Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu N. V., bytom N. W., W. XX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom, Poprad, Mnoheľova 17, proti žalovanej C. V. A., bytom N. W., A. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpená Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s. r. o., Poprad, Murgašova 6/87, o zaplatenie 2 783,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -109 zo dňa 30.9.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -116 zo dňa 30.9.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.

II. Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 142,82 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 2 783,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 196,11 Eur od 1.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 273,60 Eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 Eur od 1.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 188,95 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 188,95 Eur od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 Eur od 1.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 eur od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 253,46 Eur od 1.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 283,38 Eur od 1.7.2012 do zaplatenia, a uhradiť mu trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok 167 Eur a odmenu právneho zástupcu 856,50 Eur, trovy na účet právneho zástupcu vedený v Tatra banke a. s. Poprad, č. ú.: 262 603 2484/1100 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dopĺňacím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť uhradiť štátu na účet Okresného súdu Poprad trovy vo výške 33,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Predmetom konania je mzdový nárok navrhovateľa za dobu trvania pracovného pomeru a odstupné. Spornou skutočnosťou je , či navrhovateľovi bola vyplatená mzda za dané obdobie. Navrhovateľ popiera prevzatie akejkoľvek hotovosti ako mzdy s tým, že výplatné pásky mu boli doručené až pri skončení pracovného pomeru a počas jeho trvania mu mzda vyplácaná nebola. Podľa tvrdenia odporkyne mzda mu bola vyplácaná zálohovo po vzájomnej dohode prostredníctvom zamestnancov, prípadne jeho otcom, jej manželom , resp. zo mzdy boli vykonané úhrady na dlhy navrhovateľa ešte z obdobia jeho podnikateľskej činnosti. O tom mali byť vykonané záznamy zamestnancov v dennej evidencii pokladne prevádzkovej jednotky. Tvrdenie odporcu o vyplácaní mzdy

súd vyhodnotil ako účelové, neurčité a protirečivé. Odporkyňa sa odvoláva na predložené doklady ako pracovnú zmluvu, výplatné pásky, dohodu s navrhovateľom o výplate mzdy zálohovo, resp. vykonávanie platieb za navrhovateľa, úhradu všetkých odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, no na druhej strane tvrdí, že mu mala byť denne mzda zálohovo vyplácaná až vo výške cca 33 eur, čo nezodpovedá vykonaným odvodom poistného a dane a nepredložila žiadny účtovný doklad o vyplatení mzdy resp. preddavku na mzdu, ktorý by bol zaznamenaný v mzdovom liste, prípadne na výplatnej páske. Nevyčíslila výšku platieb, ktoré mali byť zo mzdy po dohode uhradené na jeho dlhy. Preukázateľne ako zamestnávateľ na pokyn exekútora vykonala iba zrážky zo mzdy navrhovateľa, ktorých súm sa tento nedomáha. Svedok N. W. nešpecifikoval výšku poskytnutých prostriedkov navrhovateľovi ako mzdy. Uviedol, že na požiadanie navrhovateľa tomuto rovno z peňaženky z tržby dával asi 33 eur asi mesiac alebo dva, čo pokladal za čiastku, ktorú si mal navrhovateľ zarobiť. O tom vyhotovil papierik, ktorý odovzdal odporkyni. Z jeho výpovede nie je zrejmé, ktorá časť poskytnutých prostriedkov mala byť zálohou na mzdu a ktorú si navrhovateľ vyžiadal z iných dôvodov. Tieto peniaze však neboli zúčtované ako záloha. Jeho výpoveď preto súd vyhodnotil aj vzhľadom k tvrdeniam o trvaní pracovného pomeru nezodpovedajúceho evidencii dochádzky ako všeobecnú. Svedkyňa R. F. sa vyjadrila, že za čas výkonu jej práce po dohode s odporcom navrhovateľovi sama z tržby po ukončení zmeny vyplácala mzdu za celodennú prácu 33 eur, a keď bolo menej ľudí, tak 25eur. Ako postupoval zamestnávateľ v prípade jej neprítomnosti, uviesť nevedela. Prevzatie peňazí jej navrhovateľ nepodpisoval, avšak k priloženej tržbe priložila zvlášť doklad o jeho konzumácii a zvlášť o sume, ktorá mu bola vyplatená. Nejednalo sa o účtovné doklady a preto súdom nemohla byť vykonaná žiadna sumarizácia týchto platieb. V mesiacoch december 2011 a január až marec 2012 títo svedkovia najviac buď nepracovali, resp. nemali povinnosť navrhovateľovi nič vyplácať, z čoho by logicky plynulo, že v tejto dobe mal peniaze navrhovateľovi denne poukazovať otec, čo žiadny z iných svedkov nepotvrdil. Tvrdenie svedka V. V., otca navrhovateľa ,že na podnet odporkyne navrhovateľovi od bližšie neuvedenej doby vyplácal mzdu denne, pretože zamestnávateľovi sa nepodarilo 1x mesačne zhromaždiť dostatok hotovosti na mzdy pre troch pracovníkov sa javí s prihliadnutím k výpovediam ostatných svedkov ako nepresné a účelové. Svedok nebol zamestnávateľom navrhovateľa a nemal žiadnu právnu povinnosť tomuto mzdu zo zamestnaneckého vzťahu vyplácať. Z výpovede ostatných svedkov nevyplynulo, aby navrhovateľovi bola mzda vyplácaná, resp. mu boli vystavované výplatné pásky.

Mzda pracovníkovi je v súlade so vyplácaná 1x mesačne, po dohode strán aj zálohovo v dohodnutých termínoch a to v hotovosti, na účet alebo v naturálnej forme. V danom prípade vzhľadom k tvrdeniu odporcu nepochybne mzda nebola vyplácaná pozadu za mesačné obdobie. Súdu nebola preukázaná dohoda účastníkov o zálohovej výplate mzdy v dohodnutých termínoch. Svedkovia W. a F. potvrdili iba odovzdávanie sumy asi 33 eur, resp. 25 eur navrhovateľovi denne na jeho požiadanie, resp. po dohovore iba s odporcom ako mzdy v presne nezistených dňoch, v presne nezistenej výške ani úhrnnej sume. Nebol predložený žiadny účtovný doklad preukazujúci vyplatenie záloh na mzdu. Odporca sa teda dostal do dôkaznej núdze pri preukázaní vyplatenia mzdy. Vychádzajúc z dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve, odpisu mzdového listu navrhovateľa a jeho výplatných pások vystavených zamestnávateľom ako aj potvrdení sociálnej poisťovne, zamestnávateľ preukázateľne vykonal iba odvody zo sumy dohodnutej mzdy navrhovateľa v pracovnej zmluve, čo samo bez ďalšieho nepreukazuje vyplatenie aj mzdy.

Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ prestal u odporcu fakticky pracovať dňom 13. 4. 2012. Je možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že písomné podanie odporcu zo dňa 12.4. 2012 je možné vyložiť ako výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Pred začatím plynutia výpovednej doby navrhovateľ požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou. Tomuto návrhu bol zamestnávateľ povinný vyhovieť. Tým mu vznikol pri vtedy platnom znení nárok na odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku vzhľadom k dĺžke odpracovanej doby. Žiadna zo strán skončenie pracovného pomeru nenapadla v zákonnej lehote na súde a preto súdu neprináleží dodatočne zákonnosť výpovedného dôvodu a platnosti výpovede preskúmavať. Skutočné nevyplatenie odstupného medzi účastníkmi sporným nie je.

Z nevyplatenej mzdy a odstupného patrí navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnom stanovenej výške od prvého dňa omeškania s poukazom na ust. , ods. 1 a ust. O.z a Nariadenia vlády č. v platnom znení.

V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.“

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd logicky nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy dôkazy, ktoré svedčia v prospech jej tvrdenia, že žalobcovi poskytovala zálohy na mzdu každý deň a že týmto je mzda vyplatená. Skutkové zistenia sú nesprávne, v rozpore s vykonanými dôkazmi. Svedkovia R. F. a N. W. vyplácali žalobcovi mzdu v denných zálohách po 25 Eur, resp. 33 Eur Len od svedkyne R. F. žalobca dostal mzdu vo výške 1912 Eur a od svedka N. W. sumu 990 Eur. Existenciu dohody o poberaní denných záloh na mzdu potvrdil i svedok V. V.. Prvostupňový súd sa vôbec nevyporiadal s rozpormi medzi tvrdeniami žalobcu, že on žiadnu mzdu nepoberal a tvrdeniami uvedených svedkov. Nedostatky v účtovníctve nie sú podstatné pre rozhodnutie. Navrhla rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania alternatívneho ho zmeniť a žalobu zamietnuť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhuje ho potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a zistil, že rozsudok je vecne správny.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu ().

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel; jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné.

Nie je dôvodná námietka odvolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, resp. nesprávnych skutkových zistení.

Podľa , (ďalej len „“) zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Aj keď sú dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno inštitútmi procesného práva, je záver o tom, ktorý z účastníkov konania je ich nositeľom, odvodený z hmotného práva; ten, kto má podľa hmotného práva povinnosť tvrdiť (uviesť) určité skutočnosti, je povinný ich (prostredníctvom označených dôkazov) preukázať a nesie taktiež procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdenie nebolo preukázané, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Je povinnosťou zamestnávateľa uniesť dôkazné bremeno o splnení svojich povinností, teda o tom, že mzdu a iné náhrady boli vyplatené zamestnancovi.

V predmetnej veci boli vypočutí svedkovia, ktorí prezentujú rozporné závery. Jednak ide o svedkov R. F. a N. W., ktorí uvádzajú, že žalobcovi vyplácali sumy 25 Eur, resp. 33 Eur. Na druhej strane svedkyňa X. Z. uviedla, že pred jej očami žalobcovi nebola nikdy mzda vyplácaná (čl. 35) a ďalší svedkovia, a to N. M. (čl. 46), L. W. (čl. 47) v zhode uviedli, že majú vedomosť o tom, že žalobca výplaty nedostával, resp. pokiaľ ide o svedkyňu X. U., výslovne uviedla, že žalobca nikdy nedoniesol peniaze s tým, že je to výplata. Doniesol iné peniaze, ktoré mal z „tringeltov“ (čl. 48).

Uvedené rozpory prvostupňový súd správne odstránil ďalšími v konaní predloženými listinnými dôkazmi. Správne je konštatovanie, že vykonávané odvody a platenie dane za zamestnanca (žalobcu) nezodpovedá vyplácaniu mzdy zálohovo denne po 25 Eur, resp. 33 Eur.

Žalovaná naviac o vyplácaní mzdy žalobcovi nepredložila žiaden účtovný doklad. Podľa vyjadrení svedkov R. F. a N. W. o vyplácaní príslušných súm mali spísať papier, ktorý odovzdávali žalovanej.

Uvedené odvolací súd nemôže vyhodnotiť iba ako formálny nedostatok evidencie mzdy. Tieto nedostatky a rozpory neumožňujú prijatie záveru, že uplatnený nárok bol pred začatím súdneho konania riadne uspokojený.

V predmetnej veci prvostupňový súd správne konštatoval, že žalovaná nepreukázala vyplácanie mzdy, ani odstupného žalobcovi za celé trvanie pracovného pomeru. Naopak vyvstali značné pochybnosti o dodržiavaní pri vyplácaní mzdy.

Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by spoľahlivo odstránili pochybnosti o nevyplatení mzdy a najmä výške nevyplatenej mzdy.

Z vyššie uvedených dôvodov je správne rozhodnutie prvostupňového súdu, pokiaľ žalobe o zaplatenie mzdy žalobcu vyhovel. Dokazovanie, ktoré bolo vo veci vykonané, jednoznačne nepreukázalo tvrdenia žalovanej, že vyplácané čiastky boli mzdou a že nepredstavovali iný dôvod plnenia.

Odvolací súd preto postupom podľa , rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vrátane výroku o trovách konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobcovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume 111,21 Eur. K tejto odmene je potrebné pripočítať režijný paušál v zmysle vyhl. č. , čo predstavuje sumu 7,81Eur a 20% DPH. Spolu potom odmena právneho zástupcu žalovaného v odvolacom konaní predstavuje sumu 142,82 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.