Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-62-2005.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/62/2005
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Kaduch, so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, IČO: 37 905 473, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, proti povinnému: T., I.. I..W..V.., X.: XX XXX XXX, R. W. X, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,16 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 3.10.2007 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 39-24K 170/02-164 zo dňa 31.05.2006, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku sa obchodná spoločnosť T., I.. I..W..V.., W. X, XXX XX Ž. v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka z obchodného registra dňom 11.08.2006 v y m a z á v a.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 11.8.2006 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva zo zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka pristupuje súd v zmysle príslušných právnych predpisov, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Rovnaký názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 66,72 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 19,16 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 9,96 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodina (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
· Informácia o stave exekučného konania 20 min.
· Návrh na zastavenie exekúcie 20 min.
b/ 3,34 eur za 1 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 6,17 eur (§ 22 vyhlášky):
· Náklady na doručovanie (poštovné) 6,17 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 16,13 eur, priznané DPH celkom vo výške 3,23 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd zároveň náhradu odmeny podľa počtu hodín nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora (4 hodiny), nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 eur za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995). Súdny exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu jeho odmeny. Súdny exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn hodín za jednotlivé úkony, ktoré je súdny exekútor povinný sčítať. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 25.05.2007.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z exekučného spisu Ex 2210/2004 má súd preukázané, že súdny exekútor doručoval túto písomnosť prostredníctvom pošty a nie osobne, a teda mu nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky nevznikol.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu vo výške 9,96 eur za úkony podľa 15 ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), súd súdnemu exekútorovi ním uplatňovanú náhradu paušálnej odmeny nepriznal. Tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp. za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom získania údajov o povinnom alebo o jeho majetku dopytoval príslušné inštitúcie (Sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, daňový úrad a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne prístupných databáz (obchodný register, živnostenský register, kataster nehnuteľností), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu odmenu mu za takéto úkony nevznikol.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur (kancelársky materiál, telefón, internet), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 2210/2004, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položky kancelársky materiál súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položky telefón, internet nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.