Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-175-2011.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/175/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v právnej veci žalobcu: B.. M. G., H. XX, O., Č. A., proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o nemajetkovú ujmu s prísl., takto :
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2011 domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 10.688,-eur, ktorú vyčíslil s ohľadom na judikatúru ESLP za prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I pod sp. značkou 14C 61/05, sumu vyčíslil ako 1.500,-eur za jeden rok prieťahov. Vec nie je do dnešného dňa právoplatne skončená. Na výzvu, ktorou žalobca žiadal žalovaného o úhradu, žalovaný nereagoval.
Pojednávania sa nezúčastnil, neoznačil žiadne dôkazy, žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku žalovanému nepodal. Vo veci 14C 61/05 sa konalo, avšak nebolo možné zabezpečiť spisy vzhľadom na množstvo žalôb produkovaných žalobcom. Prieťahy spôsobil predovšetkým sám žalobca, pretože sa na pojednávania neustanovoval. Ide zo strany žalobcu o šikanózne konanie.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to ,spisovým materiálom v prejednávanej veci, úradným záznam z oboznámenia sa so spisom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 14C 61/05, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu a všetko čo v konaní inak vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods.d 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať a to v predvolaní na pojednávanie.
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a žalovaného na svoju obranu a zistil nasledovný skutkový stav: Vec Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 14C 61/05 napadla dňa 1.3.2005, zatiaľ nie je právoplatne skončená. Žalobca nepodal žiadosť o predbežné prejednanie nároku.
Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 153 ods. 1 Osp súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti Hmotno-právnym predpokladom zodpovednosti štátu podľa zák.č. 514/2003 Z.z. je vznik škody, nesprávny úradný postup a musí byť daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Žalobca si škodu neuplatňuje, ani netvrdí, že mu nejaká škoda vznikla. Žiada len finančné zadosťučinenie za prieťah v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 14C 61/05. Odvoláva sa aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR a ESĽP.
Podľa Čl.46 ods. 1, 2, 3, 4 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Čl.48 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.127 ods. 1, 2, 3, 4 Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Ako vyplýva z Ústavy SR, právo na náhradu škody má ten, komu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa náhrady škody nedomáha, domáha sa len nemajetkovej ujmy za prieťahy. Tohto svojho nároku - finančného zadosťučinenia za prieťahy v súdnom konaní sa môže žalobca domáhať len na Ústavnom súde SR v zmysle Ćl 46 ods. 2 v spojení s Čl. 127 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko len ten je kompetentný vysloviť, či v konaní došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd, teda k prieťahu alebo nie. Všeobecný súd tak môže urobiť len v prípade, ak žalobcovi vznikla v súvislosti s prieťahom súdu škoda, t.j. skutočná škoda alebo ušlý zisk
Žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z nižšie uvedených dôvodoch.
Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr, súd neprihliada
Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( § 79 ods. 2 O.s.p.).
Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočnosti sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Komunikačná štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú v podstate dané jednoduchým rozlišovaním procesného úkonu a obrany. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmov v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromaždeniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom.
Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach.
Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočnosti tiež tvrdí. Žalobca v návrhu síce tvrdí, že je v bezvýchodiskovej situácii dlhodobým stresom z arogancie verejnoprávnej moci, kedy nepomohli žiadne žiadosti, prosby ani urgencie. Bol postavený do stavu depresii a obáv o budúcnosť, v priebehu prieťahov začal žalobca trpieť ťažkou chorobu, ktorá prehlbuje a zhoršuje negatívne dopady na život žalobcu a jeho rodiny. Teda len tvrdí, neoznačuje žiadne dôkazy, vyplýva z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s uplatneným nárokom, dokonca nesplnenie si povinnosti tvrdenia, len na ktorom základe môže súd rozhodovať o vykonaní toho-ktorého dôkazu resp. výnimočne vykonať aj dôkaz, ktorého vykonanie účastníkmi navrhnuté nebolo.
Vzhľadom k tomu, že žalobca dôkazne nepreukázal, že v súvislosti s prieťahmi žalobcovi vznikla nemajetková ujma, neoznačil dôkazy, nepreukázal, že podal u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku
O trovách konania rozhodol podľa § l42 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca si trov konania neuplatnil, a ani žalobcovi žiadne trovy nevznikli, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.