Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-2-2021.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyneJ., podnikajúcej pod obchodným menom J.- Bufet u Krka, s miestom podnikania v Bratislave, Jalovcová 5, IČO: 37 153 340, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2.054,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.054,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.054,94 eura od 19.07.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 07.01.2021 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 2.054,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.054,94 eura od 19.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Tvrdila, že strany sporu uzatvorili 01.08.2013 poistnú zmluvu č. 511067025, predmetom ktorej bolo poistenie majetku - poistenie budov, poistenie hnuteľných vecí, poistenie strojov, elektroniky a pripoistenia, poistenie nákladu a pripoistenia a poistenie zodpovednosti za škodu - prevádzková činnosť. Predmetom poistenia bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne zapísaná na LV č. E. vedenom M. úradom J., katastrálny odbor, katastrálne územie XXXX,. V presne nezistenom čase od 19:30 hod. 11.01.2017 do 13:00 hod. 12.01.2017 neznámy páchateľ vnikol do prevádzky žalobkyne a odcudzil hnuteľné veci v sume 2.054,94 eura. Krádež vlámaním bola nahlásená polícii 12.01.2017 a následne si žalobkyňa 19.01.2017 uplatnila u žalovanej nárok na úhradu poistného plnenia. Žalovaná aj napriek opakovaným výzvam žalobkyne poistné plnenie neposkytla. Poukázala na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III o prerušení konania zo 06.03.2017 ČVS: ORP-45/2-VYS-B3-2017, podľa ktorého neznámy páchateľ sa dopustil zločinu krádeže vlámaním. Tvrdenia preukazovala listom žalovanej adresovaný žalobkyni z 30.08.2017, ukončením likvidácie z 03.07.2017, poistkou č. 511067025, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III zo 06.03.2017 ČVS: ORP-45/2-VYS-B3-2017, výpismi z obchodného registra, živnostenského registra a katastra nehnuteľností, zoznamom odcudzených vecí spolu s daňovými dokladmi.
2. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 37Cb/2/2021 z 01.08.2022 vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne.
3. Žalovaná sa vyjadrila podaním z 30.08.2022. Potvrdila, že jej žalobkyňa nahlásila škodovú udalosť a to tak, že neznámy páchateľ sa vlámal cez vypáčené okno na sklade do priestorov bufetu, kde odcudzil tovar a iné hnuteľné veci; vypáčené plastové okno, je tam len ryha na ráme, okno je funkčné. Žalovaná
vykonala šetrenie príčiny vzniku a rozsahu vzniknutej škody a listom z 03.07.2017 oznámila žalobkyni, že škoda nevznikla v dôsledku poistením krytého rizika krádeže vlámaním, resp. lúpeže v mieste poistenia v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 všeobecných poistných podmienok poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej len „VPP“). Žalovaná vykonala 24.01.2017 obhliadku miesta poistenia a skúmala miesto vzniku škody. Zadokumentovala aj samotné okno, avšak toto nejavilo žiadne poškodenie. Rovnako žiadne poškodenie nejavil ani rám okna. Okno bolo plne funkčné. Žalobkyňa si neuplatnila žiadne náklady vo vzťahu k oknu. Poškodenie okna, resp. prekonanie prekážky nebolo zadokumentované ani políciou. Podľa žalovanej je technicky neprijateľné, aby okno bolo otvorené bez násilia a bez zanechania stôp, či poškodenia. Bola toho názoru, že pri likvidácii škodovej udalosti postupovala správne, a preto navrhla žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. K vyjadreniu priložila hlásenie udalosti z 19.01.2017, ukončenie likvidácie z 03.07.2017, VPP, zmluvné dojednania poistenie majetku, zápis z obhliadky a prejednania škody, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného, oznámenie NBS z 10.05.2018 a fotodokumentáciu polície.
4. K vyjadreniu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa, a to v podaní z 03.10.2022. Uviedla, že 12.01.2017 prišla do prevádzky a zistila, že neznámy páchateľ vnikol do prevádzky. Ničoho sa nedotýkala a privolala políciu, ktorá vykonala potrebné úkony. Tým, že okno bolo funkčné a nenárokuje si za neho škodu, nie je vylúčené, že bolo poškodené. Nie je vylúčené ani to, že sa skutok stal násilnou trestnou činnosťou. Orgány činné v trestnom konaní vyšetrovali skutok ako zločin krádeže vlámaním. Podľa čl. 7 VPP sa za vlámanie považuje aj vniknutie páchateľa do miesta poistenia tak, že ho otvoril nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie. Súdu predložila zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného, hlásenie škodovej udalosti, fotografie, list žalovanej adresovaný žalobkyni z 13.03.2018, komunikáciu s likvidátorom, oznámenie NBS z 10.05.2018.
5. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne využila a urobila tak podaním z 24.01.2023. Zotrvala na tvrdení, že pri likvidácii škodovej udalosti postupovala správne a plne v súlade s VPP a zmluvnými dojednaniami, ako aj s poistnou zmluvou. Žalovaná sa opierala o zistenia polície. Podľa Trestného zákona (zákona č. 300/2005 Z. z. - ďalej len „Trestný zákon“) je trestný čin spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečenej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Z tejto definície vychádza aj úprava vo VPP. Podľa policajnej správy došlo k vniknutiu do objektu nezisteným spôsobom bez stôp násilného vniknutia, a preto nie je naplnená definícia krádeže vlámaním podľa VPP. V priebehu likvidácie škodovej udalosti žalovaná 24.01.2017 vykonala obhliadku miesta poistenia, pričom neboli zistené žiadne poškodenia okna a ani rámu okna; okno bolo plne funkčné. Prekonanie prekážky nebolo zadokumentované ani samotnou políciou. Je technicky neprijateľné, aby došlo k neoprávnenému otvoreniu riadne uzatvoreného okna bez toho, aby na ňom neboli zanechané žiadne stopy či poškodenie.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.03.2023, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v písomných podaniach. Žalobkyňa opätovne tvrdila, že okno bolo otvorené nepovoleným spôsobom. Všetko bolo pri odchode žalobkyne z prevádzky zavreté a zabezpečené. Okno bolo po škodovej udalosti doškrabané, avšak stále je funkčné, a preto ho žalobkyňa vypustila z náhrady škody. Polícia by vydala iné uznesenie, ak by mala pochybnosti o tom, že okno bolo otvorené nepovoleným spôsobom. Žalovaná poukázala na to, že nebolo zistené preukázateľné prekonanie prekážky. Násilné vniknutie do objektu nezachytil ani alarm, ktorý mal byť v tom čase riadne spustený. Žalobkyňa k tomuto uviedla, že polícia si nemôže dovoliť napísať konkrétny predmet, ktorým bolo okno otvorené, keď žiadny takýto predmet nezaistili. Polícia ale videla, že okno bolo otvorené nedovoleným spôsobom.
7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalovaná postupovala správne, ak žalobkyni odmietla poskytnúť poistné plnenie.
8. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
12. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
14. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
15. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Strany sporu neurobili sporným, že 01.08.2013 uzavreli poistnú zmluvu - komplexné poistenie podnikateľov, o čom žalovaná vydala žalobkyni poistku č. 511067025. Rovnako nie je sporné, že v presne nezistenom čase od 19:30 hod. 11.01.2017 do 13:00 hod. 12.01.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej boli odcudzené hnuteľné
veci v celovej výške 2.054,94 eura. Spomenutá výška škody, t. j. suma 2.054,94 eura, nebola zo strany žalovanej namietaná, a preto je nesporná.
19. Pre posúdenie tohto sporu súd v prvom rade poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/66/2021 z 12.10.2022. odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že „súd prvej inštancie uviedol, že pojem vlámanie poistná zmluva ani osobitné poistné podmienky neobsahujú. Ako poistné riziko je v osobitných podmienkach uvedené poistenie krádeže vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace vec pred krádežou. Súd dospel k záveru, že predmetná škodová udalosť napĺňa predmetné riziko poistenia. S týmto tvrdením sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý má za to, že nebola naplnená výluka z poistenia. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že inú definíciu pojmu krádež vlámaním poistná zmluva ani osobitné poistné podmienky neobsahujú, je na posúdenie uvedeného pojmu nutné aplikovať ustanovenie § 122 ods. 4 Trestného zákona a vychádzať aj z rozhodovacej praxe. Odvolací súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní, či išlo o krádež vlámaním je potrebné vychádzať s ustanovenia § 122 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého „trestný čin je spáchaný vlámaním ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou“. Tiež dáva do pozornosti /ako aj súd prvej inštancie/ rozsudok NSSR zo dňa 29.9.1994 sp. zn. 6Tz 25/94/ R21/1995/, podľa ktorého za vlámanie treba považovať aj prekonanie uzamknutia bez použitia násilia, napr. otvorenie zámku pravým kľúčom.“.
20. Vychádzajúc z uvedeného je potom pri pripustení argumentácie žalovanej o potrebe použitia Trestného zákona nedôvodná jej námietka, že pri absencii poškodenia okna nie je naplnené poistné riziko. Zároveň z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že nemožno odkazovať pri vymedzení poistného rizika na Trestný zákon, ak poistná zmluva, VPP alebo zmluvné dojednania jednoznačne definujú pojem krádež. V danom spore VPP v čl. 7 ods. 1 ustanovujú, že poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená krádežou. Podľa čl. 7 ods. 2 VPP je krádež zmocnenie sa poistenej veci vlámaním alebo prekonaním prekážky. VPP v čl. 7 ods. 2.1 písm. a) písm. a.a) za vlámanie označujú vniknutie páchateľa do miesta poistenia tak, že ho otvoril nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie. Podľa čl. 2 zmluvných dojednaní poistenie majetku podľa VPP-M je možné poistenie dojednať pre riziká f) krádež v rozsahu čl. 7 ods. 1 písm. a) a d) VPP-M. Podľa čl. 16 ods.1 a 2 VPP právo na plnenie poisťovateľa vznikne, ak nastala poistná udalosť. Poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná udalosť, s ktorou je podľa príslušných ustanovení poistnej zmluvy spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
21. Vychádzajúc z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III o prerušení konania zo 06.03.2017 ČVS: ORP-45/2-VYS-B3-2017 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Orgány činné v trestnom konaní nezaistili žiadne stopy na mieste činu, neustálili osobu páchateľa a nezaistili odcudzené veci. Vychádzali ale z toho, že v presne nezistenom čase od 19:30 hod 11.01.2017 do 13:00 hod. 12.01.2017 neznámy páchateľ vnikol do prevádzky žalobkyne cez plastové okno vedúce do skladu prevádzky, ktoré otvoril nezisteným spôsobom a predmetom a následne odcudzil veci. Orgány činné v trestnom konaní, teda prerušili trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže vlámaním. Žalobkyňa žalovanej 19.01.2017 podľa hlásenia škodovej udalosti nahlásila vypáčené plastové okno - je tam len ryha na ráme, okno je funkčné. Podľa zápisu z obhliadky a prejednania škody nebolo zistené poškodenie okna. Tieto skutočnosti sú nesporné, avšak neodôvodňujú postup žalovanej neposkytnúť poistné plnenie, pretože jednoznačne došlo k naplneniu poistného rizika krádež vlámaním podľa čl. 7 VPP, keď okno bolo otvorené nástrojom, ktorý nie je určený na jeho otvorenie - vyjadrené v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III o prerušení konania zo 06.03.2017 ČVS: ORP-45/2-VYS-B3-2017 „neznámy páchateľ vnikol do prevádzky žalobkyne cez plastové okno vedúce do skladu prevádzky, ktoré otvoril nezisteným spôsobom a predmetom“. Ak žalovaná argumentovala, že takéto otvorenie okna je technicky nemožné, ide len o jej ničím nepodložené tvrdenia. Ak bola toho názoru mala možnosť v rámci šetrenia a likvidácie škodovej udalosti vykonať v tomto smere potrebné úkony - napr. vyžiadať odborný posudok, vyžiadať vyjadrenie výrobcu okna a pod.
22. Vychádzajú z doteraz uvedeného, t.j. z citovaných zákonných ustanovení, VPP, zmluvných dojednaní a uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III o prerušení konania zo 06.03.2017 ČVS: ORP-45/2-VYS-B3-2017 vznikla povinnosť žalovanej poskytnúť poistné plnenie, pretože nastala náhodná poistná udalosť, t. j. nastala krádež predmetu poistenia, čiže na predmet poistenia dopadlo
poistné riziko. Je tak naplnený aj § 788 Občianskeho zákonníka, ktorý poistnú udalosť definuje ako náhodnú udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne - výluky z poistenia. V danom spore nebola uplatnená zo strany žalovanej žiadna výluka. Vychádzajúc z listu žalovanej z 03.07.2017 táto odmietla poskytnúť poistné plnenie, pretože škoda nevznikla v dôsledku poistením krytého rizika krádeže vlámaním. Tento záver vyvodila žalovaná v rozpore s čl. 7 VPP, keď požadovala výlučne mechanické, resp. násilné poškodenie okna, pričom čl. 7 ods. 2.1 písm. a) písm. a.a) VPP nič takéto nevyžaduje. Pre naplnenie čl. 7 VPP postačuje aj vniknutie páchateľa do miesta poistenia tak, že ho otvoril nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie. Otvorenie nástrojom, ktorý nie je určený na riadne otvorenie okna neznamená, že musí ísť o násilné prekonanie prekážky. Žalovaná tak v rozpore s dohodnutým poistným rizikom toto neprípustne zúžila na potrebu mechanického, resp. násilného poškodenia okna. Je neprípustné, aby žalovaná prevzala do poistenia hnuteľné veci nachádzajúce sa v prevádzke žalobkyne, inkasovala za poistenie poistné a v prípade poistnej udalosti zúžila poistné riziko krádež vlámaním - otvorenie miesta poistenia nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie na otvorenie miesta poistenia nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie, pri ktorom dôjde k mechanickému / násilnému poškodeniu miesta poistenia.
23. Podľa názoru súdu tak došlo k naplneniu poistného rizika na predmete poistenia, t. j. k náhodnej poistnej udalosti a s tým spojenou povinnosťou žalovanej poskytnúť poistné plnenie. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.054,94 eura žalobkyni. Aj na tomto mieste súd opakovane uvádza, že výška škody 2.054,94 eura sporná nebola. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade s bodom 11. tohto rozsudku) zo sumy 2.054,94 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 19.07.2017, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 13. tohto rozsudku (podľa listu ukončenie likvidácie z 03.07.2017). Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade neúplného, resp. žiadneho plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Súd teda zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.054,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.054,94 eura od 19.07.2017 do zaplatenia. 24. Súd žalobkyni priznal 8 % úrok z omeškania po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
25. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom povereného príslušníka policajného zboru, pretože by išlo o nadbytočné dokazovanie. V tomto spore je možné rozhodnúť na základe predložených listín a fotografií. Súd zamietol aj návrh žalovanej na vykonanie dokazovania pripojením príslušného vyšetrovacieho spisu, pretože tento bol súdom žiadaný listom z 31.01.2023 doručeným orgánom činným v trestnom konaní 07.02.2023, avšak do pojednávania súčinnosť poskytnutá nebola. V spore bolo možné ale rozhodnúť bez tohto vyšetrovacieho spisu.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, pretože súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
27. Pre úplnosť súd dodáva, že po vyhlásení rozsudku mu bol doručený vyšetrovací spis, na ktorý ale už nemôže prihliadať a ani z neho vyvodzovať žiadne závery. Súd však poukazuje na to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu je zápisnica o obhliadke miesta činu - opis z 12.01.2017, v ktorej je síce konštatované, že okno je bez viditeľného poškodenia, ale zároveň aj to, že bolo otvorené (rozumej v zmysle obhliadky a nie spôsobu otvorenia) s kľučkou v polohe uzamykateľnej a na vnútornom hornom ráme okna s odtlačkami po rukaviciach.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.