Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-49-2014.pdf
PDF · 114.49 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, sídlo : Metodova 8, Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. B. XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42343828, Nám. Legionárov 5, Prešov, zast. advokátom JUDr. Jaroslavou Oravcovou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou v konaní o zaplatenie 507,60 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 339,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 27.7.2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 10,14 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 34,61 eur na účet jeho právneho zástupcu a to všetko v mesačných splátkach po 40,- Eur splatných vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 63,12 Eur a to na účet právneho zástupcu JUDr. Jaroslavy Oravcovej, vedeného v Tatrabanke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 507,60 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Dôvodom sú jednak neuhradené faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby, tzv. hovorné vo výške 339,60 eur a druhým nárokom je náhrada škody, respektíve zmluvná pokuta v rozdiele predajnej a akciovej cene mobilného telefónu vo výške 168 eur.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pripojení Č.. F. v znení dodatku z 2.12.2010 a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ) a č. F v znení dodatku zo dňa 19.9.2011 a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ). V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM karty (2kusy), pridelil mu účastnícke telefóne čísla a tým mu umožnil využívať telekomunikačné služby. Podľa Dodatku k zmluve, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému cenové zvýhodnenie na telekomunikačné zariadenie sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu viazanosti, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu za zľavené mobilné telefóny, ktorá bola dohodnutá spolu vo výške 168 eur.
Žalobca sa tak domáha zaplatenia tohto nároku vo výške 168 eur, avšak vzhľadom na právoplatné rozsudky súdov, kde bolo toto dojednanie o zmluvnej pokute vyhlásené za absolútne neplatné ako neprijateľná zmluvná podmienka, ho právne odôvodnil ako náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané mobilné telefóny, nakoľko boli odpredané za zvýhodnené - akciové ceny. Ide o rozdiel medzi akciovou cenou telefónu a predajnou cenou.
Okrem tohto nároku si žalobca uplatňuje aj sumu 339,60 eur za poskytnuté služby a hovorné. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie 03/2012-05/2012. Žalovaný aj napriek výzve na úhradu -pokonávku z 12.7.2012 svojich splatných záväzkov, tieto neuhradil.
Do tohto konania vstúpil dňa 30.01.2014 vedľajší účastník na strane žalovaného a to Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a to Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a vyjadrením k veci z 24.4, ktorý zároveň podal námietky voči žalovanému nároku v časti náhrady škody, respektíve zmluvnej pokuty. Poukázal na ustanovenia spotrebiteľského práva a to hlavne § 53 a nasl. a nasl. OZ a judikatúru Súdneho dvora o neprijateľných zmluvných podmienkach. Zároveň si uplatnil trovy konania a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavili žalobca, jeho právny zástupca a vedľajší účastník, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal bez ich prítomnosti. Súd preto konal a rozhodol aj v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je pravda, že uzavrela zmluvy o pripojení. Pre nedostatok finančných prostriedkov však nemohla splatiť poplatky, nakoľko má aj ďalšie pôžičky a poberá len dôchodok. Čo sa týka uplatnenej pohľadávky, uviedla, že uznáva len nezaplatené hovorné a žalovanú pohľadávku v časti zmluvných pokút namieta.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluvám, faktúrami, pokusom o pokonávku, VP, vyjadrením vedľajšieho účastníka a výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pripojení č.A XXXXXXX z 2.12.2010 v znení dodatku z 2.12.2010 a všeobecných podmienok ( ďalej len VP ) a č. AXXXXXXX z 19.9.2011 v znení dodatku zo dňa 19.9.2011 a všeobecných obchodných podmienok( ďalej len VP ). So žalovaným bolo dohodnuté, že počas platnosti dodatkov k zmluvám má žalovaný nárok na poskytnutie účastníckeho programu na služby využívané prostredníctvom pridelenej SIM karty a mobilných tel. čísla a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom u oboch dodatkov po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a uhrádzať za nich poplatky. Súčasťou bola aj dohoda strán o predaji koncových zariadení za akciovú kúpnu cenu v dodatku k zmluve o pripojení č. F v sume 1,- eur a v dodatku k zmluve o pripojení č. F v sume 1,- eur. V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v dodatku k zmluve o pripojení č. F vo výške 69,- eur. V dodatku k zmluve o pripojení č. F sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 99,- eur, t.j. rozdiel medzi predajnou 100,- eur a akciovou cenou mob. telefónu 1 eur.
Predmetom konania sú tak dva samostatné nároky žalobcu a to zaplatenie úhrady za poskytnuté služby vo výške 339,60 eur, tzv. hovorné a náhrada škody v sume 168 eur, čo je rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou telefónu.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu.
Podľa bodu 2.3 Dodatkov vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, lebo nezaplatil poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami za obdobie od 03/2012-05/2012 v celkovej výške ku dňu spísania žaloby 339,60 eur.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 12.7.2012, zároveň ho v ňom upozornil, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, mu vznikla povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne a to v časti tzv. hovorného, t.j. úhrady za poskytnuté služby vo výške 339,60 eur s príslušenstvom.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o pripojení a dodatky k týmto zmluvám, podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, na základe ktorých žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo výške 339, 60 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žaloby vyhovel v prospech žalobcu.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie tzv. hovorného a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaná na pojednávaní žiadala, aby jej súd umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach. Pri rozhodovaní o povolení splácania dlžnej sumy súd prihliadal na skutočnosť, že žalovaná je dôchodkyňa, má aj pôžičky a nedostatok finančných prostriedkov splatiť dlžnú sumu naraz, preto jej súd povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40,- eur pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas.
Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody, respektíve zmluvnej pokuty vo výške 168 eur zamietol z dôvodov nižšie uvedených.
V prípade náhrady škody, žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že: a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú
Žalobca pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Žalobca o tom doložil doklad. V prejednávanej veci je tento rozdiel 168 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.
Žalobca ďalej poukazuje na to, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny, spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/ koncového zariadenia).
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdržal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za koncové zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Súd pri svojom rozhodovaní o náhrade škody, respektíve zmluvnej pokute vychádzal aj z právoplatných rozhodnutí súdov: Napríklad z rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. XXC/XX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. XCo/XXX/XXXX bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k. XXCo/XXX/XXXX. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z 31. 10. 2011 č. k. XC/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX a iné). Taktiež to vyplýva aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 168 eur z titulu náhrady škody, respektíve zmluvnej pokuty, vrátane úroku z omeškania zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, nakoľko súd v časti náhrady škody vo výške 168 eur žalobu zamietol. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 507,60 eur s príslušenstvom. Súd žalobcovi priznal sumu 339,60 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech predstavuje 66,90 % a neúspech 33,10 %. Žalobca mal po odrátaní úspechu žalovaného čistý úspech vo veci 33,80 %. V konaní mal prevažný úspech žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 10,14 eur ( 33,80 % zo sumy 30,- eur- zaplatený súdny poplatok) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 34,61 eur ( 33,80 % zo sumy 102,41 eur /2krát hl. úkon po 34,86 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,81 eur + 20% DPH /, vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 v znení noviel).
O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na to, že aj keď procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje, vedľajší účastník v podaní zo dňa 24.4.2014 uviedol, že vstúpil do konania len vo vzťahu k nároku na náhradu škody vo výške 168 eur a v tejto časti bola žaloba zamietnutá, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 63,13 eur ( za 2 úkony z hodnoty 168 eur prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 24.4.2014, 2x 18,26 eur, 2x paušál 8,04 eur+ DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.