Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa MONACO COMPANY, s. r. o., so sídlom Štefánikova 214, 029 01 Námestovo, IČO: 45 997 055, zast. BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti odporcovi 1/ ZUPER, s. r. o., so sídlom Kynceľova 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 349 537 a odporcovi 2/ F. K., A. F. XXA, XX XXX K., W. T., zast. JUDr. Slavomír Firment, advokát, Ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 2/ trovy konania v sume 1 301,58 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12. 06. 2013 proti odporcovi 1/ a odporcovi 2/ domáhal určenia, že vlastníkom 24 paliet cukru o celkovej hmotnosti 24 180 kg, ktoré boli prevážané na návese zn. Schmitz SO1, evidenčné číslo NO 192 YB a ktoré boli dňa 04. 05. 2013 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom Kubíne zaistené na čerpacej stanici Shell v Námestove je navrhovateľ. Uviedol, že navrhovateľ je podnikateľom obchodujúcim s rôznymi druhmi tovaru, okrem iného aj s cukrom, ktorý mu dlhodobo dodáva odporca 1/. V rámci obchodných vzťahov s odporcom 1/ bolo navrhovateľovi dodaných aj 24 paliet cukru o celkovej hmotnosti 24 180 kg, ktorých cena bola navrhovateľovi vyúčtovaná faktúrou č. 11200304 zo dňa 23. 04. 2013 a cenu tovaru navrhovateľ zaplatil. Dňa 04. 05. 2013 vykonalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v Dolnom Kubíne v zmysle o policajnom zbore na čerpacej stanici Shell v Námestove jeho zaistenie. K zaisteniu došlo počas prevozu tovaru, kedy ho navrhovateľ viezol na svojom nákladnom automobile s návesom značky Schmitz SO1, evidenčné číslo NO 192 YB. Vlastným šetrením navrhovateľ zistil, že k zaisteniu došlo na základe žiadosti polície Poľskej republiky, ktorá na podnet odporcu 2/ vykonávala vyšetrovanie podozrení zo spáchania určitej trestnej činnosti, ktoré podľa informácií navrhovateľa súvisia s obchodnými spormi medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, v dôsledku ktorých si odporca 2/ robí na tovar nárok a tovar odporcovi 1/ dodal práve odporca 2/. V čase dodania tovaru odporcovi 1/ odporca 2/ podnikal, a to pod obchodným menom FIRMA HANDLOWA ORIENT DOROTA KUPAJ, miesto podnikania Dluga 38A, 62 800, Kalisz, Poľská republika. Navrhovateľ za zaistený tovar odporcovi 1/ riadne zaplatil a o jeho sporoch s odporcom 2/ O domnieva, že výlučným vlastníkom je on sám. Avšak vzhľadom na to, že na tovar si robí nárok aj ďalšia osoba, je jeho právne postavenie neisté a hrozí, že o tovar príde. Toto nebezpečenstvo je o to väčšie, že v zmysle môže dôjsť k jeho odovzdaniu do Poľskej

republiky a existuje pritom riziko, že príslušný orgán Poľskej republiky si o vlastníkovi urobí úsudok sám a bude za neho považovať odporcu 2/. Navrhovateľ je teda presvedčený, že existuje naliehavý právny záujem na tom, aby vlastníka zaisteného tovaru určil súd. Pre prípad, že by o existencii naliehavého právneho záujmu vznikla pochybnosť, poukazuje navrhovateľ na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa nej naliehavý právny záujem netreba dokazovať vtedy, ak možnosť podania určovacej žaloby výslovne upravuje príslušný právny predpis. Vzhľadom na znenie je táto podmienka splnená. Rovnako sa navrhovateľ domnieva, že právomoc slovenského súdu je daná. Napriek tomu, že právomoc sa v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 vo všeobecnosti spravuje miestom bydliska odporcu a do úvahy teda prichádza aj súd v Poľskej republike, existujú dve skutočnosti, ktoré sú nezávislé od seba spôsobilé založiť právomoc slovenských súdov a to návrh sa týka zmluvy, pri ktorej je miesto plnenia v Slovenskej republike (článok 5 Nariadenia) a návrh smeruje voči viacerým osobám a za účelom zabránenia vydania viacerých odporujúcich si rozhodnutí je účelné rozhodnúť o všetkých nárokoch spoločne (článok 6 Nariadenia). Súčasne sa s podaným návrhom navrhovateľ domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd Slovenskej republike

- Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Dolnom Kubíne zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s 24 paletami cukru o celkovej hmotnosti 24 180 kg, ktoré boli prevážané na návese zn. Schmitz SO1, evidenčné číslo NO 192 YB a ktoré boli dňa 04. 05. 2013 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom Kubíne zaistené na čerpacej stanici Shell v Námestove, predovšetkým však zakázal jeho premiestnenie, odovzdanie alebo akékoľvek vydané do cudziny.

Uznesením č. k. -26 zo dňa 20. 06. 2013, právoplatným dňa 06. 09. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -37 zo dňa 21. 08. 2013, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Keďže účastníkom konania na strane odporcu 2/ je zahraničná fyzická osoba, a to občan Poľskej republiky, zaoberal sa súd otázkou, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci s poukazom na Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov o občianskych veciach a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, bolo potrebné sa zaoberať otázkou, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatňovaný nárok. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (cukru), ktorú vec mu v rámci obchodných vzťahov dodal odporca 1/, t. j. ide o vec, ktorú mal získať na základe uzavretej kúpnej zmluvy s odporcom 1/ a na ktorú si podľa tvrdenia navrhovateľa uplatňuje vlastnícke právo aj odporca 2/. V prejednávanej veci je potom daná právomoc súdu Slovenskej republiky, a to podľa článku 5 bod 1 písm. b) Nariadenia, kedy osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať a z obsahu návrhu vyplývalo, že tovar, ktorý je predmetom súdneho konania mal, byť dodaný navrhovateľovi na území Slovenskej republiky. Právomoc slovenského súdu v predmetnej veci je daná aj s poukazom na článok 6 bod 1 Nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať, ak ide o jedného z viacerých žalovaných na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. Keďže v tomto súdnom konaní má odporca 1/ sídlo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica a predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k tej istej veci - tovaru (cukru), mal súd za to, že o otázke vlastníckeho práva je vhodné konať a rozhodnúť spoločne, a teda súd dospel k záveru, že je daná právomoc slovenského súdu a tým aj miestna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica.

Odporca 1/ sa k veci nevyjadril.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca 2/ je nesprávne označený ako fyzická osoba

- občan Poľskej republiky, odporca 2/ vystupoval vo vzťahu s odporcom 1/ ako podnikateľ. Odporca 2/ má za to, že právomoc slovenských súdov na konanie v tejto veci daná nie je. Navrhovateľ a odporca 2/ neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu, nakoľko navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu s odporcom 1/ a

nie odporcom 2/, teda nie je možné na tento prípad aplikovať navrhovateľom uvádzané ustanovenie Nariadenia. Rovnako nie je možné akceptovať ani názor o založení právomoci súdu v Slovenskej republike v zmysle článku 6 ods. 1 Nariadenia rady, keď navrhovateľ účelovo a bez racionálneho vysvetlenia ako odporcu 1/ uviedol spoločnosť ZUPER, s. r. o., pričom na uvedenie tejto spoločnosti ako odporcu nemal žiadny dôvod a tento podľa názoru odporcu 2/ ani nie je pasívne legitimovaným v tomto spore. Odporca 1/ vlastnícke právo navrhovateľa totiž nikdy nenamietal. Spor o vlastnícke právo je teda výlučne sporom medzi navrhovateľom a odporcom 2/. Spor je z dôvodu, že odporcovi 2/ sa v kontexte ním podaného trestného oznámenia podarilo dňa 04. 05. 2013 prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne zaistiť tovar - 24 paliet cukru o celkovej hmotnosti 24 180 kg, ku ktorému tovaru je podľa navrhovateľa vlastnícke právo vo vzťahu k odporcovi 2/ sporné. Odporca 2/ má teda za to, že v tejto veci nie je dôvod na spoločné konanie a rozhodovanie. Rovnako tovar, ku ktorému je vlastnícke právo podľa navrhovateľa sporné, bol na základe rozhodnutia - uznesenia Obvodnej prokuratúry Kalisz pod sp. zn. 1 ds. 912/13 zo dňa 26. 07. 2013 vydaný oprávnenej osobe, čo bolo následne realizované Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Dolný Kubín faktickým odovzdaním dňa 01. 08. 2013, t. j. tovar sa aktuálne nenachádza na území Slovenskej republiky, ale v Poľskej republike.

Súd ešte poukazuje na to, že pri posudzovaní otázky právomoci súdov Slovenskej republiky vychádzal z tvrdení navrhovateľa v podanom návrhu na akom právnom základe si svoj nárok uplatňuje, keď ako už bolo vyššie uvedené, tovar, určenia vlastníckeho práva ktorého sa domáhal, nadobudol navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy s odporcom 1/ a išlo o určenie vlastníckeho práva, teda bolo vhodné vec proti obidvom odporcom prejednať spoločne. Súd nevychádzal z toho, či odporca 1/ je alebo nie je pasívne legitimovaný, keďže táto otázka už predstavuje hmotnoprávne posúdenie veci, ku ktorému s ohľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania, môže súd dospieť až po vykonanom dokazovaní.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 13. 05. 2014, na ktorý sa navrhovateľ (právny zástupca) a odporca 2/ (právny zástupca) dostavili riadne a včas. Odporca 1/ bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, keď zásielka s predvolaním na termín pojednávania mu bola doručená dňa 28. 03. 2014 postupom podľa , teda doručovaním na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri. Odporca 1/ sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. S poukazom na súd potom na pojednávaní určenom na deň 13. 05. 2014 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu 1/.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že daňovým dokladom - faktúrou č. 11200304 zo dňa 23. 04. 2013 odporca 1/ ako dodávateľ fakturoval navrhovateľovi ako odberateľovi cenu za 24 180 kg cukru v sume 21 326,76 Eur. Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj výpisy z účtu navrhovateľa o tom, že realizoval platby na č. účtu uvedené odporcom 1/ ako dodávateľom, a to dňa 09. 04. 2013 platbu v sume 18 500,-- Eur, dňa 11. 04. 2013 v sume 10 000,-- Eur, dňa 12. 04. 2013 v sume 10 000,-- Eur, dňa 15. 04. 2013 v sume 10 000,-- Eur a dňa 18. 04. 2013 v sume 20 000,-- Eur.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj výpis z účtu odporcu 1/ o tom, že dňa 17. 04. 2013 bola z jeho účtu odpísaná platba v sume 18 473,-- Eur a dňa 24. 04. 2013 v sume 19 160,-- Eur pre príjemcu, ktorým bol odporca 2/ ako podnikateľ.

Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality, o predbežnom zaistení veci zo dňa 04. 05. 2013 súd zistil, že dňa 04. 05. 2013 o 19.40 h bola zaistená vec, kde je podozrenie že súvisí so spáchaním trestného činu oznámeného v Poľskej republike dňa 04. 05. 2013, a to náves za ťahačom typ Schmitz SO1, špecifikovaného výrobného čísla, evidenčné číslo NO 192 YB s nákladom 24 paliet cukru, na každej palete cukor o hmotnosti 1 tona, celkovo 24 ton cukru, cukor balený v 1 kg bielych papierových obaloch s červeným nápisom SUGAR, kryštálový cukor distribútora ZUPER, so sídlom Vavrečka 50, IČO: 46 349 537. Náves bol zaistený z dôvodu tovaru v ňom umiestneného, a to cukru súvisiaceho s podozrením so spáchania trestného činu.

Listom zo dňa 23. 05. 2013, označeným ako Zaistenie cukru - podanie správy, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle žiadosti zo dňa 16. 05. 2013 oznámilo, že vykonalo zaistenie cukru v objeme 24 paliet dňa 04. 05. 2013 v meste Námestovo pri čerpacej stanici Shell u prepravcu, ktorý mal vykonať prepravu pre spoločnosť navrhovateľa, a to z Námestova do Hlohovca. Dôvodom zaistenia bolo dožiadanie orgánov polície Poľskej republiky, ktoré bolo doručené prostredníctvom Interpolu. Orgány poľskej polície v danom prípade vedú trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, orgány slovenskej polície vykonávajú len úkony na základe dožiadania. Skutočnosť, komu a kedy bude cukor vrátený, môže rozhodnúť len orgán, ktorý vykonáva vyšetrovanie a to sú orgány polície Poľskej republiky.

Z potvrdenia o vrátení veci vydaného Okresným riaditeľskom Policajného zboru Dolný Kubín dňa 01. 08. 2013 súd zistil, že dňa 01. 08. 2013 bola vrátená predbežne zaistená vec, a to osobe B. K., Č.. Y. P., EČ vozidla KOL99R3, ako osobe splnomocnenej na prevzatie zaistenej veci fy. oprávnenou na prevzatie a to FH Orient, F. K., L.. F. XXa XX-XXX K., W., a to na základe uznesenia obvodnej prokuratúry Kalisz pod spisovou značkou 1 ds. 912/13 zo dňa 26. 07. 2013. Pri presnom opise veci bolo uvedené, že ide o - 24 paliet cukru zaistených dňa 04. 05. 2013 v Námestove na parkovisku pri čerpacej stanici Shell. Cukor balený v 1 kg bielych papierových obaloch s červeným nápisom SUGAR, kryštálový cukor distribútora ZUPER, so sídlom Vavrečka 50, IČO: 46 349 537. Cukor zabalený na paletách, obaly nepoškodené.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Zaistenú vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, odovzdá policajt polícii iného štátu. Ak si príslušný orgán činný v trestnom konaní, orgán príslušný na prejednanie priestupku alebo polícia iného štátu zaistenú vec neprevezme, postupuje sa podľa odsekov 3 až 12. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje policajt návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie.

Podľa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, 10a) ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť aj, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem ( ). Určujúcim

návrhom sa teda navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Cieľom určujúceho návrhu je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje navrhovateľovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určujúceho návrhu teda predpokladá existenciu stavu neistoty navrhovateľa v tom, či ten ktorý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je a zároveň tiež predpokladá preukázanie, že danú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby sa ukladalo splnenie nejakej konkrétnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je teda daný len vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu pri určovacích nárokoch má za následok zamietnutie návrhu.

Potom, základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným posúdením určenia vlastníckeho práva bolo, či navrhovateľ má na podanom určujúcom návrhu, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, naliehavý právny záujem v zmysle .

V podanom návrhu navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil tým, že tovar mu dodal odporca 1/, za zaistený tovar navrhovateľ odporcovi 1/ riadne zaplatil, avšak na tovar si robí nárok aj ďalšia osoba, a teda právne postavenie navrhovateľa je neisté a hrozí, že o tovar príde. Súčasne poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej naliehavý právny záujem netreba dokazovať vtedy, ak možnosť podania určovacej žaloby výslovne upravuje príslušný právny predpis, čo je v danom prípade . Následne na pojednávaní uviedol, že aj keď k odňatiu a vydaniu tovaru došlo na základe rozhodnutia prokuratúry Poľskej republiky, navrhovateľ má za to, že rozhodnutím o tom, že je vlastníkom tovaru, sa môže domáhať vrátenia tohto tovaru a bez takéhoto určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa absolútne neisté.

Určujúci návrh sa všeobecne považuje za prostriedok ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a teda cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k veci - tovaru, ktorý na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy navrhovateľovi ako kujúcemu dodal odporca 1/ ako predávajúci, pričom odporca 1/ tovar nadobudol od odporcu 2/. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že policajnými orgánmi Slovenskej republiky došlo dňa 04. 05. 2013 k zaisteniu tohto tovaru - veci a následne dňa 01. 08. 2013 došlo k vráteniu tejto veci, keď tak k zaisteniu, ako aj vráteniu, došlo na základe rozhodnutia Obvodnej prokuratúry Poľskej republiky v meste Kalisz a sporná nebola ani skutočnosť, že tovar bol zaistený navrhovateľovi a vrátený bol odporcovi 2/.

V danom prípade teda došlo k zaisteniu predmetnej veci (cukru) z dôvodu podozrenia, že súvisí so spáchaným trestným činom v Poľskej republike a vec bola príslušnými orgánmi Slovenskej republiky zaistená na základe dožiadania orgánov Poľskej republiky. Následne vec bola policajnými orgánmi Slovenskej republiky vydaná odporcovi 2/, a to opätovne na základe rozhodnutia príslušných orgánov Poľskej republiky.

Hoci teda vec bola zaistená navrhovateľovi a vrátená bola odporcovi 2/, nenastala v danom prípade situácia predpokladaná ustanovením , keď k zaisteniu a následne aj k vydaniu veci došlo na základe rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní iného štátu, konkrétne Poľskej republiky, a to v súvislosti s trestným konaním vedeným v Poľskej republike. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že v podanom návrhu samotný navrhovateľ, pri odôvodňovaní nároku na nariadenie predbežného opatrenia, konštatoval, že ak by došlo po zaistení tovaru k jeho odovzdaniu a orgán Poľskej republiky by s ním ešte pred rozhodnutím o podanom návrhu na určenie vlastníctva naložil

podľa vlastného uváženia, stratil by návrh navrhovateľa svoje opodstatnenie. Osvedčenie naliehavého právneho záujmu s poukazom na ustanovenie preto nebolo postačujúce, pretože by išlo o zásah súdu iného štátu do trestného konania vedeného iným štátom

Navrhovateľ sa svojho nároku domáhal aj s odôvodnením že „hrozí že o tovar príde“. Následne aj na pojednávaní konštatoval, že na základe rozhodnutia o tom, že navrhovateľ je vlastníkom tovaru, sa môže domáhať vrátenia tohto tovaru. Samotný navrhovateľ teda konštatoval, že jeho cieľom je získať späť dispozíciu s predmetným tovarom. Konštatovanie navrhovateľa, že rozhodnutím o tom, že je vlastníkom tovaru, sa môže domáhať vrátenia tohto tovaru, nie je preukázaním naliehavého právneho záujmu a teda preukázaním, že autoritatívnym rozhodnutím súdu o určení vlastníctva sa vytvorí právny základ pre vzťahy medzi účastníkmi konania, a to aj s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie v Poľskej republike. Navrhovateľ teda nepreukázal, že určením vlastníctva sa vytvorí pevný právny základ pre vysporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania, keď len uviedol, že bez takéhoto určenia by bolo jeho právne postavenie absolútne neisté. Na základe určujúceho rozhodnutia súdu o vlastníctve veci by sa navrhovateľ aj tak nemohol bez ďalšieho domáhať vydania tejto veci.

Navrhovateľ teda nepreukázal, že podaným určujúcim nárokom sa vytvorí požadovaný právny základ pre vysporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania. Potom, keďže týmto určujúcim nárokom nie je možné vyriešiť celý obsah a dosah právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť daný naliehavý právny záujem na podanom určujúcom nároku a navrhovateľ musí na ochranu svojho práva využiť iné právne prostriedky.

Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanom určujúcom návrhu, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa , na základe ktorého odporcovi 1/ a odporcovi 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Pretože odporca 1/ si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali, súd vyslovil, že odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznáva. Trovy odporcu 2/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1 301,58 Eur za právne zastúpenie v sume 1 134,54 Eur za 3 úkony právnej služby po 370,14 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 13. 05. 2014) a k tomu režijný paušál 3x 8,04 Eur, z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie dňa 13. 05. 2014 zo Starej Ľubovne do Banskej Bystrice a späť v sume 33,04 Eur (priemerná spotreba 6,7l/100km, cena pohonných hmôt 1,37Eur/l, počet kilometrov 2x 180 km), a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 13. 05. 2014 v sume 134,-- Eur (10 polhodín po 13,40 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa , , , , , , , , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa viedlo konanie bola určená v sume 21 326,76 Eur, teda vo výške kúpnej ceny účtovanej navrhovateľovi odporcom 1/ a s tým, že pri náhrade trov cestovného si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil len náhradu spotrebovaných pohonných hmôt.

V zmysle je potrebné, aby navrhovateľ povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti, a to s poukazom na právnemu zástupcovi odporcu 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.