Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-37-2014.pdf
PDF · 77.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/37/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: Z. S., narodená XX.XX.XXXX a U. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov - matky: Z. S., rodená S., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. H., U. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Bacíkom, so sídlom XXX XX H. H., G. XX a otca: Z. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. T. R., B. XXX/XX, o odvolaní otca maloletých detí zo dňa 15.04.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 31P/117/2014-26 zo dňa 09.04.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd ustanovil s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H. na zastupovanie maloletej Z. a U. S. v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. V dôvodoch odvolania spochybňuje nestrannosť ustanoveného kolízneho opatrovníka. Uviedol, že dňa 14.11.2013 o 09.00 hod sa dostavil na ÚPSVaR v H. H., kde v tom čase vykonávala kolízna opatrovníčka pohovor s maloletými deťmi. Po ukončení pohovoru požiadal kurátorku, aby bola prítomná pri tom, keď matku detí otec vyzve na splnenie rozhodnutia súdu o nariadenom predbežnom opatrení. Kurátorka otcovi povedala, že rozhodnutie súdu ešte nebolo doručené a nie je právoplatné. Kurátorka odmietla akokoľvek konať, preto ju otec detí požiadal, aby spísala o tom úradný záznam. Matku detí vyzval, aby rešpektovala uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/363/2013-8 zo dňa 06.11.2013 a odovzdala obe deti do osobnej starostlivosti otca, čo ona odmietla. Otec detí tak namieta, že mu bolo zo strany matky, ako aj kolíznej opatrovníčky, znemožnené prevziať svoje dcéry do osobnej starostlivosti. Od príbuzných sa následne otec detí dozvedel, že sa matka vyjadrila tak, že kurátorka jej povedala, že predmetné predbežné opatrenie je neštandardné, že musel „neštandardne“ pôsobiť na sudkyňu, že si ho nemá na pošte prevziať a že ÚPSVaR v H. H. podá odvolanie proti tomuto uzneseniu a krajský súd ho zruší. Otec detí ďalej tvrdí, že dňa 18.11.2013 sa dohodol s matkou detí na ich prevzatí v byte matky. V ten deň sa však v byte matky konalo stretnutie dvoch pracovníčok ÚPSVaR v H. H. s matkou, kde tieto pracovníčky presvedčili matku, aby nerešpektovala predbežné opatrenie a ich osobnú dohodu a aby mu už deti nedala ani v zmysle predbežného opatrenia sp. zn. 32P/363/2013-8 zo dňa 06.11.2013, ani v zmysle rozsudku sp. zn. 32P/135/2012-72 zo dňa 14.02.2013. Kolízny opatrovník teda nerešpektoval rozhodnutie súdu a konal proti tomuto rozhodnutiu. Jeho bývalá manželka sa sústavne otcovi detí vyhráža „sociálkou“, pretože tam vraj má veľmi dobré vzťahy. Kurátorka odmietla s otcom detí komunikovať od 14.11.2013, všetky jeho návrhy odmieta s tým, že konať bude iba vtedy, keď ju o to požiada súd. Žiada preto, aby súd určil za kolízneho opatrovníka maloletých detí iný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že úrad, v súvislosti s riešením situácie maloletých detí, nekonal proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, nerealizoval úkony, neučinil vyjadrenia smerujúce k nerešpektovaniu rozhodnutia súdu, resp. k navádzaniu na nerešpektovanie rozhodnutia súdu. Úrad má za to, že v súvislosti s maloletými deťmi objektívne a nestranne pristupuje k riešeniu situácie maloletých detí, v záujme zabezpečovania ich práv a právom chránených záujmov.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 a 4 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
Rodič je zákonným zástupcom svojho maloletého dieťaťa priamo zo zákona, bez toho, aby sa k tomu vyžadovalo rozhodnutie súdu alebo iného orgánu. Zastúpenie maloletého dieťaťa rodičom však zákon vylučuje pri právnych úkonoch, kedy je možnosť stretu (kolízie) záujmov medzi rodičom a dieťaťom. Nevyžaduje sa teda, aby ku kolízii záujmov aj skutočne (preukázateľne) došlo, postačuje už samotná možnosť stretu záujmu rodiča a maloletého dieťaťa. Možná kolízia záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom bude vždy prichádzať do úvahy v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd je preto povinný obligatórne ustanoviť v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine, v spojení s ustanovením § 192 ods. 1 O.s.p., maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Matka i otec sú v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým dieťaťom účastníci konania a povaha tohto konania pre možnosť kolízie ich záujmov so záujmom dieťaťa nepripúšťa, aby boli zároveň v tomto konaní aj zákonnými zástupcami svojich maloletých detí. Zmyslom tohto zastúpenia a sledovaným účelom právnej úpravy je dôsledne hájiť záujmy maloletého dieťaťa tretím, nestranným subjektom, ktorý nemá spojitosť so žiadnym zo zákonných zástupcov dieťaťa, teda nemá väzbu na žiadneho z rodičov.
Odvolací súd konštatuje ako zásadnú právnu skutočnosť, známu mu z vlastnej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), že predbežné opatrenie, ktorého údajné nerešpektovanie zo strany kolízneho opatrovníka otec maloletých detí namietal, nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/363/2013-8 zo dňa 06.11.2013, bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/92/2013-55 z dňa 28.11.2013 zmenené tak, že odvolací súd návrh otca maloletých detí na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti S. dočasne odňaté z osobnej starostlivosti matky a dočasne zverené do starostlivosti otca, zamietol.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravujúci výkon opatrovníctva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ktorým je Zákon o rodine), poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 citovaného zákona, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely rozhodnutia súdu. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov podľa prvej vety na účely rozhodnutia súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa osobitného predpisu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť
o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi, a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.
Za kolízneho opatrovníka možno predovšetkým ustanoviť štátny orgán starostlivosti o maloletých, ako nezávislý a nestranný kompetentný a zákonom zmocnený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný podľa miesta bydliska maloletého dieťaťa, aby ochrana jeho záujmov bola čo najúčinnejšia. Pre uvedené dôvody okresný súd maloletým deťom S. ustanovil v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Zákona o rodine ako kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H., miestne najbližší ich súčasnému bydlisku. Odvolací súd vzhľadom na námietky otca voči ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi a v záujme čo najobjektívnejšieho a najúplnejšieho zistenia stavu veci (§ 120 ods. 2 O.s.p.) si vyžiadal písomné stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H.. Dožiadaný orgán uviedol, že spisovú dokumentáciu maloletých detí S. vedie ÚPSVaR v H. H., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vo viacero súdnych konaní týkajúcich sa oboch maloletých detí. Zamestnanci oddelenia oboch rodičov nabádajú k tomu, aby v záujme maloletých detí našli kompromis, matku sústavne upozorňovali a poučovali o nutnosti dodržiavania rozhodnutí okresného aj krajského súdu a tiež o následkoch neplnenia právoplatných rozhodnutí súdu. V súvislosti s prebiehajúcimi konaniami a riešením situácie maloletých detí sú zo strany úradu opakovane uskutočňované sociálne zisťovania a pohovory, či už s rodičmi alebo maloletými deťmi, všetky zistené skutočnosti sú zakomponované do správ zo sociálnych zisťovaní predkladaných súdu, s rodičmi úrad komunikuje v rámci osobných stretnutí, tiež telefonicky, e-mailom, či už z iniciatívy toho-ktorého rodiča, resp. iniciátorom komunikácie je úrad. Kolízny opatrovník má za to, že zamestnanci oddelenia pristupujú k obom rodičom rovnakým spôsobom, nezvýhodňujú ani jedného z nich a výkon funkcie kolízneho opatrovníka je objektívny, nestranný a v záujme zabezpečovať práva a právom chránené záujmy maloletých detí.
Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, vychádzajúc zo stanoviska ÚPSVaR v H. H., že v konaní plnohodnotne a kvalifikovane záujmy a práva maloletých detí zastupuje a háji orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako osobitný, zákonom kreovaný štátny orgán, ktorému povinnosť nestranne zastupovať, presadzovať a hájiť v konaní práva a záujmy predovšetkým maloletého dieťaťa, vyplýva priamo zo zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (§ 20 ods. 1 a 2, v spojení s § 73 ods. 2 tohto zákona) a to miestne najbližšie bydlisku maloletých detí. Z vyjadrenia ÚPSVaR v H. H. nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali obavám, resp. presvedčeniu otca maloletých detí o zaujatosti zamestnancov ÚPSVaR v H. H. voči jeho osobe; práve naopak, z vyjadrenia tohto orgánu je zrejmé, že matka bola z ich strany viackrát upozorňovaná na nutnosť rešpektovať a dodržiavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov. Skutočnosť, že s rodinou, teda s maloletými deťmi i oboma rodičmi, pracujú viacerí zamestnanci (aj otec v odvolaní uviedol, že dňa 18.11.2013 vykonávali pohovor s deťmi dve pracovníčky ÚPSVaR v H. H.) značne oslabuje obavy zo subjektívne ovplyvneného postoja konkrétneho zamestnanca k niektorému z rodičov. Na druhej strane, otec neuviedol žiadne konkrétne a objektívne preukázateľné skutočnosti (mimo jeho subjektívneho vnímania), ktoré by nasvedčovali jeho námietke z možnej zaujatosti konkrétneho pracovníka ÚPSVaR v H. H..
Odvolací súd po konštatovaní všetkých uvedených skutočností považuje uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý ustanovil za kolízneho opatrovníka maloletých detí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H., so sídlom najbližšie k súčasnému bydlisku maloletých detí, za vecne správne. Žiadne skutočnosti nenasvedčujú pravdivosti a dôvodnosti obáv otca z možnej zaujatosti pracovníkov tohto orgánu a odvolací súd sa domnieva, že ochrana práv maloletých detí je v konaní adekvátne a kvalifikovane zabezpečená zo strany takto ustanoveného kolízneho opatrovníka. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.