Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4T-187-2012.pdf
PDF · 90.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/187/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 05. 2014 v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného L. K., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný L. K. H. G. W. H. Š., nar. XX. XX. XXXX vo Z., trvale bytom Y.. Y. XX, Z.,
sa
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre skutok, ktorý sa mal stať tak,
že
dňa 23. 12. 2011 v čase okolo 13.30 hod. v meste Zvolen, okres Zvolen, v obchodnom dome Tesco na sídlisku Západ pristúpil k T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, J. B. a bez predchádzajúcej komunikácie jej nahlas povedal: „Kedy začnete splácať peniaze, že majú splácať aspoň po 200 € mesačne, lebo ak nie, tak dá jej syna odstrániť alebo ho zastrelí on sám,“ pričom túto výzvu zopakoval dvakrát a pritom bol veľmi rozčúlený, čím takýmto konaním vzbudil dôvodnú obavu u T. Z., nar. XX. XX. XXXX, že svoje hrozby voči jej synovi L. Z., nar. XX. XX. XXXX splní,
t e d a
-iného pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,
č í m m a l s p á c h a ť
-zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra vo Zvolene podala na tunajšom súde dňa 05. 10. 2012 obžalobu proti L. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona. Súd vo veci rozhodol dňa 18. 09. 2013 tak, že uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil na prospech poškodenej strany, kedy tvrdenia poškodenej Z. potvrdila aj svedkyňa S. a aj zo správania poškodených súd vyvodil záver, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil žalovaného trestného činu. Hoci je pravdou, že obžalovaný žiadal od poškodenej náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť poškodený L. Z. trestným činom, o ktorom sa viedlo trestné stíhanie na tunajšom súde, súd však konštatoval, že nemožno sa dovolávať svojich oprávnených záujmov konaním, ktoré je v rozpore so zákonom a ktoré napĺňa znaky trestného činu. Proti vydanému rozsudku podal obžalovaný odvolanie a odvolací súd zrušil rozsudok I. stupňového súdu a vrátil mu ju na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd vytkol I. stupňovému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a nariadil opätovne vypočuť obžalovaného, poškodených k bližším okolnostiam, za ktorých sa žalovaný skutok mal stať, k správaniu sa poškodených po skutku, ako aj k okolnosti týkajúcej sa náhrady spôsobenej škody obžalovanému.
Súd preto opätovne vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom oboznámil doposiaľ vykonané dôkazy a doplnil dokazovanie podľa pokynu odvolacieho súdu.
Obžalovaný na ozrejmenie situácie uviedol, že asi tri a pol roka spätne sa stala situácia, kedy syn obžalovaného prevádzkuje krčmu v nehnuteľnosti patriacej obžalovanému, kde prevádzkuje aj automaty. Zistili, že im chýbajú z automatov peniaze, preto obžalovaný zakúpil kameru a na základe záznamov zistil, že za pultom bol syn pani Z.. Následne tohto vyzval, aby prišiel. Prišiel spolu s matkou, najskôr hovorili, ako vie, že to bol on. Keď im ukázal kamerový záznam, hovorili, aby to nedávali na políciu, že to zaplatia. Keďže však nesplácali, vec nahlásil na políciu. Vo veci je vedené trestné stíhanie v štádiu konania pred súdom, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Z toho dôvodu opakovane, možno aj päť krát chodil za nimi a žiadal peniaze, ktoré mu sľúbili. Obžalovaný uviedol, že z tohto dôvodu mal jeho syn finančné problémy, musel si obžalovaný zobrať sám pôžičku a uvedené spláca doposiaľ. Ku skutku samotnému obžalovaný uviedol, že v tom čase bol s manželkou a dcérou na nákupoch v Tescu, bol deň pred sviatkami, Tesco bolo plné ľudí. Nevedel o tom, že tam robí pani Z., stretli sa tam len náhodne. Videl ju na oddelení zeleniny, kde začína oddelenie pečiva, preto k nej pristúpil a hovoril hlasno tak, aby všetci počuli „daj peniaze, môj syn má exekúciu na krku.“ Kričal to hlasno, aby sa pani Z. zahanbila, rovnako kričal aj to, že jej syn ich okradol, čo počuli aj ľudia, ktorí boli okolo, aj sa obzerali. Pani Z. na to reagovala „čo si to dovoľujete, čo kričíte.“ Nič iné nehovorila, aj sa červenala. On to preto hovoril tak hlasno, aby sa hanbila, že nedodržuje to, čo sľúbila. Určite sa jej nevyhrážal, iba jej hovoril, aby začala splácať dlh ako sľúbila po 100 až 200 € mesačne. Určite jej nepovedal slová „ak nebudú splácať, tak jej syna dá odstrániť alebo ho zastrelí on sám.“ To je výmysel, je podnikateľom, má 54 rokov a nikdy na nikoho nestrieľal. V čase, keď sa rozprával s poškodenou, nebol tam v jej bezprostrednej blízkosti nikto iný, jeho manželka a dcéry boli kúsok od neho.
Na doplnenie obžalovaný pri opätovnom výsluchu uviedol, že v tom čase šiel so svojou rodinou do Tesca na nákup, nevedel o tom, že tam poškodená pracuje. Oslovil ju ako aj predtým viac krát a pýtal peniaze, že kedy zaplatia. Bolo to len na základe toho, že ona ho ako prvá oslovila, aby vec neoznamoval na polícii, že mu peniaze uhradia, čo jej syn ukradol. Pri rozhovore nebol nikto iný, jeho rodina stála obďaleč. Okolo boli len zákazníci, nikto do toho nevstúpil, preto obžalovaný tvrdil, že tú svedkyňu si poškodená vymyslela. Poukázal na to, že doposiaľ jej zo strany poškodených nebolo uhradené to, čo mu dlžia.
Poškodená T. Z. pred súdom vypovedala, že dňa 23. 12. 2011 nastupovala poobednú smenu v obchodnom dome Tesco, pracovala na oddelení pečiva, kde s ňou bola aj slečna S.. Tá mala končiť o 13.00 hod. V čase okolo 13.30 hod., kedy tam ešte bola S. prišiel za ňou pán K. t. j. obžalovaný, ktorého pozná z J. B.. Hneď po príchode začal na ňu kričať, kedy začnú splácať peniaze, aby splácali aspoň po 200 € mesačne, lebo ak nie, tak dá jej syna L. odstrániť alebo ho bude biť, kade pôjde. Tieto slová si svedkyňa presne pamätala. Je pravdou, že vtedy kričal, na čo sa ona zľakla, že to splní t. j., že syna zabije, zastrelí alebo niečo také. Tieto slová mohla počuť aj kolegyňa S.. K okolnosti dlžoby svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o krádež, syn sa na polícii priznal len do výšky 500 €, o iných peniazoch nevie, preto opakovane obžalovanému uviedla, že pokiaľ budú tieto peniaze priznané súdom, tak budú splácať. Nie je pravdou, že by žiadala obžalovaného, aby syna neuvádzal na polícii, rovnako mu nikdy nesľúbila, že by mali splácať dlh po 200 až 300 €. Je pravdou, že v čase skutku bolo v Tescu veľa ľudí, v čase,
keď sa bavila s obžalovaným, podišli kúsok ďalej. Celý rozhovor trval 10-15 minút. Bezprostredne po skutku šla do šatne a volala políciu, kde jej povedali, aby prišla osobne. Keďže však robila do 22.00 hod. a autobus domov jej išiel o 22.30 hod., nešla na políciu. Následne boli sviatky, tak tiež pracovala a preto šla podať trestné oznámenie až dňa 29. 12. Keď uvedené hovorila synovi, tento sa tiež zľakol. Poukázala na to, že obžalovaný ich opakovane vyhľadal s tým, aby začali splácať po 200 € mesačne. Syn sa bál chodiť sám, vozievali ho alebo chodieval s kamarátom. V konaní pred súdom požiadala obžalovaného, aby už za nimi nechodil, pokiaľ bude súdne rozhodnutie, že sa má platiť, tak začnú splácať. Toho času sa syn bojí chodiť do školy, rovnako ona sa bojí chodiť po dedine.
Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou, pri ktorej každý zotrval na svojej verzii.
Pri doplnení výpovede poškodená uviedla, že v čase, keď sa pri nej zastavil obžalovaný, práve končila zmena kolegyni S., ktorá dosýpala rožky a bola tam chvíľu prítomná. Okrem nej tam nebol nikto iný, len zákazníci. Keď kolegyňa dovysýpala rožky, odišla. Je pravdou, že obžalovaný bol dosť hlučný a nikto z okoloidúcich zákazníkov sa nezastavil a nezastaral sa do rozhovoru. Vtedy ju nenapadlo, aby to oznámila bezpečnostnej službe. Hoci bola riadne poučená ako privolávať bezpečnostnú službu, to sa týkalo iných vecí. Celý konflikt trval možno 10 minút. Pokiaľ obžalovaný vyslovil tie vyhrážky, ona sa zľakla, že ich aj splní. Je pravdou, že neoslovila žiadneho zákazníka o pomoc ani iného kolegu, alebo neoznámila nadriadeným, čo sa stalo. Okolo pol tretej telefonovala na telefónne číslo 112 alebo 158, avšak jej bolo oznámené, aby prišla osobne. Pokiaľ ide o dlh voči odporcovi, je pravdou, že na tomto nič neuhradili, pretože očakávali ako bude ukončené trestné stíhanie syna. Syn sa priznal k odcudzeniu peňazí 500,-- €. T. času to však poškodená nemá z čoho uhradiť, pretože syn je študent, chodí do 3. ročníka SOŠ. Ona zostala sama, prebieha súdne konanie ohľadne výživného, pričom manžel mal doposiaľ určené výživné po 300,-- € mesačne, ale toto neplatil.
Svedok - poškodený L. Z., syn poškodenej uviedol, že dňa 23. 12., keď mama prišla posledným autobusom z práce, bola vystrašená a hovorila, že pán K. jej skrížil cestu a hovoril, kedy začnú splácať, že ak nebudú splácať, tak ho dá odstrániť alebo biť, kade pôjde. Na to sa on preľakol, bál sa aj o mamu, aby sa jej niečo nestalo. Ďalej sa svedok vyjadril k okolnostiam dlžoby, potvrdil, že zobral peniaze obžalovanému vo výške 500 €, ale obžalovaný tvrdí, že má vrátiť 2.500 €, čo nie je pravdou. Obžalovaný sa chcel dohodnúť s jeho mamou, aby to splácala, ale ona povedala, že nie. Následne na to ho obžalovaný hľadal v škole, na praxi aj doma. Po žalovanom incidente sa bál, starý otec ho vozieval do školy aj zo školy, bál sa aj chodiť vonku, chodieval len s partiou.
Pri doplnení svojej výpovede poškodený L. Z. uviedol, že si pamätal, že v ten deň, keď sa mama vrátila posledným autobusom z práce, bola rozrušená a vystrašená. Hovorila, že sa jej obžalovaný vyhrážal tým, že ho dá odstrániť alebo, že ho bude biť, kade pôjde. Preto sa zľakol aj on. Vtedy sa nedohodli na tom aké kroky podniknú, rozprávali sa o tom aj nasledujúci deň a mama asi o dva dni šla podať trestné oznámenie. On tiež zostal rozrušený, starý otec ho vozieval do školy aj zo školy. Je pravdou, že chodieval vonku aj vo večerných hodinách, avšak vždy vo väčšej skupine. Je pravdou, že sa v trestnom konaní priznal ku krádeži 500,-- €, túto škodu doposiaľ nevysporiadal, chcel by ju vysporiadať tak, že si požičia od starého otca hoci aj okamžite. Rovnako je pravdou, že obžalovaný ho už aj pred týmto skutkom kontaktoval za účelom spýtania sa, kedy bude splácať dlžobu, avšak vtedy sa mu nevyhrážal.
Svedkyňa S. k veci uviedla, že v žalovaný deň jej končila zmena a do novej nastupovala pani Z., s ktorou spolupracuje na oddelení pečiva v OD Tesco. Zaznamenala, že za ňou prišiel nejaký pán a slovne na ňu útočil, videla na nej, že sa zľakla. Pamätala si, že slovne útočil aj na jej dieťa, ale bližšie okolnosti si nepamätala, pamätala si len, že hovoril niečo v tom význame „že ublíži jej dieťaťu.“ Presné slová si však s odstupom času už nepamätá. Taktiež bol v Tescu hluk, takže nepočula všetko od slova do slova. V tom čase bola od nich vo vzdialenosti na 2 až 3 metre. Komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou sledovala len v úvode, keď obžalovaný pristúpil k pani Z., myslela si, že je to bežný zákazník, až potom postrehla, že sa niečo deje, všimla si na pani Z., že táto je preľaknutá. Nechcela sa však do toho starať, ukončila vykladanie a zobrala svoje bedničky a odišla preč Následne sa s poškodenou stretla až po sviatkoch 26. alebo 27. 12. Podrobnejšie sa však poškodenej na vec nevypytovala, až neskôr jej poškodená uviedla, že ju v tejto veci uviedla ako svedkyňu.
Svedkyňa H. K. - bývalá manželka obžalovaného k veci uviedla, že dňa 23. 12. 2011 bola s manželom a dvomi dcérami v Tescu kupovať nejaké darčeky. Keď prechádzali popri pečive, uvideli pani Z., tak jej
manžel išiel za ňou a vyšším tónom jej hovoril, kedy začnú splácať dlh, čo jej syn ukradol. S dcérami šla pár krokov ďalej a čakali na manžela. Je pravdou, že manžel to hovoril hlasno, veľa ľudí to muselo počuť, on to tak aj chcel hovoriť, aby sa ona zahanbila. K okolnostiam dlžoby svedkyňa uviedla, že poškodená chodila, že peniaze vrátia, aby syna nedávali na políciu, že je mladý a v dedine budú mať hanbu. Tvrdila, že to budú splácať, ale neplatili nič. Svedkyňa potvrdila, že v Tescu bola prítomná po celý čas rozhovoru manžela a pani Z., boli vo vzdialenosti 4-5 krokov, celé to trvalo možno 2-3 minúty. Manžel len hovoril, kedy začne splácať, nijaké vyhrážky určite nepovedal. Pani Z. len sklonila hlavu, hanbila sa a vykladala pečivo. Manžel jej povedal, čo chcel, otočil sa, následne odišli, ukončili nákup.
Svedkyňa H. K. - dcéra obžalovaného k veci uviedla, že v žalovaný deň bola s rodičmi v Tescu na nákupe spolu so sestrou. Pri pečive stretli pani Z., otec išiel k nej a dôrazným hlasom jej hovoril, kedy vráti peniaze, lebo jej syn ich ukradol. Pani Z. sa hanbila, nepovedala nič. Počas tohto rozhovoru čakali na otca kúsok ďalej. Okolo bolo dosť ľudí, svedkyňa uviedla, že počas uvedeného rozhovoru nepadli nijaké vyhrážky.
Na základe takto vykonaného dokazovania po prehodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že obžaloba proti obžalovanému L. K. nebola podaná dôvodne. Súd mal za nepochybne preukázané, že dňa 23. 12. 2011 v obchodnom dome Tesco vo Zvolene došlo k náhodnému stretnutiu medzi obžalovaným a poškodenou Z., kedy obžalovaný žiadal od poškodenej uhradenie dlhu, ktorý spôsobil syn poškodenej L. Z. krádežou v pohostinstve, ktoré prevádzkoval syn obžalovaného. Obžalovaný poprel, že by vyslovil poškodenej vyhrážky tak, ako sú uvedené v obžalobe. V tomto smere jeho výpoveď bola podporená výpoveďami jeho manželky aj dcéry - svedkyňami H. K. a H. K.Š.. Na druhej strane tu bola výpoveď poškodenej, ktorá tvrdila, že sa jej obžalovaný vyhrážal spôsobom popísaným v obžalobe, čo potvrdil aj syn poškodenej - svedok L. Z., s tým, že mu to uviedla matka bezprostredne po skutku. Svedkyňa S. potvrdila, že videla ako sa obžalovaný s poškodenou rozpráva, potvrdila tiež, že obžalovaný niečo hovoril na syna poškodenej, avšak presné slová si nepamätala. Súd preto uzatvára, že pokiaľ malo dôjsť zo strany obžalovanému k vyhrážaniu sa poškodenej spôsobom, ktorý by vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie či už samotnej poškodenej, alebo jej syna L. Z., následné správanie poškodenej tomuto nenasvedčovalo. Poškodená napriek tomu, že bol čas vianočných nákupov, nepožiadala o pomoc nikoho z okolostojacich zákazníkov, nevyhľadala pomoc SBS, kedy práve táto služba je prítomná na zabezpečenie bezpečnosti v obchodnom dome, neoznámila uvedenú udalosť žiadnemu ďalšiemu kolegovi prípadne nadriadeným. Pokiaľ tvrdila, že následne telefonovala na telefónne číslo 158 alebo 112 a políciou jej malo byť oznámené, aby prišla osobne podať trestné oznámenie, súd v tomto smere nevykonával dokazovanie či skutočne došlo k uvedenému telefonickému hovoru zo strany poškodenej, pretože tento návrh považoval za nadbytočný. Bolo preukázané, že poškodená podala trestné oznámenie až dňa 29. 12. 2011, t. j. takmer s odstupom jedného týždňa. Rovnako poškodený Z. hoci uvádzal, že zostal preľaknutý a do školy a zo školy ho vozil starý otec, napriek tomu chodieval vonku aj vo večerných hodinách, čo nesvedčí o zjavnej obave o svoj život alebo zdravie, tak aby boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zákona. Súd preto uzatvára, že nebolo bezpečne preukázané, že by sa obžalovaný dopustil vyhrážania voči poškodeným tak, ako je popísané v žalovanom skutku a preto oslobodil obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku v súlade so zásadou „in dubio pro reo“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).