Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-512-2001.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/512/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt ČUPKA s.r.o., so sídlom Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 621 813, na vymoženie pohľadávky vo výške 207.405,36 eura (6.248.294,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský úrad Martin, so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného a o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd pripúšťa, aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 207.405,36 eura (6.248.294,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen, č.k. 5021-9-4101/2001/13 zo dňa 06. 03. 2001.
Poverením č. 5601 022013 * zo dňa 11. 05. 2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 472/2001. JUDr. Viliamovi Königovi bol dňa 14. 07. 2009 pozastavený výkon exekútorskej činnosti a v súčasnej dobe exekúciu vedie ako ustanovený zástupca pôvodne povereného súdneho exekútora súdny exekútor Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad Martin, so sídlom Jilemického 12, 036 01 Martin.
Dňa 06. 08. 2008 poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. K návrhu pripojil spoločné podanie doterajšieho oprávneného a navrhovaného oprávneného zo dňa 23. 06. 2008, ktorým súdnemu exekútorovi oznámili, že doterajší oprávnený postúpil pohľadávku voči povinnému vymáhanú v predmetnej exekúcii navrhovanému oprávnenému. K podaniu bola pripojená Zmluva o postúpení pohľadávok č. P-33-2004/2008 uzatvorená dňa 07. 05. 2008 medzi doterajším oprávneným a obchodnou spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Navrhovaný oprávnený tunajšiemu súdu oznámil, že súhlasí so vstupom do konania na miesto oprávneného.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 27. 04. 2001, kedy bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 92 ods. 2 OSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 OSP súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu má súd za to, že aj v konaniach začatých pred 1. februárom 2002 je potrebné, aby o zmene účastníka konania rozhodol exekučný súd. V takom prípade však nie je možné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 09. 2005, ale súd za použitia ust. § 251 ods. 4 OSP pri rozhodovaní o zmene účastníka aplikoval ust. § 92 ods. 2 a 3 OSP.
Pri rozhodovaní o zmene účastníka na strane oprávneného súd skúmal, či sú splnené predpoklady ustanovené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach. K postúpeniu pohľadávky vymáhanej v predmetnej exekúcii došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. P-33-2004/2008 uzatvorenej dňa 07. 05. 2008 medzi pôvodným oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 ako postupníkom. Podľa článku I ods. 1. predmetnej zmluvy postupca postupuje postupníkovi pohľadávky voči dlžníkom, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktoré sú v likvidácii. Zoznam pohľadávok, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, je uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa článku I ods. 3. predmetnej zmluvy s pohľadávkami prechádzajú v deň uhradenia odplaty podľa tejto zmluvy na postupníka aj všetky práva s pohľadávkami spojené. Dňa 04. 07. 2008 postupca a postupník uzatvorili Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. P-33-2004/2008 uzatvorenej dňa 7. mája 2008, ktorý sa vzťahoval na pohľadávky v ňom uvedené. Podľa pripojenej príslušnej časti prílohy č. 1 je postúpená aj pohľadávka voči povinnému vymáhaná v tejto exekúcii.
Z uvedených dôkazov bolo zistené a tiež preukázané, že po začatí exekučného konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu práv z exekučného titulu z pôvodného oprávneného na nového oprávneného. Podľa vyššie uvedenej zmluvy pohľadávka proti povinnému vymáhaná v predmetnej exekúcii bola prevedená z doterajšieho oprávneného na nového oprávneného, obchodnú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
Na základe uvedených skutočností a vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti? inak len ten, komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotnoprávna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva Občiansky zákonník v spojení s Obchodným zákonníkom.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 2427/S, považoval za preukázané, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28-24K 215/01-Že-1717 zo dňa 28. 02. 2013, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05. 04. 2013, bol zrušený konkurz na majetok úpadcu ČUPKA s. r. o. "v konkurze", Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 621 813 pre nedostatok majetku a súd zbavil Z.. X. E., F. XX, U. U. funkcie správcu konkurznej podstaty. Následne bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu dňa 17. 09. 2013.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade doterajší ani nový oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie novému oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008)
Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.