Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-141-2013.pdf
PDF · 120.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/141/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľa: ARCUS REAL s.r.o., so sídlom Úprkova 9, Bratislava, IČO: 35 872 462, právne zastúpeného JUDr. Milanom Čápkom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, proti odporkyni: D. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. P.. XX, Y., štátny občan SR, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ČIČMANEC & DRAPPANOVÁ s.r.o., so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, o zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 26.04.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.473,34 eur a náhradu iných trov konania vo výške 300,- eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť mu sumu 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- Sk od 26.04.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu nevyplatenia odmeny za vykonanie činnosti na základe príkaznej zmluvy. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že v roku 2010 s odporkyňou ústne uzavrel príkaznú zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa vykonávať pre odporkyňu činnosť spočívajúcu vo vyhľadávaní možných záujemcov o kúpu nehnuteľností a obstarania možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu s jednotlivým záujemcom, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností, a to bytu č. XXX, P. E. Č.. X-C. N. Č.. X-C., nachádzajúcich sa v bytovom dome č. XXXXX na H. S. v Bratislave, spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom uvedeným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J., obec Bratislava, okres Bratislava M., a spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXXXX/ XXXXXXXX na pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a na stavbe - trafostanici so súp. č. XXXXX stojacej na parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v k. ú. J., obec Bratislava, okres Bratislava M. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako „predmetná nehnuteľnosť“), ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela D. L., a záväzok odporkyne poskytnúť navrhovateľovi odmenu za sprostredkovanie v dohodnutej výške 5.000,- eur (cca 2 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti), ak dôjde k prevodu predmetnej nehnuteľnosti pričinením navrhovateľa. Navrhovateľ začal napĺňať predmet príkaznej zmluvy aktívnym vyhľadávaním možných záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. V októbri 2011 odporkyňa oslovila navrhovateľa o posúdenie trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti, na základe čoho bola dohodnutá ponuková cena predmetnej nehnuteľnosti vo výške 260.000,- eur, vrátane dohodnutej sprostredkovateľskej odmeny vo výške 5.000,- eur. V marci 2012 sa
navrhovateľovi podarilo nájsť záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti manželov D.. H. M. N. D.. D. M. a dňa XX.XX.XXXX im sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť na osobnej prehliadke v presvedčení, že jej vlastníkom sú ešte stále odporkyňa s manželom. Vtedy navrhovateľ zistil, že odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť bez jeho vedomia previedla na svoju neter J. B. a jej D. G. B.. Odporkyňa svoje konanie zdôvodnila rodinnými dôvodmi a navrhovateľovi uviedla, že manželia B.M. nemajú o predmetnú nehnuteľnosť reálny záujem a nemajú problém ju ďalej previesť. Zároveň navrhovateľa požiadala, aby pokračoval vo vyvíjaní činnosti smerujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi manželmi B. N. M., pričom komunikácia v tejto záležitosti bude aj naďalej prebiehať medzi ňou a navrhovateľom, avšak v prospech tretej osoby, t.j. manželov B.. Navrhovateľ preto ďalej pokračoval v činnosti smerujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, podľa dohody komunikoval s odporkyňou a manželmi M., ktorým pre poskytnutie hypotekárneho úveru pripravil návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na predmetnú nehnuteľnosť. Uviedol, že v tomto štádiu realizácie príkaznej zmluvy odporkyňa náležite nespolupracovala, pôvodnú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť mu predložila až na opätovnú výzvu so značným oneskorením a prejavila záujem previesť predmetnú nehnuteľnosť najskôr na ňou zriadenú obchodnú spoločnosť a až následne na manželov M., čo považuje za obštrukciu. Následne sa od manželov M. dozvedel, že títo boli kontaktovaní priamo odporkyňou za účelom dohodnutia si iného ako navrhovateľom navrhovaného štandardného postupu financovania kúpy predmetnej nehnuteľnosti a za účelom ďalšieho postupu prevodu nehnuteľnosti údajne došlo k spoločnému stretnutiu odporkyne, manželov B. N. M.. Keďže navrhovateľ nedal odporkyni k dispozícii kontaktné údaje na M., kontakt na nich si vyhľadala sama odporkyňa, preto majú za to, že z jej strany došlo k zrejmému pokusu o obídenie navrhovateľa, k porušeniu príkaznej zmluvy a k vážnemu narušeniu vzťahov medzi navrhovateľom a manželmi M. ako aj k poškodeniu dobrého mena navrhovateľa. Navrhovateľ napokon zistil, že medzičasom k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť medzi manželmi B. N. M.. Kúpnu cenu navrhovateľ predpokladá vo výške 260.000,- eur. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhovateľ má za to, že riadne splnil všetky povinnosti jemu vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi ním a odporkyňou, t.j. riadne vyhľadával a našiel záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, zabezpečoval komunikáciu medzi odporkyňou a záujemcom a pripravil kúpnu zmluvu. Navrhovateľ sa teda pričinil o prevod nehnuteľnosti na záujemcov, ktorých vyhľadal, a preto mu na základe § 730 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej lej „Občiansky zákonník“) vznikol nárok na vyplatenie odmeny vo výške 5.000,- eur. Uviedol, že ak by vznikol rozpor vo výške odmeny, má za to, že odmena vo výške 2 % z kúpnej ceny prevádzanej nehnuteľnosti je celkom obvyklá vzhľadom na štandardné odmeny realitných kancelárii, resp. realitných sprostredkovateľov v obdobných prípadoch. Zároveň si uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho, kedy bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech manželov M..
Odporkyňa k návrhu uviedla, že neuzavrela s navrhovateľom žiadnu písomnú ani ústnu príkaznú zmluvu týkajúcu sa predmetných. Zoznámila sa s ním pri kúpe rodinného domu J. I. O., pri ktorej pracovníčke navrhovateľa oznámila, že má záujem o predaj bytu (predmetnej nehnuteľnosti). Sama inzerovala predaj predmetných nehnuteľností v občianskej inzercii bez záujmu využívať služby akejkoľvek realitnej kancelárie. Aj napriek tomuto sa jej inzerát objavil v ponukách viacerých subjektov zaoberajúcich sa s realitami, vrátane navrhovateľa, avšak bez jej poverenia, zmluvy alebo požiadavky. Vždy šlo o iniciatívu týchto realitných subjektov, ktoré sa jej následne ozývali a informovali sa o možnosti ponúkať nehnuteľnosti na svojej web stránke. S nikým nemala žiadnu dohodu o vyplatení provízie. Ohľadom provízie mala vždy podmienku, že ak by niekoho realitná kancelária na kúpu získala, mala si sama zmluvne zabezpečiť províziu od kupujúceho bez ovplyvnenia požadovanej konečnej ceny pre predávajúceho, ktorá bola cca vo výške 300.000,- eur spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom uvedeným na liste vlastníctva č. XXXX. O tomto upovedomila aj pracovníčku navrhovateľa E.. J.. Navrhovateľ ju po 3 - 4 mesiacoch bezvýsledného inzerovania informoval, že jej ponuku sťahuje zo svojich web stránok, čím považovala aktivitu navrhovateľa v predmetnej záležitosti za ukončenú. Následne sa rozhodla, že predmetné nehnuteľnosti prevedie svojim deťom, resp. im vyplatí podiel z predaja nehnuteľnosti. Spolu s manželom podpísala s manželmi B. zmluvu o prevode dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola zavkladovaná XX.XX.XXXX. Manželia B., keďže nemali prostriedky na úhradu celej kúpnej ceny odporkyne, hľadali záujemcu o kúpu tohto bytu. Je pravdou, že navrhovateľ sa jej znovu prihlásil niekedy v marci 2012 so záujemcom o nehnuteľnosť, avšak v tom čase už nemala právo nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, o čom pracovníčka navrhovateľa už vedela a o čom na obhliadke upovedomili aj manželov M., ktorý sa vyjadrili, že budú ďalej jednať len s vlastníkmi (B.). Odporkyňa keďže už nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, ďalšie záležitosti ohľadne ich predaja vrátane
provízie nedohodovala, navrhovateľ ju však aj napriek týmto skutočnostiam ďalej kontaktoval. Manželia M. odmietli podpísať navrhovateľovi nejakú zmluvu, zmluvný prevod nehnuteľností sa uskutočnil na základe zmluvy z XX.XX.XXXX so zavkladovaním dňa XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedeného jej nie je známe, aké činnosti a na základe akého titulu mal pre ňu navrhovateľ vykonávať a aký vecný alebo finančný prospech by mala mať z jeho údajného konania a za aktuálnej situácie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti. Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že má plniť svoj záväzok, pretože podľa nej voči navrhovateľovi žiadny právny vzťah zo zmluvy alebo z konania bez príkazu nevznikol ani neexistoval. Navrhovateľ nesprostredkovával komunikáciu medzi ňou a manželmi M., ktorí jednoznačne dali najavo, že chcú jednať len s manželmi B. ako aktuálnymi vlastníkmi nehnuteľností. Taktiež navrhovateľ vo vzťahu k nej nenašiel záujemcov o kúpu bytu - v čase, keď našiel manželov M., čo bolo s vyše ročným omeškaním (v marci 2012), už jeho vlastníkom nebola ona, ale tretí subjekt. Na základe vyššie uvedeného navrhla návrh zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to oboznámením sa s písomnými podaniami a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov J. B. N. G. B. a listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX N. Č.. XXXX V. I. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX, výpisu z internetovej stránky www.reality.sk, e-mailovou komunikáciou v období od 15.03.2012 do 11.04.2012 (č. l. 15 až 21), výpismi z mailovej komunikácie (č. l. 55 až 57), rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. J. XXXXX/XX V. I. XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, jej dodatkom č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. J. XXXXX/XX V. I. XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX s dodatkom č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. J. XXXX/XX V. I. XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX ho odporkyňa požiadala o sprostredkovanie predaja bytu na H. S. (t.j. predmetného bytu) a zároveň aj bytu na G. P., t.j. aby ho nafotila, spravila prieskum ceny a dohodla cenu za predaj. Zároveň sa dohodli na sprostredkovateľskej provízii vo výške 5.000,- eur. V októbri 2011 sa uskutočnilo stretnutie medzi ním a odporkyňou, na ktorom prebehlo rokovanie o predaji predmetnej nehnuteľnosti a došlo k reálnej dohode, a to k ústnej dohode o sprostredkovaní. Cena bola stanovená vo výške 260.000,- eur. Poukázal na výpis z mailovej správy zo dňa 27.10.2011, v ktorom sama odporkyňa upozorňuje na dojednanú odmenu (províziu) a na jej výšku, z čoho vyplýva, že odporkyňa mala o tomto vedomosť. Predmetný byt bol spolu s podmienkami predaja v ponuke spoločnosti od 27.10.2011 a až v marci 2012 sa ohlásil prvý klient. Odporkyňa teda navrhovateľa poverila činnosťou, ktorej výsledkom malo byť nájdenie záujemcu o kúpu predmetného bytu. Navrhovateľovi odovzdala podklady vzťahujúce sa k bytu, boli jej zaslané znenia zmluvy o zložení zálohy a tiež si pýtala kontakt na kupujúcich - manželov M., s ktorými sa neskôr aj stretla. Z mailových správ je zrejmé, že je jediným organizátorom prevodu nehnuteľností, ďalej že má vedomosť o tom, že byt sa bude predávať a že na rokovanie ohľadom tohto predaja poverila práve navrhovateľa. Odporkyňa vo svojich výpovediach potvrdila, že mala kľúče od predmetného bytu a že bola s konateľkou navrhovateľa na obhliadke bytu so záujemcami o kúpu tohto bytu manželmi M.. Poukázal na ustanovenie § 730 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je príkazca je povinný poskytnúť odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Predmetom príkaznej zmluvy môže byť aj výkon činnosti spočívajúcej v sprostredkovaní kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností (realitná činnosť), ktorá je predmetom činnosti navrhovateľa, a je obvyklé, že v prípade takejto činnosti prináleží navrhovateľovi odmena. Výška obvyklej odmeny v predmetnom roku sa pohybovala v rozmedzí od 3 % do 5 % z predajnej ceny nehnuteľnosti. Návrhom uplatňovaná suma je teda menšia, ako bola odmena v tom čase obvyklá. K tvrdeniu odporkyne, že nemohla platne uzavrieť sprostredkovateľskú alebo príkaznú zmluvu, keďže nebola v tom čase vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, poukázal na § 33 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám. V prípade, že splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Taktiež poukázala na § 50 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci môže uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. V prípade, že tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli. V priebehu konania vyplynulo, že manželia B. nikdy nepoverili ani nesplnomocnili odporkyňu na činnosť, ktorá mala za následok nájdenie záujemcu o kúpu bytu a jeho následný predaj, a preto vzhľadom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je z týchto úkonov zaviazaná sama.
Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uviedla, že návrh navrhovateľa založený na príkaznej zmluve neobstojí, pretože, ako uviedol navrhovateľ, uzavretá bola zmluva o sprostredkovaní. Navrhovateľ teda konal na základe tohto titulu, pretože sprostredkovaním mala byť vykonávaná činnosť na kúpu a predaj nehnuteľnosti. Zmluva o sprostredkovaní musí mať podľa zákona písomnú formu, inak je neplatná. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí príkaznej zmluvy, ktorá sa uzatvára podľa Občianskeho zákonníka za úplne iných podmienok. Ďalej odporkyňa uviedla, že predmetný byt vlastnila do roku 2008 a nevie, kto bol jeho vlastníkom v roku 2010. S navrhovateľom nemala uzavretú žiadnu zmluvu, o predaj bytu ho nežiadala a ani s ním nemala dojednanú nijakú províziu. Ohľadom predaja bytu s navrhovateľom komunikovala po roku 2010, avšak v roku 2012 už nie. Na záver uviedla, že navrhovateľ nepreukázal uzavretie zmluvy o sprostredkovaní ani príkaznej zmluvy o prevode predmetnej nehnuteľnosti z manželov B. na manželov M. a v čase, kedy malo k týmto údajným zmluvám prísť, už nebola vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX N. Č.. XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli odporkyňa s manželom D. L..
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX odporkyňa s manželom D. L. ako predávajúci previedli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na P. L. a jej manžela D. L. ako kupujúcich za kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. J. XXXXX/XX V. I. XX.XX.XXXX.
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX P. L. s manželom D. L. ako predávajúci previedli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na G. B. a jeho manželku J. B. ako kupujúcich za kúpnu cenu 180.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. J. XXXXX/XX V. I. XX.XX.XXXX.
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX G. B. s manželkou Veronikou B. predávajúci previedli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na D.. H. M. N. jej manžela D.. D. M. ako kupujúcich za kúpnu cenu 260.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. J. XXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Z mailovej komunikácie v období od 15.03.2012 do 11.04.2012 medzi navrhovateľom, odporkyňou a D.. H. M. vyplýva, že odporkyňa s navrhovateľom dohadovali predaj predmetného bytu, podmienky predaja, financovanie predaja, prípravu návrhu kúpnej zmluvy a zmluvy o zložení zálohy a ďalšie s tým spojené podklady.
Z mailovej komunikácie zo dňa 27.10.2011 (č. l. 57) vyplýva, že navrhovateľ odoslal odporkyni linky na web stránky s ponukami na predaj 4-izbových bytov na H. S.. Kúpnu cenu bytu a dvoch garáží vo vlastníctve odporkyne s ohľadom na ostatné ceny podobných bytov navrhla vo výške 260.000,- eur. Odporkyňa v odpovedi navrhovateľovi uviedla, že návrh je reálny a opýtala sa na províziu: „Aká je Vaša predstava o provízii? Na to sme akosi pozabudli.“
Podľa výtlačku z internetovej stránky www.reality.sk bola dňa 25.03.2012 zverejnená ponuka predaja predmetného bytu s dvoma garážami za kúpnu cenu 260.000,- eur. Ako kontaktné údaje sprostredkovateľa predaja tejto nehnuteľnosti boli uvedené kontaktné údaje navrhovateľa.
Z článku „Realitná kancelária a výška provízie“ uverejnenom na webovom portáli časopisu Trend dňa 15.11.2010 vyplýva, že výška sprostredkovateľskej provízie nie je presne určená, závisí od dohody. Je možné dohodnúť si jej výšku percentuálne alebo fixne. Spravidla sa pohybuje od 3 do 5 % z predajnej ceny nehnuteľnosti. Pri drahších nehnuteľnostiach môže byť nižšia a pri extrémne lacných môže dosahovať aj 10 %. Províziu platí ten, kto si objednal služby v realitnej kancelárii.
Svedkyňa J. B., spolužiačka dcéry odporkyne P. L., vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný byt kúpili spolu s manželom od P. L., dcéry odporkyne, dňa XX.XX.XXXX. Kúpili ho z dôvodu, že sa chceli spolu s manželom osamostatniť, nakoľko dovtedy bývali u rodičov v H.. Keďže v predmetnom byte
nebývali, dňa XX.XX.XXXX ho predali. Dnes opätovne bývajú v H. u rodičov. Kúpna cena bytu bola asi 100.000,- eur. Mali ju uhradiť podľa dohody s P. L. formou zálohy, keďže boli v zlej finančnej situácii, pretože im banky neposkytli úver. Kedy, kde a v akej výške bola uhradená nevedela uviesť. Predaj bytu manželom M. sprostredkovala P. L.. Kúpna cena im bola na účet poukázaná vo výške cca 200.000,- eur. Odporkyňa o predaj bytu nežiadali, ani túto možnosť im nikdy nespomenula, ani ich ohľadom tejto záležitosti nekontaktovala. Kúpu bytu nemali sprostredkovanú cez žiadnu realitnú kanceláriu. Nájomné a služby spojené s užívaním bytu, kým ho mali vo vlastníctve, hradila P. L..
Svedok G. B., manžel svedkyne J. B., vo svojej výpovedi uviedol, že za byt uhradili s manželkou len zálohu vo výške asi 10.000,- eur. Úver na jeho kúpu vybavovala jeho manželka Do kúpeného predmetného bytu sa nikdy nenasťahovali. Následne sa byt rozhodli predať. Kúpna cena z predaja bytu bola vyplatená prevodom na účet jeho manželke, ktorá všetky záležitosti ohľadom tejto veci vybavovala a dohadovala s P. L.. D. M. stretol len raz, a to v banke pri predaji bytu, kde bola prítomná aj P. L..
Podľa § 724 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Súd na základe vykonaného dokazovania po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol záväzkovo-právny vzťah, nakoľko medzi nimi bola ústne dojednaná príkazná zmluva, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonať pre odporkyňu určitú činnosť, konkrétne činnosť spočívajúcu v nájdení záujemcu o kúpu predmetného bytu, čo mal súd preukázané z mailovej komunikácie medzi konateľkou navrhovateľa a odporkyňou. Z týchto mailov je zrejmé, že odporkyňa požiadala navrhovateľa o stanovenej kúpnej ceny predmetného bytu, za ktorú aj bol neskôr predaný, a pýtala sa na províziu (odmenu), z čoho je zjavné, že odporkyňa mala vedomosť o tom, že navrhovateľ pre ňu vykonáva istú činnosť, za ktorú má povinnosť mu zaplatiť (mail zo dňa 27.10.2011). Z ďalšej mailovej komunikácie vyplýva, že sa účastníci konania „bavili“ (rokovali) o realizácii predaja bytu (mail zo dňa 16.03.2012), odporkyňa zaslala navrhovateľovi kúpnu zmluvu na predmetný byt potrebnú pre ďalšiu činnosť navrhovateľa smerujúcu k vyhľadaniu záujemcu a predaju bytu (mail zo dňa 02.04.2012) a tiež bola prítomná na obhliadke bytu s konateľkou navrhovateľa a záujemcami o jeho kúpu manželmi M., ktorá sa konala v marci 2012. Po vyhodnotení týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti s poukazom na výtlačok z webovej stránky www.reality.sk zo dňa 25.03.2012, na ktorom navrhovateľ zverejnil ponuku predaja predmetného bytu s dvoma garážami za kúpnu cenu 260.000,- eur, má súd preukázané, že navrhovateľ na príkaz odporkyne vykonával činnosť smerujúcu k vyhľadaniu potenciálneho záujemcu o kúpu predmetného bytu. Navrhovateľ tohto záujemcu aj našiel a to sám bez pričinenia odporkyne, čo mal súd preukázané z mailu zo dňa 22.03.2012, v ktorom si odporkyňa len pýta kontakt na záujemcov M.. Navrhovateľ taktiež dohodoval realizáciu kúpy predmetného bytu so záujemcom D.. H. M., o čom nasvedčuje mailová komunikácia zo dňa 21.03.2012 a 02.04.2012. Kúpa predmetných nehnuteľností bola nakoniec uskutočnená a to so záujemcami, ktorých vyhľadal navrhovateľ, a za kúpnu cenu, ktorú stanovil navrhovateľ.
Súd dojednanie odmeny navrhovateľovi za vykonanie činnosti nemal preukázané. Odporkyňa v maile konateľke navrhovateľa zo dňa 27.10.2011 spomenula províziu, keďže uviedla „aká je Vaša predstava o
provízii? na to sme akosi pozabudli“. Odporkyňa teda vedela o svojej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi odmenu (províziu), avšak z mailu nijako nevyplýva a v konaní nebolo nijakým iným dôkazom okrem vyjadrenia navrhovateľa preukázané, že odmena za vykonanie vyššie uvedenej činnosti navrhovateľa vo výške 5.000,- eur, resp. 2 % z kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti bola dojednaná. Podľa ustanovenia § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí príkazníkovi odmena, resp. príkazca je povinný zaplatiť príkazníkovi odmenu, ak bola dojednaná alebo ak je odmena obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. V tomto prípade nároku navrhovateľa svedčí druhá alternatíva uvedená v ustanovení § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to že odmena je obvyklá vzhľadom na povolanie navrhovateľa. Navrhovateľ je podľa výpisu z obchodného registra obchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností (teda realitnej činnosti), za ktorú si realitné kancelárie (spoločnosti) obvykle účtujú odmenu (províziu). Z tohto právneho titulu navrhovateľ má voči odporkyni nárok na zaplatenie odmeny za vykonanie činnosti, ktorú vykonal na jej príkaz.
Čo sa týka výšky odmeny, ak nie je osobitne dojednaná, navrhovateľovi patrí odmena, ktorá je vzhľadom na obsah zmluvy obvyklá. Súd z článku realitnej poradkyne „Realitná kancelária a výška provízie“ uverejneného na internetovom portáli časopisu Trend dňa 15.11.2010 zistil, že výška provízie v roku 2010 sa pohybovala spravidla na úrovni 3 až 5 % z predajnej ceny nehnuteľnosti. Predmetné nehnuteľnosti boli nacenené a neskôr aj predané manželom M. (viď kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX) za sumu 260.000,- eur. Navrhovateľ si uplatňuje sumu 5.000,- eur, čo predstavuje 1,92 % z kúpnej (predajnej) ceny nehnuteľnosti, teda odmenu ešte nižšiu, ako bola v čase prevodu nehnuteľnosti obvyklá. S poukazom na vyššie uvedené preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
Odporkyňa namietala, že ak aj s navrhovateľom nejakú zmluvu uzatvorila, tak to bola sprostredkovateľská zmluva, pričom táto musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súd uvádza, že Občiansky zákonník v ustanoveniach § 774 až 778 sprostredkovateľskú zmluvu nesankcionuje neplatnosti pre nedostatok písomnej formy. Sprostredkovateľská zmluva je teda neformálnym úkonom a môže byť dohodnutá v akejkoľvek forme. Sprostredkovateľská zmluva je navyše zmluvou odplatnou a smeruje k obstaraniu uzavretia zmluvy. Z mailovej komunikácie medzi konateľkou navrhovateľa a odporkyňou, ako aj z uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi manželmi B. N. M. je zrejmé, že úlohou navrhovateľa bolo nielen sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy (čo je predmetom sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale predovšetkým vykonať istú činnosť podľa poverenia (príkazu) odporkyne (nájsť záujemcu o kúpu predmetných nehnuteľností), čo je predmetom príkaznej zmluvy, keďže príkaznou zmluvou možno dohodnúť vykonanie akejkoľvek činnosti, vrátane realitnej. Na základe tohto súd dospel k záveru, že zmluva ústne zavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou bola príkaznou zmluvou.
Odporkyňa ďalej namietala, že nemohla platne uzavrieť akúkoľvek zmluvu smerujúcu k vyhľadaniu záujemcu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, resp. smerujúcu k samotnej kúpe nehnuteľnosti, pretože nebola ich vlastníkom. Súd z dokazovania zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti P. L. s manželom D. L. a na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX manželia B., E. B. v predmetnom byte nebývali, nevedeli uviesť, koľko zaplatili za predmetnú nehnuteľnosť, a ako vo svojej výpovedi uviedla svedkyňa J. B., všetky služby spojené s vlastníctvom bytu platila P. L.. Odporkyňa aj napriek skutočnosti, že nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, o čom vedela a v mailovej komunikácii s konateľkou navrhovateľa viackrát uviedla, aj naďalej vybavovala záležitosti ohľadom predaja tejto nehnuteľnosti s navrhovateľom a poskytovala mu súčinnosť. Keďže odporkyňa nemala (resp. nebolo preukázané, že mala) plnomocenstvo ani poverenie od vtedajších vlastníkov nehnuteľnosti manželov B. N. P. L. s manželom na úkony spojené s obstaraním predaja tejto nehnuteľnosti, súd ohľadom tohto tvrdenia odporkyne poukazuje na § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Keďže manželia B. N. L. dodatočne bez zbytočného odkladu neschválili uzavretie príkaznej zmluvy, ktorú s navrhovateľom uzavrela odporkyňa, je z tohto úkonu zaviazaná sama, a preto navrhovateľ má právo od nej, hoci nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, požadovať splnenie záväzku.
Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva medzi manželmi B. a manželmi M., záujemcami o kúpu predmetnej nehnuteľností, ktorých našiel navrhovateľ. Týmto momentom bol naplnený predmet
príkaznej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou a zároveň odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu. Keďže splatnosť odmeny nebola výslovne dohodnutá, odporkyňa ako dlžník sa dostala do omeškania s plnením záväzku prvý deň po tom, ako bol uzavretá kúpna zmluva, t.j. dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňa 26.04.2012 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis, a to nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže sa odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňa 26.04.2012, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, na základe vyššie uvedeného je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania z včas neuhradeného dlhu 5.000,- eur vo výške 9 % ročne od 26.04.2012 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a zaviazal vo veci neúspešnú odporkyňu povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý vo veci mal plný úspech, ktorá pozostáva z náhrady trov konania vo výške 300,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.473,34 eur.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.06.2013 a podľa § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) a d), § 13a ods. 2 písm. a), § 13a ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení od 01.07.2013. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby je 180,93 eur z hodnoty predmetu sporu 5.000,- eur. V konaní boli vykonané nasledovné úkony právnej služby: 7x 180,93 eur (za 1. prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 26.11.2012, 2. podanie žaloby na súd dňa 06.12.2012, 3.-6. účasť na pojednávaniach dňa 23.10.2013, 15.01.2014, 11.02.2014 a 23.04.2014, 7. písomné podanie na súd dňa 28.04.2014), 1x 90,47 eur [za podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu dňa 18.03.2014, avšak nie v plnej výške, ako si uplatnil navrhovateľke, ale len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky], 1x 45,23 eur (za účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia v uplatnenej výške); uplatnenú paušálnu náhradu 3x 7,63 eur za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 a jeden v roku 2013, 6x 8,04 eur za šesť úkonov v roku 2014; t.j. spolu 1.473,34 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v piatich vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205 ods. 2 OSP): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).