Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-243-2013.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/243/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného Y. Q., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, takto
rozhodol:
obžalovaný Y. Q., nar. XX.XX.XXXX vo O., trvale bytom O., adresa na doručovanie písomností, O., D..V. XX,
je v i n n ý,
že
aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom samosudkyne Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/384/2011-56 zo dňa 03.07.2012, právoplatným dňa 13.07.2012 a vykonateľným dňa 21.07.2012, uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry L. X., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 01.10.2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa K. Q., I.. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX, si túto svoju zákonnú povinnosť vo O., okres O. a na iných miestach v období od mesiaca jún 2013 do súčasnosti riadne a včas neplnil, pričom sa na ÚPSVaR zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie až od 30.09.2013, nie je v evidencii poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, teda vlastným zavinením si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím svojim konaním spôsobil za uvedené obdobie voči K. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX dlh na výživnom ku dňu hlavného pojednávania vo výške 197,95 €, a to s prihliadnutím na čiastočnú úhradu výživného zo dňa 10.12.2013 vo výške 100 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 2 Tr.zákona s použitím ust. § 37 písm. m/ Tr.zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr.zákona, § 54 Tr.zákona na trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Tr.zákona obžalovaný je povinný vykonať trest do jedného roka od nariadenia jeho výkonu.
Podľa § 55 ods. 3 Tr.zákona obžalovaný je povinný trest povinnej práce vykonať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 1 Tr.zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej K. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX zameškané výživné v dobe výkonu trestu povinnej práce.
odôvodnenie:
Dňa 17. 12. 2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolene obžalobu na obžalovaného na tom skutkovom základe, že aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom samosudkyne Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/384/2011-56 zo dňa 03.07.2012, právoplatným dňa 13.07.2012 a vykonateľným dňa 21.07.2012, uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry L. X., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 01.10.2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa K. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX, si túto svoju zákonnú povinnosť vo Zvolene, okres Zvolen a na iných miestach v období od mesiaca jún 2013 do súčasnosti riadne a včas neplnil, pričom sa na ÚPSVaR zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie až od 30.09.2013, nie je v evidencii poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, teda vlastným zavinením si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím svojim konaním spôsobil za uvedené obdobie voči K. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č..XXX dlh na výživnom vo výške 162,30 €.
Nakoľko v danej veci boli splnené podmienky v zmysle § 252 ods. 2 Tr. poriadku, súd opakovane vytýčené hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného. V predchádzajúcom priebehu konania, pri realizácii príkazu na zatknutie vydaného v predmetnej veci na obžalovaného, tento ku skutku uviedol, že si je vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti smerom k maloletej dcére L., bol poučený o účinnej ľútosti, pričom uvedenú zákonnú možnosť bol odhodlaný využiť a zameškané výživné ku dňu hlavného pojednávania uhradiť v celej výške. Uviedol, že sa na hlavné pojednávanie dostaví; v prípade, že by tak neučinil, súhlasil, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Na hlavnom pojednávaní poškodená K. Q. ustálila, že obžalovaný ku dňu hlavného pojednávania neuhradil celý dlh zameškaného výživného a i bežné výživné platí nepravidelne. Uviedla, že obžalovaný jej po začatí trestného stíhania plnil sumu 100,- Eur, na čo súdu krátkou cestou predložila poštový poukaz zo dňa 10. 12. 2013 na sumu 2013. Pri zohľadnení tejto čiastkovej úhrady ustálila výšku zameškaného výživného ku dňu hlavného pojednávania na sumu 197, 95 Eur. Doplnila, že s obžalovaným nie je v kontakte, tento neudržuje kontakt ani s ich maloletou dcérou L. X..
Okrem výsluchu poškodenej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinným dôkazov a to : Rozsudok OS Zvolen 5P 384/2011-56 č.l.20-22, Fotokópie rodného listu dieťa č.l.23, Uznesenie OO PZ Zvolen č.l.24, Tabuľky plnenia vyživovacej povinnosti č.l.25, 27-28, Výzvy k zaplateniu podlžnosti na výživnom č.l.26,29, Odpis z RT č.l.30, Výpis zoznamu páchateľov č.l.31, Správy o povesti č.l.32, Lustrácia v systéme AVÍZO č.l.33, Potvrdenie OÚ OŽP Zvolen č.l.34, Správy, oznámenie a potvrdenie ÚPSVaR Zvolen č.l.35-36,39, Správy OÚ, katastrálny odbor, Zvolen č.l.37, Potvrdenie o pobyte č.l.38, Správy Sociálnej poisťovne č.l.40, Potvrdenie Mesta Zvolen č.l.41, Úradné záznamy č.l.42-45.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného, vyplýva jedno predchádzajúce odsúdenie tunajším súdom pod sp. zn. 3T/115/2013 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody § 194 ods. 1 Tr. zákona trestným rozkazom zo dňa 13. 08. 2013, právoplatným dňa 12. 02. 2014. Uvedeným bol obžalovanému uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní jedného roka, do 12. 02. 2015.
Zo správy OO PZ Zvolen zo dňa 19. 10. 2013 vyplýva, že obžalovaný nemá v evidencii priestupkov od roku 2009 žiadny záznam.
Zo správy Okresného úradu Zvolen, odbor živnostenského podnikania vyplýva, že v živnostenskom registri nie je vykonaný zápis o osobe Y. Q.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyplýva, že obžalovaný je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od 30. 10. 2013 a evidencia trvá. Oddelenie pomoci v hmotnej núdzi uvedeného úradu oznámilo, že obžalovaný nie je v evidencii poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Zo správa sociálnej poisťovne vyplýva, že Y. Q., od 01/2013 nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. Poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.
V zmysle § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedkyne poškodenej mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona po stránke objektívnej , ako aj subjektívnej. Zvážiac uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom konaní, pričom však upravil ako rozhodné obdobie, ku dňu vyhlásenia rozsudku, tak aj výšku zameškaného výživného, aktuálnu ku dňu vyhlásenia rozsudku s prihliadnutím na čiastočné plnenia výživného preukázané poškodenou a obžalovaným. Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona možno ukladať trest odňatia slobody vo výmere až do troch rokov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák, čo predstavovalo priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. Zákona.
Tu súd poukazuje i na tú skutočnosť, že obžalovaný o termínoch hlavného pojednávania vedel, mal možnosť využiť i ustanovenia o účinnej ľútosti a zameškané výživné dodatočne zaplatiť. Obžalovaný však takto nekonal, a ani neprišiel na hlavné pojednávanie, kde mal o.i. možnosť prejaviť ľútosť nad svojím konaním alebo sa poškodenej ospravedlniť.
V pomeroch na strane obžalovaného a ani v postoji obžalovaného k prejednávanej veci súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, v dôsledku čoho nastala prevaha priťažujúcich okolností pre existencii jednej - podľa § 37 písm. m) Tr. zákona.
V dôsledku uvedeného, podľa § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda z pôvodnej trestnej sadzby 0 - 3 roky, na 1 rok až 3 roky.
Pri úvahách o druhu a adekvátnej výmere trestu súd prihliadol i na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku v čase podmienečného odsúdenia na základe trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/115/2013 zo dňa 13. 08. 2013 a to za prečin krádeže podľa § 212 v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody. Uvedeným trestným rozkazom bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, tento bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol účinky právoplatnosti dňa 12. 02. 2014, pričom skúšobná doba obžalovanému má skončiť dňa 12. 02. 2015.
Súd tak za spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia mohol ukladať primeraný trest odňatia slobody, prípadne alternatívny trest povinnej práce. Peňažný trest v danom
prípade do úvahy neprichádzal, vzhľadom na charakter spáchaného prečinu a zároveň vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery a možnosti obžalovaného. Nakoľko obžalovanému plynie skúšobná doba v konaní 3T/115/2013 až do 12. 02. 2015, je možno predpokladať, že v uvedenom konaní súd rozhodne o tom, že obžalovaný trest uložený vo výmere 6 mesiacov vykoná. Preto súd v prejednávanej veci vyhodnotil ako vhodnejší a primeraný trest povinnej práce a to v maximálnej možnej výmere. Súd tak namiesto ukladania ďalšieho nepodmienečného trestu, obžalovanému uložil trest povinnej práce a to z dôvodu zachovania možnosti a existencie rodinných väzieb a pracovných návykov. Pri výkone trestu povinnej práce obžalovaný tak môže nadobudnúť i nové možnosti pri hľadaní práce, má zároveň zachovanú možnosť ostať i inak zárobkovo činný a realizovať kontakt s maloletou dcérou a prispievať na jej výživu. K záveru o vhodnosti ukladania trestu povinnej práce viedla súd i suma zameškaného výživného ustálená na hlavnom pojednávaní vo výške 197, 95 Eur. Nakoľko však obžalovaný spáchal uvedený prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bola konštatovaná prevaha priťažujúcich okolnosti (pri existencii jednej priťažujúcej a neexistencii žiadnej poľahčujúcej), nebol dôvod trest povinnej práce ukladať v inej ako v maximálnej výmere 300 hodín.
Nakoľko súd mal výšku zameškaného výživného náležite preukázanú, osobitným výrokom rozhodol i uložení povinnosť obžalovanému zaplatiť poškodenej K. Q. výživné v dobe výkonu trestu povinnej práce podľa § 55 ods. 1 Tr. Zákon, v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Tr. Zákona.
S poukazom na uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.