Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-12-2014.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
G. Š., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: A. G., nar XX.XX.XXXX, bytom H. G. XX, prechodne bytom O., O. X, V. otca: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. XX, t.č. bytom O., O. X, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý G. Š., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca M. Š., ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matka A. G. je povinná platiť otcovi M. Š. výživné na
maloletého G. Š. vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.03.2014.
III. Matka A. G. je povinná zaplatiť otcovi M. Š. dlh na
výživnom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2014 vo výške 54,26 €, v lehote do
20.07.2014.
IV. Návrh matky sa zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 16.01.2014, matka žiadala, aby súd maloletého G. Š. zveril do jej osobnej starostlivosti, a otca M. Š. zaviazal platiť na neho výživné vo výške 200,- € mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Matka uviedla, že spolu s otcom maloletého dieťaťa bývajú v trojizbovom byte na ulici O. X, S. O., pričom syn G. má k dispozícii vlastnú izbu. Uviedla, že je nezamestnaná a nepoberá ani dávku, ani príspevok v hmotnej núdzi. Poberá len rodinné prídavky vo výške 23,10 €. Syn G. chodí do O. Š. D. X. M.. U., a matka platí za krúžok anglického jazyka sumu 50,- € polročne.
Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, vypočutím zástupcu kolízneho opatrovníka a spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/122/2011.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletého G. žijú v trojizbovom byte na ulici O. X, S. O.. Matka je nezamestnaná, a podľa potvrdenia úradu práce zo dňa 05.02.2014 poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi od 01.01.2014 v sume 117,20 € mesačne. Táto dávka je poskytovaná len preddavkovo, z dôvodu súdneho konania o úprave rodičovských práv a povinností. Matka dostáva od štátu na syna rodinné prídavky vo výške 23,52 €. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je evidovaná od 05.06.2013.
Otec pracuje v spoločnosti N. H., Z..F..P.. so sídlom v O., ako vodič nákladného auta. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti bol jeho čistý mesačný príjem za obdobie od januára do marca 2014 vo výške 356,45 €, a za obdobie roku 2013 vo výške 346,67 €. Otec v roku 2013 chodil aj na pracovné cesty do zahraničia, za čo mu boli vyplácané aj diéty v priemernej výške približne okolo 600,- € mesačne.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.05.2014, otec uviedol, že v tomto roku požiadal svojho zamestnávateľa, aby ho na služobné cesty neposielal z dôvodu potreby starostlivosti o maloletého syna G., v dôsledku čoho sa mu o niečo znížil jeho príjem.
Matka A. G. je podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti práceneschopná od 06.03.2014, a jeho hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici Martin.
Zástupca kolízneho opatrovníka sa na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.05.2014, vyjadril, že matka má problémy s alkoholom a má aj psychické problém. V minulosti bola z týchto dôvodov dlhodobo hospitalizovaná. Počas sociálneho prieskumu bolo zistené, že maloletý má dobré materiálne podmienky pre starostlivosť o neho, a otec sa o maloletého od 06.03.2014 stará výlučne sám pretože matka je od uvedeného dátumu hospitalizovaná v nemocnici. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky otca pri starostlivosti o maloletého a doporučil, aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník uviedol, že pri výchove matky zistil nedostatky vzhľadom na to, že má psychické problémy. Z tohto dôvodu považoval za dôležité a naliehavé, aby súd vo veci rozhodol čo najrýchlejšie a maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca, pretože skutočnosti, ktoré zistil počas sociálneho prieskumu nasvedčujú, že v budúcnosti by mohla nastať situácia, na základe ktorej by podali návrh na predbežné opatrenie o úprave práv a povinností voči maloletému G.. Podľa kolízneho opatrovníka nie je zo strany matky záruka riadnej výchovy maloletého, a nie je možné odhadnúť ako sa bude vyvíjať jej zdravotný stav.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rozhodujúcej miere zabezpečuje starostlivosti o maloletého G. Š. jeho otec, a vzhľadom na zdravotný stav matky A. G. má otec lepšie predpoklady zabezpečiť riadnu výchovu maloletého. Z dôvodu starostlivosti o maloletého sa so svojim zamestnávateľom dohodol aj na zmene úpravy pracovného času. Otec žiadal, aby súd zaviazal matku, aby mu platil výživné s účinnosťou od 01.03.2014, pretože od 06.03.2014 sa o syna stará výlučne sám. Aj zástupca kolízneho opatrovníka doporučil, aby súd zaviazal matku platiť otcovi výživné s účinnosťou od 01.03.2014, pretože matka bola od 06.03.2014 dlhšiu dobu hospitalizovaná a stále je práceneschopná. Z týchto dôvod súd maloletého G.Á. Š. zveril do osobnej starostlivosti otca M. Š., ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zaviazal matku, aby platila výživné na maloletého G. vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.03.2014. Minimálne výživné v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Súd zaviazal matku, aby zaplatila otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2014 vo výške 54,26 €, a to v lehote do 20.07.2014.
Vo väzbe na toto rozhodnutie súd návrh matky na úpravu práv a povinností, ktorým žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Po vyhlásení rozsudku sa prítomní otec a zástupca kolízneho opatrovníka vzdali práva podať odvolanie voči rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).