Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/622/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobkyne T. T., bytom W., P. XX, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Košice, Pražská 4, proti žalovanému Y. T., bytom W., P. XX, zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Košice, Murgašova 3, o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -100 z 12.9.2013 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu nachádzajúcemu sa v W. na P. ul. č. XX, číslo bytu 24 na 5. poschodí, pozostávajúceho z dvoch izieb kuchyne a príslušenstva a určil, že žalobkyňa bude naďalej ako výlučná členka družstva nájomníčkou tohto družstevného bytu. Rozhodol ďalej, že žalovaný je povinný vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu nachádzajúcemu sa v W. na P. ul. č. XX a určil, že ako výlučná členka družstva nájomníčkou tohto bytu zostane ona a žalovaný bude zaviazaný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu bytu, avšak sa domnieval, že v jeho prípade neexistuje žiaden dôvod na nepriznanie náhradného bytu. Zistil, že rozhodnutím Družstva združených stavebných bytových družstiev Košice I zo dňa 12.11.1996 bola žalovanému pridelená 2-izbová bytová jednotka na P. ul. č. XX v W. a že dňa 7.7.1996 bola medzi družstvom a členom družstva - žalovaným uzavretá zmluva o nájme družstevného bytu, kedy v zmysle až 704 vznikol spoločný nájom bytu manželmi, pričom bolo konštatované, že spolu s členom družstva a jeho manželkou v byte bývajú dcéry N. a L.. Z rozsudku Okresného súdu Košice I -114 mu vyplynulo, že manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 30.1.1993 bolo právoplatne rozvedené 11.5.2012 a mal. L., nar. XX.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Z potvrdení o štúdiu a o návšteve školy zistil, že dcéra účastníkov N. je študentkou na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a L. je študentkou Obchodnej akadémie v Košiciach. Z lekárskej správy zo dňa 29.8.2011 zistil, že žalobkyňa bola ošetrená potom, čo bola udretá otvorenou rukou do tváre manželom, od ktorého dátumu horšie počuje a z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce mu vyplynulo, že 21.12.2011 žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Podrobne reprodukoval

obsah vyjadrení účastníkov a právne vec posúdil podľa , , , až 3, až 3, , , , ako aj podľa . Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vzniklo spoločné členstvo v družstve i právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa na P. ul. č. XX v W. a pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania, kedy títo súhlasili, aby po zrušení práva spoločného nájmu k predmetnému bytu výlučnou členkou družstva a jeho nájomníčkou zostala žalobkyňa. Uviedol ďalej, aké okolnosti môžu byť dôvodom hodného osobitného zreteľa umožňujúcim priznanie len náhradného ubytovania alebo prístrešia vypratávanému manželovi a mal za to, že žalovanému nemožno odoprieť poskytnutie bytovej náhrady. Mal za preukázané, že v rámci užívania bytu dochádza medzi žalobkyňou a dcérami účastníkov na jednej strane a žalovaným na druhej strane k veľmi problematickým a vyhroteným situáciám, ktoré dokonca vyústili vo fyzické napadnutie žalobkyne a neustále hádky vyplývajúce z dennodenného spolužitia a mnohé konfliktné situácie vytvárajúce stresujúce prostredie podľa neho nadobúdajú znaky psychického týrania. Poukázal na to, že takmer celé bremeno starostlivosti o byt a výživu, ako aj výchovu detí účastníkov konania spočíva na pleciach žalobkyne, kedy žalovaný prispieva len minimálnou čiastkou. Z tohto dôvodu nepriznal žalovanému náhradný byt. Na druhej strane konštatoval, že žalovaný sa zapríčinil o nadobudnutie bytu väčšou mierou než žalobkyňa a jeho zdravotný stav, kedy je uznaný za čiastočne invalidného je okolnosťou, ktorá determinuje absolútne vylúčenie priznania náhradného bývania. Na základe týchto skutočností žalovanému priznal bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania. O trovách konania rozhodol podľa a to s poukazom i na .

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a zaviazať ho povinnosťou vypratať byt do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Mal za to, že v danom prípade je zrejmá neexistencia akýchkoľvek dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich nepriznanie práva na náhradný byt a upozornil, že o nadobudnutie bytu sa v rozhodujúcej miere pričinil on. Poprel akékoľvek psychické týranie žalobkyne, prípadne dcér a bol toho názoru, že účastníkmi pravidelných hádok vyplývajúcich z každodenného spolunažívania museli byť a boli obidvaja účastníci konania a rozhodne on nebol iniciátorom ani tvorcom „stresového prostredia“ a zodpovednosť za zlé vzťahy musia niesť všetci účastníci konania bývajúci v byte, vrátane ich spoločných dcér. Poukázal ďalej na svoju čiastočnú invaliditu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %, ako aj na výšku svojho invalidného dôchodku 272 €, z ktorej sumy počnúc januárom 2013 prispieva na výživu dcéry N. sumou á 60 € mesačne a výživu dcéry L. sumou 50 € mesačne, ktorej naviac platí 5 € mesačne aj na jej životné postenie. Uviedol, že na bývanie prispieva sumou 40 € (cca štvrtinou zálohového predpisu) a samostatne platí aj niektoré ďalšie položky. Na výživu dcér a platby za byt tak ide mesačne viac ako 60 % jeho mesačného príjmu.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 30.4.2014 v súlade s a a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov potvrdil rozsudok podľa , ako vecne správny.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na správnosť ktorých poukazuje. Správne bolo rozhodnuté o ďalšom výlučnom nájomcovi (a členovi družstva) bytu a súhlasiť možno aj s určenou formou bytovej náhrady pre žalovaného.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o bytovej náhrade aplikoval vetu prvú (rozsudok č.l. 6), v zmysle ktorého ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Citované ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženie v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že neprispievanie na nájomné v adekvátnom rozsahu musí byť zohľadnené v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a to aj pri rozhodovaní o forme bytovej náhrady. Za okolnosti hodné zvláštneho zreteľa možno v zmysle judikatúry súdov považovať i záujem detí účastníkov na zabezpečení kľudného bývania, ako aj správanie sa vypratávaného manžela, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade zo spisu vyplýva, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil v minulosti fyzického násilia, ako je to zrejmé z priložených lekárskych správ. Podľa tvrdenia žalobkyne (žalovaným nespochybneným) žalovaný dlhoval na výživnom na deti účastníkov od roku 2009 sumu vyššiu ako 3.500 €. I keď za právne významné z tohto hľadiska možno považovať aj zdravotné a sociálne pomery žalovaného, ktoré súd prvého stupňa hodnotil a bral do úvahy, v kontexte všetkých relevantných dôvodov hodných osobitného zreteľa je možné akceptovať prisúdenú bytovú náhradu pre žalovaného, ktorá vytvára predpoklady na to, aby účastníci bývali oddelene a tak boli eliminované možnosti ďalších vypätých (stresových) situácií medzi nimi. Priznaná bytová náhrada vo forme náhradného bývania sa takto i odvolaciemu súdu javí ako primeraná. Žiada sa podotknúť, že toto rozhodnutie neznamená definitívne usporiadanie celého majetkového spoločenstva účastníkov po rozvode manželstva.

Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov (, ) a žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o nich nebolo rozhodnuté (, prvá veta ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.