Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-160-2012.pdf
PDF · 101.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, za účasti vedľajšieho účastníka konania: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava o zaplatenie 401 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 202 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.07.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v dodatku k Zmluve o pripojení č. Y. zo dňa 27.01.2010 uvedená pod bodom 2.5, podľa ktorej v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný niektorý z uvedených účastníckych programov, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu, atď.) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 200 eur. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby trvania, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti, je ako neprijateľná podmienka neplatná.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2012, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 401 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 08.02.2010 do 08.04.2010 v sume 202 eur a zmluvnej pokuty vo výške 199 eur. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že si uplatňuje zníženú zmluvnú pokutu, a to s prihliadnutím na predajnú cenu mobilného telefónu, ktorý bol pri uzavretí dodatku, odporcovi odpredaný za zvýhodnenú / akciovú cenu v sume 1 euro. V návrhu uvedený nárok si navrhovateľ uplatnil z dôvodu, že odporca si neplnil povinnosti voči navrhovateľovi zo zmluvy o pripojení č. Y. zo dňa 27.01.2010 a dodatku k uvedenej zmluve o pripojení z rovnakého dňa (ďalej ako "zmluva" a "dodatok").
Uviedol, že na základe zmluvy bola odporcovi vypožičaná SIM karta, umožňujúca mu využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Súčasne navrhovateľ pri uzavretí dodatku k zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón značky Sony Ericsson W508 za akciovú cenu 1 euro.
Odporca porušil zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 08.02.2010 do 08.04.2010 a v zmysle dodatku v zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Pokusom o pokonávku zo dňa 24.06.2010 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote a následne v zmysle článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej ,,všeobecné podmienky") ukončil platnosť predmetnej zmluvy. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2012 oznámilo Združenie na podporu práv spotrebiteľov, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na stranu odporkyne.
Podľa § 93 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Zo zmluvy a jej dodatku súd zistil, že tieto dňa 27.01.2010 podľa § 43 Zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) uzatvorili navrhovateľ ako podnikateľský subjekt poskytujúci telekomunikačné služby a odporca ako fyzická osoba - nepodnikateľský subjekt. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné podmienky.
Na základe uzatvorenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi SIM kartu, umožňujúcu využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom, pridelil mu telefónne číslo a zároveň mu za zvýhodnenú kúpnu cenu 1 euro predal mobilný telefón značky Sony Ericsson W508.
Podmienky zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu upravuje dodatok k zmluve. Z dodatku k zmluve (bod 2.5) súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal predať odporcovi mobilný telefón Sony Ericsson W508 za zvýhodnenú cenu 1 euro (č.l. 1, bod 1.2.), že odporca (ako užívateľ) sa zaviazal (podľa čl. 2, bod 2.5.), že v prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3. alebo 2.4. tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti /ktorá bola dohodnutá na dobu 24 mesiacov/ vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je odporca ako Účastník povinný uhradiť Podniku (t.j. navrhovateľovi) zmluvnú pokutu vo výške 200 eur, a to bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.
Z pripojených faktúr: faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2010 na sumu 70,75 eur za odpojenie, hovory a odosielanie SMS, faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2010 na sumu 78,08 eur za mesačné poplatky, hovory, odoslané SMS, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2010 na sumu 2,33 eur za upomienku a mes. poplatok poistenie faktúr, faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2010 na sumu 51,84 eur za mesačný poplatok, hovory a odoslané SMS, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytovaných telekomunikačných služieb v súlade s uzatvorenou zmluvou a dodatkom.
Z Pokusu o pokonávku zo dňa 24.06.2010 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie 02/2010 až 06/2010 v sume 202,04 eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 200 eur najneskôr do 08.07.2010.
Ako je aj vyššie uvedené, navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytovaných telekomunikačných služieb v sume 202 eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 199 eur.
Zmluvný vzťah účastníkov sa riadi Zákonom o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK); otázky neupravené ZEK treba potom posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ").
Podľa § 43 ods. 1 ZEK, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZEK, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) ZEK, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) ZEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Nedeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú dodatky a všeobecné podmienky navrhovateľa, v ktorých sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán, pričom odporkyňa nemohla individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom (navrhovateľom) vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré podľa písm. k./ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľnosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať z hľadiska § 52 OZ a § 53 OZ.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd nemal pochybnosť o tom, že odporca ako spotrebiteľ pred podpisom predmetnej zmluvy mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami, a teda aj s dojednaním o zmluvnej pokute, avšak rovnako nemal pochybnosť o tom, že nemohol ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní (a to vrátane dojednaní v dodatku k zmluve). Je bez akýchkoľvek pochybností, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je výsledkom skutočnej dohody zmluvných (sporových) strán, ale toto ustanovenie je "diktátom" navrhovateľa ako dodávateľa služby.
Pri posudzovaní prijateľnosti/neprijateľnosti "dohody" o povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok zakotvených v bode 2.3. a 2.4 dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), súd dospel k záveru, že táto podmienka je neprijateľná, jedná sa o neprimeranú sankciu, nakoľko: a/ dodávateľ pri ustanovení o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvný vzťah (či na začiatku doby viazanosti alebo na jej konci), a tiež b/ zmluvná pokuta neúmerne prevyšuje zvýhodnenú cenu mobilného telefónu, pričom jeho bežná (nezvýhodnená) kúpna cena nie je v zmluve ani dodatku uvedená a z obsahu zmluvy ani dodatku ani len nevyplýva, že by mala predstavovať výšku poskytnutej zľavy na kúpnu cenu telefónu.
Nie je teda možné akceptovať "dohodu" zmluvných (sporových) strán o zmluvnej pokute (bod 2.5 dodatku) a preto súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Pokiaľ súd uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, je táto dohoda podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná a nie je možné priznať z nej akékoľvek nároky.
Neplatnosť neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 5 OZ je absolútnou neplatnosťou (§ 39 OZ), ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Súd mal za preukázané, že účastníci dňa 27.01.2010 uzatvorili predmetnú zmluvu a dodatok k nej, čím medzi nimi vznikol záväzkovoprávny vzťah. Na tomto základe navrhovateľovi vznikli povinnosti voči odporcovi (najmä poskytovať mu dohodnuté služby a za zvýhodnenú cenu mu predať mobilný telefón) a odporcovi vznikla povinnosť najmä riadne a včas platiť navrhovateľovi za ním poskytované služby počas celej dohodnutej doby viazanosti (t. j. po dobu 24 mesiacov) a zaplatiť mu dohodnutú (zvýhodnenú) kúpnu cenu mobilného telefónu.
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (v znení účinnom od 01.01.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len "ECB") platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 09.07.2010 bola základná úroková sadzba ECB 1%, z toho potom úrok z omeškania predstavuje 9% ročne.
Na základe uvedených skutočností pri aplikácii § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne iba v časti o zaplatenie sumy 202 eur s úrokom z omeškania od 09.07.2010 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že "dohoda" o zmluvnej pokute je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), súd žalobu vo zvyšnej časti (predstavujúcej zmluvnú pokutu a úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty) zamietol.
Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
S poukazom na skutočnosť, že zmluvná podmienka v dodatku o zaplatení "dohodnutej" zmluvnej pokuty v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti je neprijateľná podmienka, pričom navrhovateľ ako dodávateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ a odporca mali vo veci úspech len čiastočný, preto súd postupom podľa § 142 ods. 2, druhá veta O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.