckého posudku konštatuje, že pôvodne pod jeho obvodovými múrmi nebola zrealizovaná vodorovná izolácia proti vode a obvodové múry mohli zavĺhať aj zo zemnej vlhkosti. Vo všeobecnosti znalkyňa konštatovala, že výška znehodnotenia, vzniknutá vlhnutím, sa rovná výške nákladov potrebných na odstránenie poškodenia, čo plne korešponduje s námietkou žalovaných, že škoda mala byť vyčíslená podľa cien potrebných na opravy. Žalované si potom odporujú, ak na jednej strane tvrdia, že škoda mala byť vyčíslená podľa cien potrebných na opravy, na druhej strane uvádzajú, že škoda mala byť vyčíslená ku času, kedy vznikla. Súd udáva, že zmyslom tohto súdneho konania je náhrada škody vznikajúcej kontinuálne niekoľko rokov a pre posúdenie sú rozhodujúce náklady vo výške v čase ich vynaloženia, pretože za náklady ktoré by boli vynaložené v r. 1991 jednoducho žalobkyňa v súčasnosti škodu neodstráni. Účastníkom nič nebránilo komunikovať spolu a hľadať riešenie najvhodnejšie a prijateľné pre obidve strany a vyhnúť sa tak zdĺhavému súdnemu konaniu, v ktorom navyše neboli ochotní znášať náklady na znalecké dokazovanie. Rozpočet pri rod. Dome súp. číslo XXX znalkyňa rozdelila na práce vykonané v roku 2007 (dodatočné izolovanie obvodových múrov severnej steny rodinného domu, obitie vnútorných omietok a vymaľovanie severnej steny rodinného domu a oprava omietky západnej steny bez jej zaizolovania) a v roku 2009. Keďže povinnosť zhotoviť izoláciu rodinného vyplýva pre žalobkyňu z právnych predpisov, náklady na jej zhotovenie súd do úvahy pri určovaní výšky náhrady škody nebral. Náklady vzniknuté do roku 2007 sú uvedené na strane 5 a následne položkovito na strane 217 a 218 tohto znaleckého posudku. Hodnota úprav pre dodatočné vloženie izolácie je 244,05 € a investícií potrebných na izoláciu proti vode 426,80 €, ich súčet je 670,85 €. Keďže znalkyňa ocenila výšku škody vzniknutú do roku 2007celkovou sumou 700,22 €, rozdiel na ktorý má žalobkyňa nárok po zohľadnení nákladov 670,85 €, ktoré mala vynaložiť na izoláciu rodinného domu je 29,37 € (700,22 - 670,85). Z titulu prác potrebných na odstránenie škody v roku 2009, ktoré znalkyňa stotožnila s výškou škody samotnej, čo žiadna strana sporu nespochybnila, sumou 718,30 €, pripadá na úpravu pre dodatočné vloženie izolácie suma 58,70 € (strana 22 znaleckého posudku, č. l. 220 súdneho spisu), na izolácie proti vode 114,15 € (strana 22 znaleckého posudku, č. l. 220 súdneho spisu), súčet ktorých je 172,85 €. Celkovo z titulu náhrady škody v období od r. 2007 do r. 2009 je potrebné rátať so sumou 545,45 € (718,30 € celkovej škody - 172,85 € pripadajúcich na izolácie, ktoré mala zhotoviť žalobkyňa). Z titulu poškodenia múrov rod. domu súp. č. XXX je potom celková škoda podľa tohto znaleckého posudku v období do r. 2007 a v období od r. 2007 do r. 2009 vo výške 574,82 € (29,37 + 545,45), bez časti pripadajúcej na vykonanie izolácie, ktorá mala byť vybudovaná žalobkyňou. Vzhľadom na spoluzodpovednosť žalobkyne v rozsahu 50 % zaviazal súd potom žalované, aby z tejto čiastky zaplatili sumu 287,41 eur zodpovedajúcu jednej polovici (574,82 : 2). Náhrada škody na podlahách rod. domu súp. č. XXX je podľa znaleckého posudku 109,09 € a rovná sa (str. 6 znaleckého posudku) výške nákladov potrebných na výmenu zhnitých podláh za nové, čomu podľa položkovitého rozpočtu zodpovedá suma 109,09 eur. Polovica pripadajúca na žalované je 54,55 eur. Pri odstránení zavlhnutia pivnice rodinného domu súp. číslo XXX (otázka č. 7-11 znaleckého posudku) znalkyňa určila náklady na ich odstránenie 812,14 eur. Z nich však pripadá na zabezpečenie izolácie proti vode suma 53,80 eur (krycí list rozpočtu str. 24, č. l. 222 súdneho spisu, rozpočet s výkazom výmer str. 25 znal. posudku, č. l. 223 súdneho spisu), ktorú z titulu náhrady škody žalobkyni súd nemohol priznať, keďže izolácie mali byť v rodinnom dome už vybudované. Z rozdielu vo výške 758,34 eur (812,14 -53,80) pomerná časť 1 vzniknutej škody, pripadajúca na žalované je 379,17 eur. Celkovo boli žalované zaviazané na zaplatenie náhrady škody 721,13 eur (287,44 + 54,35 + 379,17), a to s poukazom na § 438 Občianskeho zákonníka solidárne, vzhľadom na ich spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súp. číslo XXX S. P. S.. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Po pripustení zmeny žaloby, uznesením č. k. 7C/143/1999-162 z 08.01.2008, predmetom konania nebol nárok žalobkyne na priznanie úroku z omeškania, preto o ňom súd nerohodoval.
Súd napriek procesnému návrhu žalovaných nevypočul znalca W.. L.. T. L., Y.. k otázkam možnosti podieľania sa zamokania stavieb žalobkyne pri objeme odpadovej vody vypustenej do spodnej žumpy v množstve max. 20 m3 v priebehu roka. Dôvodom je skutočnosť, že žalobkyne sa snažili preukázať spotrebu použitej a následne do žumpy odvedenej vody predložením faktúr, preukazujúcich množstvo dodanej vody dodávateľom Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. Tu však poukazuje súd na časť III. bod 3.3 znaleckého posudku č. 001/2002 tohto znalca, v zmysle ktorej podľa STN 75 0905 sa má pokles hladiny vyhodnocovať v intervale 24 hodín, keďže aj dovolený únik v zmysle tejto technickej normy je 0,006 m3/24 hodín. To bol dôvod, pre ktorý bola žumpa pri znaleckom skúmaní naplnená cez kanalizačné potrubie na maximálnu výšku hladiny 350 mm a jej pokles sa odčítaval každých 15 minút. Inak povedané, znalec pri znaleckom skúmaní musel postupovať uvedenou metodikou. Ako už súd skonštatoval v časti zdôvodňujúcej zodpovednosť za vzniknutú škodu, z hľadiska súdneho konania je rozhodujúce, že povinnosť odvádzať odpadovú vodu do nepriepustnej a zaizolovanej žumpy bola porušená a k priesakom na nehnuteľnosti žalobkyne dochádzalo. Zistiť ich presný podiel, v súčinnosti s ďalšími faktormi navrhli žalované až po podaní znaleckého posudku týmto znalcom, hoci boli vopred vypočuté a oboznámené so znaleckou úlohou, no odmietli znášať náklady s týmto dôkazom spojené (netvrdili, že spĺňajú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov). Navyše, ako vyplýva z obsahu spisu, táto osoba v súčasnosti činnosť znalca nevykonáva, preto by mohla byť vypočutá, v prípade potreby, len v pozícii svedka. Výsluch znalkyne L.. N., k otázke povinnosti odizolovať stavbu proti vlhkosti súd rovnako nevykonal, pretože takáto povinnosť je zrejmá zo stavebných predpisov, ktoré sú všeobecne známe. Ďalej žalované navrhli vypočuť svedka M. M., bývalého starostu obce, ktorý môže potvrdiť, že pri stavbe kanalizácie nebolo zistené, žeby vlhkosť, ktorá mohla prenikať zo žumpy, prenikla až k nehnuteľnostiam žalobkyne. Súd sa síce pokúsil zabezpečiť účasť tohto svedka, ale nie na preukázanie tohto tvrdenia. Žalobkyňa netvrdila, že k priesakom zo žumpy dochádzalo hneď po jej zhotovení. Tento svedok zásielku, doručovanú poštou, neprevzal a rovnako odmietol jej prevzatie pri pokuse o jej doručenie zo strany obce Vavrišovo. Jeho výpoveď nebola nevyhnutá pre rozhodnutie vo veci samej, preto súd ďalej účasť tohto svedka, po márnych pokusoch o doručenie predvolania, ďalej nezabezpečoval. Navyše, nejde o osobu disponujúcu potrebnými odbornými vedomosťami, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie vzniku škody.
Vzhľadom na charakter konania, právnu náročnosť sporu a subsumovania zisteného skutkového stavu pod ustanovenia zákona, si súd rozhodnutie o náhrade trov konania aj trov konania štátu vyhradil na samostatné rozhodnutie s poukazom na § 151 ods.8 Obč. súd. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si odporca dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.